Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, advokátska kancelária vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporcovi F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 2, zastúpenému JUDr. Juditou Kučerovou, advokátkou, advokátska kancelária v Šahách, ul. J. Kráľa 1376/1A, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/359/2015-91 zo dňa 15. 12. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 300 EUR mesačne od 06. 07. 2015.

2. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/94/2015-26 z 27. 03. 2015, právoplatným dňa 02. 04. 2015. V rozvodovom konaní bolo preukázané, že účastníci konania ako manželia žili od roku 2009 oddelene, spoločne nehospodárili, neuspokojovali spoločne svoje potreby. Na rozvrate manželstva sa podieľali obaja manželia. Navrhovateľka žila v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorý patrí jej sestre a v ktorom mala k dispozícii samostatnú obytnú miestnosť. Navrhovateľka má veľmi nepriaznivý zdravotný stav, je obmedzená v bežných činnostiach ako chôdza, nákup, ktoré môže uskutočňovať len v sprievode inej osoby a tento zdravotný stav vyžaduje pravidelné lekárske vyšetrenia. Liečba ochorenia navrhovateľky vyžaduje hygienicky čisté podmienky, pravidelné preväzy viackrát denne. Jediným príjmom navrhovateľky bol invalidný dôchodok 318,70 EUR. Výdavky mala za nákup liekov a zdravotníckeho materiálu mesačne v sume 100 EUR a nákup potravín 150 EUR. Odporca v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žil v obci Sečianky v rodinnom dome so svojou matkou a plnoletým synom. Bol zamestnaný, s hrubým príjmom 456 EUR - 475 mesačne, čo zodpovedalo jeho čistému príjmu v sume 387 EUR. Ako vodič kamiónovej dopravy mal príjem zo stravného v mesiacoch október - december 2015 za zahraničné pracovné cesty priemerne v sume 721 EUR mesačne. Od 01. 12. 2015 bol odporca evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce Veľký Krtíš a jeho príjem poklesol na 250 EUR mesačne. Odporca mal pravidelné mesačné výdavky za plyn 100 EUR, elektrinu 62,50 EUR, stravu 100 EUR, na splátku úveru 154 EUR. Zabezpečoval starostlivosť o svoju imobilnú matku, ktorá poberala dôchodok 380 EUR, plnoletý syn bol zamestnaný.

3. Okresný súd mal preukázané, že príčinou rozvratu manželského vzťahu účastníkov konania nebolo výlučne správanie odporcu, ale ako následok vzájomného odcudzenia manželov, ktorí aj pred rozvodom

žili dlhší čas odlúčení a ich vzájomné vzťahy boli zásadne narušené. Pokiaľ navrhovateľka zdôrazňovala mimomanželskú známosť odporcu, táto nebola dôvodom rozvodu a morálny aspekt správania sa odporcu nebolo možné vyvodiť v neprospech odporcu. V rozvodovom konaní nebola preukázaná nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a užívanie drog, nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a na objasnenie sporných príčin rozpadu manželstva účastníci v rozvodovom konaní nenavrhli žiadne dôkazy. Z toho dôvodu súd konštatoval v rovnakej miere zavinenie na strane oboch účastníkov rozvodového konania. Vzhľadom na výsledok rozvodového konania potom nebol dôvod, aby súd vo väčšej miere uložil odporcovi povinnosť znášať zodpovednosť za rozvod manželstva formou príspevku na výživu rozvedenej manželky.

4. Podľa právneho názoru okresného súdu základnou hmotnoprávnou podmienkou nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť z toho hľadiska, či jeho majetkové pomery a príjmy, vrátane sociálnych dávok, navrhovateľke umožňujú pokryť základné životné potreby. Pritom rozvedený manžel nemá nárok na rovnakú životnú úroveň ako bývalý manžel. Súd nezistil u navrhovateľky žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by sa nedokázala samostatne živiť. Nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky síce vylučoval, aby si zabezpečovala finančné prostriedky prácou, ale mala príjem ako poberateľka invalidného dôchodku v sume 318,70 EUR, z ktorého dokáže uspokojiť svoje výdavky na lieky 100 EUR aj stravu 150 EUR mesačne. Navrhovateľka mala zabezpečené bývanie v rodičovskom dome a nepreukázala, že by zabezpečenie bývania v nájomnom byte malo vplyv na jej zdravotný stav. Z toho dôvodu okresný súd nezohľadnil predpokladané výdavky 180 EUR na nájomné bytu a služby s tým spojené, ktoré by navrhovateľka kompenzovala iba príspevkom žiadaným od odporcu. Keďže navrhovateľka nepreukázala nárok na príspevok, okresný súd nemal dôvod skúmať ďalšiu podmienku spočívajúcu v schopnostiach a možnostiach odporcu príspevok navrhovateľke platiť. Navyše bolo preukázané, že príjem odporcu ako osoby v evidencii nezamestnaných bol len 250 EUR. Súčasne nebolo preukázané, že by príjem vyplatený ako náhrady stravného odporca nespotreboval. Okresný súd tiež nemal preukázané, že by sa odporca v súvislosti so stratou (výpoveďou) zo zamestnania zriekol majetkového prospechu. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 72 ods. 1 - 3, § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine.

5. Navrhovateľka v odvolaní okresnému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie. Súd mal posudzovať výlučne skutočnosť, či je navrhovateľka schopná sama sa živiť a či priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že nezistil žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by sa nedokázala samostatne živiť. Súd konštatoval, že navrhovateľka môže bývať u svojich príbuzných a nemá právo na samostatné bývanie formou nájmu v sociálnom byte. Súd nemôže prihliadať na uspokojovanie potrieb, ktoré navrhovateľke poskytujú rodičia alebo iní príbuzní. Nehnuteľnosť, v ktorej navrhovateľka bývala, patrí jej sestre, ako odmena od rodičov za to, že ich doopatruje. Správanie sa odporcu počas konania bolo také, že radšej prišiel o zamestnanie a príjem. V konečnom dôsledku súd neposudzoval príjem odporcu, vrátane príjmu zo stravného od podania návrhu do 01. 12. 2015, kedy odporca údajne stratil prácu a je predpoklad, že sa znova zamestná. Súdu nič nebránilo modifikovať uplatnený nárok navrhovateľky z hľadiska primeranosti, ale nebol dôvod zamietnuť celý návrh. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť. Na výzvu súdu podaním z 08. 02. 2017 navrhovateľka uviedla, že od 01. 01. 2017 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 327,50 EUR ktorý vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Navrhovateľka si zabezpečila bývanie v obci O. na základe nájomnej zmluvy v dvojizbovom byte o výmere 38,38 m2, ktorý patrí obci a za ktorý platí nájomné + služby spojené s nájmom spolu 108,76 EUR mesačne, ďalej platí za plyn a elektrinu, takže nálady jej na bývanie predstavujú sumu 178,76 EUR mesačne. Ostatné výdavky navrhovateľka v konaní už deklarovala. Naďalej jej pomáhajú rodičia, pričom odporca sa o ňu nijako nezaujíma.

6. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Navrhovateľka na pojednávaní sama uviedla, že sa dobrovoľne vzdala svojho majetkového podielu na dvoch rodinných domoch v obci a kat. úz. X Jej rodičia majú dobrý zdravotný stav a sestra býva 30 km vo I. H.. Navrhovateľka sa nestará o svoje zdravie, užívala aj alkoholické nápoje a fajčila 1- 2 balíčky cigariet denne. Je sama schopná sa živiť a určenie príspevku na jej výživu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na výzvu súdu podaním predloženým 13. 02. 2017 odporca oznámil, že sa zamestnal vo firme I., s. r. o. I., trvalý pobyt má naďalej v D.a dňa 07. 05. 2016 uzavrel manželstvo s F. I.. Podľa potvrdenia o zárobku poberal odporca v mesiacoch júl až december 2016 mzdu vo výške od 382 EUR do 449,13 EUR a diéty od 215 do 240 EUR. S manželkou bývajú v obci N. v rodinnom dome svokrovcov, kde odporca

prispieva na chod domácnosti sumou 200 EUR. Jeho manželka je zamestnaná vo firme Z., s. r. o. N. za minimálnu mzdu. Záverom odporca uviedol, že po 29 rokoch manželstva a 23 rokoch v kamiónovej preprave nevlastní majetok a keďže má finančné ťažkosti a zdravotné problémy, finančné prostriedky na živobytie si musí zabezpečovať prácou ako vodič.

7. Odvolací súd o odvolaní odporcu rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) od 01. 07. 2016, ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem a súčasne rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie,preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu v zmysle § 62, § 65 - § 67 a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne a správne a zisteného skutkového stavu, ktorý okresný súd správne právne posúdil a svoje úvahy a rozhodnutie náležite a v potrebnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožňuje sa s nimi v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. V posudzovanej veci okresný súd vychádzal z toho, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, lebo hoci trpí nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý vylučuje zabezpečovanie finančných prostriedkov prácou, navrhovateľka má príjem z dávok invalidného dôchodku, z ktorého dokáže uspokojiť všetky výdavky a potreby.

12. Z obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že okresný súd vypočul účastníkov konania a zisťoval ich príjmové a majetkové pomery, uviedol úvahy a závery o tom, prečo je navrhovateľka schopná sama sa živiť. Na správnosti záverov a rozhodnutia okresného súdu nič nezmenila ani tá skutočnosť, že po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k zmene na strane navrhovateľky, ktorá zmenila bývanie a z rodičovského domu sa odsťahovala do sociálneho bytu, ktorý jej formou nájmu na dobu určitú zabezpečila obec O.. Tá skutočnosť, že s nájmom bytu vznikli navrhovateľke nové výdavky na bývanie, sama osebe nebola dôvodom pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, lebo nepreukázala, že by doterajšie bývanie v rodičovskom dome nebolo vhodné. Súčasne sama uviedla, že rodičia jej naďalej poskytujú pomoc. Navrhovateľka vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav má priznaný invalidný dôchodok v sume, ktorá prevyšuje sumu životného minima 198,09 EUR na plnoletú osobu, má tiež možnosť uplatňovať sociálne dávky a kompenzácie zodpovedajúce jej zdravotnému stavu. Navrhovateľka nesprávne v odvolaní uvádzala, že pomoc, ktorú dostáva od svojich príbuzných, je dobrovoľná a na základe citových vzťahov a že príspevok od bývalého manžela

by mal mať prednosť. Povinnosti bývalého manžela predchádza vyživovacia povinnosť detí podľa § 66 Zákona o rodine, ktoré sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, prípadne aj vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine, ktorú aj podľa vlastného vyjadrenia navrhovateľke jej rodičia poskytujú. Podľa názoru odvolacieho súdu ani súčasné pomery na strane odporcu tomuto neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky, keďže uzavrel nové manželstvo a má vlastnú domácnosť, do ktorej je povinný prispievať. Navyše medzi účastníkmi nebolo sporné, že hoci návrh na priznanie príspevku pre rozvedeného manžela navrhovateľka podala bezprostredne po rozvode manželstva s odporcom, navrhovateľka a odporca neviedli spoločnú domácnosť ani si neplnili vzájomnú vyživovaciu povinnosť už do roku 2009. Navrhovateľka nepreukazovala ani to, že bola v čase do rozvodu manželstva ako manželka odkázaná na výživné. K zmene pomerov na strane navrhovateľky nedošlo, lebo aj v tom čase mala nepriaznivý zdravotný stav a poberala invalidný dôchodok.

13. Okresný súd rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a z tých istých dôvodov.

14. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .