Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-87-2011.pdf
PDF · 135.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcu: G. W.,, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. . U. XXX/XX, X., zast. spol. Advokátska kancelária RS legal, s.r.o., M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: J. W.Á.W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. W. XXXX/XX, P., o zaplatenie 42 212,85 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20.05.2011 (došlou súdu dňa 23.05.2011) v znení neskorších zmien žaloby domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42 212,85 eura, a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu vecne odôvodnil tým, že dňa 29.12.1997 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/73/1997 o rozvode manželstva sporových strán. Uvedeným dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. P., a to pozemok - parc. č. reg. "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2 a rodinný dom súp. XXXX, postavený na pozemku - parc. reg. "C" č. XXXX.
3. Uviedol, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") - sporových strán do 3 rokov od zániku ich BSM nedošlo, preto sa sporové strany v zmysle ust. § 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") stali podielovými spoluvlastníkmi zhora uvedených nehnuteľností, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z nich vo výške 1/2-ica vzhľadom k celku.
4. Vzhľadom na nemožnosť uzavretia dohody so žalovanou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, žalobca podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam; vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008.
5. Ďalej žalobca tvrdil, že medzi sporovými stranami nie je uzatvorená žiadna dohoda o užívaní predmetných nehnuteľností, ktoré v súčasnosti výlučne užíva žalovaná pre vlastné potreby a žalobcovi za to neposkytuje žiadne peňažné plnenie.
6. Právne odôvodnil podanú žalobu ust. § 137 ods. 1 a ust.§ 451 OZ, pričom poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 55/5009, 4Cdo 277/2009, 6Cdo 184/2010 a tiež na ust. § 123 a § 101 OZ.
7. Skutkovo svoj peňažný nárok žalobca zdôvodnil tým, že si proti žalovanej uplatňuje nárok na náhradu vo forme peňažného plnenia, ktoré vyčíslil sumou 600,- eur mesačne, a to od 20.05.2008 do 31.04.2014 v celkovej sume 42 212,85 eura.
8. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila.
9. Súd vo veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, súdom nariadenou miestnou obhliadkou, oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to: výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. zo dňa 20.05.2011, listom adresovaným žalovanej zo dňa 20.02.2007, návrhom na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 21.01.2008, návrhom na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 02.03.2011, rozšírením žaloby zo dňa 30.04.2012, návrhom na mimosúdne vyporiadnie zo dňa 02.03.2010, odpoveďou na návrh na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 11.03.2010, žiadosťou o oznámenie termínu vykonania obhliadky zo dňa 26.04.2010, vyjadrením žalovanej k odôvodneniu výšky uplatnenej sumy zo dňa 10.05.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.06.2012, záverečným vyjadrením žalovanej zo dňa 13.07.2010, záverečným vyjadrením žalovanej zo dňa 09.07.2012, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18C/73/199-41 zo dňa 22.10.1997, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.07.2011, rozšírením žaloby zo dňa 20.03.2013, rozšírením žaloby zo dňa 03.04.2014, vyjadrením žalovanej zo dňa 09.04.2014, znaleckým posudkom č. 75/2013 zo dňa 30.07.2013, a zistil tento skutkový stav:
10. Z výsluchu žalobcu súdu zistil, že žalobca pre nezhody so žalovanou nemôže užívať predmetný rodinný dom, a rodinný dom z hľadiska architektonického nie je deliteľný, pretože sa v ňom nachádza veľké množstvo otvorených priestorov a spoločných priestorov, so žalovanou majú trvalé nezhody.
11. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v rodinnom dome býva sama od roku 2007. Žalovaná Ďalej uviedla, že v dome majú izbu ich deti. Bežne ju v dome navštevuje matka, priateľ a deti.
12. Z výsluchu svedkyne L. W. súd zistil, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca bol nútený odísť z domu. Žalobca podľa svedkyne odišiel z rodinného domu asi pred desiatimi rokmi, presný dátum uviesť nevedela a po jeho odchode užívali rodinný dom spoločne s matkou - žalovanou, iná osoba tam nebola. Podľa svedkyne rozdeliť rodinný dom tak, aby sa nestretol jeden s druhým sa nedá.
13. Z výsluchu svedka G. W. T.. súd zistil, že žalovaného z domu nikto nevyhnáňal, bolo to jeho slobodné rozhodnutie. Podľa vyjadrenia svedka žalobca rodinný dom užívať nechcel. Svedok ďalej uviedol, že v rodinnom dome majú jeho súrodenci svoju miestnosť. Svedok tiež uviedol, že žalobca do rodinného domu nechodil a spolu sa stretávali pred domom.
14. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že na podanej žalobe v rozšírenej forme trvá. Sumu požadovaného mesačného nájomného odvodili od obvyklého nájomného v regióne a v obciach v okolí mesta L., kde sa pohybuje nájomné za 1 meter štvorcový vo výške okolo 5,- eur. Žalovaná užíva nehnuteľnosť samostatne a medzi stranami sporu nie je uzavretá žiadna dohoda o spôsobe užívania, pretože nedošlo k dohode o spôsobe užívania nehnuteľnosti, žalobca podal túto žalobu. Boli iniciované kroky k vysporiadaniu rodinného domu za tým účelom mal byť vypracovaný znalecký posudok na zistenie hodnoty rodinného domu.
15. Z výsluchu právneho zástupcu žalovanej súd zistil, že s podanou žalobou nesúhlasí, žiada ju zamietnuť. Ide o štandardný rodinný dom, ktorý zostal obývaný žalovanou a ich tromi deťmi po tom, čo žalobca opustil spoločnú domácnosť. Zo strany žalobcu nebola vyvíjaná žiadna snaha o užívanie rodinného domu. Žalovaná štandardne užíva rodinným dom tak, ako sa užívajú domácnosti s tým, že od kedy odišiel žalobca zo spoločnej nehnuteľnosti žalovaná znáša všetky náklady s užívaním nehnuteľnosti a to bežné opravy, údržbu, rekonštrukciu. Tiež uviedol, že na tunajšom súde je vedené konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti pod sp. zn. 3C/11/2008.
16. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P. zo dňa 20.05.2011 súd zistil, že rodinný dom súp. č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to v každá zo strán so spoluvlastníckym podielom 1.
17. Z listu adresovaného žalovanej zo dňa 20.02.2007 súd zistil, že žalobca oslovil žalovanú s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX v k.ú. P. s návrhom na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti budú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ona mu vyplatí primeranú náhradu za 1 ceny nehnuteľností, alebo sa predmetné nehnuteľnosti predajú v celosti tretej osobe a výťažok sa rozdelí rovným dielom.
18. Z návrhu na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 21.01.2008 súd zistil, že žalobca oslovil žalovanú s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a pozemku v znení totožnom ako je uvedené v bode 17. tohto odôvodnenia.
19. Z návrhu na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 02.03.2011 súd zistil, že žalobca oslovil žalovanú s návrhom na vyporiadanie rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. P. tak, že žalovaná prevedie na žalobcu spoluvlastnícky podiel 2/8 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci P., zapísaným na LV č. XXXX (o ktorých je/bolo vedené konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/147/2008), pričom hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu by sa započítala oproti hodnote spoluvlastníckeho podielu žalobcu., ktorú hodnotu navrhol vyčísliť znaleckým posudkom, rovnako ako aj hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2-ica na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. V závere tohto návrhu žalobca uviedol, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na finančnú náhradu vo výške 600,- eur za užívanie nehnuteľností, od 01.03.2008, až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K tomuto podaniu pripojil výpočet požadovanej sumy náhrady, do 20.05.2011, v celkovej sume 20 999,85 eura.
20. Právny zástupca žalobcu (ďalej aj "PZN") sa na pojednávaní konanom dňa 04.04.2012 pridržiaval podanej žaloby s tým, že výšku požadovanej finančnej náhrady ešte rozšíri; uviedol, že výšku náhrady odvodzuje od obvyklého nájomného v regióne blízko L., čo je cca 5,- eur/m2. Bol toho názoru, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva samostatne, žalobca ju neužíva, sporové strany žiadnu dohodu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti neuzavreli.
21. Z výsluch právneho zástupcu žalovanej (ďalej aj "PZO") súd zistil, že so žalobou nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť. Priznal, že boli snahy o vyporiadanie majetkových záležitostí sporových strán, ale k dohode nedošlo. Uviedol, že predmetný rodinný dom (ďalej aj "RD") je štandardný RD, ktorý po opustení spoločne j domácnosti žalobcom zostal v užívaní žalovanej a detí sporových strán. Žalovaný sa od opustenia spoločnej domácnosti nedomáhal užívania predmetného RD. Od opustenia spoločnej domácnosti žalobcom žalovaná sama znášala všetky náklady spojené s údržbou predmetného RD. Žalobu považoval za účelovú, keď poukázal na to, že žalobca sa domáha nároku na finančnú kompenzáciu až po tom, čo spoločné deti sporových strán z predmetného RD odišli.
22. Z výpovede PZN súd ďalej zistil, že najmladší syn sporových strán odišiel z domácnosti (RD) ako 18-ročný, odvtedy žalovaná užíva predmetný RD sama. Žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom (manželstva sporových strán), nakoľko situácia bola neznesiteľná. Žalobca nedisponuje kľúčmi od predmetného RD, nemôže predmetný RD užívať, hoci záujem o užívanie RD má. Medzi sporovými stranami došlo k verbálnemu konfliktu, čo žalobcovi bráni v užívaní predmetného RD so žalovanou, ktorá v predmetnom RD existuje so svojim priateľom a jeho matkou. Predmetný RD nie je z hľadiska architektonického riešenia deliteľný, je tam množstvo otvorených a spoločných priestorov. Poprel účelovosť konania žalobcu. Uviedol, že po odsťahovaní sa najmladšieho syna sporových strán mal žalobca záujem usporiadať vzťahy (majetkové) sporových strán, o nehnuteľnosť sa začal zaujímať cca v r. 2006 - 2007.
23. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že od r. 2004 (vtedy urobil posledný pokus) sa do RD nevie dostať, vtedajší pokus skončil krikom, akákoľvek komunikácia nepripadala do úvahy; ďalej už neurobil v tomto smere nič, iba sa (neúspešne) pokúšal vyporiadať majetkové vzťahy sporových strán. RD deliteľný nie je, celé prízemie je otvorené.
24. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalobca sa užívania RD nedomáhal.
25. PZO uviedol, že boli rokovania ohľadne vyporiadania majetkových vzťahov sporových strán, ktoré neboli dotiahnuté. Uviedol, že počas celej doby, po ktorú zastupuje žalovanú, mu nebolo povedané, že
by žalobca chcel predmetný RD užívať; všetky listiny, ktoré má k dispozícii svedčia o tom, že žalobca mal záujem vyporiadať majetkové vzťahy sporových strán, a nie RD aj užívať.
26. Z podania PZN zo dňa 30.04.2012 súd zistil, že zmenil podanú žalobu tak, že rozšíril obdobie (do 30.04.2012), za ktoré sa finančnej náhrady domáha; uviedol tiež, že z dôvodu nedohody sporových strán podal žalobca žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Pripomenul, že žalovaná po celú dobu (t. j. od odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti) užíva predmetné nehnuteľnosti s jej priateľom a jeho matkou, a teda žalobca za daného stavu nemá možnosť pokojne užívať svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach, pričom podľa neho je irelevantné, ako tento faktický stav nastal. Žalovaná nemá záujem vec riešiť, nakoľko užívanie celej nehnuteľnosti jej vyhovuje. K podaniu pripojil výpočet požadovanej náhrady, ku dňu 30.04.2012 v celkovej sume 28 412,85 eura, ako aj komunikáciu sporových strán (resp. PZN a PZO) vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008.
27. Z listu PZO zo dňa 02.03.2010, adresovaného PZN súd zistil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008 navrhoval ustanoviť znalca na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti za účelom zistenia výšky vyporiadacieho podielu; zároveň mal záujem zohľadniť pri určení výšky vyporiadacieho podielu v súvislosti s ďalším súdnym sporom, vedeným na Okresnom súde iešťany pod sp. zn. 7C/147/2008, a tiež zisťoval možnosť vyplácania vyporiadacieho podielu žalobcovi v splátkach.
28. Z odpovede PZN zo dňa 11.03.2010 na list PZO zo dňa 02.03.2010 súd zistil, že navrhol osobu znalca; k možnosti započítania a prípadného vyplácania vyporiadacieho podielu v splátkach zaujal negatívne stanovisko.
29. Z ďalšej komunikácie právnych zástupcov sporových strán súd zistil, že v období od 08.06.2010 do 12.10.2010 komunikovali ohľadne termínu vykonania ohliadky predmetných nehnuteľností a vypracovania znaleckého posudku.
30. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2012 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania PZN (viď zhora ods. 26.).
31. Z vyjadrenia PZN súd zistil, že ku korešpondencii PZN a PZO (viď zhora ods. 29) uviedol, že žalobca mal záujem vec riešiť, termín vykonania ohliadky nehnuteľností znalcom bol dohodnutý na 16.8.2010, vec zmarila žalovaná, keď znemožnila znalcovi N.. V. ohliadku, preto žalobca ďalej v tomto smere činný nebol. Žalobca o užívanie predmetných nehnuteľností spoločne so žalovanou vzhľadom na ich vzťahy záujem nemal.
32. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že vykonanie ohliadky nezmarila, znalca do domu pustila, ten si porobil fotodokumentáciu. Poprela, že by predmetný RD užívala s ďalšími osobami, s výnimkou občasnej návštevy. Uviedla, že deti sporových strán majú v RD svoje izby, jej matka v prípade návštevy spí s ňou v spálni.
33. PZN uviedla, že od znalca mala informáciu, že v podstate mu bolo znemožnené vykonať ohliadku RD, pričom znalecký posudok mala zabezpečiť žalovaná, N.. V. mal iba podľa vykonanie ohliadky RD skontrolovať správnosť žalovanou zabezpečeného znaleckého posudku, ktorý však žalovaná nezabezpečila.
34. Z výslucu svedkyne T.. L. W., dcéry sporových strán súd zistil, že nemala vedomosť o tom, že by žalobca bol donútený opustiť predmetný RD, avšak vzťahy jej rodičov neboli dobré. V čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti so žalovanou ona bola (tuším) žiačkou základnej školy. Žalovaný odišiel sám, po jeho odchode RD užívala žalovaná spolu s ňou a jej súrodencami, iná osoba tam nebola; babka občas došla na návštevu, ale nedá sa povedať, že by tam bývala. Rozdelenie RD tak, aby sa žalobca so žalovanou pri jeho spoločnom užívané nestretli, sa podľa nej nedá.
35. Z výsluch svedka G. W. T.., syna sporových strán, súd zistil, že v čase odlúčenia jeho rodičov mal cca 7 rokov; rodičia mali problémy, nerozumeli si. Žalobcu nikto z RD nevyháňal, odišiel sám, bolo to
jeho slobodné rozhodnutie. Uviedol, že jeho matka užívala celú nehnuteľnosť, pričom potvrdil, že každý z detí sporových strán má v predmetnom RD svoju miestnosť. Keď príde domov, je tam doma, rovnako tak jeho súrodenci. K užívaniu predmetného RD ďalšími osobami uviedol, že občas tam bola na krátku dobu babka. K užívaniu predmetného RD priateľom žalovanej uviedol, že žalovaná chodila za ním do L.; on chodí domov len cez víkendy, tak tam priateľ žalovanej nie je; nevedel uviesť, či sa priateľ žalovanej v RD zdržiaval cez týždeň. Žalobca do RD nechodieval, stretávali sa s ním pred domom. Náklady spojené s užívaním RD uhrádzala žalovaná.
36. PZN v podaní zo dňa 10.05.2012 (došlom súdu 14.05.2012) poukázala na ust. § 137 ods. 1 OZ, z ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok proti žalovanej a v ďalšom tvrdila, že na pojednávaní dňa 07.05.2012 žalovaná ako aj vypočutí svedkovia potvrdili, že žalovaná užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu, teda nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu a na úkor spoluvlastníckeho podielu žalobcu a to od roku 2007, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa sporové strany dohodli na tom, že žalovaná bude spoločnú nehnuteľnosť užívať nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu bezodplatne, pričom žalobca preukázal, že žalovanú o platenie náhrady žiadal. Podľa PZN je teda možné konštatovať, že žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez poskytnutia finančnej protihodnoty žalobcovi, bez právneho dôvodu (tu poukázala na ust. § 451 ods. 1 OZ), a teda na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná žalobcovi spôsobom uvedeným v § 458 ods. 1 OZ, teda poskytnutím finančnej náhrady. Je preto právne bez významu, že sa žalobca úpravy užívania nehnuteľnosti nedomáhal (tu poukázala na rozsudok NS ČR 33Odo/778/2005, ktorého internetové vyhotovenie k podaniu pripojila). V ďalšom PZN poukázala na to, že zákon neustanovuje výšku poskytnutej peňažnej náhrady, avšak keďže táto predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, je potrebné vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. Uviedla, že žalobca v podanej žalobe pri určení náhrady vo výške 600,- eur mesačne vychádzal z trhovej ceny prenájmu nehnuteľností vo P. (10 km od L.) resp. v okolí L., v danom období. Uviedla, že cena za prenájom RD vo P.C.P., resp. v obciach v okolí L. sa pohybuje od 4,- eur do 5,- eur za 1m2 obytnej plochy bez energií, o čom ako dôkaz pripojila internetové ponuky prenájmu RD vo P. a v okolí L.. Predmetná nehnuteľnosť pozostáva z pozemku o rozlohe 442 m2 a zo stavby - RD s obytnou plochou cca 270 m2. Žalobca pri určení náhrady vychádza z ceny prenájmu nehnuteľnosti vyčíslenej na 1 200,- eur za celú nehnuteľnosť, z čoho 1/2-ica predstavuje 600,- eur. V závere uviedla, že žalobca vychádza z bežnej trhovej ceny za prenájom nehnuteľnosti obdobných tým, ktoré sú predmetom tohto konania, keď cena vyčíslená žalobcom vychádza z ceny 4,44 eura za m2 obytnej plochy, ktorý žalobca považuje za primeraný.
37. Z vyjadrenia PZO zo dňa 19.06.2012 (došlého súdu 28.06.2012) súd zistil, že žalovaná s podanou žalobou nesúhlasí, považuje ju za účelovú a absolútne bezdôvodnú, žalobcove argumenty a dôvody za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že žalobca ani v žalobe, ani na pojednávaní dňa 04.04.2012 nepreukázal skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jeho návrhu, a teda má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že BSM sporových strán zaniklo dňa 29.12.1997 s právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Od zániku BSM až do zmeny zápisu údajov o spoluvlastníckych podieloch, resp. až do podania žaloby na súd dňa 23.05.2011 žalobca voči žalovanej neurobil žiadny úkon, podľa ktorého by bolo možné uvažovať o jeho snahe predmetné nehnuteľnosti užívať. V tomto smere jediným krokom bolo podanie žaloby zo dňa 29.07.2008 žalobcom vo veci vedenej na Okresnom súd Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008; tu poukázal aj na časovú súvislosť podania žalôb žalobcom na súd. Uviedol, že od zániku BSM do podania žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uplynulo viac ako 13 rokov, pričom žalobcu po celú dobu nezaujímalo v akom stave sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, ani sa žiadnym spôsobom nepodieľal na úhrade nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré je ako spoluvlastník povinný znášať. K tvrdeniam týkajúcim sa užívania nehnuteľnosti priateľom žalovanej poukázal na vyjadrenia žalovanej na pojednávaniach dňa 04.04.2012 a 07.05.2012 a k tvrdeniu týkajúceho sa užívania nehnuteľnosti matkou priateľa žalovanej uviedol, že táto je v súčasnosti viac ako 10 rokov po smrti. V ďalšom sa vyjadril k okolnostiam ne/vyhotovenia znaleckého posudku a k nepravdivosti tvrdenia žalujúcej strany v tom smere, že žalovaná neumožnila znalcovi N.. V.Y.O. ohliadku predmetných nehnuteľností. Tvrdil, že znalecký posudok mal predložiť ako objednávateľ žalobca. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K podaniu pripojil rozpis nákladov spojených s udržiavaním a opravením predmetného RD v celkovej sume 42 781,16 eura, z ktorých podľa jeho tvrdenia každá so sporových strán mala znášať 1/2-icu, teda sumu 21 390,58 eura.
38. Z výpovede PZN na pojednávaní konanom dňa 04.07.2012 súd zistil, že sa pridržiava predchádzajúcich podaní a vyjadrení (viď zhora). K vyjadreniu PZO z 19.06.2012 namietala tvrdený nezáujem žalobcu o udržiavanie predmetných nehnuteľností a znášanie nákladov s tým spojených, keď uviedla, že žalovaná nikdy žalobcu v tomto smere neoslovila. Žalovanou vyčíslené náklady neuznala čo do spotrebovaných energií i nákupu hnuteľných vecí, a k nákladom spojených s nevyhnutnými opravami RD uviedla, že žalovaná nikdy nepreukázala, že tieto skutočne vynaložila, pričom sú to náklady od roku 1997, a žalovaná mala možnosť uplatňovať si svoje nároky voči žalobcovi, čo však doposiaľ neurobila; vo vzťahu k nárokom žalovanej za obdobie predchádzajúcich 3 rokov vzniesla námietku premlčania a k ostatným nárokom žalovanej uviedla, že ak nejaké náklady na predmetnú nehnuteľnosť vynaložila bolo to bez súhlasu žalobcu a ak sa žalovaná domnieva, že jej nejaká náhrada patrí, môže si to uplatniť v prípade nedohody so žalobcom súdnou cestou. K požadovanej obvyklej cene 4,44 eura za m2 uviedla, že mohla vychádzať iba z trhovej ceny, tak ako to našla na internete a v prípade, že by žalovaná túto cenu neakceptovala navrhla vykonať znalecké dokazovanie.
39. Z vyjadrenia PZO súd zistil, že bežné náklady na energiu, plyn, vodu vyčíslil iba z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, čo musí žalovaná zo svojho vynakladať, od kedy žalobca z predmetného RD odišiel, len pre úplnosť. Nesúhlasil s tým, že náklady spojené s udržiavaním čistoty v predmetnom RD by mala znášať iba žalovaná, nakoľko táto udržuje v čistote celý RD, teda aj za žalobcu. V uvedenej veci neoslovila žalobcu z toho dôvodu, že komunikácia medzi nimi nefunguje. V podstate uviedol, že starostlivosťou o celý RD ho udržiavala v riadnom stave, čo sa samozrejme prejavuje aj na hodnote predmetnej nehnuteľnosti. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že za primeranú sumu náhrady by on považoval rozpätie 2,- až 2,20 eura za m2.
40. PZO v podaní z 09.07.2012 (došlom súdu 17.07.2012), označenom ako Záverečné vyjadrenie odporkyne (t.j. žalovanej) v zásade zhrnul svoje dovtedajšie skutkové tvrdenia, poukázal na platnú právnu úpravu. S podanou žalobou nesúhlasil.
41. PZN v podaní zo dňa 19.07.2012 (došlom súdu dňa 27.07.2012) uviedla, že žalovaná nemala záujem vec riešiť, od roku 2007 po odsťahovaní sa detí z RD užíva predmetnú nehnuteľnosť sama. K dôvodnosti podanej žaloby uviedla, že jej predpoklady, teda skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2-ica, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť výlučne sama, a že medzi nimi ako podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o výlučnom bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti nedošlo, boli preukázané, a teda žalobca dôkazné bremeno uniesol. K nákladom vynaloženým žalovanou na udržiavanie predmetných nehnuteľností uviedla, že žalovaná ich užíva sama a teda sama ich musí aj znášať. A k nákladom vynaloženým na udržiavanie nehnuteľnosti a jej opravy a údržbu uviedla, že tu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala ich vynaloženie a tvrdila, že žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach tým, že žalovaná sa starala o predmetnú nehnuteľnosť, ktorú sama užívala bez právneho titulu. V ďalšom tvrdila, že žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť sama, pričom žalobca musí platiť nájomné za byt, ktorý užíva. Poprela tiež účelovosť konania žalobcu tvrdenú žalovanou. Ďalej poukázala na to, že je irelevantné či žalovaná užíva všetky miestnosti v nehnuteľnosti alebo iba niektoré keď žalobca je vylúčený z užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, keď poukázala na to, že aj z výsluchu svedkov bolo potvrdené, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, od ktorej má kľúče iba ona. Nevidela dôvod, prečo by súd nemal zohľadniť celú výmeru RD a k nemu prislúchajúceho pozemku. Navrhla doplniť dokazovanie znaleckým posudkom za účelom určenia mesačnej trhovej ceny za prenájom nehnuteľnosti v rozhodnom období.
42. Podaním zo dňa 20.03.2013 (došlým súdu 11.04.2013) žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal priznať peňažnú náhradu do 20.03.2013 v sume 34 799,85 eura k čomu pripojil aj výpočet.
43. Uznesením č. k. 4C/87/2011-151 zo dňa 09.05.2013, právoplatným dňom 14.06.2013 súd pripustil zmenu návrhu tak, ako sa toho žalobca domáhal podaním z 20.03.2013 (viď zhora).
44. Podaním zo dňa 03.04.2014 (došlým súdu 07.04.201) žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal priznať peňažnú náhradu do 31.03.2014 v sume 42 212,85 eura k čomu pripojil aj výpočet.
45. Uznesením č. k. 4C/87/2011-181 zo dňa 15.04.2014, právoplatným dňom 08.05.2014 súd pripustil zmenu návrhu tak, ako sa toho žalobca domáhal podaním z 03.04.2014 (viď zhora).
46. Z písomného vyjadrenia nového PZO zo dňa 09.04.2014 (došlé 14.04.2014) súd zistil, že sa pridržiaval doterajších ústnych aj písomných vyjadrení. Ďalej namietal aj spôsob určenia výšky žalobcom uplatneného nároku, pričom tiež poukázal na závere znaleckého posudku podaného vo veci vedenej na Okresnom súd Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008, z ktorého uviedol, že stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu. Namietal tiež stotožňovanie pojmov "náhrada" za užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu a "nájomné", obsahom ktorých pojmov sa v tomto podaní bližšie zaoberal. Poukázal tiež na neplnenie si povinnosti žalobcom (a to už od roku 2000) k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré mu ako podielovému spoluvlastníkovi zo zákona vyplývajú a na to, že náklady na udržiavanie nehnuteľnosti v riadnom stave po celú dobu znáša žalovaná. Poprel pravdivosť tvrdení žalobcu v tom smere, že nemá prístup k nehnuteľnosti, nemá od nej kľúče a že ho žalovaná vylúčila z užívania RD, keď ona mu v tomto nikdy nebránila a žalobca sa nikdy nepokúšal ani len mať prístup k tomuto RD a poukázal na to, že žalobca z RD odišiel sám, dobrovoľne ako to uviedli svedkovia, a teda akceptoval faktický stav, ktorý nastal po jeho dobrovoľnom opustení spoločnej domácnosti a teraz sa bez právneho dôvodu domáha nárokov voči žalovanej, ktorá mala záujem vyriešiť majetkové vzťahy sporových strán. Poukázal tiež na to, že v predmetnom RD sú vyhradené priestory pre výlučné užívanie spoločných detí sporových strán, ktoré priestory žalovaná neužíva, iba ich udržiava. Poprel, že by žalovaná užívala predmetný RD nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, keď z úžitkovej plochy RD o výmere 264 m2 žalovaná užíva iba plochu zodpovedajúcu jej spoluvlastníckeho podielu, nakoľko viac užívať ani nepotrebuje. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, podľa ktorého "neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. (...) Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník, prípadne spoločnú vec neužíva nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou." V závere poukázal na rozpor s dobrými mravmi na strane žalobcu, ktorý na strane jednej si neplní zákonné povinnosti spoluvlastníka veci a na strane druhej sa proti žalovanej domáha svojich práv - peňažnej náhrady. K predmetnému podaniu pripojil internetové ponuky nájmu RD a kópiu Znaleckého posudku č. 075/2013 podaného znalkyňou v konaní vedenom na OS PN pod sp. zn. 3C/11/2008, zápisnicu z uvedeného konania zo dňa 17.02.2014, ako aj korešpondenciu sporových strán, resp. PZ.
47. Zo zhora uvedeného Znaleckého posudku súd okrem iného zistil, že stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného RD je v zmysle Vyhlášky NS SR 492/2004 Z.z. možné rôznymi metódami, pričom v danej veci použitie porovnávacej a kombinovanej metódy je vylúčené z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby a z uvedenej Zápisnice o pojednávaní súd zistil, že podľa znalkyne by bolo možné prenajať predmetný RD iba ako celok, nakoľko tam nie je zabezpečený samostatný vstup a reálne rozdelenie RD na 2 samostatne fungujúce byty nie je možné.
48. Miestnou ohliadkou vykonanou dňa 10.04.2015 za účasti sporových strán a ich PZ súd zistil, ako je predmetný RD priestorovo riešený (viď zápisnica a pripojená fotodokumentácia), čím si overil aj tvrdenie znalkyne o nemožnosti prenajímania predmetného RD iba ako celku.
49. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2017 za prítomnosti novej PZ žalobcu a v neprítomnosti žalovanej strany, ktorej bolo predvolanie doručené fikciou, súd z výpovede PZN zistil, že na podanej žalobe trvá, ako aj na jej vecnom a právnom odôvodnení. Po oboznámení súdom v tom smere, ktoré skutkové tvrdenia má za preukázané a ktoré za sporné PZN poukázala na výpovede detí sporových strán, ktoré potvrdili užívanie celej nehnuteľnosti ich matkou (žalovanou).
50. V súdenom spore súd zistil, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iného aj nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. P., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. P., ako
pozemok - parc. reg. "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, o veľkosti ich spoluvlastníckych podielov 1/2-ica vzhľadom k celku. Predmetné nehnuteľnosti mali sporové strany v ich BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva ku dňu 29.12.1997. Nakoľko k vyporiadaniu BSM sporových strán do 3 rokov od zániku manželstva a teda aj zániku BSM sporových strán nedošlo ani dohodou sporových strán, a ani v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie BSM, po uplynutí doby 3 rokov od zániku BSM sporových strán sa tieto stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v rovnakých podieloch 1/2-ica vzhľadom k celku. Z vykonaného dokazovania mal ale súd za preukázané, že žalobca ešte pred zánikom manželstva sporových strán rozvodom opustil spoločnú domácnosť, a teda aj predmetné nehnuteľnosti, ktoré od toho času neužíval. V predmetných nehnuteľnostiach ostali bývať žalovaná a spoločné deti sporových strán a to až do doby, kým deti sporových strán z RD neodišli (viď zhora). Od toho času žalovaná ostala v predmetnom RD sama, avšak z tejto samej skutočnosti nebolo možné po vykonanom dokazovaní vyvodiť záver, že by predmetné nehnuteľnosti, teda RD a pozemok, v celom rozsahu užívala v tom zmysle, že by si privlastňovala celú úžitkovú hodnotu predmetných nehnuteľností. Z výpovede svedkov - detí sporových strán súd zistil, že v predmetnej nehnuteľnosti má každý z nich vyhradenú svoju izbu, ktorú obývajú v čase návštev matky. Pri vykonanej ohliadke (ktorá bola vykonaná bez predchádzajúceho oznámenia sporovým stranám, resp. ktorú súd nariadil až na začiatku pojednávania nariadeného na 10.04.2015) súd zistil, že žalovaná užíva na prvom poschodí RD miestnosť, ktorú označila ako spálňa, a ostatné miestnosti boli vyhradené na užívanie deťmi sporových strán. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná okrem spálne (vybavenej okrem iného manželskou dvoj posteľou) užíva aj sociálne zariadenie a kuchyňu nachádzajúca sa na prízemí RD vo veľkom otvorenom priestore spojeným s obývacím priestorom.
51. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania náhrady od žalovanej za užívanie spoločnej veci nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a na úkor žalobcu, ktorý podľa jeho tvrdenia je z užívania spoločnej veci vylúčený, pričom žiadna dohoda o výlučnom bezodplatnom užívaní veci žalovanou medzi sporovými stranami uzavretá nebola.
52. Vlastnou činnosťou súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/11/2008 bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. P., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. P., ako pozemok - parc. reg. "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, a to predajom predmetných nehnuteľností a rozdelením výťažku z ich predaja podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. 1/2-ica k 1/2-ici.
53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporové strany sú, resp. boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, v rovnakých podieloch.
54. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
55. Nakoľko sporové strany sú, resp. boli podielovými spoluvlastníkmi veci (nehnuteľnosti) s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi, rovnakou mierou sa mali podieľať na právach a povinnostiach k spoločnej veci ako jej podielový spoluvlastníci. Vlastník (spoluvlastník) veci je oprávnený vec držať, užívať ju a nakladať s ňou, čo v prípade podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere podielov patrí všetkým podielovým spoluvlastníkom rovným dielom. V prípade, že podielový spoluvlastník (príp. spoluvlastníci) vylúči z užívania veci iného podielového spoluvlastníka (príp. spoluvlastníkov) tým, že užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov, je povinný za takto získanú výhodu poskytnúť druhému spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) peňažnú náhradu za obmedzenie za užívanie veci.
56. Predpokladom na vyplatenie peňažnej náhrady za užívanie veci jedným zo spoluvlastníkov druhému spoluvlastníkovi je, že spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a takto si privlastňuje úžitkovú hodnotu veci na úkor dotknutého spoluvlastníka. V súdenom spore žalobcu stíhalo dôkazné bremeno v tom smere, že on mal preukázať, že žalovaná užíva predmetnú vec (nehnuteľnosti) nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, a to na úkor žalobcu.
57. Z výsluchu svedkov (detí sporových strán) súd zistil, že žalovaná po tom čo oni opustili predmetný RD ostala v tomto RD bývať sama, pričom deti sporových strán tam majú pre seba vyhradené miestnosti. Z výpovede svedkov však nie je možné dospieť k záveru, že žalovaná si prisvojuje úžitkovú hodnotu aj priestorov, ktoré sú vyhradené na užívanie spoločnými deťmi sporových strán, ktoré priestory ich matka, teda žalovaná iba udržiava v náležitom stave (upratuje ich).
58. Návrh na doplnenie dokazovania prednesený žalujúcou stranou by bolo potrebné akceptovať a dokazovanie zrealizovať vtedy, keď by žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaná užíva, resp. užívala predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah, ktorý jej prislúcha podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu.
59. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
60. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
61. Žalobca tvrdil, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, a to spolu s jej priateľom a jeho matkou (čo sa však v konaní nepreukázalo), pričom vychádzal zo skutočnosti, že po opustení spoločnej domácnosti žalobcom a po odchode detí z RD sporových strán užíva celú vec, teda RD a pozemok, žalovaná nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu; v tomto smere však nepredložil žiadny dôkaz a ani vykonania žiadneho dokazovania v tomto smere nenavrhol, a teda v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď jeho povinnosťou v prípade, že chcel byť v spore úspešný bolo uvedenú skutočnosť preukázať, nielen tvrdiť.
62. S poukazom na ust. § 185 ods. 1 CSP súd môže v sporových konaniach (s výnimkou v konaní so slabšou stranou sporu) vykonať iba tie dôkazy, ktoré sporové strany navrhnú. Keďže žalujúca strana žiadne dôkazy nenavrhla súd dokazovanie z vlastného rozhodnutia doplniť nemohol.
63. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky na priznanie nároku žalobcu uplatnenou žalobou, teda keď nebolo preukázané, že žalovaná užíva predmetnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, a že si takto prisluhuje úžitkovú hodnotu veci nad rozsah patriaci jej podľa veľkosti jej podielu, nebolo možné rozhodnúť inak, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
64. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP) v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e (§ 356 CSP a contrario).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).