Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/11/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci účastníkov konania navrhovateľky: K. U., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., C. XXX, okres Z., Česká republika, maloletej H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. F. XXX, t.č. Q. M., C. XXX, Česká republika, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky R. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, Kráľová, Sládkovičova 80, o návrhu navrhovateľky K. U. o zverenie maloletej H. H. do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7P/25/2016-51 zo dňa 03.08.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej H. H., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú H. do náhradnej osobnej starostlivosti K. U. a zároveň vyslovil, že táto má právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok len v bežných veciach. Tiež, že je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Otca i matku zaviazal prispievať na výživu maloletej H. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám K. U..

2. Vychádzal zo zistenia, že rodinné prostredie, v ktorom maloletá vyrastá nie je harmonické a stabilné. Matka vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Jej jediným príjmom sú len dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberá vo výške 141 Eur. Pod vplyvom alkoholu je agresívna, a to verbálne aj voči maloletým deťom. V rodine žijú aj ďalší dospelí súrodenci, kde najmä jeden z bratov, a to F., taktiež vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a medzi matkou a uvedeným synom dochádza k hádkam a konfliktom, ktorého účastníkmi sú aj maloleté deti. Maloletá uviedla, že keď matka pije nemá finančné prostriedky ani na cestovné do školy. Musia jej vypomáhať finančne spolužiačky. Otec starostlivosť o rodinu nezabezpečuje, dlhodobo a opakovane sa nachádza vo výkone trestu.

3. Navrhovateľka je sestrou matky maloletého dieťaťa, v mieste bydliska má dobrú povesť a rovnako i jej rodinní príslušníci. Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a jej osobnostné predpoklady, najmä zdravotné a morálne, zaručujú, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletej. Manžel navrhovateľky vyslovil súhlas, aby bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Z uvedeného vyplýva, že záujem maloletej vyžaduje, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

4. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných rodičov a odôvodnené potreby maloletej. Má za to, že v možnostiach a schopnostiach rodičov je prispievať na výživu maloletej v sume minimálneho výživného, čo predstavuje v súčasnej dobe 27,13 Eur. Matka maloletej nie je zamestnaná a okrem dávok v hmotnej núdzi nemá žiaden príjem. Otec dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu a tiež nemá žiaden príjem.

5. V zákonom stanovenej lehote proti výroku III. o vyživovacej povinnosti otca podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd rozhodol na základe nedostatočne zistených skutočností. Vo výkone trestu odňatia slobody od mesiaca júl 2015 pracuje a poberá odmenu za vykonanú prácu. Podľa výšky odmeny od roku 2015 je odvádzané výživné na maloletú H. aj maloletú V., ktorá je v súčasnej dobe umiestnená v Krízovom centre v Čadci, a to k rukám matky. Preto navrhuje rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby tento vykonal dôkazy a zistil skutočnosť, že od mesiaca júl 2015 vo výkone trestu pracuje a poberá mzdu. Až následne bude môcť súd prvého stupňa spravodlivo zvážiť všetky okolnosti potrebné na určenie výšky výživného a rozhodnúť, aby výživné na maloletú H. vo výške určenej súdom bolo zasielané k rukám K. U. a spravodlivo rovnakým dielom na výživu maloletej V. do Krízového centra Čadca a nie k rukám matky. Zároveň poukázal na to, že dňa 15.03.2017 sa mu končí výkon trestu a potom sa jeho zárobkové a majetkové pomery v pozitívnom slova zmysle podstatne zmenia.

6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má každý rodič zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v minimálnej výške, a preto je povinnosťou oboch rodičov prispievať na výživu maloletej H. k rukám K. U., a to odo dňa vykonateľnosti citovaného rozhodnutia.

7. Otec následne ďalším podaním zo dňa 23.11.2016 žiadal, aby neodkladne vydal a zaslal rozhodnutie do ÚVTOS Banská Bystrica o zmene poberateľa výživného na maloletú H. a zdôraznil, že má vyživovaciu povinnosť ešte voči maloletej V.. Zaslal údaje z výkonu trestu o rozúčtovaní výživného za obdobie od júla 2015.

8. Matka maloletej sa k odvolaniu otca vyjadrila a potvrdila skutočnosť, že z výkonu trestu jej boli zaslané určité dávky výživného na dcéry H. a V.. Pokiaľ otec poukazoval na to, že si plnil svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností, tak pred nástupom do výkonu trestu mal inú možnosť a túto si dlhodobo neplnil. Čiastky, ktoré jej boli zasielané z ÚVTOS boli minimum z toho, čo jej ešte dlhuje. Avšak súhlasí, aby výživné na maloletú H. zasielal navrhovateľke U..

9. Navrhovateľka K. U. sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

10. Krajský súd Žilina ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu na toto odôvodnenie poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa niektoré skutočnosti.

12. Je zákonnou povinnosťou rodičov prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa podľa svojich schopností a možností, a to aspoň v minimálnej výške tak ako to bolo uložené obom rodičom v napadnutom rozsudku, ktorá predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnej dobe minimálne výživné predstavuje sumu 27,13 Eur). Otec v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, že je nezamestnaný, keď vo výkone trestu odňatia slobody pracuje a poberá mzdu. Z predložených dokladov otcom z ÚVTOS o rozúčtovaní pracovnej odmeny vyplýva, že v období od mája 2015 do októbra 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 31 Eur. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že nič by nemenilo na rozhodnutí súdu prvej inštancie, že je povinný prispievať na výživu maloletej H. zákonom stanoveným minimálnym výživným, tak ako ho určil súd prvej inštancie.

13. Súd je povinný vždy určiť minimálne výživné. Znamená to, že každému rodičovi, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ukladá povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. 14. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. mesačne minimálnym výživným ako vecne správny potvrdil. V zostávajúcej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

15. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval s poukazom na to, že žiaden z účastníkov konania si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.