Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa W.. R. V., nar. X.X.XXXX, bytom S. 10, XXX XX R., proti plnoletému dieťaťu V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B., o zrušenie, resp. zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -82 zo dňa 12.10.2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenie, resp. zníženia vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi V..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Súd porovnal súčasné okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia. V septembri 2013, kedy bolo naposledy upravené výživné v sume 120,- eur, bol navrhovateľ zamestnaný v Domove dôchodcov B. s čistým mesačným príjmom 390,- eur, resp. 500,- eur. V čase súčasného rozhodovania mal súd preukázané, že navrhovateľ žije sám, nemá inú vyživovaciu povinnosť, navrhovateľovi je od 01.01.2021 vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 407,20 eur a nemocenské dávky vo výške 445,10 eur, čiže spolu je to 852,30 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne je nepochybné, že navrhovateľovi už od 04.12.2017 bol priznaný invalidný dôchodok a do 31.08.2020 bol preukázaný jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnaneckého pomeru vo výške 683,31 eura, čiže spolu okolo 1.000,- eur. Výdavky navrhovateľa činia spolu 320,- eur.

4. Na druhej strane mal súd preukázané, že v priebehu času za skoro 8 rokov došlo k veľmi výrazným zmenám pomerov na strane oprávneného, syna navrhovateľa. Ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v jeho pomeroch nielen na krátky čas a preto súd na nich musel prihliadať. Zmeny sú odôvodnené subjektívnymi, ale aj objektívnymi okolnosťami a vývojom životných nákladov. Určite sú vyššie výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku rastu, fyzického a psychického dospievania dieťaťa, ale aj v dôsledku vývoja spotrebiteľských cien v spoločnosti za dlhé časové obdobie. Syn navrhovateľa v čase skoršieho rozhodovania o výživnom mal 13 rokov, teraz je študentom 2. ročníka denného štúdia na vysokej škole,

čiže môžeme hovoriť o objektívnej zmene pomerov, spojenej s nárastom nákladov na živobytie, ako aj na školské potreby, aktivity spojené so školskými povinnosťami a iné, hlavne športové záujmy. Z výpovede syna mal súd preukázané jeho opakujúce sa základné mesačné výdavky, ktoré činia 123,- eur bez drogistických potrieb, stravy, ošatenia, výdavky na športové záľuby, kultúru a iné. Všetky jeho výdavky mu ako maloletému platila a aj teraz platí matka, ako uviedla pri výsluchu, platí mu aj poistku, niekedy synovi pomôžu starí rodičia zo strany matky.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania teda nepovažoval návrh za dôvodný. Syn navrhovateľa je síce plnoletý, ale je naďalej nezaopatreným dieťaťom, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho synovi preto naďalej trvá. Preukázané príjmy a výdavky navrhovateľa, rovnako tak odôvodnené potreby oprávneného, by odôvodňovali ešte vyššie výživné zo strany navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd vo výroku I. rozsudku návrh zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd vo výroku II. rozsudku podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný ( ).

III. Obsah odvolania navrhovateľa 7. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, poukazujúc na nesprávnu výchovu zo strany matky a nezáujem syna o jeho osobu. Namieta tiež, že syn prestupoval medzi študijnými odbormi, čím predlžuje svoje štúdium, okrem toho, má dostatočný vek na to, aby si privyrobil na veci, ktoré potrebuje.

8. Plnoletý syn navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Navrhovateľ na podanom odvolaní trvá, výživné žiada zrušiť alebo znížiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia, resp. zníženia výživného vo vzťahu ku svojmu plnoletému synovi. Súd prvej inštancie návrh zamietol, pričom porovnal súčasné pomery účastníkov konania so stavom posledného súdneho rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Po oboznámení sa s odvolaním navrhovateľa dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Prijatý právny záver odvolací súd argumentuje pritom nasledovne.

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

14. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

16. Už z podaného návrhu možno vyvodiť značne rozvrátené vzťahy medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ považuje svojho syna za lenivého, bezcharakterného človeka, za ktorého sa hanbí. Prednesená charakteristika plnoletého syna navrhovateľa sa však v konaní nepreukázala. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že plnoletý syn riadne študuje na vysokej škole, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol študentom 2. ročníka. Za týchto okolností, pri dennom štúdiu a snahe o riadne plnenie vyživovacej povinnosti, nie je spravodlivé od plnoletého syna požadovať, aby vykonával zárobkovú činnosť a uspokojoval tak svoje odôvodnené potreby. Navrhovateľ je preto stále nositeľom vyživovacej povinnosti, pritom možné zrušenie vyživovacej povinnosti neovplyvnil ani prestup medzi študijnými odbormi na strednej škole. Syn sa rozhodol zmeniť svoje odborné napredovanie z obchodnej akadémie na priemyselnú školu a svoje rozhodnutie nasleduje aj po absolvovaní maturity. V jeho konaní však súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil ľahkovážnosť ani iné črty správania, ktoré by mali byť označené ako rozporné s dobrými mravmi, s vplyvom na plnenie vyživovacej povinnosti podľa .

17. Výška výživného nebola menená od roku 2013. Za uplynulý čas 9 rokov pritom došlo na strane plnoletého syna k podstatnej zmene pomerov, čo uviedol už súd prvej inštancie. Prirodzený fyzický aj spoločenský vývin či prestupy v rámci stupňov vzdelania mali za následok nárast výdavkov na strane plnoletého syna, ktoré kontraindikujú vyhovenie návrhu otca. Suma doposiaľ určeného výživného je pritom v súčasnej spoločenskej situácii, ovplyvnenej značným nárastom cien potravín, ľahko skonzumovateľná na stravné. Ostatné odôvodnené potreby plnoletého syna v takom prípade znáša jeho matka.

18. Odhliadnuc od odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, zníženie výživného by smelo prichádzať do úvahy za situácie neprimeraného ohrozenia základných životných potrieb povinného rodiča. Vychádzajúc však z vykonaného dokazovania, hoc navrhovateľ je invalidným dôchodcom, zmena v jeho príjmových pomerov v porovnaní s rokom 2013 nenastala. Naopak, miera zníženia pracovnej schopnosti navrhovateľa mu umožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať tak príjem až do výšky 1.000,- eur mesačne, čo vyplýva z obsahu spisu. Výdavky navrhovateľa pritom činia sumu 320,- eur. Berúc do úvahy, že v roku 2013 bol navrhovateľ zamestnaný v Domove dôchodcov B. s čistým mesačným príjmom 390,- eur, resp. 500,- eur, aj na jeho strane možno konštatovať nárast príjmov.

19. Za daného stavu teda odvolací súd zhŕňa, že pre zrušenie výživného ani jeho zníženie neboli splnené zákonné predpoklady. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).