Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-154-2016.pdf
PDF · 117.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47 255 706, proti žalovanej: O. O., E.. X.XX.XXXX, J. I. G. XXX, XXX XX G.É., o zaplatenie sumy 102,88 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 53,30 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,50 eur od 10.11.2013 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,29 eur od 10.12.2013 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,91 eur od 10.1.2014 až do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,60 eur od 13.2.2014 až do zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 102,88 eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 13,50 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 19,28 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 38,70 eur od 10.1.2014 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 31,40 eur od 13.2.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa
- obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a,s, IČO 35 703 469, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma vo výške 13,50 eur,
doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.11.2013, suma vo výške 19,28 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.12.2013, suma vo výške 38,70 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.01.2014, suma vo výške 31,40 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 12.02.2014. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.
2. Žalovaná uviedla, že uplatnenú pohľadávku žalobcu uznáva, je ochotná uhradiť uplatnenú pohľadávku, avšak vzhľadom k svojim majetkovým pomerom, najviac v 20-eurových mesačných splátkach.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prílohami žaloby, Zmluvou o poskytovaní služby verejných služieb s dodatkom, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, identifikačnými údajmi účastníka a súhlasom so spracovaním údajov účastníka, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, písomným podaním žalobcu zo dňa 2.3.2017 , výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:
4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.9.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb Naj 200.
5. Žalovanej boli zároveň aktivované služby CLIP, Povolenie medzinárodných hovorov, Notif. SMS o vystavení faktúry, Notif. SMS o úhrade faktúry, MMS, Kontrola dát.
6. V Dodatku k zmluve zo dňa 10.9.2013 sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 každého Dodatku (24 mesiacov), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku (bod 2. Dodatku).
7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej na sumu vo výške 13,50 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09.11.2013, na sumu vo výške 19,28 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09.12.2013, na sumu vo výške 38,70 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09.01.2014, na sumu vo výške 31,40 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 12.02.2014.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.10.2014 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej so žalovanou v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods.12 zákona o elektronických komunikáciách.
9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresovaného žalovanej je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanej vyúčtované okrem iných aj vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX spolu vo výške 150,68 eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 27.8.2015.
10. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že má príjem 100,- eur, nakoľko pracuje na VPP v obci. Je rozvedená. Vyživovaciu povinnosť nemá. Býva u brata v jednej izbe. Bratovi prispieva sumou 20,- eur.
11. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 2.3.2017 uviedol, že predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (už súdu predložená), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať v tejto zmluve špecifikované služby Program Naj 200 s aktiváciou, zriadením pripojenia, poskytovaním a používaním hlasových služieb a iných služieb prostredníctvom telefónneho čísla 0911614538 priradeného k SIM karte. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu,
zriadenie pripojenia, poskytovanie a používanie hlasových a iných služieb v súvislosti s používaním vyššie uvedené telefónneho čísla priradeného k SIM karte. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „všeobecné podmienky") v spojení s Cenníkom pre poskytovanie služieb právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa právny predchodca žalobcu a žalovaný zaviazali dodržiavať. Tieto všeobecné podmienky boli vydané v súlade s §44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa Cenníka právneho predchodcu žalobcu strana 39 časť Iné poplatky má žalovaný ako účastník povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť náhradu nákladov za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur. Pri týchto nákladoch potom ide najmä o náklady sledovania úhrad žalovaného, náklady vyhotovenia upomienky, náklady obálky a kancelárskeho papiera, náklady podania zásielky na poštovú prepravu, náklady spojené vytvorením, zaslaním SMS správy alebo MMS správy, v prípade oznamovania prostredníctvom SMS správy alebo MMS na telefónne číslo žalovaného, náklady spojené s uložením upomienky do hlasovej schránky alebo tri márne pokusy o dovolanie sa žalovanému, náklady spojené vytvorením a odoslaním faxu alebo e- mailu, náklady poštovného. Žalovaný bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou uplatnenia nákladov na upomienku oneskorenej platby a nákladov spojených s obmedzením, resp. prerušením poskytovania služby pre neplatenie. Podľa Cenníka právneho predchodcu žalobcu strana 39 časť iné poplatky má žalovaný ako účastník povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnutú službu Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sumu vo výške 19,80 eur. Túto službu poskytuje právny predchodca žalobcu v prípade, ak vyúčtovacia faktúra za poskytnuté služby žalovaným nie je riadne a včas uhradená, napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany právneho predchodcu žalobcu, ani po uplynutí dodatočnej lehoty piatich dní odo dňa upozornenia. Žalovanému bola odoslaná SMS správa- výzva na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlhu, právny predchodca žalobcu pristúpi k obmedzeniu poskytovania služieb pre neplatenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil doklady č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, ktoré vystavil právny predchodca žalovanému za poskytnuté služby ani dodatočne poskytnutej lehote a ani niekoľkých upozorneniach právneho predchodcu žalobcu, že nedochádza k úhrade ceny za poskytnuté služby, právny predchodca žalobcu pristúpil dňa 21.12.2013 k obmedzeniu poskytovania služieb. Táto služba bola žalovanému vyúčtovaná v doklade č. XXXXXXXXXX, splatný dňa 9.1.2014. Podľa Cenníka právneho predchodcu žalobcu strana 39 časť iné poplatky má žalovaný ako účastník povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnutú službu Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie sumu vo výške 19,80 eur. Prerušením nastane stav, keď nie sú služby na danom pripojení dostupné, a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka. K prerušeniu právny predchodca žalobcu pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby nebola pripísaná na účet právneho predchodcu žalobcu ani po uplynutí minimálne dvoch kalendárnych dní po realizácii Obmedzenia v prípade poskytovania služieb súvisiacich s aktiváciou a používaním SIM karty. Podľa výpisu z informačného systému právneho predchodcu žalobcu bola žalovanému odoslaná SMS správa - posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlhu, právny predchodca žalobcu pristúpi k prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie. Vzhľadom k tomu, že k úhrade dlhu zo strany žalovaného aj tak nedošlo, právny predchodca žalobcu pristúpil dňa 21.1.2014 k prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie. Tento úkon bol žalovanému vyfakturovaný v doklade č. XXXXXXXXXX, splatný dňa 18.12.2013. V ďalšom poukázal na rozsudok Súdneho dvora- tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ako aj na aktuálne rozhodnutia slovenských súdov. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
12. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Ako vyplýva z § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
14. V zmysle § 44 ods. 12 NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
15. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
27. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
29. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
30. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
31. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)
32. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení, na základe ktorých právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
33. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, pravidelných poplatkov za program Naj 200, hovorného a nehlasových služieb. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu má súd za to, že nárok žalobcu bol dôvodný v rozsahu 53,30 eur. Súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy, mimo zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti a poplatkov za obmedzenie služby - neplatenie a prerušenie služby-neplatenie, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.
34. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 13,50 eur, zo sumy 14,29 eur, zo sumy 13,91 eur a 11,60 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobcom požadované úroky z omeškania neprevyšovali úroky z omeškania stanovené zákonom.
35. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, ktorá je rozvedená a má príjem iba 100,- eur mesačne, súd povolil žalovanej uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach.
37. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX W. L. Č.. XXXXXXXXXX sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 19,80 eur titulom iných poplatkov a služieb.
38. V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Sumu 2x 16,50 eur (s DPH vo výške 2x19,80 eur) si žalobca uplatňoval za „iné poplatky a služby“, ktorými mal byť v zmysle priloženého prehľadu poplatkov a prevádzky „prerušenie služby-neplatenie“ a „obmedzenie služby -neplatenie“. Zaplatením poplatku za prerušenie služby alebo obmedzenie služby pri neplatení žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby. Súd je preto toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedený poplatok v celom rozsahu zamietol.
39. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
40. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
41. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti v sume 2x4,99 eur účtovanú právnym predchodcom žalobcu vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o tomto zmluvnej pokuty bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vzhľadom na uvedené, nie je možné zmluvnú pokutu považovať za platne písomne dojednanú. Zároveň ak sa jedná o poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa časti Cenníka „Iné poplatky“ na strane 39, ako to žalobca uvádza vo svojom písomnom podaní, platí, čo súd uviedol vyššie v súvislosti s teóriou skutočného plnenia v spotrebiteľských zmluvách. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Súd preto žalobu žalobcu, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty v sume 9,98 eur ako nedôvodnú zamietol.
42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Z pôvodne uplatnenej sumy 102,88 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 53,30 eur spolu s príslušenstvom, pričom vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
46. Žalobcov úspech tak predstavoval 51,81 % a neúspech 48,19 %. Nakoľko bol úspech oboch strán sporu približne rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.