Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-151-2016.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkýň 1) M. Č., O., A. S. XX, X) P. M., O., S. XX, X) Y. F., O., Š. XX Y. X) N. A., O.G., A. S. XX, zastúpených JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, Košice, Mlynárska 19, IČO: 35 570 415, proti žalovanej Obec Bidovce, Bidovce 210, IČO: 00 323 977, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, Košice, Turistická 11, IČO: 31 310 753, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku 16C/34/2008-307 zo 14.1.2013 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobkyne žalobou, doručenou mu 13.2.2008 a upresnenou 18.10.2010 žiadali a na akom skutkovom základe, aké bolo stanovisko žalovanej (čo pôvodne namietala a spochybňovala a, čo navrhovala), na čo poukázala vo vyjadrení z 24.10.2012 a akú námietku z opatrnosti uplatnila, na čo žalobkyne v podaní z 29.11.2012 poukázali, resp. čo tvrdili (s čím nesúhlasili a, ktoré tvrdenia žalovanej popierali), že vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav, konkrétne, čo bolo preukázané výpisom z katastra nehnuteľností (z LV č.XXX), výpoveďou účastníkov i geometrickým plánom (ďalej len GP) č.107/2000 Q. C., geodeta v Košickom Klečenove 4, rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odboru živnostenského prostredia Košice, Hroncova 13, č.99/02085 - OZP/ K/ z 20.5.1999, čo bolo zistené znaleckým posudkom (ďalej len ZP) č.5/2008 G.. G. D., znalca z odboru stavebníctvo, ktorý doložili žalobkyne a podľa neho uplatnili žalobný návrh, ZP č.9/2010 G.. E. P., O., I. X znalca z odboru stavebníctvo (znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh účastníkov), čo bolo preukázané nájomnými zmluvami, ktoré uzavreli žalobkyne ako prenajímateľky a AGRO - OL, s.r.o., Trebišov, Kukučínova 184/1, IČO: 36 176 893 2.1.2006 na obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2015, výpoveďou účastníkov a spisom Okresného súdu Košice - okolie 13C85/2010 (za účelom odstránenia rozporov pri stanovení primeranej náhrady za užívanie časti parc.č.1366/4 bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom uvedených znalcov, pre spochybnený základ uplatňovaného nároku už neboli vykonané ďalšie dôkazy na zistenie výšky primeranej náhrady za užívanie častí pôvodných parc.č.1366/4 a 1364/4), korešpondenciou účastníkov - listami žalobkýň žalovanej z 22.11.2005, 23.10.2006, 27.11.2006, 5.2.2007 a 10.4.2007 a listami žalovanej 21.4.2006, 17.5.2006 a 19.4.2007, čo vyplýva zo záznamu spísaného o jednaní strán na Obecnom úrade v Bidovciach zo 16.5.2007 a z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Bidovciach č.48/2007 z 22.6.2007 a, čo je zrejmé z listu žalobkyne v 4.rade z 22.11.2005, adresovaného Obecnému úradu v Bidovciach. Vychádzajúc z § 3,§ 451,§ 456,§ 458,§ 100,§ 107 ods.1,2,§ 663,§ 671,§ 673,§ 674 O. z.,§ 19,§ 20, z.č.442/02 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/01 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,§ 30 a § 32 z.č.364/04 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ich znenie citoval), ďalej uviedol: Vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, z dôvodu prenájmu sporných parc.č.1364/4 a 1366/4 v k. ú. Bidovce v celosti AGRO - OL s.r.o., Trebišov od r.2000 spolu s ďalšími pozemkami za dojednané nájomné nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkýň za uplatňované obdobie. Obmedzené využitie uvedených pozemkov nájomcom neovplyvnilo výšku nájomného. Žalobkyne neuplatňovali nároky ako vlastníčky pozemkov podľa zák.č.442/02 Z. z., účinného od 1.11.2002, ani pred účinnosťou uvedeného zák., v takom prípade by prihliadol na premlčanie uplatnené žalovanou, pri bezdôvodnom obohatení by sa prihliadlo na premlčanie práva za obdobie od 1.10.2005 do 12.2.2006. Z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods.3 O. s. p. 3. Voči tomuto rozsudku žalobkyne podali proti jeho prvému výroku odvolanie: a navrhli zmeniť napadnutý rozsudok tak, že sa vyhovie ich žalobe v celom rozsahu. Uviedli, o. i.: Majú za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým považujú rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a to preto, že sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezaoberal nimi namietanými skutočnosťami. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len obmedzil na špecifikáciu zákonných ust. Zák.č.442/02 o verejných vodovodoch a verejných „kanalizáciach“ a zák.č.364/04 Z. z. o vodách. Podľa ich názoru v danom prípade je užívanie časti predmetných parciel v dotknutej výmere žalovanou za účelom prevádzky predmetného vodohospodárskeho diela zásahom do ich vlastníckych práv. Ony ako vlastníčky predmetných parciel majú nárok „na na“ vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, ktorá sa obohacuje na ich úkor. Ako už uvádzali počas konania v predmetnej veci v zmysle § 32 ods.1 Zák. o vodách orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku na ochranu zdravia. Ako vyplýva z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie z 22.12.2009 a tiež z 20.6.2011 vodárenský zdroj HB-3 sa využíva pre potreby skupinového vodovodu Bidovce
- Trsťany- Ďurďošík - Ďurkov a rozhodnutím OÚŽP Košice - okolie z 3.4.2009 bol povolený odber podzemných vôd. Uvedeným rozhodnutím bola uložená povinnosť prevádzkovateľovi vodárenského zdroja požiadať príslušný orgán na ochranu zdravia o určenie ochranného pásma pre VZ. Z predmetného vyjadrenia z 22.12.2009 a z 20.6.2011 ďalej vyplýva, že ochranné pásmo sa určí na základe posudku na ochranu zdravia a súčasťou návrhu na určenie ochranných pásem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok. Zo záveru týchto vyjadrení vyplýva, že prevádzkovateľ VZ - žalovaná doposiaľ nepožiadali tunajší úrad o určenie ochranného pásma VZ Bidovce a tunajší úrad nevydal ani rozhodnutie na určenie prípadne zmenu ochranných pásem vodárenského zdroja. V predmetnom konaní teda bolo preukázané, že doposiaľ nebolo vydané príslušným orgánom: Obvodným úradom životného prostredia Košice - okolie žiadne právoplatné rozhodnutie o vytvorení ochranného pásma Vodného zdroja Bidovce a žalovaná doposiaľ ani nepožiadala o vydanie takéhoto rozhodnutia tento správny orgán, aj keď jej táto povinnosť vyplynula zo spomínaného rozhodnutia z 3.4.2009. Na základe uvedených skutočností si teda nemohli uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy v kontexte Zák. o vodách a Nar.vl.č.438/05 Z. z., tak ako to namietala žalovaná (keďže táto právna úprava je striktne viazaná na vytvorenie ochranného pásma vodného zdroja, čo v danom prípade nebolo), ale správne a včas si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle príslušných ust. O. z. a preto nemôže byť ich nárok premlčaný. Súd sa však týmito ich uvedenými skutočnosťami nezaoberal a ani k nim nezaujal žiadne stanovisko. Neuplatňovali si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že predmetné nehnuteľnosti nemôžu obvykle užívať, ale z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaná, pričom je vysoko zisková v súvislosti s prevádzkou vodovodu a neplatí im nájomné za toto užívanie. Súd sa tiež nezaoberal nimi preukázanou ziskovosťou žalovanej v súvislosti s užívaním časti parciel, ktorých sú vlastníčkami. Opätovne však podotýkajú, že sa podanou žalobou nedomáhali náhrady za obmedzenie užívania predmetných parciel z dôvodu, že im je znemožnené ich obvyklé obhospodarovanie na poľnohospodárske účely, ale domáhali sa vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaná, pričom je vysoko zisková v súvislosti s prevádzkou vodovodu a neplatí im nájomné za toto užívanie. Súd vo svojom rozsudku ďalej konštatoval, že neuniesli dôkazné bremeno a nemohli sa obohatiť z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti prenajali AGRO - OL s.r.o. v r.2000 na poľnohospodárske účely a každoročne je im vyplácaný nájom. Súd však nevzal do úvahy, že nájomné od tejto spoločnosti je im vyplácané v zanedbateľnej výške 10 € pre každú z nich ročne za všetky parcely zapísané na LV č.XXX ale aj na ďalšom LV v k. úz. W.. Súd tiež - podľa ich názoru - nevzal do úvahy nimi namietanú skutočnosť, že predmetné parcely v dotknutej výmere 5086 m2 nikdy neužívala
AGRO-OL. s. r. o. a to preto, že tieto parcely v spomínanej výmere boli oplotené a využívané jedine žalovanou za účelom prevádzky predmetného vodohospodárskeho diela. Aj keď v nájomnej zmluve z 2.1.2006 je uvedený ako predmet nájmu celá parc.č.1364/4 a parc.č.1366/4, v skutočnosti nemohla byť prenajatá tá časť parciel vo výmere 5086 m2, ktorú využívala žalovaná a ktorá bola oplotená počas obdobia za ktoré požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto časť predmetných parciel nebola odčlenená a špecifikovaná v nájomnej zmluve z 2.1.2006, lebo nebol v čase uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy vypracovaný GP na jej odčlenenie z dôvodu jeho finančnej nákladnosti v porovnaní s dohodnutým nájomným. V zmysle § 35 ods.2 O. z. právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z ich prejavov vôle je zrejmé, že oplotená časť parcely v dotknutej výmere 5086 m2 nebola predmetom nájmu, aj keď bola v nájomnej zmluve uvedená celá výmera predmetných parciel z dôvodu nevypracovania GP. Tiež majú za to, že časť predmetnej nájomnej zmluvy ktorá pojednáva o prenájme časti dotknutých parciel vo výmere 5086 m2 je neplatná, lebo nájomcovi: AGRO-OL s.r.o. v tejto výmere pozemky ani nemohli byť prenechané do užívania a poberania z nich úžitkov, keďže už boli užívané žalovanou za účelom prevádzky predmetného vodohospodárskeho diela a boli aj oplotené. Súd sa teda nezaoberal nimi namietanou neplatnosťou časti nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili s AGRO- OL s.r.o. v r.2000 a v r.2006. Ak by im nepatrilo vydanie bezdôvodného obohatenia, tak by to aj bolo preukázané v ZP vykonanom v tejto veci. Naopak priznanie primeranej náhrady vyplynulo jednak zo znaleckého dokazovania vykonaného v tejto veci a to zo ZP G.. P. a znalca G.. D., ktorý súdu predložili spolu so žalobou, pričom výška primeranej náhrady, ktorá im patrí za žalované obdobie bola oboma znalcami vyčíslená takmer v zhodnej výške. Ak bol súd toho názoru, že im bezdôvodné obohatenie nepatrí, tak potom im nie je zrejmé, prečo nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vykonával aj ďalšie rozsiahle dokazovanie. Výška skutočne im vyplácaného nájomného AGRO-OL s.r.o. za výmeru 5086 m2 dotknutých parciel je absolútne zanedbateľná a preto zamietnutie ich žaloby z dôvodu prenájmu sporných parciel AGRO-OL s.r.o. považujú za nesprávne a neadekvátne. Keďže AGRO-OL s.r.o. dotknuté parcely vo výmere 5086 m2 nikdy neužívala a ani nemohla užívať z nimi uvádzaných dôvodov, sú toho názoru, že domáhať sa vydania vyplateného nájmu za dotknuté parcely vo výmere 5086 m2 by sa príp. voči nim mohla táto spoločnosť (keďže parcely nemohla užívať z dôvodu, že ich užívala žalovaná) a to v prípade, že by odvolací súd vyhovel ich žalobe. Majú za to, že ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej si uplatnili riadne a včas v zmysle príslušných ust. O. z. a preto nie je ich nárok premlčaný. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto navrhli rozhodnúť o ich odvolaní tak, ako to uviedli v jeho petite. V prípade ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu v prvom výroku, tak navrhli, v súlade s § 150 ods.1 O. s. p., nepriznať žalovanej náhradu trov konania. Sú toho názoru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania a to že, sú starobnými dôchodkyňami, v konaní boli oslobodené od platenia súdnych poplatkov nad sumu 30 €, svoje majetkové pomery súdu zdokladovali pri začatí konania. Zároveň chceli poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 4.rade sú už takmer imobilné a odkázané na pomoc rodinných príslušníkov. 4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Rozsudok vo výroku, ktorým sa rozhodlo, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 9. Podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. [teraz § 389 ods.1 písm. b) CSP] súd rozhodnutie zrušil, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. 10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p. 11. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2,3 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 13. Ak žalobkyne považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ide len o ich ničím nepodložený subjektívny názor. 14. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 15. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2,3 CSP) a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný, lebo súd nie je povinný zaoberať sa každým tvrdením žalobcu a zaujímať k nemu stanovisko, ale musí uviesť iba tie skutočnosti, na základe ktorých rozhodol, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že žaloba nebola zamietnutá pre premlčanie nároku žalobkýň. 16. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 17. Žalobkyne neuvádzajú v odvolaní žiadne skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. 19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že je v súlade s rozsudkom 13C/85/2010-157 zo 14.1.2013 Okresného súdu Košice - okolie, ktorý rozhodoval o nároku žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnenom na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v prejednavanej veci, a žalobu zamietol a Krajsky súd v Košiciach v rozsudku 3Co/206/2013-180 z 21.8.2014, ktorým potvrdil uvedený rozsudok sa stotožnil so skutkovým a právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobkyne majú uzavreté nájomné zmluvy s AGRO-OL s.r.o. od 1.1.2006 do 31.12.2015 a nájomca AGRO-OL s.r.o. za parc.č.1364/4 a 1366/4 vypláca dohodnutý nájom. 21. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP). 22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.