Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-107-2015.pdf
PDF · 143.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcov 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., K. XX, zastúpeného žalobkyňou 2/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L., H. XX, zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Brezne, ČSA 5, proti žalovaným 1/ Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom v L. L., XX. C. XX, 2/ R. bytové družstvo Brezno, so sídlom v Brezne, Malinovského 12, 977 01, IČO: 00 170 143, 3/ MIONEX, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Kpt. Jaroša 11, 974 01, IČO: 36 637 726, v konaní o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcovi proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/128/2013-170 zo dňa 04. 11. 2014, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby a žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal. Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ust. § 1, § 7 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 11 ods. 4, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v aktuálnom znení posudzoval žalobu o určenie neplatnosti dražby, vykonanou žalovaným 3/, nehnuteľnosti - dvojizbového bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 6. poschodí vo vchode č. XX bytového domu, súpisné č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 5878/561360 a priľahlých pozemkoch, na ktorých je dom postavený, a to parc. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, parc. C-KN XXXX-XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, parc. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, parc. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2, parc. C-KN XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, parc. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, ktoré boli zapísané ako vlastníctvo žalobcov 1/, 2/ v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie obce J., vedenom Katastrálnym úradom v L. L., správa katastra L., na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti boli dražené na návrh správcu - žalovaného 2/ Stavebné bytové družstvo Brezno, žalovaná 1/ ich vydražila. Po vykonaní dôkazov okresný súd konštatoval, že nezistil ani jeden z dôvodov porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, na základe ktorého by mohol vyhlásiť za neplatnú čo i len časť dražby. Žalobcami namietaná skutočnosť, že dražobník nezabezpečil zverejnenie oznámenia o vykonanie dražby na úradnej tabuli obce Podbrezová, vyhodnotil ako dôvodnú, avšak nezverejnenie tohto oznámenia na úradnej tabuli Obecného úradu v J. nemalo za následok ujmu na právach žalobcov, pretože informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na každom z vchodov do bytového domu č. XXX, na draženej nehnuteľnosti, na úradnej tabuli mesta L. a v regionálnych novinách, preto o vykonaní dražby
bola informovaná dostatočne široká verejnosť, ktorá by mala záujem zúčastniť sa dražby predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v periodickej regionálnej tlači, nemôže mať za následok vyhlásenie neplatnosti dražby, pretože toto oznámenie bolo zverejnené v týždenníku Bystricko-Brezniansko v číslach 11-15, t.j. v regionálnych novinách, doručovaných do poštovej schránky obyvateľov J. a priľahlých obcí. Pod periodickou tlačou možno rozumieť zmaterializované výsledky individuálnej a kolektívnej žurnalistickej činnosti, ktorú charakterizuje aktuálnosť, periodicita a publicita, pričom môže ísť o tlač regionálnu a s celoštátnou pôsobnosťou; podľa periodicity sa delí na denníky, týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, dvojmesačníky a štvrťročníky. Bystricko-Breznianske regionálne noviny vychádzajú týždenne; tento týždenník je doručovaný do obcí J., V., R., H., Y., P., R. V., O. L., L., L., H., Y., a to pravidelne do poštových schránok obyvateľov týchto obcí. Hoci ich nemožno zakúpiť v novinových stánkoch, ide o regionálne periodické noviny. Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje spôsob doručovania regionálnych novín občanov obce, resp. mesta, v ktorom sa vykonáva dražba. Súd preto neuznal námietku žalobcov, že zverejnenie oznámenia o vykonanej dražbe len v regionálnych novinách nezodpovedá predpokladom, ktoré vyžaduje zákon pre oznámenie o zverejnení dražby. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov, že zmluva o vykonaní dražby, uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, neobsahuje formálne náležitosti; po oboznámení sa s obsahom spisu dražobníka konštatoval, že dražba bola vykonaná na základe všetkých formálnych náležitostí zákona: navrhovateľom dražby bol v zmysle § 7 Zákona o dobrovoľných dražbách správca bytového domu, ktorý k uzavretej zmluve o vykonaní dražby so žalovaným 3/ priložil aj vyhlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť, vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 23/2013 zo dňa 04.03.2013; dražba sa konala na Notárskom úrade JUDr. Márie Ježkovej, v Brezne dňa 17.04.2013; znalecký posudok teda nebol starší ako šesť mesiacov. Najvýznamnejší žalobcami tvrdený nedostatok vykonanej dobrovoľnej dražby bola cena nehnuteľností, určená znaleckým posudkom. Okresný súd konštatoval, že znaleckým posudkom č. 7/2012 zo dňa 23. 01. 2012 ako podklad pre uzatvorenie zmluvy o záložnom práve pre účely úveru, bol ohodnotený predmetný byt na 19 600 €. Znalecký posudok č. 23/2013 zo dňa 04. 03. 2013, vyhotovený tým istým znalcom ako podklad pre dobrovoľnú dražbu nehnuteľností so stanovenou cenou 9 300 €, považovali žalobcovia vzhľadom na značný rozdiel v cene oceňovanej nehnuteľnosti za konanie, ktorým boli ako pôvodní majitelia bytu poškodení a z výťažku dražby boli uspokojení v podstate len žalovaní 2/ a 3/, pričom náklady na dražbu boli neúmerne vysoké. Okresný súd za účelom zistenia výrazného rozdielu medzi cenou obidvoch znaleckých posudkov vypočul znalca A.. Y. J. na pojednávaní dňa 19. 06. 2014, ktorý podrobne rozviedol dôvody, prečo vypracoval znalecké posudky na ten istý byt s tak rozdielnym stanovením ceny. Zdôraznil, že posudky boli vypracované pre rozdielny účel a poukázal na uplynutie času medzi vypracovaním prvého a druhého znaleckého posudku. Žalobkyňa si objednávala prvý znalecký posudok za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru pre banku. Znalec volí určité faktory subjektívne, ktoré nie sú dané vyhláškou ani zákonom, metodicky je doporučený interval, v ktorom sa má znalec pohybovať. Pre obec J. sa doporučuje priemerný polohový koeficient v intervale 0,2 - 0,3; znalcom použitý koeficient pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely dražby bol 0,3, avšak pre poskytnutie úveru bol 0,5. Nedodržal metodiku pri použití koeficientu 0,5, ale na to mal ako znalec právo, pretože je to jeho subjektívna voľba. K druhému posudku, slúžiacemu ako podklad pre vykonanie dražby uviedol, že bol vyhotovený presne v zmysle vyhlášky a v zmysle metodiky, pričom neporušil žiadne znenia vyhlášky alebo doporučenej metodiky, vypracovanej ústavom súdneho inžinierstva (vyhláška č. 492/2004 Z. z. pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti). Znalec zdôraznil účel, pre ktorý sa posudok vypracováva. Pre účely dražby znalec vypracováva posudok, v ktorom doporučuje vyvolávaciu cenu draženej nehnuteľnosti, ktorá je základom pre ďalšiu licitáciu, a za ktorú by mala byť nehnuteľnosť predaná (trhová cena), pokiaľ je o ňu záujem. Keď sa vypracováva znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti pre účely zriadenia záložného práva a uzavretia záložnej zmluvy, t. j. pre banku, znalec ide nad hornú hranicu možností, pretože každá komerčná banka si vlastnou super víziou hodnoty zistené znalcom znižuje. Tretím faktorom je to, že J. je veľmi zaujímavá lokalita, má asi 1 300 obyvateľov a trh s bytmi sa najviac pohybuje v závislosti od zamestnanosti podniku B. Podbrezová, a. s.. Až do roku 2012 podnik Železiarne Podbrezová, a. s. prijímal nových zamestnancov, kríza sa ho nedotýkala; prvý pokles zamestnancov nastal v roku 2012, kedy aj tento podnik prepúšťal zamestnancov a táto skutočnosť sa podstatne prejavila aj na trhu s bytmi; v polroku 2013 len jedna z realitných kancelárií na svojej internetovej stránke ponúkala 36 voľných bytov v Podbrezovej. Najmä v priebehu roku 2012 nastal prudký pokles dopytu po bytoch, teda na trhu bol
prebytok bytov a tým nastal prudký pokles cien. Približne v roku 2013 sa pohybovali ponukové ceny na úrovni 200 € za m2 podlahovej plochy bytu, teda sa dá približne vypočítať, že pri výmere bytu 58 m2 a cene 200 € za m2 bola v tom čase objektívna cena konkrétneho bytu na úrovni asi 11 000 €, ktoré vzhľadom na to, že ide o ponuku realitnej kancelárie zahŕňa aj náklady a provízie realitnej kancelárie. Znalec zhrnul, že objektívnejší bol jeho postup pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely vykonania dražby, pretože skorším posudkom chcel klientom pomôcť, aby im banka poskytla čo najvyšší úver, preto tieto dva posudky z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty nemožno porovnávať. Okresný súd vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s trestným spisom Okresnej prokuratúry Brezno, pretože žalobcovia podali oznámenie pre podozrenie z trestnej činnosti, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v plnom rozsahu a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016; vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/, 3/ si náhradu trov konania neuplatnili, im náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolania žalobcovia. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnili sa najmä s konštatovaním súdu prvej inštancie, že znalecká cena bola stanovená správne. Tým, že znalec znížil cenu bytu po jednom roku na menej ako jednu polovicu jeho hodnoty, došlo k vážnemu poškodeniu ich práv, pretože cena 9 300 € sa stala východiskovou a vyvolávacou cenou pri dražbe predmetnej nehnuteľnosti. Dražobník musel mať vedomosť, že cena stanovená predmetným posudkom nie je reálna a nezobrazuje skutočnú a reálnu hodnotu predmetného bytu; pritom musí postupovať s odbornou starostlivosťou a dražbu pripraviť tak, aby bol dosiahnutý čo najlepší výťažok predaja bytu; je povinný z dôvodu svojho postavenia v prípadoch extrémneho alebo očividného nesúhlasu záverov znaleckého posudku obstarať iný posudok, čo neurobil. V jeho postavení ako dražobníka, vykonávajúceho svoju činnosť v tomto odbore dlhodobo, musí mať prehľad o cenách bytov. Poukázali na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Českej republiky č. 384/08, ktorý prejednával obdobnú vec a konštatoval, že dražobná spoločnosť (dražobník) sa nemôže uspokojiť s tým, že dá vyhotoviť znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby len preto, aby splnil formálne povinnosť, ktorú mu ukladá zákon; pre potreby dražby musí obstarať posudok, ktorým bude stanovená riadne jeho všeobecná - trhová cena. Žalovaný 3/ nepostupoval v súlade so zákonom napriek tomu, že vedel a mal vedieť, že obdobné byty v obci J., miestna časť Y., sa pohybujú v cenách na úrovni od 15 000 € do 22 000 € v závislosti od vnútorného vybavenia bytu. Preto žalobcovia predložili súdu aj znalecký posudok č. 7 z roku 2012, ktorým bol byt ohodnotený na sumu 19 600 € a navrhli, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie odbornou znaleckou organizáciou, ktorá by stanovila cenu bytu a posúdila hodnovernosť oboch znaleckých posudkov. Súd takýto dôkaz odmietol vykonať a uspokojil sa s výpoveďou znalca A.. J., ktorý zdôvodnil ohodnotenie toho istého bytu diametrálne odlišnými cenami tým, že prvý posudok vypracoval pre účely záložného práva a ten navýšil a druhý posudok na sumu 9 300 € by mal byť správny a reálny; tak veľké rozdiely vo svojich posudkoch odôvodnil dlhším časovým odstupom, účelom, pre ktorý boli posudky vyhotovené a nedodržaním metodiky pri vypracovaní prvého znaleckého posudku z roku 2012. Nezdôvodnil, prečo určité koeficienty, rozhodujúce pre stanovenie ceny použil rozdielne, a to najmä výpočet koeficientu tzv. polohovej diferenciácie, ktorá sa v obci J. a v miestnej časti Y. nezmenila, znalec si ju však zmenil. Tieto pochybnosti a námietky mali byť odstránené práve nariadením potrebného znaleckého dokazovania, čo však okresný súd neurobil. Dražobníkovi musel byť nesúlad záverov znaleckého posudku č. 27/2013, vykonaného pre potrebu dražby, zjavný aj s prihliadnutím na ponuky mnohých realitných kancelárií, ktoré byty v obci J., v miestnej časti Y., ponúkali na predaj na svojich internetových stránkach. Z dražobného spisu, doloženého do súdneho spisu, vyplynuli aj ďalšie nedostatky a pochybenia pri vykonávaní dražby: dražobník na úradnej tabuli obce J. nezverejnil informácie o príprave, priebehu a konaní dražby a tiež nezverejnil údaje o konaní dražby v periodickej tlači. Ako doklad o uverejnení na úradnej tabuli obce sa v dražobnom spise nachádza doklad o uverejnení oznámenia o konaní dražby, avšak nie z obce J., ale L.. Zopakoval svoje presvedčenie, že regionálne noviny ,,Banskobystricko- Brezniansko“ nie sú distribuované cez PNS, sú doručované len do poštových schránok a len do niektorých obcí, nie sú predajné a všeobecne dostupné na žiadnom oficiálnom predajnom mieste. Preto žalovaný 3/ porušil aj ďalšie povinnosti, stanovené zákonom, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Ani doručovanie písomností, určených žalobcom, nebolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi - analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku - a došlo ku skracovaniu odberných lehôt pri doručovaní.
Účelom dražby má byť cieľ dosiahnuť pri predaji bytu v dražbe čo najvyšší výťažok, aby bol uspokojený nielen nárok navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 2/, ale aby z tohto výťažku bol v čo najvyššej miere uspokojený aj pôvodný majiteľ, v danom prípade žalobcovia a prípadne aj záložný veriteľ. Ako vyplýva z dražobného spisu a z rozvrhu výťažku dražby, predmetná nehnuteľnosť nebola vydražená ani za cenu nesprávneho znaleckého posudku, ale len za sumu 7 000 €, z ktorej 2 595,28 € bolo odovzdaných navrhovateľovi dražby - žalovanému 2/, 2 478,98 € si ponechal žalovaný 3/ na náklady dražby a suma 1 925,74 € bola odovzdaná do notárskej úschovy a pravdepodobne táto suma mala byť odovzdaná záložnému veriteľovi ČSOB, a. s., na splatenie úveru. V prípade, že by cena bytu bola zistená správne, t. j. cca 16 000 € a za túto cenu by sa nehnuteľnosť bola vydražila, žalobcovia by sa dostali do podstatne lepšej situácie, pretože na splatenie úveru pre ČSOB, a. s. by mohla pripadnúť oveľa vyššia suma, t.j. rovnajúca sa približne 10 000 €. Žalovaný 3/ dražbu so všetkou prípravou, vrátane obstarania znaleckého posudku a vykonania dražby uskutočnil za šesť týždňov, čo vyplýva z priloženého dražobného spisu (žalovaní 2/ a 3/ uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby dňa 27.02.2013 a dražba sa uskutočnila dňa 17.04.2013). V danom prípade žalobcovia ako pôvodní vlastníci napadnutou dražbou boli na svojich právach vážne poškodení a pri jej vykonávaní boli porušené viaceré ustanovenia platných právnych predpisov. Poukázali na to, že podľa zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 27.02.2013 bola dlžná pohľadávka správcu bytov, spravujúcich bytový dom, voči nim 2 050,44 €, pričom nebola bližšie špecifikovaná, či sa jednalo o pohľadávku za poskytnuté služby, resp. poplatky, penále, zmluvné pokuty a pod.. Napriek tomu, že sa nejednalo o vysokú pohľadávku v pomere k hodnote bytu, navrhol žalovaný 2/ na uspokojenie svojej pohľadávky realizáciu záložného práva, a to v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva; zaplatenie pohľadávky žalovaný 2/ voči žalobcom mohol uplatniť aj iným spôsobom, napr. povolením splatiť dlh v splátkach, podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a nie pre takúto nízku pohľadávku hneď navrhnúť vykonanie dražby a tak závažným spôsobom zasiahnuť do práva žalobcov na bývanie (žalobcovia majú spoločne tri maloleté deti) a zbaviť ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu je napadnutá dražba neústavná, nezákonná, obchádzajúca zákon, priečiaca sa dobrým mravom, a teda vzhľadom na § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná.
3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že dražba nehnuteľnosti sa konala v súlade s ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách; jediným znaleckým posudkom pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti predmetu spornej dražby je znalecký posudok, vyhotovený znalcom Ing. Štefanom Pastierovičom, ktorý ohodnotil predmetný byt na 9 300 €; znalecký posudok bol vyhodnotený v súlade so zákonom, nie je starší ako šesť mesiacov. Znalecký posudok na sumu 17 000 € bol vypracovaný v období, keď žalobcovia byt kupovali, a teda pred ich reálnym užívaním predmetného bytu. V tomto posudku sa okrem iného uvádza, že v byte sú dva kusy presklených dverí, na podlahu bola položená plávajúca podlaha. Keďže žalobcovia mali počas užívania bytu finančné problémy a boli si vedomí toho, že vďaka svojím dlhom o nehnuteľnosti prídu, byt ,,vyrabovali“ a z bytu zmizlo všetko, čo malo akú-takú hodnotu. V čase dražby už v ňom neboli dvere, plávajúcu podlahu strhli a pravdepodobne speňažili, z okien zmizli kovové pánty, z kúpeľne samostatne stojaca skrinka s umývadlom, demontovali elektrické zásuvky a vypínače, z ktorých povytrhávali elektrické vedenie; v čase odchodu z bytu umožnili svojím trom deťom popísať steny fixkami a pastelkami; v byte zostala len zánovná kuchynská linka bez úchytiek, jedna polička a zánovný gauč s jedným kreslom, ktorý žalobkyni umožnila odviezť si, hoci byt sa predával aj s týmto zariadením. Navyše byt bol pre neplatenie účtov zo strany žalobcov odpojený od elektriny a plynu. Opis stavu, v akom sa byt v čase dražby nachádzal, je uvedený v zápisnici o rozvrhu výťažku dražby a je v ňom uvedená reálna cena predmetu dražby, ktorá bola stanovená súdnym znalcom. Vzhľadom na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách ukladá vlastníkovi draženej veci ešte pred samotnou dražbou rôzne povinnosti, okrem iného aj povinnosť informovať dražobníka o ťarchách, viaznucich na predmete dražby, o stave predmetu dražby a najmä prikazuje vlastníkovi predmetu dražby umožniť ohliadku predmetu dražby, nie je možné, aby žalobcovia nemali vedomosť o tom, že ich byt sa draží a za akú cenu. Oznámenie o dražbe bolo publikované aj v miestnej tlači, z ktorej sa o samotnej dražbe dozvedela aj žalovaná 1/, a preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaný 3/ porušil aj ďalšie zákonom stanovené povinnosti uverejnením oznámenia o priebehu a konaní dražby v regionálnych novinách, pretože práve tým, že predmetné noviny nie sú distribuované cez PNS a nie sú všeobecne dostupné na žiadnom predajnom mieste, ale zadarmo doručované do poštových schránok, sú prístupnejšie väčšiemu počtu ľudí. Ohliadky bytu boli dokonca opakované - žalobkyňa sa zúčastnila na dvoch ohliadkach a vyvolávacia cena bola zverejnená. Neobstojí ani tvrdenie, že cena bytu bola stanovená na 17 000 €, pretože predmet dražby mohol byť ocenený len postupom v súlade so zákonom
o dobrovoľných dražbách, ktorý pre ocenenie predmetu dražby požaduje ocenenie v aktuálnom stave v čase konania dražby. Žalobcovia o tejto skutočnosti jednoznačne mali vedomosť a nikde nie sú zachytené akékoľvek ich námietky ohľadom ohodnotenia predmetu dražby, resp. jej výsledky. Návrh žalobcov neobsahuje žiaden právne relevantný dôvod na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby. Z výkladu § 21 ods. 2 o dobrovoľných dražbách (,,tvrdenie osoby, ktorá bola dotknutá na svojich právach tým, že boli porušené ustanovenia tohto zákona ...“) vyplýva, že zákon požaduje splnenie dvoch podmienok, medzi ktorými je daný kauzálny vzťah (vzťah príčiny a následku) - musí dôjsť k porušeniu zákonných ustanovení, pričom v priamom dôsledku takéhoto porušenia musí byť určitá osoba dotknutá na jej právach. Žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a nepreukázali ani ujmu na ich právach; žalobný návrh predstavuje výlučne účelové a právne nedôvodné podanie.
4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že Stavebné bytové družstvo Brezno ako správca bytového domu, súpisné č. XXXX, Y. XX-XX v J. (ďalej aj „SBD“ alebo „správca“), ako vyplýva zo zmluvy o výkone správy, a tiež ako navrhovateľ dražby v zmysle § 7 zákona č. 527/2002 Z. z., uzatvorilo so žalovaným 3/ zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, pričom predmetom dražby bola nehnuteľnosť, byt č. XXX/XXXX na šiestom poschodí, vchod č. XX. SBD Brezno spravovalo pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči ich dlžníkom - žalobcom, ktoré vznikli ako nedoplatok na úhradách za plnenia, spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, ako nedoplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv a ako nedoplatok na poplatku za správu. V zmysle § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „zákon o vlastníctve bytov“ alebo „z.č. 182/1993 Z.z.“) je správca oprávnený v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvárať s dražobníkmi zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby za účelom uspokojenia ich splatných pohľadávok. Na základe týchto skutočností vzniklo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Stavebné bytové družstvo Brezno konalo na základe splnomocnenia (súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorý bol získaný písomným hlasovaním podľa § 14 ods. 7 citovaného zákona). Žalobcovia v rámci odvolania proti rozsudku okresného súdu neuviedli žiadne nové okolnosti alebo dôkazy. Žalobkyňa odovzdala správcovi kľúče od bytu, aby bol sprístupnený k odpisu spotreby tepla a vody a k obhliadke bytu, pretože byt už dlhšiu dobu bol neobývaný. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, aby byt bol daný do dražby, lebo ona nemá z čoho platiť nájomné, ani splatiť celú dlžnú sumu a o samotnej dražbe vedela. Dôkazom je, že osobne prevzala zásielku, ktorej obsahom bolo oznámenie o začatí vykonávania zákonného záložného práva, a to dňa 04.03.2013. SBD splnilo zákonom stanovené podmienky postupu pred podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby; zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby so žalovaným 3/ spĺňa zákonné náležitosti a na základe tejto zmluvy konal v predmetnej veci žalovaný 3/. Namietanie zverejnenia oznámenia o vykonaní dražby a tvrdenie žalobcov, že dražba je neplatná v dôsledku jej nezverejnenia v periodickej tlači obce Podbrezová, hoci došlo k uverejneniu v periodickej tlači pre okres Brezno, Banská Bystrica a iné okresy, je neopodstatnené. Hoci zákon bol v tomto smere porušený, § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách hovorí o vyslovení neplatnosti dražby vtedy, ak dôjde k porušeniu zákona a súčasne toto porušenie má za následok ujmu na právach osoby. Akékoľvek porušenie zákona ešte nezakladá právnu možnosť namietať z tohto dôvodu neplatnosť dražby. Poukázal na rozsudok sp. zn. 17Co/171/2013, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici okrem iného konštatoval: ,,Pre určenie neplatnosti dražby nepostačuje tvrdenie, že došlo k porušeniu zákona. Rozhodujúce je, či osoba, ktorá sa dovoláva neplatnosti dražby, bola porušením dotknutá na svojich právach a či takéto porušenie malo vplyv na vydraženie predmetu dražby.“ Žalobkyňa sa dražby osobne zúčastnila, čo uviedol žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe, počas dražby spolupracovala a nepodala žiadne námietky po vykonaní dražby, čo preukazuje, že mylné zverejnenie oznámenia o dražbe sa negatívne nedotklo jej práv. Dražobník požiadal o vykonanie znaleckého posudku znalca v odbore, nemožno pochybovať o jeho správnom vypracovaní, spornosť ceny, ako jeden z dôvodov podaného odvolania, je neopodstatnená. Stavebné bytové družstvo Brezno už v minulosti koncom roku 2011 bolo navrhovateľom dražby v prípade predmetného bytu a vtedajší znalecký posudok ohodnotil byt na cenu 9 400 €, teda rozdiel v stanovenej cene je minimálny. Po vykonaní dražby bola časťou výťažku z dražby uspokojená pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, súpisné č. X. Žalovaný, Y. XX-XX v J. v plnej výške na účet vlastníkov, ktorý spravuje Stavebné bytové družstvo Brezno ako správca.
Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcov za neopodstatnené.
5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne iné okolnosti alebo dôkazy, ktorými by sa už prvostupňový súd v konaní nebol vysporiadal. Poukázal na to, že zákon definuje podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne preto, aby súd vyslovil neplatnosť dražby. Z § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že určiť neplatnosť dražby môže súd vtedy, ak došlo k porušeniu tohto zákona a toto porušenie malo súčasne za následok ujmu na právach žalobcov. Žalobcovia v odvolaní tvrdia porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, spočívajúce v nedodržaní podmienok § 11 ods. 4 citovaného zákona, pretože dražobník predložil oznámenie o dražbe z mesta Brezno, a nie z obce J. a že oznámenie nebolo zverejnené v periodickej tlači. Tieto dôvody nezakladajú právnu možnosť namietať a vysloviť neplatnosť dražby. Podstatné je, či bol porušený zákon, a či porušenie zákona malo za následok ujmu na právach žalobkyne. V prejednávanej veci nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Zákon prostredníctvom citovaného ustanovenia § 11 ods. 4 upravuje povinnosť dražobníka najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Skutočnosť, že oznámenie o dražbe bolo nesprávne zverejnené na úradnej tabuli mesta Brezno, v prejednávanej veci nemôže mať za následok neplatnosť dražby; mylné zverejnenie oznámenia o dražbe sa nedotklo negatívne práv žalobkyne, pretože verejnej dražby sa osobne zúčastnila, bezprostredne kontrolovala jej priebeh, proti ktorému mohla vznieť námietky. Žalobkyňou vytýkané porušenie zákona s ohľadom na ostatné okolnosti možno považovať za účelové, ktorého cieľom je predĺžiť súdne konanie a oddialiť účinky dražby, spočívajúce v riadnom výkone vlastníckeho práva vydražiteľa k predmetu dražby. Žalobkyňa v žalobe ani v odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť, negatívne ovplyvňujúcu jej právne postavenie. Oznámenie o dražbe dražobník skutočne zaslal omylom na Mestský úrad Brezno, a nie na Obecný úrad v J.; táto skutočnosť v prejednávanej veci nemôže mať za následok neplatnosť dražby; týmto omylom sa dosiahlo len to, že sa z úradnej tabule mesta Brezna mohlo o dražbe dozvedieť ešte viac ľudí, ako z úradnej tabule obce J., pretože sa jedná o okresné mesto a žije tu viac ľudí, ako v J.; ľudia z Podbrezovej chodia do Brezna za prácou a na rôzne úrady, ktoré sa v ich obci nenachádzajú. Žalobkyňa sa napriek uvedenému nedostatku dozvedela o termíne konania dražby včas; oznámenie o dobrovoľnej dražbe jej bolo doručené do vlastných rúk dňom 07.03.2013, čo potvrdila podpisom na poštovej doručenke. Mestský úrad Brezno obdržal oznámenie o dražbe viac ako 30 dní pred dražbou, no namiesto toho, aby ho dražobníkovi vrátil späť z dôvodu svojej nepríslušnosti, vyvesil ho, preto dražobník tento omyl nezistil a už nevedel zabezpečiť nápravu. Vyvesenie v zmysle zákona je potrebné vykonať v lehote 15 dní pred dražbou, čo by dražobník bol stihol. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo riadne oznámené v periodickej tlači s pôsobnosťou pre obec, na území ktorej sa nachádza predmet dražby; nad rámec zákonom stanovených podmienok na predmet dražby bolo umiestnené oznámenie o dražbe nehnuteľnosti spolu s páskou s nápisom ,,Dražba“ a správca bytového domu vyvesil na každom vchode oznámenie o dražbe na mieste obvyklom, čím doručil ostatným spoluvlastníkom oznámenie o dražbe, a to všetko v zákonom stanovenej lehote. Prvýkrát bolo oznámenie uverejnené v inzercii dňa 15.03.2014, čo je viac ako mesiac pred dražbou a posledný krát 12.04.2014 v inzertných novinách Bystricko-Brezniansko v počte 5 ks. Ani porušenie § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách neobstojí, pretože dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, pretože nebol osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľností, alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia nehnuteľností znalcom. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. V prejednávanej veci žalovaný 3/ ako dražobník pre účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom č.23/2013 zo dňa 04.03.2013 znalcom A.. Y. J.; tento znalecký posudok v deň konania dražby nebol starší ako šesť mesiacov. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že ohodnotenie predmetu dražby nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase konania dražby a znalec jej vypracovaním znaleckého posudku spôsobil škodu, môže si ju uplatniť v inom súdnom konaní voči znalcovi. Porušenie povinnosti znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby. Samotný znalecký posudok však nemožno spochybniť; poukázal na judikatúru všeobecných súdov, ktoré dospeli k názoru, že dražobník nie je osobou zákonom aprobovanou na vykonanie ohodnotenia nehnuteľnosti alebo prehodnocovanie záverov znalca (rozsudok napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/59/2013 z 28.10.2013). Uvedený byt bol dražený aj koncom roku 2011 a tu bola cena stanovená súdnym znalcom vo výške 9 400 €, t.j. takmer identicky, ako v tomto prípade. O znaleckom posudku na sumu 19 600 € nemal dražobník vedomosť a jeho výšku
si vie odôvodniť jedine tým, že bol vypracovaný pre potreby hypotekárneho úveru a byt bol vtedy v oveľa lepšom stave (po vykonanej rekonštrukcii), ako bol jeho stav pri ohodnocovaní pre potreby tejto dražby, pretože tento byt bol značne zdevastovaný. Samotný znalecký posudok nemá žiaden vplyv na výsledok dražby, resp. ceny dosiahnutej vydražením, pretože táto je čisto na rozhodnutí účastníkov dražby, do akej výšky sú ochotní licitovať. Stanovuje len limity, pod ktoré sa pri znížení najnižšieho podania nemožno dostať. Pokiaľ by sa jednalo o lukratívnu nehnuteľnosť, aj účastníci dražby by urobili podania oveľa vyššie, ako bola v tomto prípade cena dosiahnutá vydražením bez ohľadu na znalecký posudok. Táto cena vystihuje cenu bytu na realitnom trhu (reálna cena), ktorá odzrkadľuje stav bytu v danom regióne a čase a je otázkou ponuky a dopytu. Ponuky realitných kancelárií môžu byť skreslené, už obsahujú aj ich nie malé provízie, čo však neznamená, že za inzerovanú cenu sa uvedené byty aj skutočne predali. Žalobcovia poukazujú aj na skrátenie doručovacích lehôt: všetky dokumenty boli zasielané dražobníkom v zmysle zákona a žiadna lehota na doručenie nebola skrátená. Skrátené boli doručovacie lehoty pri zasielaní oznámenia o začatí vykonávania zákonného záložného práva v zmysle § 151l a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľom dražby. Tento mal na to právo, pretože žiadny zákonný predpis, ani podzákonné normy neuvádzajú, aká má byť doručovacia lehota pri tomto druhu zásielok. Žalobkyňa si zásielku prevzala dňa 04.03.2013 a žalobca si neprebral vôbec žiadnu poštu v celom konaní, pretože je dlhodobo v zahraničí. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/277/2012, podľa ktorého ,,Pokiaľ ide o porušenie ust. § 151l OZ, treba uviesť, že sama táto okolnosť by nemala právny dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú... Právnym dôsledkom oznámenia o začatí výkonu záložného práva je, že záložca nesmie záloh previesť okrem toho, ak mu k tomu dá záložný veriteľ súhlas... Ak by teda bolo aj preukázané porušenie postupu podľa ust. § 151l vo vzťahu k navrhovateľovi, tak takéto porušenie by nemalo podstatný vplyv na posudzovanie neplatnosti dražby.“ Preto žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako správne odôvodnený po vecnej aj právnej stránke potvrdil.
6. Žalobcovia podali odvolanie za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj ,,O.s.p.“), zrušeného od 01.07.2016 zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
10. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že dražobník pri organizácii a príprave dražby nepostupoval v súlade s § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, 4, § 17 ods. 5 a ďalších ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi, obsiahnutými v spise, výsluchom svedka - súdneho znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok na určenie ceny nehnuteľnosti pre účely poskytnutia úveru a tiež pre účely dražby a výsluchom účastníkov dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne zo žalobcami 1/, 2/ tvrdených pochybení, týkajúcich sa dražobného procesu. Žalovaný 3/ pri organizovaní a príprave uvedenej dobrovoľnej dražby riadne a včas plnil všetky ustanovenia a povinnosti, uložené mu zákonom, o čom svedčí inzercia pre dražbu, zverejnená v periodickej tlači - týždenníku Bystricko-Brezniansko, registrované na Ministerstve kultúry SR pod č. EV 3676/09, ktorá tlačovina má pôsobnosť väčšiu, ako je územie obce J., čím bolo naplnené ustanovenie § 11 ods. 4 citovaného zákona, že oznámenie o dražbe musí byť
zverejnené aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec na území, v ktorej sa predmet dražby nachádza. Žalovaný 3/ zabezpečil tiež označenie predmetu dražby v súlade s § 11 ods. 5 citovaného zákona. Námietka, že bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona ohľadom ocenenia predmetu dražby znaleckým posudkom, nie starším ako šesť mesiacov, tiež nie je dôvodná. Znalecký posudok, vyhotovený na účely dražby, spĺňal zákonné podmienky na vykonanie dražby, nehnuteľnosti boli ocenené trhovou cenou, aktuálnou v čase dražby a v mieste nehnuteľností. Žalobcovia 1/, 2/ mali vedomosť o pripravovanej dražbe; žalobca 2/ sa zdržiava v zahraničí, preto ho zastupuje žalobkyňa 1/.
11. Pokiaľ sa týka námietky rozdielnych cien nehnuteľností, stanovených pre účely záložného práva a pre účely dražby, súdny znalec A.. Y. J., vypočutý ako svedok na pojednávaní, tento rozdiel vysvetlil. Koeficienty polohovej diferenciácie vyberal podľa rôznych skutočností a všeobecné ceny nehnuteľností v rozhodnom období sú rozdielne z dôvodu, že situácia na trhu s nehnuteľnosťami nebola rovnaká: po roku 2012 začala cena klesať. Predmetná dražená nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, kde je záujem o nehnuteľnosti naviazaný na ponuku práce v podniku Železiarne Podbrezová, a.s., čo aj podrobne vysvetlil. Rozdiel medzi posudkami bol v koeficiente polohovej diferenciácie, čo ovplyvnilo východiskovú hodnotu nehnuteľností. Ide o koeficient vzhľadom na čas a ekonomickú situáciu v štáte, avšak pripustil aj zvolenie subjektívnych faktorov, ktoré nie sú dané vyhláškou ani zákonom; metodicky je doporučený len interval, v ktorom sa znalec má pohybovať. Okresný súd mal za to, a krajský súd s ním súhlasí, že znalec vo svojom posudku pre účely dražby reálne určil trhovú hodnotu predmetu dražby. Cena bola určená objektívne na základe stretnutia dopytu a ponuky na relevantnom realitnom trhu. Neodlišovala sa markantne ani od ceny nehnuteľností, stanovenej v minulosti, ktorú žalobcovia nenamietali (v roku 2011 predstavovala 9 400 €). Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď nenariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľností, navrhované žalobkyňou (na pojednávaní dňa 19.06.2014, opakovane aj v odvolaní), ktorá súčasne poukazovala na to, že zálohu na znalecký posudok platiť nebude, pretože je oslobodená od poplatkovej povinnosti a je zastúpená právnym zástupcom, určeným centrom právnej pomoci. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa priznala (zápisnica z pojednávania zo dňa 03.04.2014), že so žalobcom si vzali pri kúpe bytu úver na jeho rekonštrukciu, opravili ho, avšak žalobca peniaze minul, podlahy vytrhal, predal a byt v podstate zničil. Tým potvrdila vyjadrenia žalovanej 1/, poukazujúcej na zlý stav bytu pri jeho nadobudnutí v dražbe za adekvátnu tomuto stavu cenu. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo ku porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani pri stanovení ceny nehnuteľností znaleckým posudkom. Nemožno opomenúť skutočnosť, že dražobník ani nemal vedomosť o znaleckom posudku, vyhotovenom pre účely úveru, resp. záložného práva, ktorú skutočnosť potvrdil aj správca bytov. Postupom, navrhovaným žalobcami, by záložnému veriteľovi bolo znemožnené úspešne realizovať jeho záložné právo, keďže za cenu, ktorú mienili žalobcovia rešpektovať, t.j. cenu určenú pre účely zriadenia záložného práva, by nebolo možné v danej lokalite predať ani nehnuteľnosti s vyšším technickým štandardom a vyšším štandardom vnútorného vybavenia.
12. Krajský súd zdôrazňuje, že Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie nehnuteľností, resp. predmetu dražby. Dražbou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva a vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od predchádzajúceho vlastníka; preto si voči nemu nemôže ani uplatňovať nároky za prípadné vady, zľavu z ceny a pod.. Istota nadobudnutia vlastníctva draženého predmetu je pre vydražiteľa nižšia, pretože po udelení príklepu a zaplatení ceny, dosiahnutej vydražením, je ešte zákonom daná možnosť pôvodnému vlastníkovi namietať neplatnosť dražby do troch mesiacov podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby, ako je to i v danom prípade, a ukončenie súdneho sporu môže trvať aj niekoľko rokov. Táto neistota sa potom odráža aj v cene predmetu dražby, ako aj v prípadnom nezáujme potenciálnych vydražiteľov.
13. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje súdu preskúmavať len súladnosť procesného postupu subjektov dražby s jeho ustanoveniami.
14. Je zrejmé, že v prejednávanom konaní neboli preukázané žiadne zo žalobcami tvrdených pochybení, týkajúcich sa dražobného procesu; žalovaný 3/ s odbornou starostlivosťou dosiahol maximálny možný výťažok a nedotkol sa žiadneho práva žalobcov 1/ a 2/. Dražobník riadne zverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači, umiestnil na predmete dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa zákona, znalecký posudok bol vyhotovený v zákonnej lehote, žalobcovia mali možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom. Predmet dražby bol ocenený cenou obvyklou v mieste a čase konania dražby. Pokiaľ dražobník vyvesil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli mesta L. a nie obce Podbrezová, takéto
pochybenie nemohlo spôsobiť žiadnu skutočnú ujmu na majetku žalobcov 1/ a 2/ a vôbec nie do takej miery, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú.
15. Námietky odvolateľov považoval krajský súd v plnom rozsahu za nedôvodné; v podstate so všetkými sa vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozsudku už súd prvej inštancie. Vzhľadom na odlišnú právnu úpravu v Slovenskej a Českej republike (Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. oproti Zákonu o veřejných dražbách č.26/2000 Sb., ktorý subsumuje o.i. dražby dobrovoľné aj nedobrovoľné), ako aj vzhľadom na inú skutkovú situáciu v prejednávaných veciach, je poukaz na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 384/2008 zo dňa 30.09.2009 nenáležitý.
16. V prejednávanom prípade existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby nebolo potrebné preukazovať; právny poriadok vo viacerých prípadoch priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie (neexistencie) práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti; ak takúto možnosť zákon expressis verbis pripúšťa, procesný predpoklad, spočívajúci v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu, nemožno vyžadovať (napr. v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby - § 21 ods. 1 z.č. 572/2002 Z. z.). 17. So zreteľom na uvedené krajský súd súhlasí s názorom okresného súdu o tom, že žalobe nemožno vyhovieť. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie po právnej stránke je správne.
18. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).
19. V dôsledku úspechu v odvolacom konaní žalovaní 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.; ani jeden z nich si však nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ neuplatnil, ani im žiadne trovy konania v odvolacom konaní zo spisu nevyplývajú. Preto krajský súd rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom nepriznal (rozhodol nielen o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale o náhrade trov odvolacieho konania - porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).