Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-238-2011.pdf
PDF · 116.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/238/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 Bratislava, IČO: 35 745 843, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: GEMOR Fashion s.r.o., so sídlom Košická 44, 080 01 Prešov, IČO: 31 657 010, zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Svätoplukova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 5.757 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.757 eur a 0,05% denný úrok z omeškania zo sumy 5.757 eur od 15.3.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom neuhradenia škody, ktorá vznikla žalobcovi odcudzením vozidla žalovanému, ktoré užíval žalovaný ako nájomca na základe nájomnej zmluvy a znížením poistného plnenia poisťovňou.
2. Súd návrhu žalobcu vyhovel a dňa 19.10.2011 vydal v predmetnej právnej veci platobný rozkaz č.k. 22Rob/216/2011-36, ktorý bol po podaní odporu zo strany žalovaného zo zákona zrušený.
3. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 7.11.2011 namietal výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi žiadnu škodu porušením právnej povinnosti nespôsobil. Uviedol, že žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s 50% krátením plnenia pre žalobcu a žiadal o prešetrenie rozhodnutia poisťovne Generali Slovensko poisťovňa a.s. ,s ktorou mal žalovaný uzavretú poistnú zmluvu a o ozrejmenie skutočnosti ako poisťovateľ žalovaného dospel k záveru, že ponechanie náhradných kľúčov v riadne uzamknutom motorovom vozidle ju oprávňuje na zníženie poistného plnenia práve vo výške 50% a nie inej percentuálnej výške a súčasne o ozrejmenie skutočnosti, o ktoré konkrétne ustanovenia všeobecných poistných podmienok poisťovňa toto svoje rozhodnutie opiera. Žalobca nepredložil žalovanému na akom základe dospela poisťovňa poskytujúca plnenie žalobcovi ku kráteniu, na základe akého právneho predpisu dospela ku kráteniu až do výške 50% a z toho dôvodu sa nemohol s krátením stotožniť. Žalovaný tiež uviedol, že odcudzené motorové vozidlo v súlade s čl. VII Všeobecných poistných podmienok riadne zabezpečil proti krádeži, uzamkol ho a dbal na to, aby poistná udalosť nenastala a že ponechanie náhradných kľúčov v riadne uzamknutom a proti krádeži zabezpečenom motorovom vozidle nie je možné v zmysle Všeobecných poistných podmienok považovať za porušenie vyššie uvedených povinností.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 8.12.2011 poukázal najmä na Všeobecné poistné podmienky, v zmysle ktorých v prípade krádeže vozidla je poisťovateľovi potrebné odovzdať všetky kľúče od vozidla, inak má poisťovateľ právo znížiť alebo úplne odmietnuť poistné plnenie. Žalobca uviedol, že z uvedeného teda vyplýva povinnosť neponechať kľúče od vozidla v zaparkovanom vozidle, nakoľko v prípade jeho krádeže nie je možné poisťovateľovi vrátiť všetky kľúče od vozidla, čo má za následok zníženie alebo dokonca odmietnutie poistného plnenia zo strany poisťovne. Čo sa týka výšky zníženia poistného plnenia zo strany poisťovateľa o 50%, žalobca má za to, že sa jedná o bežnú výšku zníženia poistného plnenia, ktoré aplikujú poisťovne v obdobných prípadoch, pričom tak isto mohlo zo strany poisťovne dôjsť aj k úplnému odmietnutiu poistného plnenia.
5. Písomným podaním zo dňa 11.2.2012 žalovaný namietol absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy zo dňa 7.7.2006 z dôvodu, že predmetnú zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať za žalobcu v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný tiež namietol premlčanie práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plnenie došlo. Keďže k plneniu žalobcu došlo odovzdaním vozidla najskôr pri uzavretí nájomnej zmluvy, t.j. dňa 7.7.2006 začala teda podľa názoru žalovaného plynúť štvorročná premlčacia doba dňom plnenia zo strany žalobcu žalovanému, ktorá uplynula dňa 7.7.2010.
6. Na pojednávaní konanom dňa 17.4.2012 právny zástupca žalobcu k námietke absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy uviedol, že osoby, ktoré podpísali zmluvu za žalobcu boli na to oprávnené s poukazom na ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka a jednak s poukazom na to, že boli splnomocnené na základe generálneho plnomocenstva, ktorého fotokópiu predložil právny zástupca žalobcu v dvoch rovnopisoch. S poukazom na uvedené žalobca považoval túto zmluvu za platnú a preto nesúhlasil ani so vznesenou námietkou premlčania.
7. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že plná moc bola podpísaná dňa 25.1.2006. Za žalobcu ju podpísal p. K., ktorý bol v tom čase konateľom žalobcu, pričom konateľom žalobcu bol len do 26.2.2006 a sú tu pochybnosti, keďže zmluva medzi účastníkmi konania bola podpísaná až dňa 7.7.2006, či toto plnomocenstvo platilo aj v čase, kedy sa predmetná Rámcová zmluva pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 356 uzatvárala, či dovtedy toto plnomocenstvo nebolo vypovedané. Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že poistnú zmluvu ohľadom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom operatívneho leasingu uzavrel žalobca ako prenajímateľ s príslušnou poisťovňou, žalovaná strana nikdy nebola oboznámená s touto poistnou zmluvou, ani so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou tejto zmluvy.
8. Právny zástupca žalobca k vyjadreniam právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že z č.l. 7 písm. a/ rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že za akúkoľvek stratu, poškodenie, odcudzeniu motorového vozidla, ktoré je predmetom operatívneho leasingu zodpovedá nájomca. Ďalej poukázal na bod 7 rámcovej zmluvy, z obsahu ktorého vyplýva, že nájomca prehlásil, že bude plniť poistné podmienky a že bol oboznámenými s tými poistnými podmienkami. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na skutočnosť, že poistné podmienky boli zverejnené na internetovej stránke žalobcu v sídle žalobcu a na internetovej stránke poisťovne.
9. Právna zástupkyňa žalovaného namietla, že z predmetnej zmluvy vôbec nevyplynulo, že by nájomcu oboznámil s poistnými podmienkami, resp., že by ich žalobca žalovanému predložil.
10. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012, č.k. 21Cb/238/2011-73 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.757 eur a 0,05% denný úrok z omeškania zo sumy 5.757 eur od 15.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.536,01 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.191,01 eura a z ostatných trov vo výške 345 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Proti rozsudku Okresného súdu podala odvolanie právna zástupkyňa žalovaného, ktorá žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, aby odvolací súd návrh zamietol alebo zrušil rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.
12. Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 29.1.2013 č.k. 4Cob/70/2012-100 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôsledku toho prvostupňový súd vec opätovne prejednal.
13. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 4.11.2014 č.k. 21Cb/238/2011-184 žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 5 757 eur s príslušenstvom.
15. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Cob/39/2015-208 zo dňa 16.3.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého súd musí zvážiť, aký bude primeraný postih pre nájomcu, ak porušil svoje všeobecné povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi (neodovzdanie náhradného kľúča) aj s odkazom analogicky na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zvážiť primeranosť zníženia zodpovednosti žalovaného za škodu v súvislosti k krátením poistného plnenia poisťovňou vo vzťahu k žalobcovi.
16. V rámci opätovného prejednania súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
17. Dňa 20.5.2004 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 356 (ďalej len "rámcová zmluva"). Následne dňa 7.7.2006 uzavrel žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu č. 356.004, predmetom ktorej bolo operatívny leasing motorového vozidla Škoda Octavia combi 1.9TDI, EČV: O. (ďalej len "motorové vozidlo"). V zmysle nájomnej zmluvy bola doba trvania zmluvného vzťahu dohodnutá na 36 mesiacov.
18. Dňa 10.10.2007 bolo žalovanému v Macedónsku odcudzené motorové vozidlo. Predmetná poistná udalosť bola riešená poisťovňou Česká poisťovňa - Slovensko a.s. a následne po jej zlúčení s poisťovňou Generali poisťovňa a.s., poisťovňou Generali Slovensko poisťovňa a.s. a to ako poistná udalosť č. 2070016744. Poisťovňa znížila poistné plnenie žalobcovi o 50% t.j. o čiastku 5.757 eur z dôvodu, že žalovaný ponechal v motorovom vozidle osvedčenie o evidencii motorového vozidla a náhradné kľúče od motorového vozidla, čím došlo k porušeniu článku VIII. bodu 1 písm. m) VPP HAV, v zmysle ktorého poisťovni je povinný odovzdať poisťovateľovi všetky kľúče od vozidla dodávané výrobcom, všetky kľúče od zabezpečovacích zariadení, vrátane štítkov a pod. Podľa čl. X. bod 15 VPP HAV, ak poistenie porušil povinnosťou uvedené v bode čl. 8 týchto VPP HAV, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie alebo odmietnuť poistné plnenie podľa toho aký vplyv má toto porušenia na rozsah jeho povinnosti plniť. Zníženie poistného plnenia bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 19.1.2010 označenom ako oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2070016744.
19. Podľa názoru žalobcu odcudzením motorového vozidla a znížením poistného plnenia poisťovateľom vznikla žalobcovi škoda vo výške 5.757 eur, a preto si žalobca s poukazom na čl. VII písm. a/ rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého za zničenie, stratu poškodenie vozidla a jeho výbavy príp. inú škodu, ktoré nie je kryté poistným plnením zodpovedá nájomca aj bez vlastného zavinenia, uplatnil voči žalovanému náhradu vo výške 5.757 eur, t.j. sumu, o ktorú bolo znížené poistné plnenie poisťovateľom. Za týmto účelom vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2204 zo dňa 4.3.2010 na sumu 5.757 eur splatnú dňa 14.3.2010. Žalovaný uvedenú dlžnú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil.
20. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona ( Tretia časť, Hlava I, Diel I) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
23. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
24. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
25. Podľa § 489 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
26. Podľa § 489 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
28. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
29. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
30. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
31. Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
32. Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
33. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
34. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
35. Podľa § 391 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 20.5.2004 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 356. Následne dňa 7.7.2006 uzavrel žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu č. 356. 004, predmetom ktorej bol operatívny leasing motorového vozidla Škoda Octavia combi 1.9 TDI, EČV: O.. Dňa 10.10.2007 bolo žalovanému v Macedónsku odcudzené motorové vozidlo. Predmetná poistná udalosť bola riešená poisťovňou Česká poisťovňa - Slovensko a.s. a následne po jej zlúčení s poisťovňou Generali poisťovňa,
a.s., poisťovňou Generali Slovensko poisťovňa, a.s., a to ako poistná udalosť č. 2070016744. Poisťovňa Generali Slovensko poisťovňa a.s., ktorá predmetnú poistnú zmluvu riešila znížila poistné plnenie žalobcovi o 50% t.j. o čiastku 5.757 eur z dôvodu, že žalovaný ponechal v odcudzenom motorovom vozidle osvedčenie o evidencii motorového vozidla a náhradné kľúče od motorového vozidla, čím došlo k porušeniu článku VIII. bodu 1. písm. m) VPP HAV. Odcudzením motorového vozidla a znížením poistného plnenia poisťovňou mal žalobcovi vzniknúť škoda vo výške 5.757 eur. Za týmto účelom vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 22204 zo dňa 4.3.2010 na sumu 5.757 eur splatnú dňa 14.3.2010. Žalovaný uvedenú dlžnú sumu v prospech žalobcu doposiaľ neuhradil.
37. Podľa žalovaného p. Novák a p. Ing. Tarabka neboli oprávnení za žalobcu podpisovať predmetnú leasingovú zmluvu, pretože konali na základe plnej moci od žalobcu, ktorú mal udeliť H. - konateľ, pričom táto plná moc je z 25.1.2006. Podľa výpisu z obchodného registra v čase podpisu plnej moci už p. K.ebol konateľom spoločnosti, tým bol len do 26.2.2006. V tejto súvislosti je potrené poznamenať, že vtedajší štatutár spoločnosti ak udeľuje plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti, jedná v mene spoločnosti, nie vo svojom, do 21.2.2006 bol štatutárnym orgánom spoločnosti, mohol za spoločnosť udeľovať plnú moc na zastupovanie a ak tieto osoby s platným plnomocenstvom konali a uzavreli nájomnú zmluvu so žalovaným na nájom vozidla 7.7.2006, tak takúto nájomnú zmluvu mohli uzavrieť platne. Odvolaním konateľa spoločnosti nezanikla plná moc udeľovaná spoločnosťou, aj keď zastúpenou vtedajším konateľom. Preto nie je možné konštatovať, aby táto nájomná zmluva nebola platná. Podľa rozsahu generálnej plnej moci Q.k a H. boli oprávnení uzatvárať v mene žalobcu zmluvy, vrátane kúpnych a nájomných zmlúv podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka s tretími osobami s právami podpisovať za spoločnosť. Naviac z hľadiska § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou je spolnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádzalo.
38. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba, ktorá prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolností prípadu ani nemohla vedieť. Ak došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy zamestnancami žalobcu, a tí boli pri uzatvorení takýchto zmlúv za spoločnosť obvyklými zástupcami a žalobca nenamieta prekročenie právomoci je potrebné konštatovať, že takáto nájomná zmluva na ukradnuté motorové vozidla je platne uzavretá.
39. Čo sa týka námietky žalovaného na premlčanie nároku, je potrebné poukázať na to, že k poistnej udalosti došlo dňa 10.10.2007 v Macedónsku. Samotné vybavenie poistnej udalosti bolo ukončené Generali Slovensko poisťovňa a.s. až 19.1.2010, keď poisťovňa urobila likvidáciu poistnej udalosti, ako totálnu škodu a krátila poistné plnenie o 5.757 eur pre porušenie článku X. bodu 15 VPP, a to ponechaním osvedčenia o motorovom vozidle a kľúčov vo vozidle. Až dňom 19.1.2010 dochádza k vzniku škody u žalobcu keď sa prvýkrát dozvedel o tom, že poisťovňa kráti poistné plnenie v dôsledku porušenia povinnosti zo strany nájomcu. Momentom ukončenia likvidácie poistnej udalosti možno hovoriť o vzniku škody u žalobcu, ak mu poisťovňa kráti poistné plnenie. Momentom vzniku škody nie je teda poistná udalosť 10.10.2007, ale momentom vzniku škody je rozhodnutie poisťovne krátiť poistné plnenie. Ak žalobca podal žalobu 22.9.2011, podal ju vo štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky. Z nájomnej zmluvy vznikol nárok na náhradu škody, pričom podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Kladie sa tu dôraz na mohlo. Žalobca sa mohol domáhať náhrady škody až tým momentom, keď sa dozvedel o znížené plnenia. Z toho dôvodu námietka žalovaného na premlčanie nároku žalobcu nie je dôvodná.
40. V ďalšom súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie škody titulom zníženia plnenia z poistnej udalosti. Nájomná zmluva - rámcová zmluva pre operatívny nájom motorových vozidiel v č.l. VII písm. a/ uvádza, že za zničenie, stratu, poškodenie vozidla a jeho vybavenia, príp. za inú škodu, ktorá nie je krytá poistným plnením zodpovedá nájomca aj bez vlastného zavinenia. Podľa písm. e/ všetky náklady na škody, ktoré budú znášať z dôvodu nesplnenia si povinnosti nájomcu v zmysle tohto článku, uhradí nájomca. Podľa písm. f/ poisťovňou odpočítanú spoluúčasť z tej- ktorej poistnej udalosti hradí nájomca. Podľa písm. g/ v prípade krátenia alebo neposkytnutia poistného plnenia z dôvodu porušenia povinnosti nájomcu vyplývajúcej mu zo zákona o povinnom zmluvnom poistení je nájomca povinný znášať škodu a náklady s tým vzniknuté. Podľa článku IX. písm. f/ nájomca je zodpovedný za všetky
škody, výdavky a pokuty v dôsledku porušenia právnych predpisov, v súvislosti so stavom a užívaním vozidla. Podľa písm. g/ nájomca zabezpečí, aby zaparkované vozidlo bolo riadne uzamknuté a boli urobené všetky bežné opatrenia proti krádeži, požiaru a škode vo vozidle. Podľa čl. VII. bodu 12.2.4 v prípade odcudzenia vozidla dôjde k predčasnému ukončeniu nájomnej zmluvy ku dňu preukázania hlásenia odcudzenia vozidla na príslušnom oddelení PZ. Podľa čl. VII. bodu 12.5.1 je v prípade predčasného ukončenia zmluvy prenajímateľ oprávnený od nájomcu požadovať zaplatenie najmä dlhu na nájomnom, ostatné škody, náklady, sankcie a finančné nároky v zmysle tejto zmluvy. V samotnej leasingovej zmluve pre motorové vozidlo Škoda Octavia combi v bode 7 sa uvádza, že nájomca a vodič vyhlasujú, že sú si vedomí a budú plniť poistné podmienky vzťahujúce sa k vyššie uvedenému vozidlu a nebudú s vozidlom zlé zaobchádzať, ani zanedbávať povinnosti vzťahujúce sa na užívanie vozidla. Od tohto znenia leasingovej zmluvy žalobca vyvodzuje to, že nájomca si bol vedomý poistného vzťahu a zodpovednosti, pričom tento poistný vzťah vyplýval z uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poisteným a spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa a.s. ako poisťovňou. VPP poisťovňa v čl. VIII. bod m/ uvádzajú, že okrem povinnosti ustanovených príslušnými právnymi predpismi má poistený tieto povinnosti, a to po lúpeži a krádeži vodidla protokolárne odovzdať poisťovateľovi všetky kľúče od vozidla dodané výrobcom, pričom podľa čl. X. bodu 15 poistných podmienok ak poistený poruší povinnosti uvedené v bode 1 čl. VII týchto VPP má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie alebo odmietnuť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Žalovaný namietal, že jednak nebol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami žalobcu s poisťovňou a že krátenie poistného plnenia je na základe neplatného článku, pretože tento je neurčitý v akom rozsahu malo dôjsť ku kráteniu, resp. krátenie poistného plnenia o tak vysokú sumu zodpovedá rozsahu porušenia povinnosti zo strany nájomcu. Je potrebné prisvedčiť námietke žalovaného, že žalovaný ako osoba nebola účastníkom poistného vzťahu a leasingovou zmluvou preberá povinnosti z poistného plnenia (bod 7 leasingovej zmluvy na motorové vozidlo Škoda), pričom nájomca nemal právo vstupovať do osobitných jednaní medzi poisťovňou a žalobcom ako poisteným na výšku kráteného poistného plnenia. Aj keď žalovaný namietal krátenie poistného plnenia, nie je doložený žiadny dôkaz na to, aby žalobca robil nejaké úkony týkajúce sa zmeny rozhodnutia poisťovne na krátenie poistného plnenia v sume 5.757 eur. Žalobca vychádzal len z toho, že takéto krátenie je primerané a obvyklé v poisťovacej spoločnosti, snáď v domnení, že v konečnom dôsledku tento rozdiel mu aj tak zaplatí nájomca. Súd má za to, že takýto prístup k poistnej udalosti je v rozopre so zásadami poctivého obchodného styku a teda výkon práv, ktorým si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.757 eur s príslušenstvom v súvislosti s krátením poistné plnenia, nemôže požívať právnu ochranu Z toho dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
41. To, že je na mieste otázka poctivého obchodného styku a dobrých mravov pri uzatváraní leasingovej zmluvy, vyplýva z toho, že ak sa síce dávajú určité povinnosti nájomcovi pri plnení poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a poisťovacou spoločnosťou , nie je to však ale vyvážené žiadnym oprávnením nájomcu domáhať sa určitých nárokov, ak poisťovňa rieši poistnú udalosť, v danom prípade kráti poistné plnenie. Nie je tu vyvážený záväzok poisteného a poisťovne pri porušení zmluvnej povinnosti a následného krátenia. Nie je daná možnosť nájomcovi účinne sa brániť pri uplatnených nárokoch poisťovne z poistných podmienok, pretože žalovaný nie je priamo účastníkom poistného vzťahu. Nájomca len prevzal povinnosti ale neprevzal žiadne práva, aj možnosť obrany ako bežný poistený. Čl. X. bodu 15 poistných podmienok rieši otázku zníženia poistného plnenia podľa toho aký vplyv mal toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Žalovaný ponechal v Macedónsku vo vozidle náhradné kľúče s osvedčením o technickom stave vozidla. Vodidlo však bolo zamknuté a zabezpečené tak pred krádežou ako aj odcudzením. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že ponechaný kľúč a osvedčenie o evidencii motorového vozidla bolo takým porušením, pre ktoré poisťovacia spoločnosť môže krátiť poistné plnenie až v takom vysokom rozsahu. Dôkazné bremeno v tom smere, že porušenie povinnosti zo strany nájomcu bolo takého charakteru, že to malo až taký vplyv na rozsah povinnosti poisťovne plniť s poistnej udalosti bolo s poukazom na ustanovenie § 799 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka na žalobcovi.
42. Žalobca v spore prostriedkami procesného útoku nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k vedomému porušeniu jeho povinností a že by toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poistiteľ teda nebol oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Žalovaný prostriedkami procesnej obrany preukázal, že dbal na to, aby poistná udalosť nenastala.
43. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že porušenie povinnosti zo strany nájomcu bolo takého charakteru, že to malo až taký vplyv na rozsah povinnosti poisťovne plniť s poistnej udalosti bolo s poukazom na ustanovenie § 799 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka na žalobcovi, pričom jeho žalobný nárok žalovaný neuznal. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal v súvislosti s krátením trvať na doplatení poistného plnenia zo strany poisťovne a domáhať sa preukázania vedomého porušenia povinností a toho, že to malo za následok vznik poistnej udalosti a vznik škody. Žalobca tak nepostupoval, prijal toto krátené poistné plnenie a domáhal sa tohto nároku priamo voči žalovanému.
44. Je nepochybné, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorý ako prenajímateľ vozidla nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z všeobecných obchodných podmienok poisťovne, teda nepredložil náhradný kľúč ani osvedčenie o evidencii vozidla. Táto skutočnosť však sama o sebe nemá za následok, že porušenie povinností zo strany žalovaného muselo byť vedomé. Krátenie poistného možno odvíjať od dosahu tohto vedomého porušenia povinností a jeho dosahu na poistnú udalosť.
45. Dôkazné bremeno bolo teda na strane žalobcu a keďže žalobca sa nebránil voči vyplateniu kráteného poistného, dôkaznú povinnosť nesplnil, pričom súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania používal len všeobecné vyjadrenia ohľadom zodpovednosti žalovaného. Popis priebehu krádeže vozidla v Macedónsku zo strany žalobcu sa vyznačuje subjektívnymi úvahami žalobcu. Žalobca neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by súd mohol posúdiť vedomé porušenie povinností žalovaného ako nájomcu vozidla. Súd zvažoval, či porušenie povinností žalovaného mohlo mať vplyv na vznik poistnej udalosti a dospel k záveru, že porušenie povinností žalovaného nemohlo maž vplyv na vznik poistnej udalosti a že žalovaný nezodpovedá za to, že poisťovňa krátila plnenie poskytnuté žalobcovi. Žalobca mal možnosť domáhať sa súdnou cestou náhrady celého poistného plnenia voči poisťovni.
46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
47. Súd prvej inštancie záverom uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strany sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12.1994; Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).
48. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
52. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.