Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-27-2022.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej P. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. X, Y. T., v konaní o zaplatenie 595,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 577,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 577,41 eur od 23.07.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 93,96% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 595,41 eur, zmluvný úrok vo výške 24,00 % ročne zo sumy 558,- eur od 17.07.2019 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 577,41 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.11.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“) a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „rámcová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 558,- eur tak, že sumu 551,- eur žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 7,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná nesplnila svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas. Žalovaná žalobcovi neuhradila nič z dlžnej sumy. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, žalobca vyhlásil dňa
16.07.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej predčasne splatný v celom rozsahu. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Neuhradené záväzky po lehote splatnosti voči žalobcovi sú vo výške 595,41 eur, z toho suma 558,- eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 12,76 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 6,65 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 18,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nevyužila prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
5. Žalovaná vo svojom prednese na pojednávaní potvrdila, že žalobca jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré použila na kúpu nábytku, nakoľko sa v tom čase rozvádzala. Potvrdila i to, že úver riadne a včas nesplácala po tom, čo prišla o prácu.
6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, rozsahom splátok úveru vrátane úhrad vykonaných žalovanou v prospech úverového účtu, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a poštovým podacím hárkom, výpisom z obchodného registra žalobcu vrátane jeho prekladu, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovanej a oboznámením sa s lustráciami v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a v Obchodnom vestníku na žalovanú, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 02.11.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca predstavovala sumu 600,- eur s tým, že prvé čerpanie revolvingového úveru bolo viazané na jednorazový a bezhotovostný nákup tovaru alebo služby, a to nábytkové doplnky - Kiel v hodnote 551,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, splatných 10. dňa v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 27,00 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 30,60 % a odplate vo výške 27,00 %, a priemernej RPMN 22,34 %. Zmluvné strany si tiež dohodli Komplexný balík poistenia tak, že poplatok za poistenie predstavoval 5,29%, a poplatok za kreditnú kartu 0,- eur. Dodatočné predpoklady použité žalobcom pre výpočet RPMN boli: výška čerpania revolvingového úveru 600,- eur, s výškou mesačnej splátky 57,61 eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0,- eur, a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach s tým, že pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nebolo podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a dlžník bol oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred jeho poskytnutím. Celková čiastka k zaplateniu by predstavovala 691,32 eur.
8. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenie žalobcu, že jej žalobca poskytol peňažné prostriedky v sume 551,- eur formou platby na vybranom obchodnom mieste, nerozporovala ani listinné dôkazy predložené žalobcom o odfinancovaní týchto peňažných prostriedkov v prospech predajcu.
9. Výzvou zo dňa 17.07.2019 žalobca vyzval žalovanú k predčasnému splateniu celkovej dlžnej sumy 595,41 eur, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 558,- eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 19,41 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur, keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola, rovnako
tak ani skutočnosť, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobcu, predchádzalo upomínanie žalovanej na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej žalobcom odoslané dňa 18.07.2019. Úver bol žalobcom vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 16.07.2019.
10. Podľa potvrdenia o prehľade splátok a úhrad vykonaných žalovanou, žalovaná žalobcovi uhradila 0,- eur, čo žalovaná žiadnym spôsobom tiež nerozporovala.
11. Žalovaná na pojednávaní ďalej vypovedala, že je ochotná splácať dlh v mesačných splátkach v sume po 30,- eur, nakoľko má ďalšie tri exekúcie. Žalobcovi platí na inú zmluvu splátku v sume 30, eur, exekútorovi spláca po 20,- eur. Tiež platí elektrinu v sume 75,- eur. Jej príjem je 128,- eur.
12. Lustrácia v Obchodnom vestníku na žalovanú je negatívna, na žalovanú nebol dosiaľ vyhlásený osobný bankrot.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 04.12.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
23. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 577,41 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky formou úverového rámca vo výške 600,- eur s tým, že prvé čerpanie bolo viazané na nákup konkrétneho tovaru, a to nábytkových doplnkov - Kiel, ktoré čerpané peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, splatných v 10. deň v mesiaci, navýšených o poplatok za platne dojednané poistenie úveru vo výške 5,29 %. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva zároveň obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane opisu tovaru, na ktorý sa prvé čerpanie tohto revolvingového úveru vzťahovalo. Žalobca
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe úverovej zmluvy a žalovanej prostredníctvom jednorazovej bezhotovostnej platby obchodníkovi reálne poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške 551,- eur, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní ani nerozporovala, preto jej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne neplnila a úver včas nesplácala. Nebolo sporné ani to, že žalovaná na predžalobné výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nereagovala. Strany sporu mali zmluvne v čl. 7.1 úverovej zmluvy dohodnutú možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, ako následok porušenia povinnosti dlžníka. Keďže žalovaná bol v omeškaní s mesačnými splátkami, žalobca dôvodne voči nej uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka na zosplatnenie celej pohľadávky, súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom dôvodne uplatnenú sumu 577,41 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 558,- eur, dlžných zmluvných úrokov do mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 12,76 eur a dlžného poistného vo výške 6,65 eur.
29. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku za zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18,- eur, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal, lebo žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu nepredložil žiadny listinný doklad, z ktorého by bola zrejmá výška nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Procesnou povinnosťou žalobcu je pritom nielen uvádzať skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, ale žalobca má i dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ak si preto žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18,- eur, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy, na preukázanie tejto skutočnosti.
30. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného zmluvného úroku z nesplatenej dlžnej istiny úveru za obdobie po zosplatnení úveru, t.j. vo výške 27,00 % ročne zo sumy 558,- eur od 17.07.2019 do zaplatenia. Z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzok dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, a preto zmluvne dohodnuté úroky nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Dôvodom je skutočnosť, že zmluvný úrok predstavuje odplatu (cenu) za poskytnutý úver, teda za užívanie peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom dlžníkovi po určitú dobu (t.j. do splatnosti úveru), kým úrok z omeškania má sankčný charakter za omeškanie s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany dlžníka. Zmluvne dohodnuté úroky tak predstavujú osobitnú peňažnú náhradu pre veriteľa, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, teda spolu s istinou. Od začiatku sa sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť a úver predčasne zosplatniť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Predčasné zosplatnenie úveru znamená zmenu zmluvných podmienok, keď žalobca žiada bezodkladné vrátenie peňažných prostriedkov v presne stanovenej lehote, čo má pre dlžníka za následok zánik zmluvného dojednania o možnosti splácať dlh v mesačných splátkach. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľ totiž navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Naproti tomu, ak by mal dlžník naďalej platiť zmluvné úroky, bola by tým negovaná zmena záväzku, lebo veriteľ by mohol od dlžníka ďalej požadovať zmluvné úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, ale spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, čím by sa založila hrubá nadvláda dodávateľa voči spotrebiteľovi. V danom prípade zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania spôsobujú narastanie dlhu, vytvárajú nedôvodnú duplicitu a neprimeranú finančnú záťaž na dlžníka. Ak veriteľ využil svoje zákonné právo predčasne ukončiť zmluvný vzťah a požadoval od dlžníka splatenie dlhu tak, ako je tomu aj v danom prípade, veriteľ využitím svojho práva zmenil zmluvné podmienky, ktoré v zmysle generálnej klauzuly neprijateľných zmluvných podmienok, stanovených v § 53 Občianskeho zákonníka, by nemali byť na úkor spotrebiteľa ako dlžníka. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka a predčasného zosplatnenia úveru ako už bolo súdom uvedené, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie poskytnutých a nesplatených peňažných prostriedkov, ako i právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným
navyšovaním úrokov z omeškania by preto bolo aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.
31. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu (odplatu) za úver, ale o nároky z porušenia práva. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Z vyššie uvedených dôvodov akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a predstavuje značné zhoršenie jeho postavenia ako spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
32. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 5 % ročne a súd mu ich priznal z priznanej dlžnej sumy 577,41 eur, počnúc dňom 23.07.2019, keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru bez dodatočného určenia lehoty na plnenie, žalovaná bola preto povinná splniť svoj dlh prvého dňa po tom, čo ju žalobca o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka), t.j. prvý deň po tom, čo jej bolo doručené vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru (zohľadňujúc pritom obvyklú dobu doručenia 3 dni od odovzdania zásielky na poštovú prepravu dňa 18.07.2019), t.j. dňa 22.07.2019, keďže dňom nasledujúcim, t.j. dňom 23.07.2019 sa žalovaná dostala s plnením dlhu už do omeškania. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30,- eur. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovanej, ktorá jej nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo bez ohrozenia svojich existenčných potrieb. Takto určenými splátkami súčasne nebude vo svojich majetkových pomeroch dotknutý ani žalobca, keďže ide zahraničnú banku, ktorá v rámci svojho predmetu podnikania má okrem iných aktivít aj poskytovanie úverov a dĺžka splácania predmetného dlhu žalovanou pritom neprekročí 20 mesiacov, preto z hľadiska proporcionality môže žalobca takéto obmedzenie zniesť. V neposlednom rade v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaná stratí výhodu splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovo.
36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 577,41 eur, čo je 96,98 %. Neúspech žalobcu predstavuje suma 18,- eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo je 3,02 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 96,98 % - 3,02 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 93,96 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,96 %, ktoré trovy konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.