Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4CoP-9-2017.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti o maloletého P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XX a F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V., Ľ. V. XX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. novembra 2016, č.k. 11P/36/2016-62, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 5P/77/2013 zo dňa 25.11.2013, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k mal. P. vo výške 100 eur mesačne tak, že toto výživné zvýšil na čiastku 160 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.08.2016. Zameškané výživné za dobu od 01.08.2016 do 31.10.2016 vo výške 180 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, vždy spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného na sumu 80 eur zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je o tri roky starší a zvýšili sa jeho náklady na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, nakoľko maloletý nastúpil v septembri 2016 na Súkromnú strednú odbornú školu O. v B., kde platí poplatok za bývanie v sume 35 eur, matka zaplatila náklady na štúdium, tzv. zápisné 35 eur, strava mesačne činí okolo 40 eur. Zvýšili sa náklady aj na oblečenie, obuv, nakoľko maloletý je o tri roky starší, je vo veku dospievajúceho chlapca, kedy sa zvýšili náklady aj na tieto potreby. Zmenili sa aj pomery na strane matky, ktorá má vyšší príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu, ale len z dôvodu, že začala pracovať na trojzmennú prevádzku a jej aktuálny priemerný príjem mesačne je suma 607,72 eur a pri poslednej úprave príjem činil 437,71 eur. Jej príjem je vyšší z dôvodu, že vynaložila úsilie a pracuje na trojzmennú prevádzku, aby si zabezpečila vyšší príjem, a tak zabezpečila výživu svojho syna. Býva spolu s dospelým synom, ktorý je zamestnaný, a ktorý spláca úver na rodinný dom, ktorý si kúpil do svojho vlastníctva. Matka platí inkaso mesačne v sume 121,24 eur. Matka sa nevydala, je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a má priateľa, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec mal pri poslednej úprave priemerný mesačný zárobok 13.037,10 Kč a aktuálne je jeho príjem 14.966 Kč, teda ide o vyšší príjem oproti predchádzajúcej úprave o 1.928,90 Kč. Otec zamestnávateľa nezmenil, pracuje aj naďalej v spoločnosti M., s.r.o. ako elektromontér a svoje zamestnanie ani nemieni meniť, aby mal vyšší príjem z dôvodu, že je bývalý baník a o tri roky mieni ísť do starobného dôchodku. Otec sa vyjadril, že si nemieni hľadať
iné zamestnanie s vyšším príjmom, aby mu súd výživné nezvýšil. Z tohto dôvodu, ktorý uviedol pred súdom, žiadal návrh zamietnuť. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Býva sám v rodinnom dome, platí úver na zabezpečenie výplaty podielu z BSM s bývalou manželkou, ktorý mesačne spláca vo výške 180 eur. Inkaso mesačne platí okolo 150 eur. Otec sa nesnaží nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom, hoci takáto možnosť by bola aj v obci, kde otec trvalo býva a viaže ho k obci nehnuteľnosť, kde by mohol pracovať ako lisár a zarobil by 800 eur v hrubom. Mohol sa informovať aj na úrade práce, kde bola ponuka profesie elektromontér v rámci okresu, pričom otec sa neinformoval a nemal záujem si zvýšiť príjem, aby mohol prispievať na výživu maloletého vyšším výživným. Súd mal preukázané, že sa zmenili pomery od poslednej úpravy od roku 2013 na strane otca tým, že má vyšší príjem, ale hlavne sa zmenili pomery na strane maloletého, ktorý je o tri roky starší a jeho náklady na jeho výživu sa zvýšili. Z týchto dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 eur na sumu 160 eur mesačne. Súd určil zvýšenie výživného od 01.08.2016, kedy sa zmenili pomery na strane maloletého do 31.10.2016, kedy zameškané výživné predstavuje sumu 180 eur za tri mesiace po 60 eur (august, september, október 2016 60 eur x 3 = 180 eur), ktoré povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Uviedol, že § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine určuje kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane povinnej osoby, nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj schopnosti a možnosti povinného. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné maloletému v sume 160 eur mesačne, nakoľko na strane otca sú objektívne dané schopnosti a možnosti, aby mohol dosiahnuť vyšší príjem, nakoľko otec má dobrý zdravotný stav, existuje spoločnosť, kde by mohol reálne mať mesačný zárobok 800 eur v hrubom. Súd prihliadol aj na § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, prihliadol na schopnosti a možnosti povinného, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, súd návrh zamietol, nakoľko pomery na strane otca sa nezmenili tak, aby súd znížil výživné zo sumy 100 eur na sumu 80 eur, pričom otec je zdravý, je v jeho schopnostiach a možnostiach si zabezpečiť prácou vyšší príjem, ale z dôvodu, že otec je neaktívny a nemá záujem si zvýšiť mesačný príjem preto, aby mu súd neurčil vyššie výživné, nie je dôvod na zníženie výživného. Z týchto dôvodov návrh otca na zníženie výživného na sumu 80 eur zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, navrhol ho zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa zmenili jeho finančné pomery v tom smere, že sa mu zvýšil príjem na 14.966,- Kč, čo v prepočte predstavuje 70 eur mesačne, dôvodil, že súd nezohľadnil jeho mesačné výdavky. Po odpočítaní mesačných výdavkov mu neostáva suma potrebná na živobytie, ktoré nedosahuje ani životné minimum. Mal za to, že matka mala nájsť synovi také školské zariadenie, ktoré by sa nachádzalo v blízkosti trvalého pobytu a bolo by vo finančných možnostiach rodičov umožniť takéto štúdium. Pokiaľ matka platí mesačne inkaso 121,24 eur, uviedol, že nie je morálne, aby matka platila kompletný mesačný nájom staršiemu synovi, ktorý je zamestnaný, pričom sa matka stará o nezaopatrené dieťa. I keď Úrad práce v Prievidzi skonštatoval, že sú voľné pracovné miesta v pozícii elektrikár, poukázal na to, že úrad práce sa zámerne nevyjadril k mesačnému príjmu, pričom je presvedčený, že čistá mzda by nebola vyššia ako jeho terajší príjem v spoločnosti M., s.r.o. O možnosti zamestnať sa v spoločnosti V., a.s. na pozícii lisár v trojzmennej nepretržitej prevádzke s hrubou mesačnou mzdou cca 800 eur nie je možné uvažovať, nakoľko na odporúčanie lekára MUDr. M. I. práca na zmeny je pre neho nevhodná, nakoľko mu to zdravotný stav neumožňuje. Z týchto dôvodov nesúhlasil s názorom súdu, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Zároveň predložil k odvolaniu fotokópiu potvrdenia vystaveného MUDr. M. I. z 27.12.2016, v ktorej je konštatované, že práca na zmeny je pre otca nevhodná.
3. Matka mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí. Poukázala na to, že príjem otca v porovnaní s poslednou úpravou výživného sa zvýšil o 70 eur mesačne, výdaje na jeho strane sa podstatnejšie nezmenili. Mal. P. si Strednú súkromnú odbornú školu v B. vybral sám, a to z dôvodu, že nemá rád veľké kolektívy, je utiahnutejšej povahy, nakoľko ho otec pod vplyvom alkoholu od malička ponižoval a urážal. Ďalej uviedla, že rodinný dom, v ktorom býva, patrí staršiemu synovi, ktorý platí celý hypotekárny úver sám vo výške 250 eur mesačne, preto ona platí celé mesačné inkaso v sume 121,24 eur. Poukázala na to, že otec na pojednávaní sám uviedol, že má dobrý zdravotný stav, pokiaľ ona môže s častými migrénami robiť v nepretržitej prevádzke, nevidí prekážku na strane otca nájsť si zamestnanie na zmeny.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky, maloletý je starší, jeho potreby sa zvýšili a neustále sa zvyšujú. Maloletý je žiakom 1. ročníka súkromnej odbornej školy O. B., odbor hotelová akadémia. Poukázal na skutočnosť, že počas konania o zvýšenie výživného bolo zistené, že otec sa vzdal možnosti lepšieho zamestnania, kde mal možnosť zarobiť viac. Zvýšené výživné zo sumy 100 eur na sumu 160 eur mesačne je s poukazom na potreby a vek mal. P. primerané.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že k podstatnej zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo na strane mal. P. a aj na strane oboch rodičov. Mal. P. v čase poslednej úpravy výživného mal 13 rokov, navštevoval 2. stupeň základnej školy, v súčasnosti je vo veku takmer 17 rokov, od septembra 2016 navštevuje Súkromnú strednú odbornú školu O. v B., je teda zrejmé, že náklady na jeho výživu a zabezpečenie odôvodnených potrieb sa podstatne zvýšili. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá v čase poslednej úpravy výživného dosahovala priemerný mesačný zárobok 637 eur, v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 607,72 eur, avšak zvýšený príjem dosahuje len z dôvodu, že začala pracovať na trojzmennú prevádzku. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil, matka spolu s mal. P. býva u svojho dospelého syna, mesačne platí inkaso v sume 121,24 eur. K zmene pomerov došlo i na strane otca maloletého, keď pri poslednej úprave výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 13.037,10 Kč, v súčasnosti je jeho príjem 14.966,- Kč, teda vyšší v porovnaní s predchádzajúcou úpravou o 1.928,90 Kč, v prepočte o 70 eur mesačne. Súd mal za preukázané, že otec pracuje už viac ako 10 rokov v spoločnosti M., s.r.o. so sídlom K. ako elektromontér a svoje zamestnanie ani nemieni meniť, nakoľko je bývalý baník a chce ísť do starobného dôchodku. Z vyjadrenia otca mal za preukázané, že si nemieni hľadať ani iné zamestnanie s vyšším príjmom z dôvodu, aby mu súd nezvýšil výživné. Okrem mal. P. inú vyživovaciu povinnosť nemá, býva sám v rodinnom dome. Súd prvej inštancie dopytom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi zistil, že v obvode bydliska otca boli voľné pracovné miesta na pozíciu elektrikára vo viacerých spoločnostiach, pričom z oznámenia spoločnosti V., a.s., so sídlom L. V. zistil, že otec by mohol pracovať v tejto spoločnosti ako lisár a dosiahol by zárobok 800 eur mesačne brutto. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné maloletému P. v sume 160 eur mesačne, nakoľko na jeho strane sú objektívne dané schopnosti a možnosti dosiahnuť vyšší príjem, nakoľko má dobrý zdravotný stav, existuje spoločnosť, kde by mohol reálne mať mesačný zárobok 800 eur v hrubom, preto konanie otca, ktorý nemal záujem zvýšiť si príjem, vyhodnotil podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, t. j. že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku.
7. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny.
8. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené, sa odvolací súd aj v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:
9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Súd prvej inštancie porovnal pomery rodičov a mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy o výživnom, vykonanej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.11.2013, č.k. 5P/77/2013, ktorým bolo zvýšené výživné otca na maloletého zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, so súčasnými pomermi rodičov a mal. dieťaťa a správne dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, ktorá opodstatňuje zvýšenie vyživovacej
povinnosti zo strany otca. Mal. P. je o 3,5 roka starší, v septembri 2016 nastúpil do 1. ročníka denného štúdia na Súkromnej strednej odbornej škole O. v B. v odbore hotelová akadémia, náklady na jeho výživu a zabezpečovanie odôvodnených potrieb sa podstatne zvýšili. V súvislosti s návštevou maloletého na strednú školu matka zaplatila zápisné 35 eur, mesačne hradí stravu 40 eur, poplatok za bývanie v sume 35 eur. Zvýšili sa aj náklady na oblečenie, obuv mal. P., ktorý v júni dosiahne 17 rokov. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov mal. dieťaťa, keď matka dosahuje priemerný mesačný príjem 607,72 eur, avšak je potrebné zdôrazniť, že tento príjem dosahuje z dôvodu zvýšeného pracovného úsilia, keď pracuje na trojzmennú prevádzku, aby zabezpečila výživu svojho syna. Okrem mal. P. inú vyživovaciu povinnosť nemá, s mal. P. býva v rodinnom dome u svojho staršieho dospelého syna. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 13.037,10 Kč, v súčasnosti jeho príjem je 14.966,- Kč, teda vyšší o 1.928,90 Kč, čo v prepočte predstavuje približne 70 eur. Z výsluchu otca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec pracuje už 10 rokov na tej istej pozícii - elektromontéra v spoločnosti M., s.r.o., K., od zamestnávateľa poberá aj stravné 3.000,- Kč, zamestnávateľ mu platí bývanie na ubytovni. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že s dosahovaným zárobkom je spokojný, nemá záujem hľadať si iné zamestnanie s vyšším príjmom z dôvodu, že za tri roky mieni ísť do dôchodku a aj preto, aby mu súd nezvýšil výživné. Otec ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, je vyučený elektrikár. Na základe dopytu súdu prvej inštancie Úrad práce, sociálnych a vecí a rodiny v Prievidzi predložil súdu zoznam voľných pracovných miest, z ktorého zoznamu vyplýva, že v okrese Prievidza je viacero voľných pracovných miest na pozíciu elektrikára. Spoločnosť V. a.s. L. V. oznámila súdu, že má voľné pracovné miesto na pozíciu lisár v trojzmennej nepretržitej prevádzke s možným nástupom ihneď, s priemernou hrubou mesačnou mzdou 800 eur. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť zvýšené výživné vo výške 160 eur, nakoľko na jeho strane sú objektívne dané schopnosti a možnosti, aby mohol dosiahnuť vyšší príjem, keď otec má dobrý zdravotný stav, existuje spoločnosť, kde by mohol reálne dosahovať mesačný zárobok 800 eur v hrubom.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti nestačí len tvrdenie otca, že sa nachádza v zlej finančnej situácii. Pokiaľ otec tvrdí, že už 10 rokov pracuje na tej istej pracovnej pozícii, so svojím zárobkom je spokojný a nesnaží si nájsť zamestnanie s vyšším príjmom z dôvodu, aby nemusel platiť zvýšené výživné, možno len konštatovať, že takéto správanie otca treba vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Odvolacie námietky otca, poukazujúce na to, že nemôže pracovať v trojzmennej prevádzke, považoval odvolací súd za účelové, nakoľko otec pred súdom prvej inštancie uvádzal, že jeho zdravotný stav je dobrý. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že zistené pomery odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany otca. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky otca za nedôvodné.
12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).