Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-38-2022.pdf
PDF · 138.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: TAJANA, s.r.o., so sídlom Dukelská 58/65, 087 01 Giraltovce, IČO: 31 703 585, právne zastúpeného: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 452 72 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne zastúpenému: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, o zaplatenie 2.137,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8Cb/30/2019-121 zo dňa 22.6.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
P r i p ú š ť a, aby na miesto doterajšieho žalovaného obchodnej spoločnosti: GSK Financial, a. s., 841 04 Bratislava, so sídlom Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, (do 1. januára 2022 pod obchodným menom Generali poisťovňa, a. s.), do konania vstúpila spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom 110 00 Praha 1, Nové Město, Spálená 75/16, Česká republika, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom 841 04 Bratislava - mestská časť Karlová Ves, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.137,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.137,46 € od 9.2.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.137,46 eur spolu s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o havarijnom poistení E. medzi účastníkmi z 30.6.2017, uzavrel žalobca poistenie vozidla, ev.č. L., M. C.. Dňa 14.12.2017 bolo vozidlo poškodené na parkovisku v Y., okr. U. W. M., neznámou osobou a neznámym vozidlom a žalobca nahlásil poistnú udalosť telefonicky a následne aj písomným oznámením škodovej udalosti, ktorú následne na výzvu žalovaného doplnil. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Vozidlo bolo k oprave pristavené do servisu E. L..C..I.. V., ktorému žalovaný oznámil, že oprava bola schválená. Na základe schválenia opravy servis vykonal opravu a vyfakturoval ju. Listom z 24.1.2018 oznámil žalovaný, že z fakturovaných nákladov vo výške 4.499,93 eur bez DPH znižuje plnenie o 50 %, t. j. 2.137,47 eur, ako aj o spoluúčasť 225,- eur, pričom ako dôvod krátenia uviedol odkaz na VPP, HAV 14, čl. XIV, písm. f) a záver znalca, ktorý údajne preukázal iný vznik a priebeh poškodenia, avšak písomné stanovisko a dôvody znalca neboli žalobcovi zaslané. Na základe toho žalobca uhradil 3.262,46 eur a na účet servisu bola poukázaná suma 2.137,46 eur, t. j. 50 % z celkových nákladov bez DPH po odpočítaní 225,- eur spoluúčasť. Listom zo dňa 7.2.2018 vyzvali poisťovňu na vrátenie 60,- eur neoprávnene zvýšenej spoluúčasti a na zdôvodnenie krátenia, alebo zaplatenie 2.137,46 eur do 7 dní. Dňa 7.3.2018 oznámila, že najskôr bude informovať do 13.4.2018. Na výzvu odpovedal žalovaný listom z 23.3.2018. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka má poisťovňa plniť do 15 dní po skončení šetrenia. Za skončenie šetrenia považuje dátum oznámenia z 24.1.2018, teda 25.1.2018 bola v omeškaní a odvtedy je povinná platiť 8 % úrok z omeškania. Podľa § 369 ods. 1 je povinná zaplatiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky uplatnenia a tiež aj trovy právneho zastúpenia za výzvu zo dňa 7.2.2018.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že zníženie poistného plnenia vo výške 50 % bolo vykonané v zmysle č. XIV. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 (ďalej len „VPP HAV 14“), ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť vyššie uvedenej poistnej zmluvy. Podľa článku XI. ods. 13 VPP HAV 14 ak poistený porušil niektorú z povinnosti uvedených v článku XIV. týchto VPP HAV 14, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poukázal na článok XIV. písm. f) VPP HAV 14 ako aj článok XIV. písm. g) VPP HAV 14 týkajúci sa povinností poistníka. Zníženie poistného bolo dojednané vo VPP HAV 14, kde v zmysle čl. XI ods. 14 sa uvádza: „ak poistený porušil niektorú z povinnosti uvedených v článku XIV. týchto VPP HAV 14, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Žalovaný využil svoje legitímne oprávnenie vyplývajúce zo zmluvného dojednania, ktoré rozširuje rozsah práv a povinností upravených zákonom. Aj napriek tomu, že ustanovenia § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka právo žalovaného znížiť plnenie v dôsledku nenahlásenia dopravnej nehody polícií a nepodania pravdivého vysvetlenia o príčine vzniku dopravnej nehody explicitne neuvádzajú, predpokladajú ju dojednané zmluvné podmienky oprávňujúce poistiteľa na zníženie poistného plnenia. Neuznanie práva, vyplývajúceho zo zmluvného dojednania, ktoré je predpokladané obsahom a účelom zákona, by bolo vážnym zásahom do právnej istoty účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný zato, že žalobca porušil tak ako informačnú, tak aj súčinnostnú povinnosť. Žalovaný požiadal v rámci likvidácie škodovej udalosti žalobcu o upresnenie priebehu a vzniku škodovej udalosti. Všetky dokumenty následne postúpil žalovaný znalcovi z odboru doprava cestná K.. N. F., ktorý vo svojom stanovisku uvádza, že poškodenie bolo spôsobené predmetom s výškou do cca 70 cm, nakoľko vyššie sa poškodenia nenašli. Na vozidle je vidieť ďalšiu menej výraznú líniu poškodení cca o 25 cm nižšie od vrchného poškodenia. Línia poškodenia vykazuje znižujúci sa charakter voči podložke od prednej časti vozidla smerom na zadnú časť. Tento charakter ukazuje, že vozidlo pri kontakte s cudzím predmetom bolo v pohybe a brzdilo. Na základe stôp nie je možné vylúčiť, že poškodenie bolo spôsobené kontaktom o zvodidlá. Vznik poškodení pri deklarovanom priebehu udalosti je z technického hľadiska neprijateľný. Žalobca ním deklarovanú dopravnú nehodu nenahlásil polícii, napriek tomu, že mu to výslovne ukladá ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Predmetná dopravná nehoda je v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) dopravnou nehodou nakoľko minimálne na jednom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, t. j. sumu 3.990,- eur a zároveň je možné ju klasifikovať ako dopravnú nehodu podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. c) nakoľko účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na zavinení. V nadväznosti na porušenie vyššie uvedených povinností žalobcu je záver znalca o neprijateľnosti vzniku poškodení pri deklarovanom priebehu udalosti zásadný, nakoľko ku poškodeniam došlo za iných okolností ako tvrdí žalobca, čo mohlo byť dôvod na ešte väčšie krátenie, resp. odmietnutie plnenia. Aj napriek uvedenému žalovaný pristúpil k výplate poistného plnenia. Žalovaný namietol výšku uplatnených úrokov z omeškania 8 % ročne, zaplatenia ktorých sa žalobca taktiež domáha. V tomto súdnom spore ide o poistný vzťah,
ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K spoluúčasti žalovaný uviedol, že v zmysle čl. XII. ods. 2. VPP HAV 14 spoluúčasť je zmluvne dohodnutá suma, ktorou sa poistený podieľa na záväzku, ktorý vyplýva poisťovateľovi z poistnej zmluvy v prípade poistnej udalosti. Spoluúčasť sa odpočíta od celkovej výšky náhrady škody, na ktorú vznikne poistenému nárok pri poistnej udalosti; do výšky dojednanej spoluúčasti poisťovateľ neposkytne poistné plnenie. Spoluúčasť je možné v poistnej zmluve stanoviť pevnou sumou, percentom, prípadne ich kombináciou. Na predmetnej zmluve bola dojednaná spoluúčasť (časť E poistnej zmluvy) vo výške 5 %, minimálne 165,- eur, pričom celková náhrada výšky škody bola v zmysle faktúry stanovená na sumu 4.499,93 eur, čo predstavuje sumu spoluúčasti vo výške 225,- eur.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka a § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, § 799 ods. 2, 3, § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
5. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 30.6.2017 Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla továrenskej značky M. C. X, X.: L. a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel. V konaní nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný viedol pod č. XXXXXXXXXX, a že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.1.2018 a tým istým dňom to oznámil žalobcovi. Žalovaný v liste o ukončení likvidácie poistnej udalosti oznámil žalobcovi, že znížil poistné plnenie o 50 %, čo predstavuje z nákladov na opravu 4.499,93 eur, sumu 2.137,47 eur. Túto sumu žalobcovi nevyplatil a odôvodnil toto krátenie o 50 % tým, že žalobca neprivolal dopravnú políciu k nehode, aj keď prevyšovala výška škody zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vodidle, ako aj tým, že záver Odborného stanoviska znalca z odboru cestnej dopravy preukázal iný vznik a priebeh poškodenia ako bol popísaný klientom v oznámení o škode a v dodatočnom stanovisku. V prípade ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré dáva možnosť poistiteľovi možnosť krátiť plnenie je dispozitívne len v tej časti, ktorou sa mu dáva možnosť krátiť poistné plnenie, avšak nie je možné vykladať ho tak, že by mal možnosť rozširovať dôvody, pre ktoré by toto plnenie mohol krátiť. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 799 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, zaťažuje poistiteľa. Možno konštatovať, že žalovaný preukázal vedome porušenie povinnosti podať pravdivé vysvetlenie o príčine vzniku škody zo strany žalobcu. Uvedené mal súd preukázané z predloženého odborného vyjadrenia žalovaného, z ktorého vyplýva, že vozidlo pri kontakte s cudzím predmetom bolo v pohybe a brzdilo, a teda ku škodovej udalosti nedošlo tak ako to opísal žalobca v hlásení škodovej udalosti. Žalobca nepredložil v konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Žalobcovi v konaní nič nebránilo predložiť dôkazy, napr. súkromný znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenia. Na to, aby si poistiteľ mohol voči poistenému uplatniť zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je však potrebné, aby bol splnený ďalší zákonný predpoklad, a to že toto vedomé porušenie povinnosti malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej rozsahu. Žalovaný však nepreukázal, že vedomé porušenie povinnosti podať pravdivé vysvetlenie žalobcom, malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej rozsahu. Žalovaný ako poistiteľ nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že nepravdivo uvedená skutočnosť bola príčinou poistnej udalosti, pripadne došlo k zväčšeniu jej rozsahu. Keďže neboli súčasne splnené obidva zákonné predpoklady, za splnenia ktorých je žalovaný ako poistiteľ oprávnený znížiť poistné plnenie, žalovaný mal vyplatiť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu porušenia poistných podmienok a to článku XIV. písm. g) VPP HAV 14 tým, že si neplnil povinnosť bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní škodovú udalosť prevyšujúcu zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vozidle. Na vodidle vznikla škoda 4.499,93 eur, teda škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody, t. j. sumu 3.990,- eur. Žalobca uviedol, že políciu nevolal, pretože predpokladal nižšiu škodu.
6. K posúdeniu výšky škody účastníkom nehody, resp. škodovej udalosti, súd prvej inštancie uvádza, že zákon výslovne dáva možnosť vodičovi posúdiť, či vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Od vodiča motorového vozidla, ktorý nemá odborné znalosti v posudzovaní výšky vzniknutej škody, pri odhadnutí vzniknutej škody nemožno vyžadovať špeciálnu odbornú starostlivosť, ale len úplne bežnú laickú starostlivosť. Uvedené je vyjadrené aj v znení vyššie citovaného ustanovenia zákona použitím slovného spojenia „zrejme prevyšuje“. Navyše v danom prípade išlo len o škodu, ktorá prevýšila jedenapolnásobok väčšej
škody o sumu približne 500,- eur. Žalobca teda neporušil žiadnu zákonnú povinnosť ani povinnosť uvedenú vo VPP HAV 14, ktorá by zakladala oprávnenie žalovaného znížiť poistné plnenie z dôvodu neprivolania polície, a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalobca následne spolupracoval s poisťovňou, podrobil motorové vozidlo obhliadke podľa pokynov poisťovne, oprava bola vykonaná v autorizovanom servise, privolanie polície by teda nemalo žiaden vplyv na výšku škody. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval žalobu žalobcu za oprávnenú, preto jej v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.137,47 eur, teda sumy, o ktorú žalovaný neoprávnene krátil poistné plnenie. Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo požadovať úroky z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcom požadovaný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, a to v uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy 2.137,46 eur od 9.2.2018 (nie odo dňa 24.1.2018 v zmysle návrhu žalobcu) do zaplatenia, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí 15-dňovej lehoty od skončenia šetrenia poistnej udalosti s poukazom na ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uvedená lehota bola dohodnutá aj vo Všeobecných poistných podmienkach.
7. Z vykonaného dokazovania je podľa okresného súdu zrejmé, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 24.1.2018 a až po uplynutí 15-dňovej lehoty od skončenia šetrenia sa žalovaný dostal do omeškania. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na uvedené žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol. Žalovaný namietal výšku úrokov z omeškania s odôvodnením, že sa jedná o poistný vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na citované ust. § 261 ods. 1, ods. 9 Obchodného zákonníka. V danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah vzniknutý medzi stranami sporu, ktorý podlieha režimu ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom na tento uplatnený nárok je potrebné aplikovať aj na príslušné úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval. V Obchodnom zákonníku je obsiahnutá komplexná úprava úrokov z omeškania a je nezávislá od úpravy tohto inštitútu v Občianskom zákonníku. Obsah zmlúv o poistení sa nepochybne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú obchodnoprávnej úprave.
8. Súd prvej inštancie taktiež priznal žalobcovi sumu 40,- eur ako paušálnu náhradu hotových nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením č. 21/2013 Z. z. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Keďže žalobca bol v konaní v časti istiny úspešný v celom rozsahu a neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým návrhu čiastočne vyhovel ako aj závislému výroku o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) CSP.
10. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v rámci šetrenia poistnej udalosti došlo na základe odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vyhotoveného K.. N. F. k zisteniu, že k poistnej udalosti nemohlo dôjsť postupom uvedeným žalobcom, keďže predmetné motorové vozidlo bolo pri kontakte s neznámym predmetom v pohybe, brzdilo a nebolo pri nehodovom deji v pokoji, ako to mylne uviedol žalobca. Toto mal podľa odvolateľa konštatovať aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia čl. 44, kde žalobca mal porušiť svoje povinnosti podať pravdivé vysvetlenie o príčine vzniku priebehu rozsahu následkoch škodovej udalosti, pričom je podľa odvolateľa neprípustné, aby následne ten istý súd konštatoval, že tu neboli splnené podmienky na krátenie poistného plnenia.
11. Žalobca podľa žalovaného porušil aj svoju povinnosť ohlásiť vznik škody príslušnému Okresnému riaditeľstvu policajného zboru, a to v zmysle čl. 14 písm. g) poistných podmienok, pričom podľa tohto článku bolo sankciou za porušenie tejto povinnosti krátenie poistného plnenia. Sám konajúci súd podľa odvolateľa akceptoval právny názor žalovaného, že v uvedenom prípade išlo o dopravnú nehodu podľa zákona č. 8/2009, ku ktorej sa vzťahuje zákonná povinnosť a zmluvná povinnosť ohlásiť túto dopravnú
nehodu policajtovi. Avšak to, že žalobca neporušil uvedené ustanovenie, konajúci súd vyargumentoval tým, že bežný vodič má v tejto súvislosti aplikovať len laickú starostlivosť. Je však potrebné podľa žalovaného uviesť, že žalobca neprivolal políciu preto, že podľa neho škoda nebola až takého rozsahu (a to k 1,5 násobok väčšej škody) a teda aplikoval svoju laickú starostlivosť, ale preto, že žalobca uviedol, že podľa neho nebol účastníkom dopravnej nehody, keďže sa podľa neho stala na parkovisku, resp. tam, kde bolo vozidlo odstavené. Žalobca preto neohlásil dopravnú nehodu preto, že podľa neho takúto povinnosť pri zaparkovanom vozidle nemal (odborný posudok ukázal opak), ale nie preto (ako uvádza súd), že túto škodu vyhodnotil ako menšiu ako zákonnú sumu 1,5 násobok väčšej škody.
12. Zároveň žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení č. 47 napádaného rozhodnutia bez toho, aby žalobca túto skutočnosť namietal, tieto tvrdenia (v podobe prostriedku procesného útoku) použil v neprospech žalovaného. Podľa žalovaného v tomto prípade nejde o spotrebiteľský spor, ani nebol dôvod použiť takéto skutkové tvrdenie bez toho, aby ho kedykoľvek žalobca použil.
13. V ďalšom žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako kogentné ustanovenia na tento prípad. Podľa odvolateľa je zrejmé, že žalobca krátil predmetné poistné plnenie na základe príslušných ustanovení poistnej zmluvy a prostredníctvom svojho výlučného oprávnenia takéto plnenie krátiť, vždy však výlučné v súlade s podmienkami práva podľa všeobecných poistných podmienok. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 41Cob/42/2018, podľa ktorého ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemá kogentnú povahu, pretože táto skutočnosť nevyplýva z právnej úpravy.
14. S poukazom na uvedené preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a priznal žalovanému náhrady trov konania v plnom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdením žalovaného a ani s konštatovaním súdu v bode 44 rozsudku, že žalobca nepodal pravdivé vysvetlenie, keď žalobca na začiatku konania v návrhu (bod 2) navrhoval a trval aj na návrhu aj na pojednávaní 26.6.2020, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie príčiny poškodenia, ak by vyhodnotil, že prípadné porušenie povinnosti žalobcu malo vplyv na rozsah žalovaného plniť. A iba z dôvodu hospodárnosti konania ponechal na zvážení súdu či to bude potrebné.
16. Rovnako žalobca nesúhlasil s tvrdením, že porušil svoju povinnosť ohlásenia škody polícii pod sankciou krátenia plnenia, keď odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za správne, pretože nemohol presne odhadnúť výšku škody, keďže na to sú potrebné odborné vedomosti. Žalobca až v priebehu komunikácie so žalovaným na jeho žiadosť z 15.1.2018 o doplnenie informácií mailom oznámil, že dôvodom neprivolania polície bola skutočnosť, že nebol známy škodca a predpokladal podstatne nižšiu škodu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd túto skutočnosť posudzoval v bode 47 rozsudok bez toho, aby to žalobca namietal a tým porušil jeho práva na spravodlivý proces, je podľa žalobcu v rozpore so skutkovým stavom.
17. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že súd akceptoval, že predmetnom prípade išlo o dopravnú nehodu, keď takýto záver z rozsudku nevyplýva. Naopak z odôvodnenia je nesporné, že k dopravnej nehode nedošlo.
18. Rovnako tak žalobca nesúhlasil s námietkou, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd podrobne odôvodnil svoj právny záver v bodoch 40 až 45. Zároveň poukázal, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je judikátom, na ktorý by bolo potrebné prihliadať a je to iba jeden z mnohých rozsudkov, ktorého záver je v rozpore s judikatúrou a s právnou vetou o kogentnom charaktere citovaného ustanovenia.
19. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že výška úrokov z omeškania sa riadi ustanovením Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušným ustanovenia o tomto zmluvnom
type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Občianskym zákonníkom sa riadia iba ustanovenia o zmluvnom type, t. j. poistnej zmluve. Ostatné ustanovenia sa riadia Obchodným zákonníkom. Teda aj výška úroku z omeškania a paušálnej náhrady sa riadi Obchodným zákonníkom, ktorý má o tom vlastné ust. v § 369 a 369c. Preto nemožno použiť na výšku úrokov z omeškania ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojich odvolacích námietkach spočívajúcich v tom, že žalobca nepodal pravdivé vysvetlenie a porušil svoju povinnosť, keď žalovaný nemôže preukázať neexistujúcu skutočnosť, práve naopak, dôkazné bremeno sa v uvedenom otočilo na stranu žalobcu a žalobca ho neuniesol.
22. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd nepostupoval v rozpore so skutkovým stavom v rámci odôvodnenia v bode 47. rozsudku a zotrval na svojej námietke, že súd porušil v uvedenom bode právo na spravodlivý proces a na rovnosť zbraní.
23. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich stanoviskách a vyjadreniach podaných v priebehu prvostupňového konania ako aj v tých, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
24. Dňa 21.2.2022 bolo odvolaciemu súdu oznámené o vzniku novej právnej skutočnosti v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, s ktorou je spojený prevod práv a povinnosti, o ktorých sa koná v súdnom spore. Dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 dňa 19.12.2021 uzatvorila Generali česká pojišťovna, a. s., zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B1464 s Generali poisťovňou, a. s. zmluvu o predaji podnikov ako predávajúcim. V dôsledku predaja podniku žalovaného prezvala spoločnosť Generali česká pojišťovna, a. s. všetky práva a povinnosti žalovaného aj v tomto konaní a žalovaný J. S., E.. L.. (pred zmenou obchodného mena Generali poisťovňa, a. s.) nemal v tomto konaní viac vecnú pasívnu legitimáciu. Spoločnosť Generali česká pojišťovna, a. s. koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Vzhľadom na uvedené dal žalovaný podnet na vydanie rozhodnutia podľa ust. § 80 CSP o zmene strán sporu na strane žalovaného.
25. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
26. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinnosti a ak s tým súhlasí ten, kto ma vstúpiť namiesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
27. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
28. Žalobca vo svojom vyjadrení k podnetu žalovaného na vydanie rozhodnutia o zmene strán sporu na strane žalovaného návrh na zmenu ponechal na rozhodnutí súdu.
29. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a k citovaným ustanoveniam zákona a po preukázaní skutočnosti, že po začatí konania došlo k prevodu práva povinnosti doterajšieho žalovaného na Generali česká pojišťovna, a. s., pripustil, aby na miesto doterajšieho žalovaného, ktorým bola J. S., E.. L.. (pôvodne Generali poisťovňa, a. s.) vstúpila do konania na strane žalovaného Generali česká pojišťovna, a. s., IČO: 45272956, konajúca prostredníctvom Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, ktorá so vstupom do konania súhlasila.
30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP) skonštatoval, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, kedy rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (v poradí prvý vyhovujúci výrok a v poradí tretí výrok o náhrade trov konania) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
31. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku (v napadnutom rozsahu), ktorý v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku (v napadnutom rozsahu), výsledky dokazovania jednotlivo vo vzájomných súvislostiach dôsledne a správne vyhodnotil, pričom podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver ohľadom napadnutého vyhovujúceho výroku, vec v napadnutom rozsahu súd prvej inštancie správne posúdil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záveroch súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
32. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu notifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred súdom prvej inštancie. Predmetom konania je návrh žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 2.137,46 eur a príslušenstvá. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o havarijnom poistení dňa 30.6.2017, pričom dňa 14.12.2017 bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené v Y. neznámou osobou a neznámym vozidlom na parkovisku a žalobca nahlásil poistnú udalosť telefonicky a následne aj písomne, ktorú následne na výzvu žalovaného doplnil. Listom z 24.1.2018 žalovaný oznámil, že z fakturovaných nákladov vo výške 4.499,93 eur bez DPH znižuje plnenie o 50 %, t. j. 2.137,47 eur ako aj o spoluúčasť 225,- eur, pričom ako dôvod krátenia uviedol odkaz na Všeobecné poistné podmienky. Žalovaný v konaní dôvodil porušením povinnosti zo strany žalobcu ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, pretože si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ako aj svoju zmluvnú povinnosť v zmysle všeobecných poistných podmienok ohlásiť túto dopravnú nehodu policajtovi, keďže na vozidle poškodeného vznikla hmotná škoda neprevyšujúce 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Ako ďalšiu námietku žalovaný uvádzal, že v zmysle odborného vyjadrenia vyhotoveného K.. N. F. k poistnej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom uvedeným žalobcom.
33. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) ZoPZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
34. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona.
35. Podľa § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
36. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
37. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
38. Podľa § 125 ods. 1 vety prvej a druhej trestného zákona, malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma presahujúca najmä 10 násobok takejto sumy.
39. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
40. Z dôvodovej správy k ust. § 64 a § 66 zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si účastníci nesplnia ustanovené povinnosti, alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých dopravných nehodách občania plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta. Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku a nie sú splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Túto udalosť účastníci škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody.
41. Úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o cestnej premávke, bolo zbytočne neblokovať cestnú premávku a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákon obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda prevyšujúca 3.990,- eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné (t. j. musí ísť o poškodenie viditeľné a rozumene predpokladateľné) a objektívne zrejmé (t. j. komukoľvek, nielen účastníkovi škodovej udalosti), že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom jednoznačne a podstatne prevyšuje sumu 3.990,- eur. Niet pochybnosti o tom, že zákonodarca ráta s určitou mierou tolerancie určovania výšky škody účastníkmi škodovej udalosti, ktorými môžu byť aj laici nemajúci dostatočné technické znalosti o motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia výšky vzniknutej škody je pri škodovej udalosti prípustná. Samozrejme ak majú účastníci škodovej udalosti pochybnosti o výške vzniknutej škody pri škodovej udalosti (aj keby išlo o škodu nižšiu než 1,5 násobok väčšej škody), majú právo (z prevenčných dôvodov) oznámiť vznik škodovej udalosti orgánu polície. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a tiež to, ktoré časti vozidla (aj keď vizuálne neviditeľné) budú tiež vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené (napr. v závislosti od intenzity čelného nárazu vozidla možno dôvodne predpokladať, okrem poškodeného nárazníka, prípadne masky chladiča, aj poškodenie motora). Z toho vyplýva, že aj pri viditeľných poškodeniach možno za určitých okolností predpokladať aj vznik skrytých (vizuálne nepostrehnuteľných) poškodení vozidla. Objektívna zrejmosť poškodeného vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek pozorovateľ (tzn. nielen účastník nehody) môže rozumne určiť napríklad výšku škody, evidentne prevyšujúcu sumu 3.990,- eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej nehode a nie škodovej udalosti.
42. Výška škody na vozidle prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody (3.990,- eur) na inom vozidle musí byť súčasne zistiteľná a poznateľná už okamžite po dopravnej nehode. V opačnom prípade sa jedná o škodovú udalosť. Výška škody (pre účely ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke) preto nemožno stotožňovať so sumou či už následnej opravy vozidla, resp. so sumou poistného plnenia vyplateného poisťovňou poškodenému, ku ktorému dochádza až s odstupom času (dni, týždne, mesiace a zriedka aj rokov).
43. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca túto dopravnú nehodu riadne a včas nahlásil právnemu predchodcovi žalovaného, a to najskôr telefonicky a následne aj písomne v oznámení mu škodovej udalosti, ktorú na žiadosť žalovaného doplnil v zmysle jeho pokynu. Táto poistná udalosť bola
riadne žalovaným zaevidovaná, pričom rovnako bolo nesporné, že žalobca mal s právnym predchodcom žalovaného riadne uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení (E.), ktorého predmetom bolo poistenie vozidla, ktoré bolo predmetom poistnej udalosti dňa 14.12.2017.
44. Odvolací súd mal za to, že žalobca ako účastník nehody, resp. škodovej udalosti môže objektívne vychádzať len z viditeľného poškodenia, o to viac, keď nebol účastníkom tejto škodovej udalosti, ale o tejto škodovej udalosti sa dozvedel až po tom, čo prišiel k svojmu odstavenému motorovému vozidlu, kde skryté poškodenie možno len predpokladať, pretože vozidlo na mieste nehody po nehode nie je možné rozoberať a odkrývať poškodené súčasti, a to len za účelom identifikácie výšky škody pre zistenie potreby oznámenia dopravnej nehody polícii.
45. Pri prvotnej identifikácii výšky škody na motorovom vozidle účastníci nehody, resp. škodovej udalosti, z pravidla vychádzajú z toho „čo to asi bude stáť, aby sa to dalo do pôvodného stavu“ a až následne možno aj z aktuálnej ceny (hodnoty) motorového vozidla (vek, značka, typ, stupeň výbavy a pod.) v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka s tým, že tu je potrebné uviesť „výška škody“ sa nerovná „výška poistného plnenia poskytnutého právnou predchodkyňou žalovaného poškodenému“. V danom prípade podľa odvolacieho súdu niet rozumeného dôvodu nestotožniť sa s tvrdením žalobcu spočívajúcom v tom, že nemohol predpokladať výšku škody, pretože na to sú potrebné odborné vedomosti.
46. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o jeho povinnosti oznámiť túto dopravnú nehodu, resp. škodovú udalosť polícii, keď ako to už uviedol vyššie žalobca, nemá žiadne odborné vedomosti a naviac škoda prevyšovala 1,5 násobok väčšej škody len na približne 500,- eur. Preto žalobca neporušil žiadnu zákonnú a ani inú povinnosť napríklad vyplývajúcu z Všeobecných poistných podmienok z dôvodu neprivolania polície, keď žalobca následne spolupracoval s poisťovňou a riadne pristavil motorové vozidlo na ohliadku podľa priamych pokynov poisťovne s tým, že táto oprava bola vykonaná v autorizovanom servise.
47. S poukazom na uvedené sa preto odvolací súd nemohol stotožniť so záverom odvolateľa, podľa ktorého žalobca porušil svojim nekonaním ako účastník v cestnej premávke zákonnú povinnosť, keď k predmetnej dopravnej nehode neprivolal políciu, na základe čoho žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa, uplatnili právo postihu za porušenie verejnoprávnej povinnosti žalobcu nedôvodne.
48. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného mechanizmu nehodového deja, a to najmä s poukazom na odborné vyjadrenie K.. N. F., podľa ktorého k poistnej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom uvedeným žalobcom, je potrebné jednak uviesť, že nebol splnený zákonný predpoklad v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to vedomé porušenie povinnosti, ktoré by mohlo mať vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej rozsahu, keď žalovaný nepreukázal (a ani to netvrdil) vedomé porušenie povinnosti podať pravdivé vysvetlenie žalobcom, mal vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jeho rozsahu. Napokon pokiaľ by žalovaný bol skutočne presvedčený o tom, že k dopravnej nehode, resp. k škodovej udalosti, nedošlo tak ako to uvádzal žalobca tak, že toto vozidlo bolo poškodené v čase, keď bolo odstavené na parkovisku, ale k jeho poškodeniu podľa tvrdenia žalovaného došlo počas jeho pohybu, keď poškodené vozidlo malo byť podľa odborného vyjadrenia pri kontakte s cudzím telesom v pohybe a brzdilo, resp. bolo spôsobené kontaktom od zvodidla, tak aj v takom prípade by bol žalovaný z titulu uzatvorenia nie zákonného poistenia motorových vozidiel, ale havarijného poistenia motorových vozidiel povinný plniť žalobcovi. Naviac, ani tento odborný posudok nevyvrátil popis nehodového deja uvádzaného žalobcom (že k poškodeniu motorového vozidla došlo v čase jeho parkovania) znalec len poukázal, že charakter poškodenia, t. j. znižujúci sa charakter voči podložke ukazuje, že vozidlo bolo pri kontakte s cudzím predmetom, avšak podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho nespochybnilo priebeh nehodového deja uvádzaného žalobcom.
49. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, najmä pokiaľ sa týka ustanovení podľa ktorých sa bude rozhodovať o príslušenstve pohľadávky (úrokov z omeškania ). V danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah vzniknutý medzi stranami sporu, ktorý podlieha režimu ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom na tento uplatnený nárok je potrebné aplikovať aj na príslušné úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval. V Obchodnom zákonníku je obsiahnutá komplexná úprava úrokov z omeškania a je nezávislá od úpravy tohto inštitútu v Občianskom zákonníku. Obsah zmlúv o poistení sa nepochybne riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú obchodnoprávnej úprave.
50. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil posledné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bol logicky zdôvodnený a preto záver súdu o vyhovení žaloby má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, ods. 2 ako vecne správny.
51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca ako plne úspešná strana sporu má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne postupom podľa § 396 ods. 2 CSP súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.
52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).