Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9P/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. F., T.. S. XX.XX.XXXX, mal. Z. F., T.. S. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky SB. F., T.. S.Z. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, a otca I. H., T.. S. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zast. v konaní JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou v Novom Meste nad Váhom Jurkovičova 13, deti v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností rodičov k deťom takto

rozhodol:

I. Maloletá Y. F., T.. XX.XX.XXXX, a mal. AnJ. F., T.. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky; zastupovať a spravovať majetok detí v bežných veciach budú obaja rodičia.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. mesačne sumou 60,- Eur a na výživu mal. Z. mesačne sumou 40,- Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 30.09.2015.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom u mal. Y. za obdobie od 30.09.2015 do 09.03.2017 v celkovej sume 425,83 Eur je otec povinný zaplatiť v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom u mal. Z. za obdobie od 30.09.2015 do 09.03.2017 v celkovej sume 85,17 Eur je otec povinný zaplatiť v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V. Otec je oprávnený sa s maloletou Y. a maloletou Z. stretávať každý párny piatok vždy od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si deti prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré budú deti navštevovať, prípadne pred vstupom do tohto zariadenia (hlavný vchod), v prípade, ak bude toto zariadenie mimo prevádzky. Deti vráti v rovnakom mieste v určenom čase matke detí.

VI. Súd matke detí priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

VII. Otec detí je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 942,88 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa matka detí domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. Y. na sumu 100,- Eur mesačne od 01.09.2015 a na mal. Z. na sumu 85,-Eur mesačne od 01.09.2015. Uviedla, že deti pochádzajú z dlhodobého partnerského vzťahu, ktorý však ukončila 13.09.2015. Obe deti jej boli zverené do starostlivosti v roku 2012. O výživnom sa s otcom detí dohodli. Matka detí sa rozhodla pre nutnú rekonštrukciu domu. Na to získala prostriedky z hypotekárneho úveru a veci dofinancováva spotrebným úverom z dôvodu, že otec detí ustúpil od dofinancovania rekonštrukcie. Náklady s financovaním rekonštrukcie sú mesačne 272,-Eur, všetky ostatné náklady ju tiež dosť finančne zaťažia. Matka má ešte dcéru, ktorá si hľadá prácu, a syna, ktorý pracuje a študuje v H.. Často v práci pre chorobnosť detí vymeškáva. Otec detí je poberateľom invalidného dôchodku, popri ktorom si privyrába viacerými spôsobmi. Y. nastúpila do 5. ročníka ZŠ (v čase podania návrhu), navštevuje kardiologickú, očnú kožnú, alergologickú, ortodontickú ambulanciu. Absolvuje vyšetrenia na neurológii v Trenčíne a v Centre psychologicko- poradenských služieb v Novom Meste nad Váhom. Začala navštevovať hru na klavír. Z. je v 3. ročníku materskej školy. Býva častejšie chorá. Otec dáva oproti pôvodne určenému výživnému mesačne o 8,-Eur viac na obe deti. Všetky náklady na školské potreby, ošatenie, obuv, stravovanie a hygienické potreby, návštevy lekárov a lieky znáša matka.

2. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.01.2013 č.k. 5P/212/2012-17 súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň schválil dohodu rodičov o výške výživného, podľa ktorej bol otec detí povinný prispievať na výživu Y. sumu 33,-Eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 29,-Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.02.2013.

3. Na pojednávaní obaja rodičia zhodne uviedli, že potom, čo bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k deťom v roku 2013 obnovili spolužitie a spolu žili až do septembra 2015. Otec na deti v čase spolužitia platil výživné a prispieval aj iným spôsobom.

4. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, pôvodné rozhodnutie zaniklo a bolo preto potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov znova, keďže po pôvodnom rozhodnutí súdu o úprave ich práv a povinností k deťom došlo k obnoveniu ich spolužitia. Súd sa preto venoval otázke zverenia detí, výživy a stretávania sa detí s oboma rodičmi.

5. Otec detí uviedol, že po rozchode s matkou detí chodieval za deťmi každý týždeň. Uviedol, že pravidelne stále platí matke detí sumu 70,-Eur na výživu detí. Na iných nákladoch sa nepodieľa. Je poberateľom invalidného dôchodku, má 80% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Má bežné výdavky spojené so stravovaním, bývaním. Zvýšené výdavky má v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, cesty k lekárovi ho podľa vlastného vyjadrenia mesačne stoja asi 30,-Eur. Má staršie auto podarované synom. Trpí hypertenziou, boreliózou, má problémy s kolenom. Uviedol, že iný zdroj príjmov ako invalidný dôchodok nemá. S deťmi sa chce stretávať, je mu však v tom bránené.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, správami o výdavkoch rodičov, ich príjmoch, lekárskymi správami rodičov a detí, správami o majetku rodičov.

7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe deti pochádzajú z partnerského vzťahu ich rodičov. Tento trval do 13.09.2015. K narušeniu vzťahu rodičov došlo potom, čo podľa vyjadrenia matky detí začalo dochádzať k psychickým a dokonca aj fyzickým útokom otca detí na ich matku. V tejto súvislosti bol otec detí uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest (Trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.03.2016 č.k. 1T/25/2016 - 277). Pokiaľ ide o vzťah otca k deťom, matka detí v čase prvého pojednávania uviedla, že deti nemajú problém s otcom niekam ísť, avšak nikdy u neho neboli napríklad na víkend. Podľa vyjadrenia matky má mladšia dcéra k otcovi lepší vzťah. Treba konštatovať, že vzťahy otca s deťmi sú v súčasnosti slabé, otec s deťmi v pravidelnom kontakte nie je, avšak deklaruje svoj záujem s deťmi sa stretávať. Situácia sa však skomplikovala práve trestným stíhaním otca detí, ktorému bol uložený aj zákaz priblíženia sa k matke detí, čo výrazným spôsobom zhoršuje možnosť komunikácie oboch rodičov.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Matka detí v súčasnosti zabezpečuje prakticky všetku osobnú starostlivosť o obe deti. Zo Znaleckého posudku č. 01/2016 znalkyne Mgr. Petry Ďurkechovej, PhD., vyplýva, že emočné prežívanie matky je plochejšie, pozitívne emócie prejavuje bez výraznej hĺbky. Jej citový postoj k deťom je povrchnejší, s nižšou emočnou rezonanciou a vrúcnosťou. U matky však deti nachádzajú pokojnejšie a stabilnejšie zázemie, deti prežívajú u matky väčší pocti istoty, pozornosť. Matka detí je tak schopná poskytnúť deťom základnú rodičovskú starostlivosť a výchovu. Otec detí viac preferuje maloletú Z., má rád i Y.T., ale jej správanie stotožňuje so správaním matky. Voči obom deťom otec prejavuje nežnosť a pozornosť, smerom k Z. sú jeho city vrúcnejšie a stabilnejšie. Otec detí má znížené kognitívne a emočné zdroje a zníženú schopnosť fungovania v bežnom spoločenskom živote. Jeho schopnosť poskytnúť deťom základnú rodičovskú starostlivosť a výchovu je tak aktuálne obmedzená. Matka detí tak má lepšie osobnostné predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu detí.

11. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností je možné konštatovať, že zverenie detí do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme detí. Matka im až do súčasnosti poskytuje plnú starostlivosť, a to napriek ťaživej finančnej situácii. Aj z hľadiska osobnostných predpokladov je matka detí vhodná na výchovu detí. Súd preto obe deti zveril do jej starostlivosti.

12. Nepochybné však je i to, že otec o deti má záujem, chce s nimi byť v styku a pre deti nepredstavuje riziko. V súčasnosti deti s otcom stratili pravidelný kontakt, emočne sa od seba vzďaľovali. Znalkyňa Mgr. Ďurkechová navrhla, aby sa styk otca s deťmi spočiatku realizoval jedenkrát do mesiaca na dve hodiny na verejných priestranstvách, napríklad vo výchovno-vzdelávacích centrách. Neskôr by sa styk podľa znalkyne mohol realizovať za obdobných podmienok dvakrát do mesiaca. Súd preto styk otca s deťmi upravil tak, aby sa vzťah medzi deťmi a otcom začal postupne obnovovať, aby deti nadobudli voči otcovi opätovne dôveru. Za tým účelom upravil styk tak, ako to navrhovala znalkyňa v posudku, avšak hneď na počiatok určil stretávanie sa otca s deťmi dvakrát do mesiaca, pretože podľa názoru súdu obnovenie vzťahov detí k otcovi vyžaduje častejší interval stretávania sa tak, aby si deti zvykli na pravidelné stretávanie, nadobudli k otcovi dôveru a postupne sa styk mohol rozširovať. Miesto prevzatia detí otcom súd upravil tak, aby nemuselo dochádzať ku kontaktu matky detí s otcom detí v súkromí, ale na mieste verejne prístupnom, kam môže matka deti priviezť. Súd verí, že vzťahy medzi otcom a deťmi sa zlepšia a styk bude možné v budúcnosti realizovať aj častejšie a po dlhšiu dobu. V tomto okamihu je už len na otcovi, aby využil všetky možnosti vybudovania dôvery detí k nemu, s deťmi bol v pravidelnom kontakte a dal im najavo svoju lásku.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

15. Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Maloletá Y. navštevuje v súčasnosti už 6. ročník základnej školy. Nosí okuliare, je integrovaná v škole. Navštevuje neurologickú ambulanciu (teraz bola po dvoch rokoch), raz ročne kardiológiu. Maloletá Z. je žiačkou posledného ročníka materskej školy, od septembra 2017 by mala začať navštevovať základnú školu. Zvýšené výdavky nemá.

17. Matka detí je zamestnaná, dosiahla v roku 2015 príjem vo výške XXX,XX Eur, v roku 2016 príjem vo výške XXX,XX Eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti a daňový bonus. S deťmi žije sama, uhrádza náklady na úvery, bývanie, stravu, ošatenie. Berie lieky na alergiu. Matka detí je vlastníkom domu a bytu. Nemá už inú vyživovaciu povinnosť.

18. Otec detí je invalidný dôchodca, jeho dôchodok je od roku 2017 vo výške XXX,XX Eur, v roku 2015 bol vo výške XXX,XX Eur a v roku 2016 bol vo výške XXX,XX Eur. Má zvýšené výdavky v súvislosti s zdravotným stavom. Žije sám, uhrádza rovnako náklady na bývanie, stravu, ošatenie. Matka detí poukazovala na skutočnosť, že si otec detí privyrába predajom medu a chodí tiež pracovať do USA. Tieto skutočnosti sa však nepodarilo preukázať. Matka detí nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by sa tieto dôkazy potvrdili. Otec detí je vlastníkom viacerých nehnuteľností, tieto prenajíma družstvám, výnosy sú však minimálne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.

19. Súd pri určení výživného vychádzal zo všetkých týchto skutočností, pričom sa výživné snažil určiť tak, aby životná úroveň členov rodiny bola v zásade rovnaká. Po zohľadnení tohto kritéria potom výživné určil s ohľadom na potreby detí tak, že u Y. je vo výške 60,-Eur a u mal. Z. vo výške 40,-Eur. Matka detí zo svojho príjmu uspokojuje potreby troch osôb. Jej príjem je v celkovej výške cca XXX,-Eur (zohľadnené určené výživné celkovo 100,-Eur + rodinné prídavky a príjem), teda na jednu osobu v jej domácnosti ide suma 263,-Eur. Otcovi detí po zaplatení výživného zostáva suma 233,60 Eur, pričom však jeho výdavky sú oproti výdavkom matky nižšie. Matka detí spláca úvery, musí hradiť všetky zvýšené náklady na zdravotný stav detí, dochádza do práce. Pri zohľadnení týchto skutočností je potom určené výživné primerané možnostiam otca detí platiť výživné a čiastočne zohľadňuje aj potreby detí, keďže je nepochybné, že tieto sú v súčasnosti hradené v prevažnej miere matkou detí. Správne podotkla napríklad matka detí, že otec detí napriek tomu, že je včelárom, neposkytuje deťom ani med, hoci aj týmto spôsobom by sa aspoň čiastočne mohol na nákladoch detí podieľať, keďže tvrdí, že med dorába pre potreby svojej rodiny.

20. Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu na súd, keďže je zrejmé, že už od tejto doby boli náklady detí zhruba rovnaké ako v súčasnosti a možnosti oboch rodičov boli tiež na rovnakej úrovni. Výživné bolo pritom platené dobrovoľne iba v úhrnnej sume 70,-Eur. Dlh na výživnom je tak u mal. Y. za dobu od 30.09.2015 do doby súdneho rozhodnutia vo výške 425,83 Eur (17 mesiacov po 25,- Eur pri zohľadnení zaplateného výživného 35,-Eur + jeden deň v mesiaci september 2015) a u mal. Z. vo výške 85,17 Eur (17 mesiacov po 5,-Eur pri zohľadnení zaplateného výživného 5-Eur + jeden deň v mesiaci október 2015). Vzhľadom k výške dlhu a príjmu otca detí mu súd určil povinnosť dlh splácať v primeraných splátkach tak, aby bol dlh splatený čo najskôr a jeho splácanie neohrozilo uspokojovanie nevyhnutných potrieb otca detí.

21. Matka detí požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom podľa názoru súdu spĺňa všetky predpoklady na priznanie oslobodenia, a to s ohľadom na svoj príjem, výdavky a hradenie nákladov na dve maloleté deti.

22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

23. V danom prípade súd platil trovy znaleckého dokazovania zo štátnych prostriedkov. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2016 č.k. 9P/96/2015-189 súd znalkyni Mgr. Ďurkechovej, PhD., priznal odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 942,88 Eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže k zloženiu záloh na znalecké dokazovanie zo strany účastníkov nedošlo. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.01.2017. V prvom rade súd konštatuje, že vypracovanie znaleckého posudku bolo realizované v záujme všetkých účastníkov konania. Matka detí v danom prípade spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, z tohto dôvodu ju súd k zaplateniu trov štátu nezaviazal. Otec detí o oslobodenie nežiadal, pričom je súd tiež toho názoru, že na vzniknutej situácii nesie výrazný podiel viny. Jeho vzťah k deťom je s najväčšou pravdepodobnosťou narušený pre jeho správanie k matke detí (najmä u mal. Kristíny), pričom znalecké dokazovanie bolo zamerané predovšetkým na zistenie, či existujú skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s deťmi, prípadne tiež na zistenie, ako sa vzťahy otca k deťom môžu obnovovať. Súd preto otca detí zaviazal k zaplateniu nákladov tohto znaleckého dokazovania.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

Poučenie:

A/ Proti tomuto rozsudku v časti výroku I., II., III., IV., V., VII., VIII. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

V prípade podania odvolania sa v odvolaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

B/ Proti tomuto rozsudku v časti výroku VI. odvolanie nie je prípustné.

C/ Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením. Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.