Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobkyne: B. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, D. Y., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno proti žalovanému: Centrál, n.o. so sídlom Zlatná na Ostrove 258, IČO: 45734381, v konaní zastúpený Dr. Máriou Lubuškiovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 889/1, Komárno, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy

rozhodol:

Súd konanie v časti náhrady mzdy prevyšujúcej sumu 1040,- eur z a s t a v u j e. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, dané žalobkyni písomným podaním žalovaného z 25.5.2015, je neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v brutto výške 1.245,20 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za žalobu vo výške 174,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z 25.5.2015 je neplatné. Žalovaná si súčasne uplatnila nárok na náhradu mzdy vo výške 520,- eur mesačne, počnúc mesiacom jún 2015 až do dňa trvania pracovného pomeru a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že listom z 25.5.2015 jej žalovaný oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ z dôvodu, že (žalobkyňa) hrubo a vulgárne napadla svoju kolegyňu

- pani P. B., vzhľadom k tomu, že Etický kódex žalovaného (Centrál, n.o.) ustanovuje, že kritické pripomienky voči ostatným zamestnancom alebo nezhody sa nikdy neriešia pred prijímateľmi sociálnych služieb. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, keď v deň uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalovaným (31.3.2014) nebola a ani nemohla byť poučená o všetkých predpisoch, interných predpisoch a Etickým kódexom žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva, pričom do práce nastúpila až 1.4.2014. Ani raz nebola žiadnym spôsobom upozornená, že by porušovala , interné predpisy či Etický kódex žalovaného. Odôvodnenie výpovede pracovného pomeru v liste žalovaného z 25.5.2015 nie je jednoznačné ani konkrétne a nie je zrejmé akým spôsobom k tomu malo dôjsť. Pre platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje aby bol určitý a zrozumiteľný, preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že okamžité skončenie pracovného pomeru dostala v čase svojej práceneschopnosti, teda v ochrannej lehote. Súčasne namietala, že zo strany žalovaného nedošlo k skúmania, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je potrebné skúmať vždy individuálne, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Žalobkyňa za dôkaz označila pracovnú zmluvu zo dňa 31.3.2014, Dodatok č. 1, Okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.5.2015, informácie z 26.5.2015, vyjadrenie z 1.6.2015, zápočtový list, mailovú komunikáciu..

2. Žalovaný vo vyjadrení zo 14.12.2015 uviedol, že pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2014, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2014, ktorým dodatkom došlo k zvýšeniu mzdy žalobkyne, zamestnanej ako zdravotná sestra, s miestom výkonu -zariadenie sociálnych služieb Zlatná na Ostrove a dňom nástupu 1.4.2014. V článku V ods. 9 pracovnej zmluvy žalobkyne boli upravené základné povinnosti zamestnanca a v článku IV. odsek 6 a 2 sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať pracovnú disciplínu, Etický kódex zamestnancov žalovaného a ostatné interné smernice zamestnávateľa, s ktorými bola oboznámená. Konania, ktoré sa u žalovanej považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli upravené v časti IV Pracovného poriadku zamestnávateľa. V náplni práce uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.3.2014 je zakotvená povinnosť zdravotnej sestry tak, že táto je povinná Rešpektovať osobnostné práva prijímateľa sociálnej služby, predovšetkým jeho právo na slušné zaobchádzanie a rešpektovanie súkromia. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že nebola poučená o všetkých predpisoch, interných predpisoch a Etickom kódexe žalovaného. Žalobkyňa sa dňa 9.4.2015 zúčastnila pracovnej porady, programom ktorej bola aj prednáška na tému: sociálna práca - pracovný pomer, etické aspekty sociálnej práce - Dokumenty, ktoré spravujú pracovno-právny vzťah, zákon č. 311/2001 Z.z. - , v znení neskorších predpisov, Pracovný poriadok žalovaného, Etický kódex zamestnancov žalovaného. Žalovaná svoju prítomnosť na uvedenej prednáške potvrdila podpisom na prezenčnej listine. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje podľa Pracovného poriadku žalovaného „-znevažovanie, osočovanie zamestnávateľa, nadriadených zamestnancov, porušovanie zásad spolupráce v rámci medziľudských vzťahov“, „-hrubé správanie sa k zamestnávateľovi, nadriadenému, podriadenému alebo k iným spolupracovníkom“. „-neospravedlnená absencia v práci, akákoľvek neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase“. Ďalej žalovaný citoval zásady Etického kódexu zamestnancov žalovaného a uviedol podrobnú charakteristiku žalobkyne ako konfliktnej osoby, ktorá nebola empatická a nevedela citlivo zaobchádzať s prijímateľmi sociálnej služby. Podľa žalovaného sa žalobkyňa vyjadrovala hrubo, necitlivo, hlasno. Žalovaný popísal udalosti z 23.5.2015 (sobota), kedy počas dennej pracovnej zmeny žalobkyňa vyvolala veľký konflikt so svojou kolegyňou P. B., s ktorou sa pohádala a ktorej verbálne hlasne krikom a vulgárne nadávala pred prijímateľmi sociálnej služby a ich rodinnými príslušníkmi, ktorí boli na návšteve. V rovnaký deň v čase podávania večere a prípravy prijímateľov sociálnej služby na spánok (obliekanie, umývanie, úprava postele, podanie liekov) žalobkyňa sa voči svojej práci verbálne hlasne ohradila, hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom komunikovala s klientmi (prijímatelia sociálnej služby sú prevažne starí ľudia odkázaní na pomoc) nadávala a odmietla vykonať svoju prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.5.2015 žalovaný doručil žalobkyni poštou 1.6.2015, do vlastných rúk. Skutkovo v ňom vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny priznala v liste z 1.6.2015 adresovanom zakladateľovi žalovaného, v ktorom uviedla, že „ .... dňa 23.5.2015 som vulgárne a hrubo napadla kolegyňu P. B., ale nebolo to vtedy, ale medzi 9-10 hodinou a to predtým, než som ju napadla ...“. Doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru predchádzalo viacero osobných pohovorov žalovaného so žalobkyňou, v ktorých bola upozorňovaná na nedôstojné a neetické správanie na pracovisku a jej konfliktnú povahu. Žalovaný taktiež uviedol, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru sú práceneschopní zamestnanci vyňatí spod ochrany, ktorá im prináleží pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa, čo si, vzhľadom na navrhnutý petit, žalobkyňa zrejme pletie. Žalobu navrhol zamietnuť. Za dôkaz označil pracovnú zmluvu žalovanej v znení dodatku, náplň práce, pracovný poriadok, Etický kódex zamestnancov žalovaného, výpovede svedkov.

Žalovaný podaním z 10.8.2016 navrhol vykonať výsluch svedkov, a to konkretizovaných zamestnancov žalovaného ako aj bývalej riaditeľky žalovaného, ktorá v minulosti vykonala so žalobkyňou viackrát osobný pohovor.

3. Súd vo veci otvoril pojednávanie dňa 7.2.2017, na ktorom právny zástupca žalobkyne navrhol nahradiť v texte žaloby slovo výpoveď textom okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu opravy zjavnej nesprávnosti, najmä keď žalobkyňa nedostala dva úkony o rozviazaní pracovného pomeru z 25.5.2015, ale dostala len jeden úkon. Preto ide o opravu zjavnej nesprávnosti a nie o zmenu petitu. V súvislosti s uplatneným mzdovým nárokom žalobkyne uviedol, že nárok nad sumu 1040,- eur berie späť z dôvodu, že podľa § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. ( - ďalej len zamestnancovi vznikol nárok na sumu priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Ďalej uviedol, že v úkone z 25.5.2015 tvrdené porušenie pracovnej disciplíny sa nestalo a keby sa aj stalo, nie je to hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Navyše obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru je v rozpore s príslušným ustanovením ZP, keďže vytýkané porušenie pracovnej. disciplíny nie je špecifikované konkrétne a len výkladom je možné domyslieť si, čo sa vlastne stalo.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podanie žalobkyne považujú za zmätočné. Majú za to, že zmenou pomenovania úkonu, ktorým došlo k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne je zmenou petitu, keďže žalobkyňa spomína výpoveď aj v bode 3 ods. 3 žaloby. S čiastočným späťvzatím žaloby v časti mzdových nárokov žalobkyne súhlasila.

Žalobkyňa uviedla, že medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. bola na prvom poschodí, kde bola aj P. B.. Z dôvodu jej podpichovania jej povedala, aby si zatvorila hubu. Nebol pri tom prítomný žiadny klient, ani návšteva, v tom čase sa robila ešte toaleta klientov, nebol tam ani krik. Prítomné boli dve kolegyne, z ktorých tam jedna už ani nepracuje. Po tom ona odišla za svojou prácou, ktorú si robila ďalej až do 19.00 hod. Čo sa týka vytýkania, že nepomáhala, to je presne to, čo v ten deň nerobila P. B.. Čo sa týka tvrdeného hrubého a nedôstojného komunikovania s klientmi, za ten čas čo tam bola zamestnaná, nebola ani ústne ani písomne pokarhaná, asi nebol dôvod. Keď ju pani riaditeľka P. H. K., ráno 25.5.2015 zavolala, resp. ona išla za ňou, aby jej nahlásila, čo sa stalo v sobotu a odovzdala jej svoju PN-ku, pani riaditeľka jej ponúkala, aby podpísala výpoveď s dohodou. Keď sa jej pýtala na dôvod, riaditeľka jej odvetila, aby to nechala na ňu. Ona to odmietla, a tak jej dali okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že popiera skutkové tvrdenia žalobkyne a v celom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia žalovaného z 14.12.2015, doručeného súdu 15.12.2015 (čl.35). Poukázala na list žalobkyne z 1.6.2015 písaný zakladateľovi žalovaného, v ktorom sa priznala ku konfliktu a tento konflikt je zrejmý aj z prednesu žalobkyne. Čo sa týka namietaného údajného nevymedzenia dôvodu skončenia pracovného pomeru, tento je skutkovo vymedzený úplne presne. Prečo správanie žalobkyne žalovaný považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny je uvedené v podaní žalovaného, doručenom súdu 15.12.2015. Uviedla, že žalovaný zo svedkov navrhnutých v podaní z 10.8.2016 (čl. 84) už netrvá na výsluchu P. V.. Na výsluchu ostatných navrhnutých svedkov trvá, avšak tesne pred pojednávaním navrhnuté svedkyne: J. V., Y. A. a P. B. oznámili, že úradný jazyk neovládajú v takom rozsahu, aby sa vedeli vyjadrovať tak ako v jazyku, ktorý ovládajú - v maďarčine. Žalobkyňa bola viackrát ústne upozornená na svoje nevhodné, vulgárne správanie. Vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za konkrétne.

4. Súd v súlade s § 181 ods. 2 uviedol, že medzi stranami je sporné, či úkon žalovaného z 25.5.2015, ktorým došlo k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne, spĺňa náležitosti zákonných ustanovení a či vôbec došlo k vytýkaným konaniam, nekonaniam žalobkyne. Medzi stranami sporu nie je sporné, že právny úkon žalovanej o rozviazaní pracovného pomeru žalobkyne bol žalobkyni doručený 1.6.2015. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd uviedol, že sa mu javí, že vytýkané porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou v právnom úkone žalovanej z 25.5.2015 je nekonkrétne, zameniteľné s iným. Preto súd nevykoná dokazovanie navrhnuté žalovaným v podaní doručenom súdu dňa 10.8.2016 a dokazovanie vykoná v rozsahu oboznámenia sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Nevykoná ani žalovanou v podaní doručenom súdu 15.12.2015 navrhnuté dokazovanie výpoveďou navrhnutých svedkov.

5. Súd, popri prednesoch právnych zástupcov sporiacich sa strán a žalobkyne, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

6. Podľa § 68 ods. 1, 2 (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 citovaného zákona Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy z 31.3.2014, pričom dňom nástupu žalobkyne do práce u žalovaného bol deň. 1.4.2014. Žalobkyňa bola prijatá na druh práce zdravotná sestra a miestom výkonu jej práce bolo zariadenie sociálnych služieb Zlatná na Ostrove. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s tým, že pracovný čas žalobkyne je 37,75 hodín týždenne. Podľa čl. II ods. 1 pracovnej zmluvy z 31.3.2014, žalobkyni za vykonanú prácu patrila mzda rozdelená do dvoch častí: a) mesačná mzda 480,- €; b) pohyblivá časť mzdy vo forme prémií 100,- € za bližšie špecifikovaných podmienok, pričom pohyblivá časť mzdy bola podľa pracovnej zmluvy nenárokovateľná. Výška mesačnej mzdy uvedenej pod bodom a) čl. II ods. 1 pracovnej zmluvy z 31.3.2014 bola Dodatkom č. 1 z 12.12.2014 zmenená na mesačnú mzdu vo výške 520,- eur počnúc od 1.1.2015.

Pracovný pomer žalobkyne žalovaný skončil písomným okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ktoré bolo vyhotovené dňa 25.5.2015, pričom medzi stranami nebolo sporné, že uvedený rozväzovací právny úkon žalovaného bol žalobkyni doručený 1.6.2015. Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením uvedená v § 77 Zákonníka práce začala žalobkyni plynúť 2.6.2015. Dôvod rozviazania pracovného pomeru žalobkyne okamžitým skončením žalovaný skutkovo vymedzil tak, že “z dôvodu, že dňa 23.5.2015 počas dennej pracovnej zmeny ste hrubo porušili pracovnú disciplínu tým, že:

- V predobedňajších hodinách medzi 11.00 a 12.00 hodinou na I. poschodí medzi obyvateľmi nášho zariadenia ste slovne hrubo a vulgárne napadli Vašu kolegyňu, B. P., napriek tomu, že Etický kódex Centrál, n.o. ustanovuje, že „kritické pripomienky voči ostatným zamestnancom alebo nezhody medzi zamestnancami sa nikdy neriešia pred prijímateľmi sociálnych služieb“. Okrem toho aj rodinní príslušníci, ktorí boli na návšteve u niektorých obyvateľov boli svedkami Vašej komunikácie s kolegyňou.

- Ten istý deň, t.j. 23.05.2015 počas Vašej pracovnej zmeny ste zanedbali Vaše pracovné povinnosti vyplývajúce z náplne práce; pomoc pri odkázanosti na pomoc fyzickej osoby, t.j. pomoc pri obliekaní, úprava púostele, podávanie večere včas pred vychladnutím.

- Hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom ste komunikovali s klientmi nášho zariadenia, čo považujeme za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko dopustením tohto činu ste porušili právo klienta na slušné zaobchádzanie a na druhej strane ste znížili prestíž našej organizácie. Platný pracovný poriadok našej organizácie považuje tieto skutky za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom k tomu, že ste už boli viackrát slovne upozornená na nedostatky hlavnou sestrou, aj kolegami, toto správanie považujeme za nerešpektovanie príkazov nad riadeného a z toho dôvodu nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby.“

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

9. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho aj spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

10. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 , to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. Petit žaloby je súd, aj s poukazom na čl. 11 CSP, povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Za postačujúce sa považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha.

V danom prípade z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobkyni bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyhotovené žalovaným dňa 25.5.2015, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí z dôvodov uvedených v žalobe, a tak sa domáha určenia neplatnosti uvedeného zrušujúceho úkonu žalovaného. Preto spresnenie žalobkyne, že v dôsledku chyby v písaní je výraz výpoveď použitý v texte žaloby potrebné nahradiť slovným spojením okamžité skončenie pracovného pomeru, súd na rozdiel od žalovaného nepovažuje za zmenu petitu v dôsledku zmeny skutkových tvrdení (§ 140 ods. 2 , najmä keď k zmene skutkových tvrdení zo strany žalobkyne ani nedošlo. Takýto prístup by bol príliš formalistický, najmä keď z obsahu žaloby nevyplýva, že by žalovaný žalobkyni, popri písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyhotovenom dňa 25.5.2015 dal písomne aj výpoveď z pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyhotovenú dňa 25.5.2015.

11. Aj keď ustanovenie § 74 kladie zamestnávateľovi za povinnosť prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru pod hrozbou ich neplatnosti v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti, v ustanovení § 12 ods. 2 ZP, v spojitosti s § 11a ods. 1 ZP, je upravené oprávnenie zamestnávateľa u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, na samostatné konanie aj v tých prípadoch, keď zákon vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov.

12. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním, najmä obsahom písomného podania žalovaného z 25.5.2015 označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, preukázané, že žalobkyňa sa mala dňa 23.5.2015 dopustiť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, keď medzi 11.00 a 12.00 hod. na I. poschodí pred obyvateľmi zariadenia žalovaného mala slovne hrubo a vulgárne napadnúť kolegyňu a v ten istý deň mala zanedbať pracovné povinnosti vyplývajúce z jej náplne práce. Či už v žalobe, ale aj vo svojom liste z 1.6.2015 adresovanom Ing. D. M. ako aj vo svojom prednese na pojednávaní žalobkyňa poprela, že by sa skutok stal tak, ako to uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru a žalobkyňa poprela aj čas, kedy medzi ňou a kolegyňou B. P. malo dôjsť k výmene názorov, pri ktorej na podpichovanie B. P. mala žalobkyňa podľa vlastných tvrdení, bez prítomnosti svedkov, medzi 9.00 hod. až 10.00 hod. reagovať slovami „ drž hubu“.

Pokiaľ ale žalovaný v písomne vyhotovenom okamžitom skončení pracovného pomeru bližšie nešpecifikoval slová, ktoré on vyhodnotil ako hrubé a vulgárne napadnutie kolegyne žalobkyňou, nie je možné vyhodnotiť ani žalovaným tvrdenú závažnosť porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou a ani jej intenzitu, bez ohľadu na čas, kedy ku konfliktu malo dôjsť. Obdobne to nie je možné ani pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru nekonkretizoval obyvateľov a ich rodinných príslušníkov, ktorí mali byť svedkami žalovaným tvrdenej komunikácie žalobkyne s kolegyňou.

Žalovaný podľa názoru súdu nedostatočne skutkovo vymedzil aj ďalšie tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktorá mala podľa žalovaného dňa 23.5.2015 počas dennej pracovnej zmeny zanedbať pracovné povinnosti vyplývajúce z náplne práce, a to pomoc pri odkázanosti na pomoc fyzickej osoby, t.j. pomoc pri obliekaní, úprava postele, podávanie večere včas, pred vychladnutím. Z takto skutkovo vymedzeného tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je (nezameniteľne) zrejmé, ktorému klientovi - obyvateľovi zariadenia sociálnych služieb - žalobkyňa počas dennej zmeny neposkytla pomoc pri obliekaní, ktorému klientovi neupravila posteľ, resp. ktorému klientovi žalobkyňa oneskorene podala večeru, po jej vychladnutí. Už vôbec nie je zrejmé, kedy sa tvrdené neposkytnutie pomoci pri obliekaní, či úprave postele odohralo, najmä keď malo ísť o dennú (sobotnú) pracovnú zmenu žalobkyne z 23.5.2015, avšak za vinu sa jej kladie aj oneskorené podanie večere (dňa 23.5.2015), po jej vychladnutí.

Pokiaľ žalovaný v písomne vyhotovenom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne z 25.5.2015 tvrdí, že dňa 23.5.2015 sa žalobkyňa počas dennej zmeny dopustila prvých dvoch tvrdených porušení pracovnej disciplíny, najmä keď aj druhé tvrdené závažné porušenie žalovaný vymedzil slovami „Ten istý deň, t.j. 23.5.2015“, z jeho obsahu ale nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k tretiemu tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny - Hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom ste komunikovali s klientmi nášho zariadenia, čo považujeme za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny. Z takto vymedzeného skutku nielenže nie je zrejmé kedy sa odohral, nie je ani zrejmé, s ktorými klientmi mala žalobkyňa komunikovať tvrdeným spôsobom, a nie je ani zrejmé, kedy sa o tvrdenej komunikácii žalobkyne žalovaný dozvedel. Navyše, nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za hrubú a nedôstojnú komunikáciu. Obdobne nie je zrejmé, prečo práve tento tretí skutok žalovaný považuje za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny.

Pre uvedené nedostatky písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného nie je možné posúdiť ani závažnosť a ani intenzitu žalovaným tvrdeného porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, nie je možné ani posúdiť následky žalovaným tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne pre žalovaného, keď skutkové odôvodnenie žalovaným tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny v jeho písomnom zrušujúcom úkone nie je jedinečné, opísané nezameniteľným spôsobom, ale je len všeobecné, ľahko zameniteľné s iným skutkom.

13. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že dôvod písomne vyhotoveného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.5.2015 je neurčitý, nie je vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé kedy a akým špecifikovaným spôsobom mala žalobkyňa porušiť pracovnú disciplínu vzhľadom na jej pracovnú náplň a funkciu, ktoré porušenie by malo za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Konkrétny skutok, so zreteľom na ktorý bol žalobkyni zrušujúci prejav daný, nebolo možné z neho zistiť ani na základe výkladu v zmysle § 15 Zákonníka práce, najmä po tvrdení žalovaného, že z vytýkaných skutkov považuje za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny hrubú, nedôstojnú, so zvýšeným tónom, komunikáciu s klientmi zariadenia, bez uvedenie času, kedy malo dôjsť k tomuto najzávažnejšiemu porušeniu žalobkyňou, bez uvedenia času, kedy sa o tomto najzávažnejšom porušení žalovaný dozvedel a bez nezameniteľnej identifikácie toho, čo považuje za hrubú a nedôstojnú komunikáciu a čo považuje za komunikácia so zvýšeným tónom. Pokiaľ žalobkyňa mala podľa žalovaného hrubo a vulgárne napadnúť kolegyňu za prítomnosti klientov a ich rodinných príslušníkov, pričom podľa Pracovného poriadku žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje porušovanie zásad spolupráce v rámci medziľudských vzťahov a hrubé správanie sa k iným spolupracovníkom, nie je bez ďalšieho zrejmé, prečo žalovaný za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou považuje tvrdenú hrubú, nedôstojnú komunikáciu žalobkyne s klientmi zariadenia, so zvýšeným tónom.

Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v danom prípade určité, nebola splnená jedna z formálnych podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru. Dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú podľa názoru súdu dôvodmi nejasnými, nekonkrétnymi. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného z 25.5.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Preto tvrdenie žalobkyne, že pracovný pomer bol s ňou skončený v čase jej práceneschopnosti, resp. tvrdenie, že nebola oboznámená s internými predpismi žalovaného a Etickým kódexom, sú pre účely daného konania bez významu. S poukazom na uvedené a z dôvodu hospodárnosti konania súd nevykonal ani žalovaným navrhnuté dôkazovanie výsluchom zamestnancov žalovaného, resp. bývalej riaditeľky žalovaného, keď svedeckými výpoveďami nie je možné nahradiť absenciu nezameniteľného skutkového vymedzenia konkretizovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, majúce za následok okamžité skončenie pracovného pomeru.

14. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby so súhlasom žalovaného, súd konanie v časti náhrady mzdy prevyšujúcej sumu 1040,- eur zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

15. Základným predpokladom uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde je podanie žaloby zamestnancom, predmetom ktorej je určenie, že pracovný pomer sa skončil neplatne. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, s poukazom na § 79 ods. 3 písm. b/ platí, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou dňom, keď sa mal jeho pracovný pomer skončiť (okamžite).

V danom prípade žalobkyňa žalovanému, ktorý s ňou rozviazal pracovný pomer okamžite doručením písomne vyhotoveného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.5.2015, ktoré súd určil za neplatné, neoznámila že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával aj po 1.6.2015. Preto skončil jej pracovný pomer okamžite neplatne dňom 1.6.2015 a žalobkyni s poukazom na § 79 ods. 4 vznikol nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 134 ZP, za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V súlade s § 134 ods. 1, 2 a 4 súd zo mzdového listu žalobkyne za rok 2015 zistil, že žalobkyňa v prvom štvrťroku 2015 odpracovala 178,25 hodín, keď celý január a 14 dní februára bola práceneschopná. Jej priemerný hodinový zárobok zo mzdy vyplatenej v prvom štvrťroku 2015 brutto je 3,7932 eur (február hrubá mzda 186,- eur za 46,50 odpracovaných hodín + marec hrubá mzda 618,93 eur za 131,75 odpracovaných hodín a 5 dní dovolenky = hrubá mzda celkom 804,93 eur - 128,79 eur náhrada mzdy za 5 dní dovolenky čerpanej v marci = 676,14 eur : 178,25 hodín = 3,7932 eur). Takto vyčíslený priemerný hodinový zárobok žalobkyne vyplýva aj z uvedeného mzdového listu, keď za mesiace apríl, máj je v mzdovom liste uvedený PRIEMER - DOVOLENKA 3,7932. Priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúcich na jeden mesiac je nemenný a predstavuje 4,3482 týždňa, priemerný mesačný počet hodín pri 37,75 hodinovom týždennom pracovnom čase je 164,137 hodín (4,348 x 37,75) a po ich vynásobení priemerným hodinovým zárobkom vo výške 3,7932 eur vyčíslime priemerný zárobok vo výške 626,60 eur mesačne (164,137 hodín x 3,7932 eur).

Pokiaľ podľa zákonnej úpravy danej v § 79 ods. 4 vznikol žalobkyni nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd vzhľadom na uvedený spôsob usporiadania vzťahov strán sporu vyplývajúci z § 79 ods. 4 prisúdil žalobkyni vyššiu náhradu mzdy než ako si žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnila. Súd žalobkyni priznal náhradu mzdy v brutto výške 1245,20 eur ako priemerný zárobok za dva mesiace (2 x 626,60) s poukazom na § 216 ods. 2 CSP, keď súd môže v prípade, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného zákona, prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú.

S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd žalobe vyhovel, pričom v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy prisúdil žalobkyni aj viac.

16. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal 100% náhradu trov konania.

17. Žalobkyňa je s poukazom na § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku. Preto súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil procesne neúspešnému žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 174,- eur (99,50 eur v časti nároku na určenie + 74,50 eur v časti nároku na náhradu mzdy, vzhľadom na poznámku 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.) na účet Okresného súdu Komárno.

18. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.