Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-39-2016.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO 00 151 866, doručovacia adresa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, vnútorný odbor, Špitálska 14, Bratislava, proti žalovanému S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, Bratislava, t. č. ÚZVJS, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o zaplatenie 496,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 496,- € spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 27.02.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 07.03.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 496,- € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.05.2014 v čase cca o 01.55 h v Bratislave na ulici Dudvážska, pri vykonávaní hliadkovej činnosti, príslušníci Policajného zboru v zložení ppráp. G.. V. Š. a nstržm. S. spozorovali za nákupným strediskom Tesco odporcu, ktorého poznali z predchádzajúcej služobnej činnosti ako drogového dealera, ktorý po spozorovaní policajtov zahodil na zem priesvitné igelitové vrecko. Policajti vyzvali odporcu na kontrolu totožnosti podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov na čo žalovaný uviedol, že „preukaz u seba nemám“ a súčasne bez varovania fyzicky zaútočil na ppráp. G.. V. Š. tak, že sa na policajta zahnal päsťou smerom do oblasti hlavy, tomuto úderu sa policajt vyhol. Následne použil ďalší člen hliadky proti žalovanému donucovacie prostriedky hmaty a chvaty sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona č. 171/1993 Z. z. tak, že ho chytil zozadu rukami okolo ramien a čiastočne znehybnil, pričom žalovaný kládol silný aktívny odpor a ďalej fyzicky útočil tým spôsobom, že kopol nohou ppráp. Bc. Radovana Špilu do pravej ruky, čím mu spôsobil zranenie a to pomliaždenie pravej hornej končatiny ťažšieho stupňa, opakovane kričal „zabijem vás“. Poškodenie zdravia ppráp. G.. V. Š. bolo posúdené ako služobný úraz. V dôsledku služobného úrazu si uplatnil náhradu škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 30.06.2015, č.: KRPZ-BA-VO-7/2015-U, mu v súlade s citovaným ustanovením odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych asociálnych činností MV SR dňa 27.07.2015 vyplatil náhradu za bolesť vo výške 496,- €. Konaním odporcu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 496,- €. Náhradu trov konania si nežiadal.
2. Súd vo veci pod č. k. 15C/39/2016-25 zo dňa 16.03.2016 vydal platobný rozkaz, voči ktorému včas podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že vo veci skutku nepopiera časť viny, je vecou súdu, aby ustálil škodu ním spôsobenú. V prípade, že bude škoda preukázaná, žiadal umožniť mu platiť škodu podľa splátkového kalendára po 20,- € mesačne, lebo vykonáva trest odňatia slobody, pracovne je zaradený,
avšak žiadne finančné úspory nemá. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.01.2017 uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s uplatneným nárokom na náhradu škody a bude sa snažiť ich čo najskôr uhradiť. Tiež uviedol, aby po rozhodnutí súdu boli vykonané zrážky z jeho mzdy.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 18.01.2017.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: potvrdenia MV SR zo dňa 27.07.2015, rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Bratislave zo dňa 30.06.2015, výzvy na úhradu zo dňa 15.01.2016.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovslužobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebolužobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu resp. nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. služobným úradom, ktorý je oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od odporcu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore každý je rovinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33.
13. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, žalovaný spôsobil svojim konaním pri zákroku príslušníkov policajného zboru úraz ppráp. Radovanovi Špilovi, ktorý si uplatnil v dôsledku služobného úrazu náhradu škody na zdraví, táto mu bola riadne rozhodnutím priznaná a vyplatená, žalovaný dobrovoľne pred podaním žaloby na súd škodu neuhradil, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
14. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 27.02.2016, od nasledujúceho dňa od uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie dané žalovanému vo výzve na zaplatenie zo dňa 15.01.2016, tak ako žiadal žalobca.
16. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mal nárok na náhradu trov konania, v tomto konaní si náhradu trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli, nakoľko bol podľa § 4 ods. 2, písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu. Súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku nezaviazal s poukazom na skutočnosť, že tomuto bolo uznesením č. k. 15C/39/2016-65 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).