Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanej: Z. B., bytom v Q. Č.. XXX, o zaplatenie 4.286,08 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.286,08 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4.074,65 eur od 22.04.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4286,08,08 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že na základe žiadosti žalovanej - právny predchodca žalobcu: Tatra banka, a.s. uzavrela so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v mesačných splátkach spolu s dohodnutým úrokom. Povinnosť splácať úver riadne a včas, žalovaná porušila. Ku dňu 17.04.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlhu. Žalovaná pohľadávku nezaplatila.

2. K návrhu na začatie konania pripojil žalobca listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. A.-XX-XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, výpis z Obchodného registra žalobcu, oznámenie o postúpení pohľadávky.

3. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd zistil, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Tatra banka, a.s. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. A. -XX- XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 5000,- eur. Úroková sadzba bola určená na 14,9% ročne a RPMN ba 17,97 % ročne. Doba splatnosti úveru bola dohodnutá na 6 rokov, v počte 72 splátok v sume 106,02 eur mesačne, splatných 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dňa 18.04.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 17.04.2013 a vyzval ju na zaplatenie sumy 4393,46 eur. Dňa 08.10.2015 oznámil žalovanej právny predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky na žalobcu.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Podľa §489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

6. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).

10. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv, resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo právnych úkonov).

11. Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:

a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.

b) zo spôsobenej škody

c) z bezdôvodného obohatenia

d) z iných v zákone uvedených skutočností.

12. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma. Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane tzv. " dohodnutých " zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. Môže zmluvu iba v celosti uzavrieť, alebo nie.

13. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

14. Ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".

15. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

16. V danom prípade mal súd podanú žalobu za dôvodnú, kde nárok žalobcu bol preukázaný listinnými dôkazmi, čo do dôvodu a výšky. Žalovaná čerpala úver na základe riadne dohoidnutej a platnej zmluvy a tento sa zaviazala splácať dohodnutým spôsobom. Povinnosť uhrýdzať splátky riadne a včas porušila, v čoho dôsledku pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu splatnosti dlhu v celosti. Žalovaná nereagovala a pohľadávku žalobcu neuhradila, ani po výzve na zaplatenie. S plnením sa dostala do omeškania dňom 18.04.2013, preto žalobcovi patrí i zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy. Takto vyčíslený úrok neodporuje zákonu a je vyčíslený zákonným spôsobom. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky v zmysle výzvy na jej zaplatenie.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.