Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Csp-68-2017.pdf
PDF · 90.71 KB
No categories available
8Csp/68/2017
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: Ľ.K. P., F. XX.XX.XXXX, Q. T. R. J. XXX, XXX XX U. R., štátna občianka SR proti žalovanému Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 818 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 2653500485 zo dňa 21.03.2014, ktorú uzavrel žalovaný so žalobkyňou.
II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 2653500485 zo dňa 21.03.2014, ktorú uzavrel žalovaný so žalobkyňou.
III. Súd žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere číslo 2653500485 zo dňa 21.03.2014.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 27.02.2017, doručeným súdu dňa 06.03.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia totožného s výrokom tohto uznesenia.
2. V návrhu neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne „Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy“ zo dňa 05.12.2016 (ďalej „Žiadosť“) v súvislosti so „Zmluvou o úvere č. 2653500485 zo dňa 21.03.2014“ (ďalej „Zmluva o úvere“). Žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej „Dohoda o zrážkach“), ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere, konkrétne článku 3 bod 8. Predmetnú Zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa so žalovaným.
3. Zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, keďže mu taká povinnosť, vykonať zrážky vyplývala priamo z § 551 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“). Zrážky zo mzdy vykonáva zamestnávateľ žalobkyne doposiaľ.
4. Podľa žalobkyne jediným riešením ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ za spotrebiteľskú zmluvu. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.
5. Žalobkyňa súčasne poukázala na skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „ZoSÚ“) a to: adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; dobu trvania spotrebiteľskej zmluvy; úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
6. Súd po preštudovaní obsahu a právnom posúdení listín predkladaných žalobkyňou v tomto spore konštatuje neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
7. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typovej formulárovej Zmluvy o úvere formulovaná v bode 3.8 drobným, takmer nečitateľným písmom.
8. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle § 336 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
10. Ďalej má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.
11. Spotrebiteľ je už v čase vzniku (dňa 21.03.2014) právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.
12. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
13. Podľa názoru žalobkyne predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
14. Žalobkyňa tiež preukázala, že po doručení žiadosti jej zamestnávateľovi začal tento vykonávať zrážky z jej mzdy, pričom sa tak stalo na základe neplatnej dohody a práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že:
- žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu,
- v Žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ zraziť zo mzdy žalobkyne.
Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy, resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.
15. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd nenariadil navrhované neodkladné opatrenie, bude naďalej trvať vzniknutý protiprávny stav a žalobkyňa bude zbavená akéhokoľvek účinného prostriedku na svoju obranu.
16. Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
21. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
22. Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zo žalobného návrhu mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovaný a rovnako aj zamestnávateľ žalobkyne zdržať vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere číslo 2653500485 uzavretej dňa 21.03.2014 medzi žalobkyňou a žalovaným, prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.
23. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 05.12.2016 (č. l. 7 spisu) zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v článku 3 bod 8 Zmluvy o úvere (č. l. 5 spisu) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a to až do úplného zániku záväzku. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 6.900 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť formou 72 mesačných splátok vo výške 164,50 Eur. Dátum prvej splátky bol 25.04.2014, termín konečnej splatnosti 25.03.2020, splatnosť splátok bola ku 25. dňu v mesiaci, RPMN 17,23 %, úroková sadzba 16 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver 3.856,81 Eur. Podľa predloženého listinného dôkazu výplatnej pásky za 1/2017 (č. l. 12 spisu) zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážku vo výške 163 Eur.
24. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom, t.j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ diktuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré nemá možnosť zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
25. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).
26. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto Dohody o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať Dohodu o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.
27. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená (absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. c), i), ZoSÚ s následkom podľa § 11 písm. b), že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne), preto súd v súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobkyne podať žalobu vo veci samej. S poukazom na § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. zároveň súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere č. 2653500485 zo dňa 21.03.2014 s tým, že v súdnom spore bude Zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako aj lehotu do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, lebo jej preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. V súvislosti so správou interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C.s.p. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.