Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoCsp-10-2022.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu MINIHOTOVOST SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej T. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, XXX XX V., o zaplatenie 75,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 32Csp/22/2020-64 zo dňa 3. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. a), c), § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 657 OZ, bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V danom prípade mal preukázané, že právny predchodca žalobcu v postavení iného veriteľa a žalovaná ako spotrebiteľka uzavreli dňa 03.06.2016 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie, zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou sa veriteľ zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky, zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa, špecifikovaného na webovej stránke veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa, uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru, vygenerovanej na webovej stránke a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, vo výške 75,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 96,- eur. Spotrebiteľ sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 01.07.2016. Mal za to, že žalobca síce preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak nijakým spôsobom nepreukázal že by jeho právny predchodca žalovanému aj reálne prenechal predmetné peňažné prostriedky vo výške 75,- eur prevodom na jeho účet spôsobom podľa VPPÚ, neuviedol, kedy a na aký účet plnil, či to bol účet určený dlžníkom, či plnil na jeho príkaz a pod. Keďže žalobcovi nevznikol nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobu v celom rozsahu bez ďalšieho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a inak úspešnej žalovanej, vzhľadom na jej pasivitu v konaní, náhradu trov konania nepriznal.
2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a h) CSP. Nesúhlasil so skutkovým a právnym posúdením veci podľa slovenského práva. Súd bol povinný aplikovať vo veci české právo, na ktorom sa zmluvné strany dohodli a ktoré nie je pre spotrebiteľa menej výhodné. Právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Uviedol, že je zapísaný do obchodného registra
Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike a je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Ani v prípade zahraničných bánk neplatí žiadna požiadavka pre nadobudnutie osobitnej bankovej licencie na území Slovenskej republiky a postačí len notifikácia príslušného orgánu dohľadu (t.j. Českej národnej banky) o zámere vykonávať činnosť v Slovenskej republike Národnej banke Slovenska. Stanovuje tak ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona o bankách. Aplikáciu slovenského právneho poriadku na základe právneho predpisu z oblasti medzinárodného práva súkromného (Nariadenie Rím I.) založil na inštitúte práva verejného, ktorým nepochybne otázka povolení na poskytovanie spotrebiteľských úverov je. Súd konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy len na základe skutočnosti, že žalobca nemá v Slovenskej republike udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Namietal prekvapivosť rozhodnutia pretože súd prvej inštancie prišiel k právnemu záveru o nepreukázaní prenechania peňažných prostriedkov žalovanej z vlastnej iniciatívy a nedal mu možnosť sa k takémuto právnemu záveru vyjadriť, čo učinil až v tomto odvolaní.
3) Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v tomto rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správne, pričom sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie pri posúdení nároku žalobcu správne vychádzal zo slovenských právnych predpisov. Odvolací súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), z ktorého je zrejmé, že bolo potrebné vychádzať z obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovanej, nakoľko súdu je známe aj z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca smeruje svoju činnosť i na Slovenskú republiku. V danom prípade je nepochybné, že pri zmluvnom záväzku je možné si určiť voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa mu nesmie byť odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Ani dohoda strán o českom práve nemôže znamenať pre spotrebiteľa nepriaznivejšie postavenie vyplývajúce preňho z českého právneho poriadku v otázkach ochrany spotrebiteľa.
6) V prejednávanej veci súd prvej inštancie potom aplikujúc slovenskú právnu úpravu dospel k záveru, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že v zmysle bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru reálne poskytol žalovanej úver prevodom na jej účet. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu je potrebné zdôrazniť, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ žalobca k odvolaniu predložil dokument „Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru“ ani z tohto nevyplýva či žalovanej boli peňažné prostriedky reálne poskytnuté a ani spôsob akým by jej mali byť poskytnuté, keďže v potvrdení nebola označená, resp. vyplnená ani jedna z možností poskytnutia úveru.
7) Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy len na základe skutočnosti, že žalobca nemá v SR udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tomto závere. Keďže súd prvej inštancie nevyslovil tento záver, odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou Slovenska, čiže takýmto povolením nedisponuje, ktorá skutočnosť sama o sebe spôsobuje, že uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území SR je konanie v rozpore so zákonom, ktoré konkrétne ust. § 11 ods. 3 zákona považuje za neplatné.
8) Nakoľko odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, odlišný od záverov súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (zo spisu jej trovy nevyplývajú).
10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).