Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Co-82-2017.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/82/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Mesto J. nad J., L. P. E. X/X, J. nad J., W.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. O. J., advokátom so sídlom J., D. 1, proti žalovanému C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., K L. XXX/XX, t.č. B. K. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05. decembra 2016, č.k. 4C/230/2016-50, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie o neodkladnom opatrení, a to o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu do bytu č. XX nachádzajúceho sa na 2. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX, vchod XX na ulici K L., vedeného Okresným úradom, J. nad J. katastrálny odbor pre katastrálne územie J. nad J. na liste vlastníctva č. XXXX do času uskutočnenia nevyhnutných stavebných úprav bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici K nemocnici, v J. nad J. vedúcich k odstráneniu havarijného stavu konštrukčných častí tohto bytového domu žalobcom zastavil a vec postúpil stavebnému úradu - C. J. nad J.. Vo výroku II. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania neodkladnom opatrení. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 24.11.2016 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalobcovi zdržať sa vstupu do bytu č.XX nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX, vchod XX na ulici K L. v J. nad J., do času uskutočnenia nevyhnutných stavebných úprav bytového domu vedúcich k odstráneniu havarijného stavu konštrukčných častí tohto bytového domu žalobcom a vo veci samej sa domáha vydania rozsudku, na základe ktorého je žalovaný povinný byt do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome, žalovaný do dnešného dňa byt užíva, pričom žalovanému uplynutím dňa 31.07.2016 nájom tohto bytu zanikol uplynutím času, na ktorý bol nájom tohto bytu dohodnutý. Bytový dom, kde sa byt nachádza je podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne v havarijnom stave. Havarijný stav bytového domu vytvára nebezpečenstvo poškodenia zdravia ako i samotného života, odstránenie havarijného stavu nie je možné realizovať s prítomnosťou žalovaného v bytovom dome resp. byte. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín súd dospel k záveru, že nemá právomoc konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože z okolnosti na základe ktorých navrhuje žalobca vydať neodkladné opatrenie dospel k názoru, že nejde o súkromnoprávnu vec. Žalobca sa nedomáha uložiť žalovanému niečo vykonať, niečoho sa zdržať v spojitosti zo záväzkovým právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, t.j. zákazu vstupu do bytu z dôvodu, že právny vzťah (konk. nájomný vzťah) zanikol, ale z dôvodu, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, a ktorý žalovaný aj napriek skončeniu nájomného vzťahu k bytu medzi žalobcom a žalovaným naďalej (podľa tvrdení žalobcu) užíva je podľa tvrdení žalobcu v havarijnom stave, jeho strešné konštrukcie a
konštrukcie schodísk je potrebné okamžite riešiť pretože bytový dom ohrozuje život a zdravie osôb. Z týchto tvrdení žalobcu je potom zrejmé, že bytový dom č. XXX toho času nespĺňa podmienky pre stavbu, nakoľko bytový dom, ktorého je žalobca toho času vlastníkom je takou stavbou, ktorá toho času prípadným zrútením strešnej konštrukcie ohrozuje život alebo zdravie osôb, a pre bezpečné užívanie je potrebná oprava alebo výmena schodiskových ramien. Ďalej žalobca tvrdí, že nie je možné odstránenie havarijného stavu na bytovom dome s prítomnosťou žalovaného a aj iných osôb (v návrhu tvrdí, že tento bytový dom obývajú aj ďalšie osoby). O vykonaní takýchto úkonov na odstránenie tohto havarijného stavu bytového domu t.j. neodkladných zabezpečovacích prác, nevyhnutných úprav a údržby na stavbe za takýchto okolností (pri bytovom dome - stavbe, ktorá ohrozuje život a zdravie a ktorú užívajú osoby) a hlavne podmienkach výkonu takýchto úprav koná a rozhoduje stavebný úrad podľa stavebného zákona (postupom podľa ust. 87, 96 ods. 1 resp. ods. 3). Na základe týchto okolnosti a skutočností súd rozhodol o zastavení konania o neodkladnom opatrení a postúpení príslušnému orgánu. Vo veci samej t.j. o vypratanie bytu, z dôvodu že nájomný vzťah žalobcu a žalovaného zanikol uplynutím času súd bude konať ďalej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, § 137 ods. 1, § 161 ods. 2, § 9, § 10 ods. 1, § 3, § 137, § 4 CSP, § 43 ods. 1, § 54, § 87 ods. 1, § 88 ods. 1, § 96 ods. 1,2,3, § 140 Stavebného zákona. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd konanie zastavil a postúpil rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože súd je názoru, že žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania, o zastavení a postúpení rozhodol súd potom ako zistil, že v tejto veci nemá právomoc konať.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa nedomáha uložiť neodkladným opatrením žalovanému povinnosť niečoho sa zdržať v súvislosti s tým, že nájomný vzťah zanikol, ale iba z dôvodu, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza je v havarijnom stave. Zdôraznil, že skutočnosť, že predmetný byt je v havarijnom stave predstavuje iba jednu z okolností, na základe ktorých odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Zánik nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je potrebné chápať nielen ako dôvod, na základe ktorého sa domáha rozhodnutia vo veci samej, ale taktiež ako jeho argument na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatovaný a deklarovaný nevyhovujúci technický stav bytového domu slúži iba ako ďalší z dôvodov, ktoré posilňujú potrebu takéhoto rozhodnutia zo strany súdu. Výklad súdu, podľa ktorého žalobca nedôvodí potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zánikom nájomného vzťahu považoval za reštriktívny a nesprávny. Mal za to, že súd v dôsledku svoje chyby vydal rozhodnutie, ktorým mu odňal možnosť konať pred súdom a uprel mu právo na spravodlivý proces.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z nasledovných dôvodov:
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
G. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania, alebo pred nadväzujúcim konaním vo
veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha vypratania žalovaného z nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX, vchod XX na ulici K L. na tom skutkovom základe, že žalovanému uplynutím doby nájmu dňa 31.07.2016 nájom tohto bytu zanikol a v súčasnosti byt užíva bez právneho dôvodu. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX K L. v J. nad J. do času uskutočnenia nevyhnutných stavebných úprav bytového domu vedúcich k odstráneniu havarijného stavu konštrukčných častí tohto bytového domu žalobcom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že bytový dom bol ohliadnutý zamestnancami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v P., ktorý vydal odborné stanovisko, z ktorého vyplýva, že bytový dom vykazuje znaky nebezpečenstva z hľadiska života a zdravia obyvateľov bytového domu z dôvodu jeho technického stavu, prevádzkovaním budovy je za daného stavu ohrozené zdravie obyvateľov žijúcich v bytových domoch. V záujme ochrany života a zdravia svojich obyvateľov zabezpečil žalobca vypracovanie statického posudku spoločnosťou J.., z ktorého vyplýva, že dom je v havarijnom stave, pre bezpečné užívanie bytového domu je potrebné okamžite riešiť konštrukcie, pričom odstránenie havarijného stavu strešnej konštrukcie a konštrukcie schodísk sa nedá realizovať pri obývaní objektu. Žalobca dôvodil, že aktuálny stav si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, keďže existuje dôvodná obava, že bez uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytového domu a do bytu, by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia, ako i samotného života žalovaného.
7. Na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemá právomoc konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože z okolností, na základe ktorých navrhuje žalobca nariadiť neodkladné opatrenie dospel k záveru, že nejde o súkromnoprávnu vec, preto rozhodol tak, že rozhodol o zastavení konania o neodkladnom opatrení a vec postúpil stavebnému úradu - Mesto J. nad J..
8. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, nevyhnutných úprav a údržby na stavbe, ktorá bezprostredne ohrozuje život a zdravie osôb a podmienky výkonu týchto úprav upravuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“).
10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len "Stavebný zákon") stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 87 ods. 1 Stavebného zákona ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.
Podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Stavebného zákona ak je stavba v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb, nariadi stavebný úrad užívateľom stavby jej vypratanie; odvolanie proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Ak ide o stavbu obsahujúcu byty, stavebný úrad upovedomí vlastníka stavby, aby užívateľom ohrozenej stavby zabezpečil bytovú náhradu, ak nedôjde dobrovoľnému vyprataniu, aby zabezpečil vykonanie rozhodnutia.
Podľa ust. § 96 ods. 2 Stavebného zákona Rozhodnutie o vyprataní stavby podľa odseku 1 možno oznámiť ústne; písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia sa musí bezodkladne doručiť.
Podľa ust. § 96 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vypratanie stavby aj vtedy, ak je to potrebné na vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, nevyhnutných úprav a údržby, ktoré sám nariadil. Postupuje pri tom primerane podľa odseku 1.
Podľa ust. § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné neodkladným opatrením požadovaným žalobcom (zdržať sa vstupu do bytu a bytového domu) zasahovať do právomoci stavebného úradu pri stave stavby - predmetného obytného domu, ktorý stav bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb. Túto činnosť môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba stavebný úrad, a to iba v intenciách Stavebného zákona postupom podľa § 87, § 96 ods. 1,3 cit zákona. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že stavebný úrad nariadi za predpokladu splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 96 ods. 1,3 užívateľom stavby jej vypratanie, nemôže však nariadiť užívateľom stavby zákaz zdržať sa vstupu do bytu a bytového domu v zmysle návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu nebolo preto možné konanie o neodkladnom opatrení, a to o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu do bytu do času uskutočnenia nevyhnutných stavebných úprav bytového domu postúpiť z dôvodu nedostatku právomoci súdu stavebnému úradu, nakoľko tento o takejto povinnosti nemôže rozhodnúť. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci odvolacím súdom, bolo potom potrebné o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne rozhodnúť. I keď Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. V danej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu vstupu žalovaného do bytu a bytového domu z dôvodu, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza a ktorý žalovaný aj napriek skončeniu nájomného vzťahu k bytu naďalej užíva je v havarijnom stave. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vzťah k uplatnenému hmotnoprávnemu nároku vo veci samej, t.j. žalobca sa nedomáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu do bytu v spojitosti so záväzkovo-právnym vzťahom medzi ním a žalovaným, t.j. zákazu vstupu do bytu z dôvodu, že právny vzťah (nájomný vzťah zanikol), bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).