Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: PROVYM, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100320034/2020 zo dňa 31.01.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Číslo: 102434392/2019 zo dňa 24.10.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodol o vyrubení rozdielu dane z príjmu právnickej osoby v sume 26 493,01 Eur daňovému subjektu IZO 4, s.r.o., so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574 (ďalej ako daňový subjekt) za zdaňovacie obdobie roka 2016 (IZO 4, s.r.o. - obchodné meno žalobcu do 20.11.2019 - poznámka správneho súdu). Podľa výroku rozhodnutia správcu dane vyrubená daň podaným daňovým priznaním doručeným dňa 13.04.2017 predstavuje sumu 3 286,65 Eur, daň zistená správcom dane sumu 39 779,66 Eur a rozdiel dane predstavuje sumu 26 493,01 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal v období od 25.05.2018 do 17.05.2019 u daňového subjektu kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100979930/2019 zo dňa 26.04.2019, ktorý bol kontrolovanému daňovému subjektu zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 26.04.2019. Protokol spolu s výzvou boli kontrolovanému daňovému subjektu doručené dňa 17.05.2019. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca na účet 518 000 - Ostatné služby zaúčtoval výdavky na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa označeného ako „Captain, s. r. o., Domčeková 9, 040 01 Košice 1, IČO: 36 586 277, DIČ: 2021907294“, v celkovej sume 90 000,00 eur bez DPH, a to konkrétne z faktúr:

- č. 201601032 zo dňa 08.02.2016 (inter. č. 3020160038) v sume 5 000,00 eur bez DPH,

- č. 201605031 zo dňa 09.06.2016 (inter. č. 3020160242) v sume 30 000,00 eur bez DPH,

- č. 201606027 zo dňa 06.07.2016 (inter. č. 3020160282) v sume 25 000,00 eur bez DPH,

- č. 201610014 zo dňa 31.10.2016 (inter. č. 3020160522) v sume 15 000,00 eur bez DPH

- č. 201611018 zo dňa 30.11.2016 (inter. č. 3020160606) v sume 15 000,00 eur bez DPH.

Kontrolou bolo ďalej zistené, že na faktúrach č. 201610014 a č. 2016011018 boli ako predmet deklarované dohodnuté odplaty na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 09.11.2015 ku podujatiu „LORD OF THE DANCE“, na faktúrach č. 201605031 a č. 201606027 boli deklarované odplaty za reklamné služby na MISS Domaša 2016. V predmete faktúry č. 201601032 bola deklarovaná dohodnutá odplata v zmysle rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 09.11.2015. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly v súlade s o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opakovane požadoval od žalobcu predloženie dokladov a písomností, preukazujúcich zaúčtované hospodárske operácie a účtovné prípady v roku 2016, a to výzvou č. 101476716/2018 zo dňa 01.08.2018, doručenou dňa 17.08.2018 a výzvou č. 101943745/2018 zo dňa 02.10.2018, doručenou dňa 23.10.2018. Žalobca požadované doklady, dôkazy a iné písomnosti v lehote stanovenej správcom dane v predmetných výzvach na Daňový úrad Žilina nepredložil. Výzvou č. 100255967/2019 zo dňa 21.01.2019 správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť výdavkov, zaúčtovaných na základe predmetných faktúr od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o.. Daňový subjekt si povinnosť v lehote určenej správcom dane nesplnil, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100511907/2019. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane z verejne dostupných zdrojov - údajov uvedených vo Výpise z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Vložka č. 15615/V, Oddiel: Sro, dátum výpisu dňa 04.07.2018 zistil, že V. K., zapísaný ako konateľ spoločnosti CAPTAIN, s. r. o., dňa 14.02.2017 funkciu konateľa ukončil, nový konateľ nebol v uvedenom výpise zapísaný, ako nový spoločník bol zapísaný X. L., občan Ukrajiny - od 08.03.2017. Nahliadnutím do internej databázy Finančného riaditeľstva SR zo spisu daňového subjektu CAPTAIN, s. r. o. správca dane zistil, že Daňový úrad Košice I na základe dožiadania v sídle spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. na adrese Domčeková 9, 040 01 Košice vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo zistené, že názov spoločnosti sa nenachádzal na žiadnom viditeľnom mieste, budova bola zamknutá, na klopanie nikto nereagoval. V. K., bývalý spoločník a konateľ daňového subjektu CAPTAIN, s. r. o. na ústnom pojednávaní konanom 10.07.2018 nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. z dôvodu, že doklady odovzdal právnemu zástupcovi X. L., s ktorým sa osobne ani nestretol, pričom predložil Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a Zmluvu o prevode obchodného podielu. Správca dane nahliadnutím do spisu spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. zistil, že táto spoločnosť je od 15.02.2017 bez konateľa, pričom bývalý konateľ V. K. na ústnom pojednávaní vo veci výpovede na otázky správcu dane ohľadom poskytnutia reklamných služieb spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. tvrdil, že všetky služby boli vykonávané v subdodávkach, mená spoločností - subdodávateľov uviesť nevedel, zmluvy o spolupráci vo veci zabezpečenia reklamných služieb v subdodávkach nepredložil a uviedol, že objednávky služieb boli uskutočňované telefonicky, mailom alebo osobne. V. K. zápisnicu o výpovedi svedka podpísal bez návrhov a námietok smerujúcich proti jej obsahu. Správca dane konštatoval, že samotné faktúry, vystavené spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o., nie sú relevantným dôkazom, ktorý by vierohodne preukazoval, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. reklamné služby v zmysle vystavených faktúr aj reálne vykonávala. Faktúrami deklarované dodávky reklamných služieb poukazujú iba na fakturačné toky týchto služieb, ktoré však musia byť nepochybné a riadne preukázané, k čomu v uvedenom prípade zo strany daňového subjektu nedošlo. Na základe uvedeného správca dane výdavky za reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o. vylúčil zo základu dane z príjmov v sume 90 000,00 eur. Správca dane tiež poukázal na miestne zisťovanie v sídle spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. na adrese Domčekova 9, 040 01 Košice, ktoré vykonal Daňový úrad Košice I, pri ktorom bolo zistené, že názov spoločnosti sa nenachádzal na žiadnom viditeľnom mieste, budova bola zamknutá a na klopanie nikto nereagoval. Správca dane v ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Košice dňa 21.08.2019 vykonal ústne pojednávanie vo veci výsluchu svedka V. K. vo vyrubovacom konaní podľa po vykonanej daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 u daňového subjektu IZO 4, s. r. o.. Z ústnych vyjadrení svedka V. K. vyplynulo zistenie, že svedok nevedel jednoznačne a spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti odpovedať na otázky správcu. Svedok tvrdil, že v roku 2016 obchodoval s daňovým subjektom IZO 4, s. r. o., pričom nevedel uviesť žiadne konkrétne okolnosti ohľadom nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce s daňovým subjektom IZO 4, s. r. o. a nepamätal si ani, s kým menovite za daňový subjekt za daňový subjekt bol v kontakte a s kým menovite komunikoval, nakoľko svedok uviedol, že si to nepamätá konkrétne, mohol to byť buď konateľ alebo splnomocnený zástupca. Ďalej svedok tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. poskytla daňovému subjektu reklamné

služby, ale o aký typ reklamných služieb sa jednalo, si nevedel spomenúť a uviedol, že to mohli byť viaceré podujatia, ich názov si nepamätal a následne sa ďalej vyjadril, že reklamné služby deklarované na faktúrach vystavených v roku 2016 spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o., ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu, boli poskytované na základe rámcovej zmluvy a dodatkov ku konkrétnym podujatiam, a to prostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedel identifikovať a uviedol, že ich mená si už nepamätá. Z uvedeného je zrejmé, že v odpovediach svedka absentovali akékoľvek konkrétne okolnosti, týkajúce sa poskytovania služieb, deklarovaných na sporných faktúrach spoločnosti CAPTAIN, s. r. o.. Uvedené tvrdenia svedka o vykonávaní reklamných služieb pre daňový subjekt prostredníctvom subdodávateľov preto považuje správca dane za všeobecné a nekonkrétne. Svedok nepredložil ku svedeckej výpovedi žiadne účtovné doklady prípade listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť kto, kedy a v akom rozsahu reálne poskytoval reklamné služby pre daňový subjekt IZO 4, s. r. o., teda neumožnil správcovi dane preskúmať a overiť hodnovernosť jeho tvrdení o tom, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. v roku 2016 prostredníctvom subdodávateľov uskutočnila pre daňový subjekt IZO 4, s. r. o. služby v takom rozsahu, ako je to deklarované na sporných faktúrach. Správca dane vyjadrenie svedka V. K. vyhodnotil tak, že predmetná svedecká výpoveď nie je takého charakteru, aby mala vplyv na zmenu zistení skutkového stavu a stanovisko správcu dane uvedené v Protokole č. 100979930/2019, časť 1.3.1.2. Výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona, okrem súm uvedených na r. 140, 150 a 180 (tabuľka A - III. časť), bod 3/. Správca dane skonštatoval, že samotné faktúry, vystavené spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. nie sú relevantným dôkazom, ktorý by vierohodne preukazoval, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. reklamné služby v zmysle vystavených faktúr aj reálne vykonávala. Faktúrami deklarované dodávky reklamných služieb poukazujú iba na fakturačné toky týchto služieb, ktoré však musia byť nepochybne a riadne preukázané, k čomu v uvedenom prípade zo strany daňového subjektu IZO 4, s. r. o. nedošlo. V nadväznosti na uvedené správca dane v súlade s , podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, výdavky za reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o. vylúčil z daňových výdavkov v sume 90 000,00 eur. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a vykonané dôkazy v súlade s ust. , v rámci dokazovania hodnotil všetky získané podklady a dôkazy, slúžiace pre vydanie rozhodnutia, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Nakoľko na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2019 neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a správcovi dane neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, po zhodnotení všetkých uvedených skutočnosti správca dane naďalej trvá na svojich zisteniach uvedených v Protokole č. 100979930/2019.

2. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 15.11.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Č. k. 100320034/2020 zo dňa 31.01.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správcu dane, ako i právnym posúdením veci. Podľa žalovaného správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s jednotlivými ustanoveniami . Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že podujatia „LORD OF DANCE“ a „MISS Domaša 2016“, ku ktorým sa viažu odplaty za reklamné služby, sa reálne uskutočnili, žalobca bol na týchto podujatiach riadne odprezentovaný a uskutočnená reklama - logo spoločnosti slúžila na dosiahnutie zdaniteľného príjmu daňového subjektu a že s uvedenou skutočnosťou sa správca dane vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal, žalovaný uviedol, že z predloženého spisu k odvolaniu má preukázané, že s uvedeným tvrdením sa správca dane vysporiadal na ústnom pojednávaní dňa 16.10.2019, keď v Zápisnici č. 102376044/2019 uviedol, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane žiadne relevantné doklady a dôkazy, ktoré by preukázali ním tvrdené skutočnosti. V rámci svojho dôkazného bremena bol povinný uvedené tvrdenie riadne preukázať a predložiť správcovi dane vierohodné a nespochybniteľné dôkazy, čo však odvolávajúci sa v priebehu daňovej kontroly ani na základe opakovaných výziev správcu dane a ani v priebehu vyrubovacieho konania nevykonal, t. j. neuniesol tak svoje dôkazné bremeno v zmysle . Ústneho pojednávania dňa 07.03.2019 vo veci oboznámenia daňového subjektu s úkonmi správcu dane a so zisteniami pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 sa konateľ daňového subjektu Ján Eliáš z dôvodu práceneschopnosti nezúčastnil a keďže telefonický kontakt s ním bol neúspešný, správca dane mu zaslal oboznámenie č. 100746344/2019 zo dňa 28.03.2019, v ktorom ho písomne oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a so spôsobom ich zistenia. V predmetnej písomnosti správca dane oboznámil odvolávajúceho sa aj so skutočnosťou, že podľa má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby

v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žalobca nevyužil svoje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly najneskôr do dňa jej ukončenia dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a žiadne vyjadrenie na základe predmetného oboznámenia, ktoré mu bolo doručené dňa 17.04.2019, správcovi dane neposkytol, pričom si nesplnil svoju povinnosť podľa , podľa ktorého daňový subjekt má v priebehu daňovej kontroly povinnosť predkladať doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V nadväznosti na uvedené správca dane v Protokole č. 100979930/2019 skonštatoval, že daňový subjekt nesplnil podmienku preukázateľnosti, ktorá je jednou z troch podmienok uznania výdavkov v zmysle ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na . Vo vyrubovacom konaní odvolávajúci sa v zmysle výzvy č. 100981038/2019 zo dňa 26.04.2019 využil právo vyjadriť sa k zisteniam a záverom daňovej kontroly uvedeným v Protokole č. 100979930/2019 a v zákonnej lehote predložil vyjadrenie k tvrdeniam v ňom uvedeným, nepredložil však žiadne dôkazy za účelom ich preukázania. Podľa žalovaného správca dane poskytol odvolávajúcemu sa dostatočný priestor na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia výdavkov za reklamné služby vyfakturované dodávateľom CAPTAIN, s. r. o. do daňových výdavkov a na preukázanie jeho tvrdení, ale odvolávajúci sa v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal reálne poskytnutie reklamných služieb uvedených na faktúrach uvedeného dodávateľa. Pokiaľ odvolávajúci sa tvrdil, že všetky dodávateľské faktúry od dodávateľa označeného ako CAPTAIN, s. r. o. majú reálny základ, nakoľko došlo k poskytnutiu tovarov a služieb v nich uvedených, že všetky úhrady týkajúce sa správcom dane vytknutých faktúr boli vykonané prevodom cez účet, správca dane sa s týmto vyjadrením vysporiadal na ústnom pojednávaní dňa 16.10.2019 v Zápisnici č. 102376044/2019 s tým, že uvedené tvrdenie odvolávajúci sa nepreukázal žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, rovnako tak nepreukázal, že daňové náklady za fakturované reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o. v sume 90 000,00 eur súviseli so zdaniteľnými príjmami kontrolovaného zdaňovacieho obdobia roku 2016, pričom samotné úhrady faktúr nepreukazujú, že služby deklarované na faktúrach boli uvedeným dodávateľom aj reálne dodané. Bývalý konateľ spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. V. K. nevedel jednoznačne a spôsobom nevylučujúcim akékoľvek pochybnosti odpovedať na otázky správcu dane, nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce s daňovým subjektom IZO 4, s. r. o. a nepamätal si ani, s kým bol v kontakte a s kým komunikoval za odvolávajúceho sa, pretože uviedol, že si to nepamätá konkrétne, mohol to byť buď konateľ alebo splnomocnený zástupca. Svedok ďalej tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. poskytla reklamné služby, ale o aký typ reklamných služieb sa jednalo, si nevedel spomenúť a uviedol, že to mohli byť viaceré podujatia, ich názov si nepamätal. Na základe faktúr, ktoré mu boli následne predložené k nahliadnutiu, svedok uviedol, že reklamné služby deklarované na faktúrach vystavených v roku 2016 spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. boli poskytované na základe rámcovej zmluvy a dodatkov ku konkrétnym podujatiam, a to prostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedel identifikovať. V odpovediach svedka absentovali akékoľvek konkrétne skutočnosti týkajúce sa poskytovania služieb, deklarovaných na sporných faktúrach spoločnosti CAPTAIN, s. r. o.. Svedok ku svojej výpovedi nepredložil žiadne účtovné doklady ani listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, resp. preveriť, kto, kedy a v akom rozsahu reálne poskytoval reklamné služby odvolávajúcemu sa. Žalovaný je toho názoru, že odvolávajúci sa nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne uplatnených výdavkov v sume 90 000,00 eur na základe predmetných faktúr od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o. a ani z dokazovania správcu dane nebolo preukázané, že uplatnené výdavky odvolávajúcim sa v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 sú oprávnené. Podľa žalovaného daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a podobne) pre daňové účely nepostačujúce. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný s poukazom na relevantné ustanovenia záverom konštatoval, že správca dane postupoval správne, v súlade s ust. , keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 aj o sumu 90 000,00 eur, týkajúcu sa dodávateľských faktúr od spoločnosti CAPTAIN, s. r. o..

3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Daňovému

úradu Žilina na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko žalobca uviedol, že podujatia „LORD OF THE DANCE“ a MISS Domaša 2016“, ku ktorým sa viažu odplaty za reklamné služby sa reálne uskutočnili, žalobca bol na týchto podujatiach riadne odprezentovaný a uskutočnená reklama - logo spoločnosti, slúžila na dosiahnutie zdaniteľného príjmu žalobcu, s čím sa správca dane a ani žalovaný vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadali a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, keďže je zrejmé, že žalobca preukázal reálnosť zdaniteľného obchodu. Žalobca zdôraznil, že všetky dodávateľské faktúry od dodávateľa označeného ako CAPTAIN, s.r.o. majú reálny základ, došlo k poskytnutiu tovarov a služieb v nich uvedených a všetky úhrady týkajúce sa správcom dane vytknutých faktúr boli vykonané prevodom cez účet. Bývalý konateľ spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. dodanie reklamných služieb v celom rozsahu potvrdil. Ďalej žalobca namieta, že bolo jednoznačne preukázané, že k zdaniteľnému obchodu došlo, a preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by správca dane mal výdavky za reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. vylúčiť z daňových výdavkov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje taktiež na ustálenú judikatúru, ktorá uvádza, že „v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2011, ). Predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného plnenia žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a to dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane. Žalobca namieta, že dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu ako daňový subjekt bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Akceptovanie postupu správcu dane by pre žalobcu znamenalo, že na ňom dôkazné bremeno leží absolútne, pričom v praxi by teda správcovi dane postačovalo sa len opakovane odvolávať na neunesenie dôkazného bremena o reálnosti zdaniteľného plnenia daňovým subjektom, a tým by daňový subjekt nemohol objektívne splniť neprimerané požiadavky správcu dane na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.

4. Žalovaný a k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.10.2020, doručeným správnemu súdu dňa 09.10.2020. Zopakoval skutkové zistenia a právne posúdenie veci tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 15.07.2021 doručenou správnemu súdu dňa 20.07.2021, v ktorej zotrval na svojom tvrdení, že všetky dodávateľské faktúry od dodávateľa označeného ako CAPTAIN, s.r.o. majú reálny základ. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnocuje dôkaz - svedeckú výpoveď, kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný by svedeckú výpoveď vyššie uvedeného svedka považoval za relevantnú jedine v prípade, ak by táto osoba - svedok, svoje tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi. V danom prípade správca dane bez dostatočného odôvodnenia tento dôkaz označuje ako nedostatočný a nepreukazujúci reálnosť zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za rozporné s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že k zdaniteľnému obchodu došlo, preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by správca dane mal výdavky za reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. vylúčiť z daňových výdavkov.

6. Žalovaný dupliku nepodal.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v nadväznosti na čo podľa rozhodol o jej zamietnutí. Pojednávania nariadeného v tejto veci na deň 23.06.2022 sa žalobca i žalovaný nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom právny zástupca žalobcu súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a žalovaný o odročenie súdneho pojednávania nežiadal. Doručenie predvolania na súdne pojednávanie mali riadne vykázané a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná.

8. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

Podľa , , o správe daní v znení účinnom k 05.02.2020 (ďalej len „“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 8 citovaného zákona právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 20 ods. 1, 2 citovaného zákona správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 68 ods. 5 citovaného zákona správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu, do 20.11.2019 s obchodným menom IZO 4, s.r.o. daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016, začatej Oznámením o daňovej kontrole č. 100680129/2018 zo dňa 06.04.2018, pričom oznámením č. 100842245/2018 zo dňa 27.04.2018 Daňový úrad Žilina, pobočka Martin vyhovel žiadosti žalobcu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly a jej začiatok určil na deň 25.05.2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100979930/2019 zo dňa 26.04.2019, ktorý bol žalobcovi zaslaný spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100981038/2019 zo dňa 26.04.2019. Protokol zo dňa 26.04.2019 a výzva zo dňa 26.04.2019 boli žalobcovi doručené dňa 17.05.2019. V predmetnom zdaňovacom období si žalobca uplatnil okrem iného daňové výdavky na základe zaúčtovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa označeného ako „Captain s.r.o., Domčeková 9, 040 01 Košice 1, IČO: 36 586 277, DIČ: 2021907294“, v celkovej sume 90.000,00 eur bez DPH uvedených na strane 14 Protokolu č. 100979930/2019 zo dňa 26.04.2019. Na faktúrach č. 201610014 zo dňa 31.10.2016 a č. 201611018 zo dňa 30.11.2016 boli ako predmet deklarované dohodnuté odplaty na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 09.11.2015 ku podujatiu „LORD OF THE DANCE“, na faktúrach č. 201605031 zo dňa 09.06.2016 a č. 201606027 zo dňa 06.07.2016 boli deklarované odplaty za reklamné služby za MISS Domaša 2016. V predmete faktúry č. 201601032 zo dňa 08.02.2016 bola deklarovaná dohodnutá odplata v zmysle rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 09.11.2015. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly v súlade s o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ) opakovane požadoval od žalobcu predložiť doklady a písomnosti, preukazujúce zaúčtované hospodárske operácie a účtovné prípady v roku 2016, a to už v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 06.04.2018, pri ústnom pojednávaní dňa 25.05.2018 ako i výzvami zo dňa 01.08.2018 a 02.10.2018. Žalobca požadované doklady, dôkazy a iné písomnosti v lehote stanovenej správcom dane v predmetných výzvach na Daňový úrad Žilina nepredložil. Dňa 08.02.2019 bola žalobcovi doručená ďalšia výzva zo dňa 21.01.2019, ktorou Daňový úrad Žilina vyzval žalobcu, aby predložil doklady a dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť výdavkov zaúčtovaných na základe uvedených faktúr od dodávateľa CAPTAIN, s.r.o., pričom žalobca v uvedenej lehote ani túto povinnosť nesplnil, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100511907/2019. Z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Vložka č. 15615/V, Oddiel: Sro zo dňa 04.07.2018 správca dane zistil, že V. K., zapísaný ako konateľ spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. dňa 14.02.2017 funkciu konateľa ukončil, pričom nový konateľ nebol v uvedenom výpise zapísaný a ako nový spoločník bol od 08.03.2017 zapísaný X. L., občan Ukrajiny. Z internej databázy Finančného riaditeľstva SR správca dane zo spisu daňového subjektu CAPTAIN, s.r.o. zistil, že Daňový úrad Košice I na základe dožiadania vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo zistené, že názov spoločnosti sa nenachádzal na žiadnom viditeľnom mieste, budova bola zamknutá a na klopanie nikto nereagoval. Svedok V. K., bývalý spoločník a konateľ daňového subjektu CAPTAIN, s.r.o. na ústnom pojednávaní dňa 10.07.2018 nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. z dôvodu, že doklady odovzdal právnemu zástupcovi X. L., ktorý sa stal novým spoločníkom a vyjadril sa, že sa s ním osobne nestretol, pričom predložil Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva ako aj Zmluvu o prevode obchodného podielu. Z nahliadnutia do spisu spoločnosti CAPTAIN s.r.o. ďalej vyplynulo, že táto je od 15.02.2017 spoločnosťou bez konateľa, novým spoločníkom je občan Ukrajiny a na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza žiadna kontaktná osoba. Bývalý konateľ V. K. na ústnom pojednávaní na otázky správcu dane ohľadom poskytnutia reklamných služieb spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. tvrdil, že všetky služby boli vykonané v subdodávkach, mená spoločností - subdodávateľov uviesť nevedel, zmluvy o spolupráci vo veci zabezpečenia reklamných služieb v subdodávkach nepredložil a uviedol, že objednávky služieb boli uskutočňované telefonicky, mailom alebo osobne. Z výpovede svedka V. K., ktorý bol vypočutý vo vyrubovacom konaní na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.08.2019 vyplynulo, že tento nevedel jednoznačne a ani spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti odpovedať na otázky správcu dane, keď tvrdil, že v roku 2016 obchodoval s daňovým subjektom IZO 4, s.r.o., nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce s daňovým subjektom IZO 4, s.r.o. a nepamätal si ani, s kým menovite za daňový subjekt bol v kontakte a s kým menovite komunikoval, nakoľko uviedol, že si to nepamätá konkrétne, mohol to byť buď konateľ alebo splnomocnený zástupca. Ďalej svedok tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. poskytla daňovému subjektu reklamné služby, ale o aký typ reklamných služieb sa jednalo, si nevedel spomenúť a vyjadril sa, že to mohli byť viaceré podujatia, ich názov si však nepamätal. Ďalej uvádzal, že reklamné služby deklarované na faktúrach vystavených v roku 2016 spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o., ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu, boli poskytované na základe rámcovej zmluvy a dodatkov ku konkrétnym podujatiam, a to prostredníctvom subdodávateľov, ktorých svedok nevedel identifikovať a uviedol, že ich mená si už nepamätá. V odpovediach svedka teda absentovali akékoľvek konkrétne skutočnosti, týkajúce sa poskytovania služieb deklarovaných na sporných faktúrach spoločnosti CAPTAIN, s.r.o.. Tvrdenia svedka o vykonávaní reklamných služieb pre daňový subjekt prostredníctvom subdodávateľov boli iba všeobecné a nekonkrétne, pričom svedok k svojej svedeckej výpovedi nepredložil žiadne účtovné doklady, prípadne iné listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, kto, kedy a v akom rozsahu reálne poskytol reklamné služby pre žalobcu. Ako jedinú predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti zo dňa 14.02.2017 a Zápis o odovzdaní a prevzatí dokladov zo dňa 14.02.2017. Na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu, či boli predmetom dodávky reklamných služieb pre spoločnosť IZO 4, s.r.o. aj grafické návrhy, výroba loga a výroba reklamných spotov, prípadne výroba bilbordov, svedok odpovedal len slovami: „Áno boli.“

10. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný ma riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale aj zásada (a to na rozdiel o vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní) - prejednacia. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby môže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných

zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

11. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úvahy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

12. Zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ teda si žalobca uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., a to v zdaňovacom období roku 2014, tieto faktúry boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon o dani z príjmov stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo, resp. ich skutočne realizoval označený subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.

13. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmu je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona o dani z príjmov.

14. Námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. K námietke žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania správca dane vykonal množstvo úkonov, ktoré súviseli s účelom preverenia reálneho uskutočnenia dodaných služieb, ktoré boli žalobcom deklarované. Tieto sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného správneho orgánu. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie postačujúce pre riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Závery správcu dane sú ucelené, koherentné, racionálne a v súlade so zásadami logiky a ani správny súd nemal dôvod sa od nich odchýliť, a preto na ne v podrobnostiach odkazuje. Vykonaným dokazovaním vedeným správcom dane sa nepodarilo preukázať poskytnutie služieb podľa žalobcom označených predložených faktúr. Osobitne pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti správny súd konštatuje, že existencia takéhoto nedostatku rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného v zásade tvorí prekážku pre jeho vecný prieskum a teda, pokiaľ žalobca v obsahu žalobných bodov znášal voči rozhodnutiu správcu dane a

žalovaného súčasne aj ďalšie vecné námietky, je zároveň vznesená námietka ich nepreskúmateľnosti (či už pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov) v logickom rozpore s týmito ďalšími vecnými námietkami v zmysle žalobných bodov. Zároveň rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľnosť ani nedostatok dôvodov nevykazuje. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach svoje závery zrozumiteľne, dostatočne a teda v súlade so zákonom odôvodnili vrátane zachytenia podstaty úvah, ktorými boli vedené a z ktorých vychádzali. Skutočnosť, že samotné podujatia „LORD OF THE DANCE“ a MISS Domaša 2016 sa uskutočnili, správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nespochybnili, avšak žalobca k svojmu tvrdeniu, že bol na týchto podujatiach riadne odprezentovaný a uskutočnená reklama - logo spoločnosti, slúžila na dosiahnutie zdaniteľného príjmu žalobcu, žiadne relevantné dôkazy nepredložil, pričom reálnosť zdaniteľného obchodu zostáva iba v rovine jeho tvrdení. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že s uvedenou skutočnosťou sa správca dane vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že s uvedeným tvrdením sa správca dane vysporiadal na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2019, o čom svedčí Zápisnica č. 102376044/2019 v časti Stanovisko správcu dane k Vyjadreniu zo dňa 04.06.2019, k sp. zn. 100981038/2019, ev. č. 6/09576070/2019 (ďalej len „Vyjadrenie k sp. zn. 100981038/2019“) kde uviedol, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane žiadne relevantné doklady a dôkazy, preukazujúce a objasňujúce skutočnosti uvedené vo Vyjadrení k sp. zn. 100981038/2019. Ak žalobca tvrdil, že na týchto podujatiach bol riadne odprezentovaný a bola uskutočnená reklama - logo spoločnosti, potom v rámci svojho dôkazného bremena bol povinný uvedené tvrdenie riadne preukázať a predložiť správcovi dane vierohodné a nespochybniteľné dôkazy, čo však žalobca v priebehu daňovej kontroly ani na základe opakovaných výziev správcu dane a ani v priebehu vyrubovacieho konania neurobil, v dôsledku čoho neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle .

15. Podľa názoru správneho súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie služby bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť daňový subjekt zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady a dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo v prejednávanom prípade nenastalo.

16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oboznámením č. 100746344/2019 zo dňa 28.03.2019 správca dane žalobcu písomne oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a so spôsobom ich zistenia. V tejto písomnosti správca dane oboznámil žalobcu aj so skutočnosťou, že podľa má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Na základe predmetného oboznámenia, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 17.04.2019, nebolo správcovi dane doručené žiadne vyjadrenie žalobcu, t. j. žalobca nevyužil svoje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly najneskôr do dňa jej ukončenia dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca si nesplnil ani svoju povinnosť podľa , podľa ktorého daňový subjekt má v priebehu daňovej kontroly povinnosť predkladať doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane

a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Pokiaľ správca dane v Protokole č. 100979930/2019 zo dňa 26.04.2019 skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku preukázateľnosti, ktorá je jednou z troch podmienok uznania výdavkov v zmysle ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. , správny súd sa s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania s takýmto právnym posúdením v celom rozsahu stotožnil.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že všetky dodávateľské faktúry od dodávateľa označeného ako CAPTAIN, s. r. o. majú reálny základ, nakoľko došlo k poskytnutiu tovarov a služieb v nich uvedených, navyše všetky úhrady týkajúce sa správcom dane vytknutých faktúr boli vykonané prevodom cez účet, uvedené tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, pričom nepreukázal ani skutočnosť, že daňové náklady na fakturované reklamné služby od dodávateľa CAPTAIN, s. r. o. v sume 90 000,00 eur súviseli so zdaniteľnými príjmami kontrolovaného zdaňovacieho obdobia roku 2016. Len samotné úhrady faktúr nepreukazujú, že služby deklarované na faktúrach boli uvedeným dodávateľom aj reálne dodané. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu.

18. Žalobca tiež namietal, že bývalý konateľ spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. dodanie reklamných služieb v celom rozsahu potvrdil. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenia svedka V. K. správca dane vyhodnotil na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2019, kde okrem iného skonštatoval, že tento svedok k tvrdeniu, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. v roku 2016 obchodovala so žalobcom, nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce s daňovým subjektom IZO 4, s. r. o. a nepamätal si ani, s kým bol v kontakte a s kým komunikoval, uviedol, že si to nepamätá konkrétne, mohol to byť buď konateľ alebo splnomocnený zástupca. Svedok síce tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. poskytla reklamné služby, ale o aký typ reklamných služieb sa jednalo, si V. K. nevedel spomenúť a uviedol, že to mohli byť viaceré podujatia, ich názov si nepamätal. Na základe faktúr, ktoré mu boli následne predložené správcom dane k nahliadnutiu, svedok uviedol, že reklamné služby deklarované na faktúrach vystavených v roku 2016 spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. boli poskytované na základe rámcovej zmluvy a dodatkov ku konkrétnym podujatiam, a to prostredníctvom subdodávateľov, ktorých opätovne nevedel žiadnym spôsobom identifikovať. Je teda zrejmé, že v odpovediach svedka na otázky absentovali akékoľvek konkrétne skutočnosti týkajúce sa poskytovania služieb, deklarovaných na sporných faktúrach spoločnosti CAPTAIN, s. r. o.. Naviac svedok V. K. k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne účtovné doklady ani listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť, resp. preveriť kto, kedy a v akom rozsahu reálne poskytoval reklamné služby žalobcovi.

19. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2011, . Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Naviac závery rozsudku sp. zn. sú podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 54. odôvodnenia) prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo, alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa.

20. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa o zamietnutí žaloby.

20. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku bol na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2022 prítomný len súd (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.06.2022 č. l. 81 súdneho spisu) správny súd podľa §

137 ods. 4 rozsudok vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (viď úradný záznam na č. l. 83 súdneho spisu).

21. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

22. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.