Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-321-2014.pdf
PDF · 118.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/321/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: B. práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom I. č. X/A, G., dieťa rodičov: matka - Z. I., rod. N., nar. XX 2. XXXX, bytom V. č. XX, G. a otec - S. H., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom H. č. XX/X, J. S. nad I., korešpondenčná adresa: P.O. G. XX, XXX XX J., na návrh matky o zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
J. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého M. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne z dôvodu, že žije v prenajatom byte so svojimi dvomi maloletými deťmi v tom čase vo veku X a X rokov. Je rozvedená a o synov sa stará sama. K. bytu ju stojí XXX eur mesačne., pričom jej príjem ako upratovačky na N. N., kde je zamestnaná od r. XXXX je XXX eur. S. M. od septembra XXXX začal navštevovať základnú školu, v dôsledku čoho sa jej zvýšili finančné náklady v súvislosti s nákupom školských pomôcok, cestovného, ošatenia atď. mladší syn I., nar. XX.XX.XXXX nemôže zo zdravotných dôvodov navštevovať predškolské zariadenie, z ktorého dôvodu je na predĺženej rodičovskej dovolenke.
Q., ktorý sa v čase podania návrhu nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody s návrhom matky nesúhlasil s odôvodnením, že má ďalšie vyživovacie povinnosti a to k D. H., nar. XX.XX.XXXX a J. H. H., nar. XX.XX.XXXX, ktoré mu boli určené rozsudkom Q. súdu J. č.. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Q. toho mu bola rozsudkom Q. súdu J. S. nad I. K. uložená vyživovacia povinnosť k synovi O. H., nar. XX.XX.XXXX a O. H., nar. XX.XX.XXXX. Na všetky maloleté deti platí minimálne výživné, t.j. v sume XX eur, na ktorú sumu žiadal aj znížiť vyživovaciu povinnosť k maloletému M.. S. dôvodil tým, že sa v čase podania jeho vyjadrenia k návrhu v rámci výsluchu uskutočneného dožiadaným súdom dňa XX.XX.XXXX nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, keď bol vzatý do väzby XX.XX.XXXX s tým, že trest odňatia slobody mu skončí XX.XX.XXXX. V B. bol pracovne zaradený do konca roka XXXX, avšak neskôr už nie zo zdravotných dôvodov, keďže nemôže pracovať v prašnom prostredí.. Y. vážnou chronickou astmou a má silné depresie, lebo mu XX.XX.XXXX zomrela matka. Má zvýšene náklady na lieky, keďže má X inhalačné spreje a tiež lieky na alergiu. Y. má dlh voči B. F. vo výške XXX eur za lieky na astmu. K. nástupom do výkonu trestu robil brigádne v J. bez pracovnej zmluvy, pričom zarobil cca XXX eur v hrubom mesačne. J. žiaden hodnotnejší hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Od septembra XXXX
žil v J. s družkou M. E., s ktorou má dve deti a v čase jeho vyjadrenia bola na materskej dovolenke. K. býval v byte u svojej matky, po ktorej bolo vedené dedičské konania na Q. súde v J. S. nad I., pričom sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech sestry a teda nededil nič. Má stredoškolské vzdelania ako strojný mechanik, pričom v tomto obore pracoval asi rok. V J. pracoval brigádne prevažne ako kuchár. Čo sa týka výživného na M., toto riadne neplatil a nedával mu ani dary, keďže neudržiaval ani kontakt z dôvodu častého sťahovania sa jeho matky. Z. družka na jeho výživu poslala asi raz XX eur.
Q., ktorý bol v priebehu konania prepustený sa na ostatné pojednávanie vo veci nariadené na XX.XX.XXXX nedostavil, pričom svoju neúčasť v deň konania pojednávania ospravedlnil telefonicky s odôvodnením, že predvolanie prevzala jeho partnerka a on sa o ňom dozvedel iba v deň pojednávania. O odročenie pojednávania nežiadal, z ktorého dôvodu súd vzhľadom na dĺžku konania a obsiahle dokazovanie, ktoré vo veci bolo doposiaľ vykonané, vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ako aj neprítomného kolízneho opatrovníka, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané.
N. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca prostredníctvom dožiadaného súdu, potvrdením o príjme otca, potvrdením B. G. o pracovnom zaradení otca, potvrdeniami B. práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami o výške príjmu matky a zdravotnom stave otca a maloletého M., oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP XX/XXXX, Q. súdu H. sp. zn. 9P X/XXXX, Q. súdu J. S. nad I. sp. zn. 7P XXX/XXXX, týkajúcich sa mal. M., ako aj rozhodnutiami upravujúcimi úpravu výkonu rodičovských práv a povinností každého z rodičov k ich ďalším deťom a tiež s ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
S. M. pochádzajúci z mimomanželského vzťahu jeho rodičov bol pôvodne rozhodnutím Q. súdu H. č.k. 9P X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu od XX.XX.XXXX sumou XX,XX eur mesačne, pričom dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur súd povolil otcovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po XX eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október XXXX pod hrozbou straty výhody splátok. N. bol upravený styk otca s maloletým a to na každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od XX.XX hod do XX.XX hod. S. maloletého bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, pričom mala vyživovaciu povinnosť k trom deťom - mal. M., mal. G. G. a I. I., pochádzajúcemu z jej manželstva. Q. bol od XX.XX.XXXX dlhodobo práceneschopný, keď predtým pracoval v spoločnosti Y. K. s príjmom cca XX.XXX Kč a ešte skôr dobrovoľne nezamestnaný. G. nemajetný, mal vyživovacie povinnosti k mal. O., O. a D..
V. Q. súdu H. sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému M. zo sumy XX,XX eur na sumu XX % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od XX.XX.XXXX. I. z obsahu spisu bola matka naďalej na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške XXX eur a rodinnými prídavkami na X deti bez iného príjmu. L. v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá ako vlastníčka hradila réžiu bytu, v ktorý spoločne užívali. I. na výživu mal. M. boli bežné, primerané veku. Q. na výživu maloletého neprispieval vôbec. J. sa v tom čase vo výkone väzby v O. nad I., pričom v tom čase mal už X ďalšie vyživovacie povinnosti.
V. Q. súdu H. č.k. XXT XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol otec uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy voči maloletému M. podľa § 207 ods. 1, ods. X písmeno b) Y. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Y. zákona v úmyselnej forme zavinenia, za neplatenie výživného podľa vyššie citovaných rozhodnutí od narodenia dieťaťa do XX.XX.XXXX a to jednak pre nezáujem udržať si zamestnanie počas obdobia neplatenia výživného, ktorých mal niekoľko, prípadne tiež pre nezáujem nájsť si zamestnanie, keď nevyvinul primeranú aktivitu na to, aby si také našiel, prípade požiadal príslušný úrad práce ako sprostredkovateľa zamestnania a jednak z dôvodu, že od XX.XX.XXXX až do vyhlásenia rozsudku bol vo výkone trestu odňatia slobody a bol zaradený do výkonu práce, pričom túto svoju vyživovaciu povinnosť zatajil až do XX.XX.XXXX, čím v období od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX okrem jedinej čiastky výživného, ktorú v sume XX eur dňa XX.XX.XXXX uhradil matke, ktorá poberala od XX.XX.XXXX náhradné výživné, zostal na výživnom dlžný sumu X.XXX,XX eur.
V. tunajšieho súdu sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec maloletého M. zaviazal prispievať na jeho výživu namiesto dovtedy určenej sumy zodpovedajúcej XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu XX eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že medzičasom zomrela stará matka maloletého zo strany matky,
ktorá im predtým materiálne vypomáhala. S. navštívil do materskej školy S. žila v spoločnej domácnosti so svojim exmanželom S. I., ktorý dosahoval príjem cca XXX eur v X-garsónke s nákladmi XXX eur, resp. XXX eur mesačne. S. dosahovala príjem priemerne XXX eur mesačne. J. na výživu maloletého boli bežné, primerané veku. Q., ktorý sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v O. nad I. súhlasil s výživným vo výške XX eur mesačne, pričom deklaroval, že nebolo v tom čase v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si vyšší príjem. G. zaradený do práce od XX.XX.XXXX na pracovisku s dohľadom v ústave D. obuv, ručné šitie obuvi, kde mal spočiatku veľmi slabú pracovnú disciplínu a na dosiahnutie vyradenie z práce neváhal využiť aj nátlakové formy správania sa, napr. vyhlásenie hladovky. J. sa jeho pracovná disciplína stabilizovala, hoci musel byť častejšie kontrolovaný a upozorňovaný na efektivitu práce a zodpovedné dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného zaradenia.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D XXX/XXXX, O. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po poručiteľke E. H., nar. XX.XX.XXXX - matke otca maloletého M. - súd zistil, že na základe dohody dedičov nadobudla rodinný dom č. XX postavený na parcele č. XXXX na LV č. XXXX pre K. ú. J. S. nad I. o výmere XXXX mX v podiele X/X v určenej hodnote XX.XXX eur nadobudla dcéra poručiteľky E. O., ktorá sa zaviazala S. H. - otcovi maloletého - ponechať právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti ako vecné právo, čo sa S. H. ako spoludedič zriekol bezodplatne v prospech sestry svojho dedičského podielu.
Od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca prešlo ku dňu podania návrhu XX mesiacov a ku dňu rozhodovania súdu cca X,X roka. S. M. nastúpil v septembri XXXX na povinnú školskú dochádzku, v súvislosti s čím nepochybne došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane.
Na strane matky sa počet vyživovacích povinností nezmenil a ani osobný stav. M. poberá opatrovateľský príspevok na mladšieho syna I. vo výške XXX eur, ktorý má uznaný do roku XXXX s tým, že by mi mal byť od polovice roka XXXX zvýšený cca o XX eur. Q. maloletého I. je podľa rozsudku Q. súdu H. č.k. 8C XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou XX eur mesačne, pričom však po rozvode obnovili spolužitie v jednom byte. S. naďalej pracuje ako upratovačka u rovnakého zamestnávateľa, kde priemerne zarobí do XXX eur mesačne. S deťmi zostala žiť sama potom čo ich začiatkom roku XXXX opustil bývalý manžel a otec najmladšieho syna. O maloletého I. sa ale stará, riadne platí určené výživné a aj plnenia navyše, keď synovi kúpi čo je treba. I. im pomáha aj bývala svokra, a tiež kolegyne v práci, keď jej aj pre maloletého M. posúvajú veci na oblečenie. S deťmi býva v prenajatej garsónke, za ktorú platí momentálne XXX eur, z čoho bývalý manžel so svokrou preplácajú XXX eur mesačne. S. I. má oslabenú imunitu, v r. XXXX bol operovaný na šelest na srdci, aktuálne má problémy s uzlinou. S. M. trpí M. a má všeobecne problémové správanie, okrem školy, ktorá mu prospieva. Q. deti navštevujú ZŠ na S. ulici. Alex navštevuje 3. triedu, pričom výdavky na neho sa nezmenili. V. príslušného orgánu však bol uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú. S. je naďalej na mal. M. vyplácané náhradné výživné. Na I. dostáva aj príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov spojených zo zdravotným postihom. Q. sa o M. vôbec nezaujíma. P. sa vôbec nepoznajú. D. pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody na neho matka podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného. S. dcéra G., nar. XX.XX.XXXX je rozsudkom Q. súdu A. zverená do osobnej starostlivosti jej otca, pričom matka má na ňu určené výživné vo výške XX eur, ktoré platí cez exekútora momentálne už len na bežné výživné. Je v poradovníku na pridelenie sociálneho bytu.
Q., ktorý bol vo výkone väzby od XX.XX.XXXX, sa od XX.XX.XXXX nachádzal v B. na výkon trestu odňatia N. v F.. I. zo správy ústavu mal umožnené už počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody v ústavoch O. a F. pracovať a byť pracovne zaradený. prerušovane vykonával práce na pracovisku ručné šitie obuvi - úkol a pracovisku obuv. O. prerušenia pracovného zaradenia bývali najčastejšie do decembra XXXX objektívne dôvody, či už v dôsledku krátkodobých eskort do iných ústavov, dočasnej práceneschopnosti, alebo prerušení prác na pracovisku. O. XX.XX.XXXX bol však vyradený z pracoviska z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, keď odmietol nastúpiť do práce. Od XX.XX.XXXX bol rozhodnutím riaditeľa na návrh umiestňujúcej komisie opäť zaradený na pracovisko Q., odkiaľ bol však už XX.XX.XXXX vyradený za porušenie pracovnej disciplíny. S. teda možnosť pracovať, avšak z uvedených dôvodov bol k XX.XX.XXX pracovne nezaradený. Z neskoršej správy B. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odpovedal na dopyt súdu na zabezpečenia stanovisko lekára k zdravotnému stavu otca, konkrétne či mal zdravotné problémy trvalého charakteru a či musel pravidelne užívať doplatkové lieky, resp. či mu bolo vo výkone trestu umožnené pracovať v pracovnom zaradení adekvátnom jeho zdravotnému stavu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol otec preeskortovaný k ďalšiemu výkonu trestu
z ústavu F. do B. na výkon trestu odňatia slobody v L.. B. potvrdil, že otec trpel závažným trvalým ochorením - pľúcnou astmou a užíval pravidelne viacero liekov s doplatkom. J. pracovať v prašnom a vlhkom prostredí, a teda jeho pracovné zaraďovanie bolo limitované zdravotným stavom. neboli potvrdené chronické zdravotné problémy otca, ktoré by mu znemožňovali jeho pracovné zaradenie.
M. počet vyživovacích povinností otca sa nezmenil. V. Q. súdu J. č.k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX boli dcéry D. H., nar. XX.XX.XXXX a J. H. H., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúce zo vzťahu otca s M. E. zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od XX.XX.XXXX. V. Q. súdu Y. č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozvedené manželstva otca maloletého M. a K. H. bola súčasne schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli deti pochádzajúce z manželstva O. H., nar. XX.XX.XXXX a O. H., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky pričom sa otec zaviazal prispievať na každé z detí sumou X.XXX Sk (XX,XX eur) s tým, že konanie o zvýšenie výživného vedené na Q. súde J. S. nad I. pod sp. zn. 7P XXX/XXXX bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v dôsledku späťvzatia návrhu matkou maloletých zastavené.
Z verejne dostupných zdrojov na internete (www.naseplaty.sk <http://www.naseplaty.sk/> - N. platový monitor) súd zistil, že v oblasti cestovný ruch je možné na pracovnej pozícii kuchár mimo G. dosiahnuť plat XXX eur brutto; v odbore strojárstvo na pozícii robotníka mimo G. dokonca priemerne XXX eur.
K. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea
- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Za dobu, ktorá uplynula od určenia doterajšej výšky výživného sa výdavky spojené s výživou maloletého M. v dôsledku neustáleho rastu životných nákladov, ako aj jeho postupného fyzického a psychického vyspievania, rozhodne neznížili, naopak, primerane tejto dobe vzrástli, keď maloletý v v priebehu konania nastúpil aj na povinný školskú dochádzku, pričom bol uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu. N. na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že osobné, zárobkové a majetkové pomery otca mu v súčasnosti neumožňujú prispievať na výživu maloletého M. prispievať vyššou sumou s poukazom na jeho X ďalšie vyživovacie povinnosti, počet ktorých sa od poslednej úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti nezmenil, avšak aj na strane týchto maloletých detí vzrástli náklady spojené s ich výživou, keď dokonca napriek vyššiemu veku je doterajšia výška výživného stanovené súdom v minimálnom rozsahu. N. však rozhodne nepovažoval za dôvodný návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému M. a to ani počas výkonu trestu odňatia slobody a už vôbec nie po jeho prepustení na slobodu, ku ktorému došlo v priebehu konania, kedy sa úplne obnovila jeho pracovná schopnosť, pričom je jeho prvoradou povinnosťou naplno využiť svoj potenciál a zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmu tak, aby vedel v potrebnom rozsahu v prvom rade vyživiť všetky deti, ktoré sú na neho odkázané výživou.
Čo sa týka obdobia výkonu trestu odňatia slobody otca súd vychádzal z pomerov v čase ostatného určenia výživného, ku ktorému došlo už počas tejto doby dokonca rodičovskou dohodu, a teda vychádzal jednoznačne zo schopností a možností otca prispievať na výživu maloletého dohodnutou sumou XX eur mesačne, keď okrem možnosti pracovného zaradenia v ústave na výkon trestu odňatia slobody, na ktoré podľa správy ústavu nemal vplyv preukázaný zhoršený zdravotný stav otca, na ktorý sa odvolával, súd musel v súlade s ustanovením vyššie citovaného § 75 ods. X L. o rodine prihliadať aj na samotným otcom potvrdenú skutočnosť, že sa dobrovoľne vzdal svojho podielu na dedičstve po svojej matke v prospech jeho sestry, a teda súd musel vychádzať aj z týchto majetkových pomerov otca tak, ako keby ku vzdaniu sa dedičstva nedošlo. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd následne vychádzal zo schopností a možností otca, keď vychádzajúc z oficiálne dostupných zdrojov na internete otec pri svojej kvalifikácii ako robotník v strojárstve mimo G. môže v prípade plného využitia svojho pracovného potenciálu vychádzajúc z jeho doterajšej praxe dosahovať príjem cca XXX eur M.sp. v Q. ktorom je vyučený na najmenej kvalifikovanej pozícii robotníka cca XXX eur brutto, ktorý potenciálny príjem mu aj za zohľadnenia jeho ďalších vyživovacích povinností a práva týchto detí podieľať sa rovnomerne a primerane ich potrebám na životnej úrovni otca, otcovi naďalej umožňuje prispievať na výživu mal. M. v doposiaľ stanovenej výške XX eur mesačne, ktorá aj za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, pokrýva odôvodnené a preukázané potreby maloletého M. iba v minimálnom rozsahu. Q. potreby oprávneného (dieťaťa) totiž zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., pričom je však zrejmé, že zo stanoveného rozsahu vyživovacej povinnosti otca tieto potreby v širšom hľadisku nie je možné pokryť.
N. pritom opätovne zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
L. pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
V posudzovanej veci súd za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že vzhľadom na odborné vyučenie otca a predchádzajúcu prax nevyužíva a ani počas výkonu trestu odňatia slobody nevyužíval všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby sa zamestnal, resp. zabezpečil si príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. Y. prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k deťom, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. N. poukazuje na skutočnosť, že v prípade nedostatku pracovných príležitostí v mieste jeho súčasného bydliska, ktoré si sám zvolil, má možnosť a vzhľadom na jeho tri aktuálne vyživovacie povinnosti dokonca povinnosť pokúsiť sa o zabezpečenie práce aj v iných lokalitách.
Čo sa týka argumentácie otca jeho ďalšími vyživovacími povinnosťami, ktoré však vzhľadom na ich existenciu už v čase poslednej úpravy nepredstavovali na jeho strane zmenu pomerov, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje fakt, ktorý bol viac krát konštatovaný aj v rozhodovacej činnosti súdov, že plodenie de- tí nie je športom, ale zakladá jeden z najvýznamnejších /v spoločenskej aj ľudskej rovine/ a preto záko- nom chránených zodpovednostných vzťahov. Rodič splodením dieťaťa preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, a preto je jeho povinnosťou, aby urobil všetko preto /maximalizoval svoje úsilie/, aby dokázal svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností splniť. V. teda nezba-
vuje jeho zákonnej povinnosti uživiť svoje deti iba všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú si- tuáciu bez existencie objektívnych skutočností /najmä zdravotný stav neumožňujúci pracovať/, ktoré by mu zabezpečeniu dostatku finančných prostriedkov bránili a už vôbec nie to, že mu vznikla ešte ďalšia vyživovacia povinnosť ku dieťaťu, resp. deťom splodeným v rámci iného rodinného vzťahu. Pokiaľ ta- káto situácia nastane, je takýto rodič povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam a tento primerane znížiť /a to až na úroveň pokrytia iba svojich objektívnych základných ži- votných potrieb/, resp. pokiaľ svoj štandard znižovať nechce, zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu ta- kej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie na primerané a zodpovedajúce zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb bude postačovať.
L. zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu nie je v záujme dieťaťa, keďže tým dochádza k istému poklesu jeho životnej úrovne. F. v prípade, že na strane povinného rodiča objektívne nastanú také podmienky, ktoré zníženie výživného odôvodňujú, súd musí vzniknutú zmenu pomerov akceptovať a v jej zmysle rozhodnúť o novej výške výživného. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. X L. o rodine súd dospel k záveru, že na jeho strane nedošlo od uzavretia rodičovskej dohody o aktuálnej výške vyživovacej povinnosti k mal. M. k žiadnej objektívnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti, keď v prípade vyhovenia návrhu by bola výživou maloletého M. neprimerane zaťažená matka, ktorej otec dlhodobo výživné neplatil, v súvislosti s čím bol aj trestne stíhaný, čo sa vzhľadom na okolnosti prípadu javí aj ako nanajvýš nespravodlivé. S. navyše kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletému aj svojou osobnou starostlivosťou, keď je potrebné prihliadať aj na jej vyživovacie povinnosti voči ďalším dvom deťom.
S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd dospel k záveru, že tak návrhu matky na zvýšenie výživného, avšak ani návrhu otca jeho na zníženie nemôže vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).