Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-34-2016.pdf
PDF · 111.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľky (ďalej tiež matka): A. S., rod. S., narodená XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX I. pri Y., proti druhému manželovi (ďalej tiež otec): F. S., narodený XX.X.XXXX, bytom O. XX, G. - V., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1. H. S., nar. X.X.XXXX a 2. I. S., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX vo Svätom Jure, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Svätý Jur, vo zväzku 5, ročník 2007, na strane 215, pod por. č. 17, r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloletú H. S., nar. X.X.XXXX a maloletého I. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť výživné pre maloletú H. vo výške 110 eur mesačne a pre maloletého I. vo výške 90 eur mesačne a to vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2016 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti zveril na čas po rozvode do výchovy matke, otca zaviazal počnúc právoplatnosťou rozsudku prispievať na výživu mal. H. sumou 110 eur mesačne a na mal. I. sumou 90 eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi ponechal bez úpravy. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa 2.6.2007 v kostole vo Svätom Jure. Majú dve maloleté deti H. nar. X.X.XXXX a I. nar. XX.X.XXXX. S manželom sa zoznámili v lete r. 2005. Rok po narodení dcéry sa presťahovali do podnájmu do 3-izbového bytu. Problémy začali po zhruba 4 mesiacoch, keď mal manžel prísť ráno domov po nočnej zmene a neprišiel. Po istom čase sa to začalo stupňovať, niekedy sa neukázal doma aj dva dni, nedal o sebe nič vedieť, nedvíhal telefón, alebo ho mal vypnutý. Keď navrhovateľka žiadala vysvetlenie, začal byť agresívny, kričal a udieral do nábytku, pričom aj väčšinu poškodil. Jeho neprítomnosť doma sa viac stupňovala a manžel nebol doma aj týždeň. Správanie manžela viedlo k hádkam, pričom sa ho navrhovateľka aj bála, nakoľko bol pri každej hádke agresívny. Navrhovateľka uviedla, že počas manželstva žili viackrát oddelene, pretože manžel nebol
schopný si udržať zamestnanie, a to viedlo k tomu, že podnájom finančne nezvládali. V lete roku 2011 navrhovateľka povedala manželovi, že sa chce rozviesť. Manžel jej sľúbil, že svoje správanie zmení, Vzhľadom na maloletú dcéru mu navrhovateľka dala možnosť, aby sa zmenil. Po troch mesiacoch otehotnela. V júni 2012 sa presťahovali aj s jej rodičmi do obce Pavlice, kde rodičia navrhovateľky kúpili rodinný dom. V júli roku 2012 sa narodil maloletý I.. Postupom času manžel prestal chodiť domov, čo opäť viedlo k hádkam a stresovým situáciám, ktoré zle vplývali aj na vývoj maloletých detí. Navrhovateľka uviedla, že jej city k manželovi ochladli a už s ním ďalej nevedela žiť v spoločnej domácnosti. Aj s ohľadom na maloleté deti, na ktoré konflikty zle vplývali, navrhovateľka manžela v auguste 2014 vyhodila zo spoločnej domácnosti. Podľa nej, je manželstvo z dôvodov zapríčinených manželom, vážne rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel. Po prerušení manželského spolužitia od augusta 2014 podľa nej niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie, s manželom sa chce rozviesť. Podľa navrhovateľky manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám vyvolávaných manželom. Rozvod maloletých detí nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré chce navrhovateľka naďalej vychovávať v pokojnom prostredí.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva a k navrhovanej úprave rodičovských práv a povinností písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, oboznámením listinných dokladov, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, lustráciami v Sociálnej poisťovni, transakciami z účtu navrhovateľky preukazujúcimi jej výdaje, potvrdením o príjme navrhovateľky, potvrdením o príjme manžela, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 27P/33/2015 a sp. zn. 21P/4/2016, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela.
4. Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo nefungovalo už od začiatku. S manželom žili viackrát žili oddelene, neskôr ho už vedľa seba ani nezniesla, robil doma cirkus, tak ho vyhodila. Manžel nechodieval domov, kvôli tomu vznikali hádky. Vyhodili ho aj z práce, pretože neprišiel do zamestnania. Nebolo z čoho platiť nájom, preto sa navrhovateľka odsťahovala k rodičom, avšak ani títo ho nechceli. Manžel sa flákal s kamarátmi. Od augusta r. 2014 s manželom spolu nežijú. Navrhovateľka žije so svojimi rodičmi, manžel býva v Bratislave. Stretli sa, len keď prišiel za deťmi, ich komunikácia je len ohľadom mal. detí. Odvtedy spolužitie neobnovili. Pokiaľ ide o jej vzťah k manželovi uviedla, že ho berie už len ako otca svojich detí. Rozhodnutím súdu je určené výživné na deti, a to 110 eur na H. a 90 eur na I., ktoré výživné manžel riadne platí. Navrhovateľka uviedla, že podľa nej bude manžel s rozvodom súhlasiť, pretože aj keď naposledy odchádzali zo súdu uviedol, že nemá význam nesúhlasiť. O malé deti sa manžel nevie postarať, mal. H. chodí do školy do Pustých Úľan a I. chodí do škôlky v Pavliciach. Navrhovateľka uviedla, že pracuje ako pokladníčka a dokladačka tovaru v prevádzke v Šenkviciach. Jej priemerný čistý príjem je cca. 580 eur. Manžel platí výživné 200 eur a navrhovateľka poberá prídavky na deti 47,04 eur. S deťmi žijú u navrhovateľkiných rodičov, bývajú v prístavbe. Rodičom navrhovateľka prispieva na bývanie tým spôsobom, že platí elektrinu v sume 71 eur a oni platia za plyn v sume 123 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady za smeti a vodu, čo sa platí raz ročne, tieto sa rozrátavajú. Navrhovateľka platí deťom mesačne stravu -. zhruba 20 eur, I. 25 eur, za Viktora platí 11 eur poplatok za škôlku, Karin platí krúžok flauty 40 eur na pol roka. Navrhovateľka spláca pôžičky, jednu si brala v auguste 2016 vo výške 4.000 eur, túto spláca v splátkach po 109,33 eur a druhú pôžičku si brala v novembri 2016 vo výške 3.000 eur a túto spláca v splátkach po 54,61 eur. Pôžičky boli na rekonštrukciu a dlžoby. Ďalej platí internet 18,90 eur mesačne a má bežné výdaje na stravu, na pohonné hmoty (cestovanie do práce do Šenkvíc a vozenie dcéry do školy) zhruba 100 eur mesačne.
5. V priebehu konania navrhovateľka a podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. poukazovala na to, že s manželom sú odlúčení od augusta 2014, čiže dva a pol roka, odvtedy bola ich komunikácia takmer nulová, manžel prišiel iba párkrát za deťmi. Stretli sa na súde, keď sa riešilo výživné. Navrhovateľka má dva roky priateľa, avšak spolu ešte nežijú. Deti žijú s navrhovateľkou, navrhovateľka starostlivosť o ne zvláda, pomáhajú jej rodičia, ak je to potrebné, kvôli jej práci. Manžel sa s deťmi nestretáva, naposledy s nimi bol koncom augusta 2016, dcéra vtedy u neho aj prespala. Z manželovej strany nie je snaha sa s deťmi stretávať, alebo ich kontaktovať. Voláva mu prevažne dcéra a už aj ona povedala, že jej je to trápne, že ho musí po každé ona kontaktovať. Manžel platí výživné na deti tak, ako bolo určené 110 eur na H. a 90 eur na I.. Nad rámec tohto výživného neprispieva. Naposledy deťom nakúpil veci v auguste
2016, dcére dal vtedy 50 eur. Navrhovateľka žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel, pretože s manželom spolu nežijú, obnovenie spolužitia je nereálne, kontakt otca s deťmi je mizivý, takmer žiadny.
6. Manžel sa bez ospravedlnenia nedostavil ani na jedno z troch nariadených súdnych pojednávaním. Nezaslal ani dodatočne svoje písomné vyjadrenie k veci.
7. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť primerané výživné.
8. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka je od 25.11.2015 zamestnancom COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, manžel je od 1.4.2016 zamestnancom Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS).
9. Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľky, táto je zamestnancom spoločnosti COOP Jednota Trnava, SD od 25.11.2015, pričom za obdobie 1/2016 - 11/2016 mala priemerný čistý mesačný príjem (vrátane daňového bonusu) vo výške 566,84 eur mesačne.
10. Podľa predložených transakcií z účtu navrhovateľky, táto spláca Quatro pôžičku v splátkach po 109,33 eur mesačne, ďalšiu Quatro54 pôžičku platí po 54,61 eur mesačne, platí internet vo výške 18,90 eur mesačne, za elektrinu platí 71 eur mesačne, za krúžok flauty pre H. platí školné 40 eur na pol roka, za stravu v šk. jedálni pre H. platí 20 eur mesačne, za stravné pre I. platí 30,48 - 49,53 eur mesačne.
11. Podľa potvrdenia o príjme manžela, jeho priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) za obdobie od 4/2016 - 12/2016 bol 484,43 eur mesačne. V januári 2016 bol jeho čistý príjem aj s nemocenskými dávkami 394,36 eur.
12. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 27P/33/2015 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27P/33/2015-55 zo dňa 14.9.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorým boli maloleté deti H. a I. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú H. vo výške 110 eur mesačne a na mal. I. v sume 90 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2015. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v čase rozhodovania súdu rodičia mal. detí spolu nežili, a to od augusta r. 2014. Matka bola najskôr na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, najskôr sa zamestnala s príjmom 400 eur mesačne. Mal. H. bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, mal. I. navštevoval materskú školu. Otec sám uvádzal, že pracuje brigádnicky a na čierno, jeho príjem je od 300 - 600 eur mesačne, pracoval ako operátor parkoviska súkromník. V konaní bolo zistené, že otec mal priemerný čistý mesačný príjem v spoločnosti Merkury Market Slovakia, s. r. o. v období do 10/2010 - 4/2011 vo výške 373,21 eur mesačne, pričom tento pracovný pomer bol skončený okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože otec nenastúpil do práce a svoju absenciu neospravedlnil; v spoločnosti Hortin - SK, s. r. o. v období od 9/2011 vo výške 321,33 eur a v 1/2012 vo výške 95,06 eur; v spoločnosti Summit Motors Bratislava, s. r. o. v období 2-5/2015 vo výške 257 eur mesačne.
13. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 21P/4/2016 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/4/2016-64 zo dňa 27.6.2016 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že príjem otca v tom čase bol vo výške 482,68 eur mesačne, za ubytovanie na ubytovni platil 187 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že na strane otca, matky, ani maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože otec je zamestnaný a je schopný dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá stačí na zabezpečenie výživy jeho oboch detí, ak otec nepristupuje zodpovedne k práci, nie je to možné riešiť znížením vyživovacej povinnosti k mal. deťom.
14. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
19. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
20. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a manžela. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 2.6.2007, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Majú spoločne dve deti, a to maloletú H., nar. X.X.XXXX a maloletého I., nar. XX.X.XXXX.
25. Navrhovateľka v priebehu celého konania na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Poukazovala na to, že s manželom spolu nežijú od augusta r. 2014, už predtým viackrát žili oddelene. Od augusta 2014 bola ich komunikácia takmer nulová, týkala sa len mal. detí a výživného. Navrhovateľka trvala na tom, že obnovenie manželského spolužitia z jej strany je nereálne. Uvádzala, že počas manželstva vznikali neustále hádky, pretože manžel nechodieval domov, vyhodili ho aj z práce, pretože neprišiel do zamestnania. Pretože mali finančné problémy a nemali z čoho platiť nájom, navrhovateľka nakoniec manžela vyhodila zo spoločnej domácnosti a potom sa presťahovala k svojim rodičom. Pokiaľ ide o vzťah k manželovi, navrhovateľka uviedla, že ho berie len ako otca svojich detí, uviedla, že má už dva roky priateľa, s ktorým spolu nežijú. Uvádzala, že hádky a stresové situácie počas manželstva neboli vhodné ani pre maloleté deti, takže zachovanie manželstva nie je ani v ich záujme.
26. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že manželia spolu dlhodobo nežijú, nekomunikujú, nehospodária spoločne, navrhovateľka k manželovi stratila citový vzťah a dôveru, manžel jej nie je potrebnou oporou. Tento rozvrat vzťahu účastníkov pritom trvá minimálne od augusta r. 2014. Maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, otec o ne v súčasnosti neprejavuje vážny záujem. Odlúčením rodičov ustali vzájomné konflikty, manželia spolu nevytvárali harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie, preto ďalšie trvanie tohto zväzku nie je ani v záujme maloletých detí z neho pochádzajúcich.
27. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií
- sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, je vážne a dlhodobo rozvrátené a najmä vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky, nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky neuviedol žiaden dôvod pre zachovanie manželstva, svoj postoj k manželstvu, ako aj k navrhovateľke preukázal tým, že sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva, ako ani súhlas oboch manželov nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu na rozvod. Navrhovateľka uvádzala vážne dôvody pre rozvod manželstva, z jej postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve. K tomuto spolužitiu, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel, nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Súd preto považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým vážny povahový a názorový nesúlad účastníkov konania a nezodpovedné správanie sa manžela.
28. S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Zo vzťahu manželov pochádzajú dve maloleté deti H., nar. X.X.XXXX a I. nar XX.X.XXXX.
29. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletých detí, vyvodil súd ten záver, že momentálne je v najlepšom záujme maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia zostanú naďalej zákonnými zástupcami maloletých detí, sú oprávnení ale aj povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Maloleté deti sa v súčasnosti na základe rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 27P/33/2015 nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, matka túto starostlivosť riadne zabezpečuje, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V súčasnosti výchovné prostredie matky poskytuje maloletým deťom zázemie, istotu a stabilitu. Otec nepreukázal svoje aktuálne pomery, podmienky pre výchovu maloletých detí, či vôbec svoju vôľu zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Preto súd rozhodol tak, že na čas po rozvode maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
30. Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, tento súd ponechal bez úpravy, nakoľko matka, ani otec úpravu styku nepožadovali, pričom matka uviedla, že otec sa v súčasnosti o deti zaujíma len minimálne, otca kontaktuje skôr maloletá H., a to telefonicky.
31. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o výživnom. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom prihliada na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa.
32. V danom prípade súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola dosiaľ upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27P/33/2015-55 zo dňa 14.9.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti H. a I. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú H. vo výške 110 eur mesačne a na mal. I. v sume 90 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/4/2016-64 zo dňa 27.6.2016 bol potom zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Matka uvádzala, že otec si určenú vyživovaciu povinnosť k mal. H. vo výške 110 eur mesačne a k mal. I. vo výške 90 eur mesačne plní.
33. Mal. H. je dieťaťom vo veku 9 rokov, navštevuje základnú školu, mal. I. má 4 roky a navštevuje materskú školu. Matka je zamestnancom spoločnosti COOP Jednota Trnava, SD, kde má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 566,84 eur mesačne, poberá tiež prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Otec je zamestnancom Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), kde má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 484,43 eur mesačne. Otec svoje výdaje neuviedol. Matka žije s mal. deťmi v prístavbe u svojich rodičov. Medzi pravidelné výdavky matky na mal. deti patria stravné pre mal. H. cca 20 eur mesačne, za krúžok flauty 40 eur na pol roka, stravné pre mal. I. cca 25 eur mesačne, poplatok za škôlku 11 eur mesačne. Ďalšími výdajmi matky sú dve pôžičky, ktoré spláca v splátkach po 109,33 eur mesačne a po 54,61 eur mesačne, platí internet vo výške 18,90 eur mesačne a elektrinu platí 71 eur mesačne a pohonné hmoty cca 100 eur mesačne. Okrem toho musí mať matka nevyhnutne výdaje spojené s maloletými deťmi na ich stravu doma, oblečenie, obuv, školské potreby, hygienu a trávenie voľného času.
34. Na základe takto ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletých detí, dospel súd k záveru, že dôvodným je ponechať výživné pre maloleté deti v doterajšej výške, t. j. pre maloletú H. v sume 110 eur mesačne a pre mal. I. v sume 90 eur mesačne. maloleté deti neustále rastú, vyvíjajú sa, rovnako sa tomu úmerne zvyšujú aj ich odôvodnené výdaje. Na strane matky súd prihliadal na to, že táto si svoj podiel na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti a úhradou vecných nákladov s tým spojených (uhrádzanie nákladov na bývanie, nakupovanie potravín, varenie, upratovanie atp.). Otec je toho času riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 484,43 eur mesačne, čo je príjem mierne vyšší ako oficiálne dosahoval v čase rozhodovania súdu vo veci sp. zn. 27P/33/2015 a je približne rovnaký, ako otec dosahoval v čase rozhodovania súdu vo veci 21P/4/2016, kedy bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného. Súd má za to, že výživné otca vo výške 110 eur mesačne pre mal. H. a 90 eur mesačne pre mal. I., je adekvátne odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.