Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-5-2017.pdf
PDF · 81.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7P/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci starostlivosti o maloleté deti C. L., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., G. XXX/X- X, právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou AK, Železničná 90/12, Považská Bystrica a I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., G. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou AK, Považská Bystrica, M. R. Štefánika 157/45, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.01.2014 č.k. 10P/16/2013-79 tak, že otcovi zvyšuje výživné na maloleté deti C., na L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- eur na sumu 220,- eur a na maloletého G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur na sumu 190,- eur mesačne od 18.01.2017, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých.
Zameškané výživné od 18.01.2017 do 31.03.2017 v sume 193,55 eur je otec p o v i n n ý matke uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala proti otcovi zvýšenia výživného na maloletú L. zo sumy 180,- eur na sumu 280,- eur a na maloletého G. zo sumy 150,- eur na sumu 250,- eur mesačne, od 18. 01. 2017 tvrdiac, že od určenia výživného uplynula značne dlhá doba, za ktorú sa pomery na strane detí zmenili v tom, že deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku 2016/2017 začala maloletá L. navštevovať 2. stupeň základnej školy 5. ročník, maloletý G. začal navštevovať 3. ročník základnej školy, čím sa jej podstatne zvýšili náklady na zabezpečenie ich riadnej výživy v porovnaní s dobou určenia výživného, kedy maloletá L. bola žiačkou 1. stupňa základnej školy a maloletý G. bol ešte v predškolskom veku.
2. Otec s podaným návrhom matky o zvýšenie výživného nesúhlasil tvrdiac, že platenie zvýšeného výživného neumožňuje jeho súčasná finančná situácia, pričom naposledy určená výška výživného plne zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj odôvodneným potrebám oboch maloletých detí.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a opatrovníka, oboznámením spisu tun. súdu spis. zn. 10P 16/2013, správy o zárobku matky, správy o zárobku otca a zistil nasledovné.
4. Rodičia maloletých detí L. S. G. nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29. 01. 2014, č.k. 10P 16/2013-79, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2014 s tým, že uvedeným rozsudkom súd súčasne schválil dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na maloletú L. sumou 180,- eur a na maloletého G. sumou 150,- eur mesačne.
5. V čase poslednej úpravy výživného obaja rodičia okrem maloletých detí L. S. G. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka pracovala v spoločnosti Q., D..O..M.. Y. L. E., kde dosahovala priemerný mesačný zárobok 469,- eur netto. Matke okrem toho zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, bol vyplácaný v súvislosti so starostlivosťou o maloletého G. rodičovský príspevok mesačne vo výške 203,20 eur. Otec v čase určenia výživného pracoval v Spolkovej republike Nemecko, pričom z jeho mzdových listov, ktoré sa nachádzajú na čl. 66 až 78 spisu Okresného súdu Považská Bystrica, spis. zn. 7P 5/2017 vyplýva, že otec dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.522,61 eur netto. Maloletá L. v čase určenia výživného bola žiačkou 1. stupňa základnej školy 2. ročníka, maloletý G. bol v predškolskom veku.
6. V súčasnej dobe matka okrem maloletých detí L. S. G. aj naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. S oboma deťmi býva sama v prenajatom 2-izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza nájomné a zálohové platby za energie vo výške 260,- eur. V školskom roku 2016/2017 maloletá L. začala navštevovať 2. stupeň základnej školy 5. ročník, maloletý G. nastúpil do 3. ročníka. Matka je zamestnaná v spoločnosti Q., D..O..M.. Y. L. E., kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahla za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 priemerný mesačný zárobok 483,26 eur netto.
7. Otec maloletých detí rovnako ako matka okrem maloletej L. a maloletého G. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Aj naďalej pracuje v Spolkovej republike Nemecko, kde podľa správy jeho zamestnávateľa, ktorú otec súdu predložil na pojednávaní dňa 08. 03. 2017, dosiahol za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 01. 2017 priemerný mesačný zárobok 1.755,68 eur netto. V roku 2016 otec maloletých detí uzatvoril manželstvo s C. K., s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá pracuje podľa vyjadrenia otca na G. Ú. E. G. J., s priemerným mesačným zárobkom vo výške 390,- eur netto. Keďže otec pracuje v Spolkovej republike Nemecko, jeho mesačné náklady na cestovanie v súvislosti s dochádzaním do práce predstavujú sumu 300,- eur, zo svojho príjmu uhrádza leasingové splátky v súvislosti s kúpou nového motorového vozidla vo výške 350,- eur mesačne. V mesiaci máj 2015 boli otcovi zo strany Spolkovej republiky Nemecko so spätnou účinnosťou vyplatené rodinné prídavky na maloletú L. a na maloletého G. v celkovej výške 5.140,- eur, ktoré otec matke maloletých detí neodovzdal, ale ako sám uviedol tieto finančné prostriedky uložil na sporiace účty oboch maloletých detí, ktoré založil v peňažnom ústave v Č. M. J..
8. Po rozvode manželstva rodičov maloletých detí došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej rodičia spoločne odpredali rodinný dom v obci G. s tým, že kúpnu cenu si rozdelili tak, že matke pripadla finančná čiastka 36.000,- eur a otcovi pripadla finančná čiastka vo výške 44.000,- eur. Ako matka uviedla uvedené finančné prostriedky investovala do kúpy stavebného pozemku v obci I.. Otec uviedol, že finančné prostriedky vo výške 44.000,- eur má odložené a tieto v budúcnosti plánuje investovať do vlastného bývania.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 3 Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ods. 2 Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od určenia výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného ako na strane oboch maloletých detí, tak aj na strane ich otca. Obe maloleté deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku 2016/2017 začala maloletá L. navštevovať 2. stupeň základnej školy 5. ročník a maloletý G. začal navštevovať 3. ročník základnej školy, čím matke nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie riadnej výživy detí v porovnaní s dobou určenia výživného, kedy maloletá L. bola žiačkou 1. stupňa základnej školy 2. ročník a maloletý G. bol v predškolskom veku. Na druhej strane otcovi hoci ďalšia vyživovacia povinnosť v porovnaní s dobou určenia výživného nepribudla, jeho priemerný mesačný zárobok mu vzrástol zo sumy 1.522,- eur netto na súčasný zárobok, ktorý dosahuje vo výške 1.755,68 eur netto. Treba uviesť, že aktuálnu finančnú situáciu otca v súčasnej dobe dokresľuje aj skutočnosť, že v rámci vyporiadania BSM s matkou maloletých detí bola otcovi vyplatená čiastka vo výške 45.000,- eur, ktorú v budúcnosti hodlá použiť na investovanie do vlastného bývania a taktiež, že zo svojho príjmu uhrádza 300,- eurové leasingové splátky v súvislosti so zaobstaraním si nového osobného motorového vozidla.
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. otcovi zvýšil výživné na maloletú L. zo sumy 180,- eur na sumu 220,- eur a na maloletého G. zo sumy 150,- eur na sumu 190,- eur mesačne, od 18. 01. 2017 s tým, že takto upravená výška výživného zodpovedá jednak odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, ako aj súčasným možnostiam a schopnostiam otca.
15. Zameškané výživné za obdobie od 18. 01. 2017 do 31. 03. 2017 v sume 193,55 eur, súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP zaviazal otca k povinnosti uhradiť matke maloletých detí v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
16. Podľa ustanovenia § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.