Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-38-2016.pdf
PDF · 132.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu C. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XX, XXX XX N. Y., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie 2.506,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.506,11 Eur s 5,5% p. a. úrokom z omeškania od 12.08.2015 do zaplatenia.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23.02.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.506,11 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2015 do zaplatenia, spoločne s trovami konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. Podľa poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 08.07.1998, koncom poistenia 08.07.2013, s poistnou sumou 75499,- Sk. Povinnosť platiť poistné riadne a včas si plnil v očakávaní, že pri dožití sa 08. 07. 2013, mu bude v zmysle znenia poistnej zmluvy vyplatená suma 2.506,11 Eur. Napriek tomu, že táto udalosť nastala, žalovaný nepristúpil k výplate poistnej sumy a preto ho žalobca listom zo dňa 17.07.2015 vyzval k plneniu. Vzápätí žalobca bol vyzvaný žalovaným k zaslaniu potrebného tlačiva súradné overeným podpisom, po doručení ktorého a splnení všetkých požiadaviek žalovanej strane táto ani po niekoľkých mesiacoch k plneniu nepristúpila. V novembri 2015 bol žalobcovi doručený v rozpore s tým prekvapivý list datovaný 04.11.2015, ktorým mu bolo oznámené prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (hoci výška plnenia bola a je evidentná už na prvý pohľad) a zároveň mu bolo oznámené, že v rámci administratívneho vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť, či poistná zmluva bola uzavretá v súlade s vtedajšími právnymi predpismi, a teda aj o tom, či poistná zmluva je vôbec platná. Žalobca dodáva, že túto záležitosť, t.j. otázku platnosti poistnej zmluvy je možné posúdiť výlučne súdnou cestou na základe určovacej žaloby. Napriek uvedenému času od vyhotovenia listu až do spísania žaloby ako žalobca nemám vedomosť o tom, že by žalovaný bol podal avizovanú žalobu na súd a preto som toho názoru, že sa jedná len o účelové tvrdenie žalovaného, aby sa vyhol svojmu záväzku zaplatiť sumu, ktorá mu v zmysle uvedenej zmluvy nepochybne patrí, pre úplnosť dodáva, že na vyššie uvedený list zareagoval tak, že sa obrátil na žalovaného sťažnosťou zo dňa 11.11.2015, ktorou sa opätovne domáhal vyplatenia poistnej sumy, resp. z opatrnosti pre prípad, že by zmluva mala byť naozaj neplatná, vrátenia všetkých plnení poskytnutých žalovanému na základe poistnej zmluvy (iný dôvod jej plniť ani nemal)- žalovaný reagoval na vec listom zo dňa 01. 12.2015, ktorým odôvodňuje svoje pochybnosti tým, že „...Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, v konkrétnom prípade, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého poisťovňa Rapid pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splatiteľnosť záväzkov s poistnej zmluvy. Tieto sadzby poistného obsahovali aj poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V roku 2008 NBS skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách s poistením UDP-K bolo v rozpore s ust. §31a zákona č. 95/2002 Z.z a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z....“ Ja s týmto názorom nesúhlasím všetky okolnosti vyplývajúce z nášho právneho vzťahu boli dohodnuté na základe toho, ako to požadovala žalovaná, čiže ja som v žiadnom prípade nezavinil neplatnosť uvedenej zmluvy, aj keby bola neplatná. Avšak v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj unikátny postoj žalovaného vo vzťahu k výkladu právnych predpisov a súčasne zvýrazňuje množstvo rozporov v ich stanovisku: jednak sa žalovaný zmieňuje o tom, že zmluva má byť posudzovaná podľa všeobecne záväzných predpisov v čase uzavretia poistnej zmluvy, následne sa ale odvoláva na to, že NBS skonštatovala rozpor poistného s ustanovením zákonov platných v neskoršom období. Podľa žalovaného teda to, čo konštatovala NBS, sa má vzťahovať aj na poistné dohodnuté v poistnej zmluve v roku 1998. Z uvedeného vyplýva, že podľa žalovaného poistné bolo dohodnuté v rozpore so zákonom prijatým 4 roky po uzavretí poistnej zmluvy a tiež so zákonom prijatým skoro 10 rokov po uzavretí poistnej zmluvy. Žalobca opakovane uvádzal, že poistné nenavrhol a súhlasil som len s návrhom žalovaného. Nazdáva sa, že by bolo v rozpore nielen so zákonom, ale aj s dobrými mravmi za týchto okolností posudzovať dohodnuté poistné v zmysle názoru žalovaného. Ak by sa už naozaj malo jednať o neplatne dohodnuté poistné, túto neplatnosť nezavinil nikto iný než samotný žalovaný a preto z tohto titulu sa podľa jeho presvedčenia ani nemôže neplatnosti dovolávať. Žalobca pokračoval, že ako primerane obozretná osoba po tom, čo si svoju povinnosť platiť poistné právom očakával, že mu bude vyplatená v prípade dožitia bez akýchkoľvek námietok a prieťahov žalovaná suma 75.449,- Sk (2.506,11 €). Pre prípad, že došlo k zmene právnych predpisov po uzavretí poistnej zmluvy stalo sa tak z dôvodov mimo jeho osoby a v žiadnym prípade nemal možnosť ovplyvniť platnosť zmluvy (platne) uzavretej podľa právnych noriem platných v čase uzavretia zmluvy. Má za to, že poistná zmluva bola uzavretá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy ako po objektívnej stránke, tak aj po stránke formálnej- je nepochybné, že žiaden právny úkon nemôže byť z objektívnych dôvodov uzavretý tak, aby spĺňal (aj) zákonom predvídané podmienky zmenené oproti podmienkam z času uzavretia zmluvy. Že by mohol vedieť, ako sa bude vyvíjať právna úprava uplynutím 4 rokov. Pripomínam, že predmetná zmluva neodporovala v čase jej uzavretia žiadnemu predpisu. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 10.06.2016. V ňom uviedol, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť, je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 OZ použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo, či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd, nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti, je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr. list NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čenék, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002, nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa OZ aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ); ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť; ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Nadväzujúc na uvedené žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný predložil súdu na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41C/338/2015 z 06.04.2016 a Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 6C/73/2014 z 16.03.2016. Ďalším podaním doručeným súdu 12.08.2016 sa žalovaný stotožnil s obsahom a odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co/315/2012 z 30. apríla 2015. (čl. 68-75).
3. Na pojednávaní žalobca a jeho právny zástupca uviedli, že sa pridržiavajú písomného podania. Ďalej len doplnili, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, na základe ktorého žalobca plnil všetky svoje povinnosti. Obrana žalovaného v tomto prípade nemá žiadnu relevanciu, pokiaľ aj namieta, že išlo o neplatný právny úkon na základe ktorého sa plnilo, mala možnosť vrátiť plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. 4.Žalovaný na pojednávaní zotrvával na svojich písomných vyjadreniach zo 10.06.2016, 12.08.2016, 23.09.2016, 21.10.2016. V nich predložili okrem iného listinný dôkaz a síce stanovisko NBS z 02.12.2013. V tomto dokumente Národná banka Slovenska uvádza, že sadzby a kalkulácie poistného pre poistenie UDP-K odsúhlasené ministerstvom financií, boli pre poisťovňu záväznými, avšak Protokol o výkone dohľadu zo dňa 29.10.2007 konštatoval ich nesprávnosť, v dôsledku čoho sa rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k poisteniu UDP-K stalo materiálne neplatným. Majú za to, že pri vydaní povolenia, zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii sadzieb poistného za poistené plnenie protiprávnosť, a síce protiprávnosť v sadzbách poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu podľa zákona č. 24/1991 Zb. a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z., resp. i zákona č. 8/2008 Z.z. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym regulačným orgánom
- štátom, sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzatvárania. Žiadajú preto konajúci súd, aby opätovne posúdil platnosť celej poistnej zmluvy, nakoľko dojednané poistné bolo poistným protiprávnym a v prípade, že by žalovaný o tejto skutočnosti vedel, takúto zmluvu by so žalobcom neuzavrel. Predložil rozhodnutia dvoch súdov, ktoré sa zaoberali platnosťou uzavretej poistnej zmluvy a následne žalobu, ktorou bolo uplatnené poistné plnenie za obdobných podmienok, zamietli, resp. v jednom prípade bol žalovaný zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi určitú sumu a vo zvyšku bol nárok zamietnutý. Tieto rozhodnutia sú t.č. právoplatné. V prípade uzavretých poistných zmlúv, ak poistné plnenie neprevyšuje výšku poistného uhradenú počas doby poistenia, tak sa neplatí žiadna daň, nakoľko nevzniká základ pre vyrubenie dane, ale v prípade, že výška poistného plnenia prevyšuje výšku odvedeného poistného, tak z tohto príjmu sa vyrubuje daň z príjmu. Poisťovňa potom vypláca oprávnenému poistenému len čistý príjem, z ktorého sa už nič neodvádza. Majú za to, že výška poistného bola v roku 1991-2002 schválená orgánmi verejnej moci, že takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne, v rozpore so zákonom. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom, potom je celá poistná zmluva neplatná. Majú za to, že by zmluva mala byť súdom vyhlásená za neplatnú a mala by zaviazať žalovaného na úhradu zaplateného poistného počas celej doby poistenia.
5. Okrem prednesov strán sporu na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listín a to Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX typu UDP-K uzavretou stranami sporu dňa 07.07.1998 č. l. 3-4, oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť na č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX č. l. 5, stanoviskom ku podaniu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX č. l. 6-7,protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s. vykonaný Národnou bankou Slovenska z októbra 2007 č. l. 23 -25, odborným stanoviskom č. l. 27,znaleckým posudkom č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku č. l. 29 - 33, notárkou zápisnicou L. č. l. 35
- 37,vyjadrením Národnej banky Slovenska Arbitrážnemu súdu v Košiciach zo dňa 02.12.2013 č. l. 38 - 39, povolením na výkon poisťovacej činnosti č. l. 40-41,protokolom o kontrole Ministerstva financií SR č. 9768/99-63 č. l. 42-43, rozsudkom Okresného súdu Košice sp.zn. 41C/338/2015 a Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 č.l. 44- 51, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 č. l. 63 - 75,sadzobníkmi poplatkov č. l. 76-77, platobným kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX typu UDP-K, č. l. 78 - 80, žiadosťou o GSM balík PČSP Rapid, a.s. k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2008, potvrdením o znížení poistného zo dňa 13.12.2007 č. l. 82, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou Česko - slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. č. l. 85 -91,a s ďalšími dokladmi založenými v spise. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 07.07.1998 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX typu UDP-K, predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobcu ako poisteného. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu pätnásť rokov, s určením doby platenia poistného 10 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 08.07.1998 a koniec poistenia 08.07.2013. Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.449,- Sk, t.j. po prepočte 2.506,11 EUR. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 345,- Sk mesačne.
7. Žalobca si listom zo dňa 17.07.2015 uplatnil u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, u ktorej došlo k ukončeniu poistenia dňa 08.07.2013 a žiadal vyplatenie poistného plnenia na svoj účet uvedený v nárokovom liste. Žalovaný žalobcovi doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti. 8. Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR. 9.Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa 04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade s obchodným plánom predloženým MF SR a Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. 10. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.
11. V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, obsahujúceho len číslo listu 4, je uvedený nedostatok zistený NBS v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. NBS konštatovala porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní pred ich účinnosťou. 12. Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. L. XX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2008 vyplýva prehlásenie poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je kľúčovým problémom. 13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.1999 (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 14. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 15.Podľa §797 OZ, ods.: 1/ Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 2/ Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 3/ Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 16. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bo! platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. 17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 21.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 07.07.1998 bola medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K a predmetom poistenia bolo aj poistenie pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu pätnásť rokov a dĺžka platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom 08.07.2013. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 75.449,- Sk (t.j. 2.506,11 EUR). Výška poistného bola uvedená spolu 345,- Sk (t.j. 11,452 EUR). Medzi stranami bolo nesporné uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 07.07.1998 ako i to, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu plnil, i to, že po ukončení poistenia k 08.07.2013 žalovaný nevyplatil žalobcovi doteraz žiadne poistné plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 OZ neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní zo dňa 10.06.2016 poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2003 Z.z., a protiprávna je sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného (čl. 40-41) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného, bol žalobca. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1998. Povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, čo uvádzal žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe zo 10.06.2016, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 OZ). Žalobca ako fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov irelevantná. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP- K, ale žalovaný a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava poisťovateľ. Práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia si žalobca získal dostatok klientov a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobca uzavrel poistnú zmluvu práve so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá 07.07.1998 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobcovi po zániku poistenia, k čomu došlo 08.07.2013, poistné plnenie v dojednanej výške 75.449,- Sk, t.j. 2.506,11 Eur. Súd k uvedenému záveru dospel aj s poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014: „Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne, ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn. spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený odporkyňou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.“ Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v posudzovanom prípade, avšak závery vyslovené dovolacím súdom ohľadom spornosti daného kontraktu sú použiteľné aj na posudzovanú vec. V zmysle obrany žalovaného súd konštatuje neopodstatnenosť argumentácie, ktorou sa snažil v spore argumentovať. Neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nedodržania poistno- matematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších rozhodnutí slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto krajský súd považoval uplatnený nárok za opodstatnený. Žalovaný poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, t.j. a preto žalobcovi mal plniť v zmysle § 797 ods. 3 OZ do 15 dní, t.j. do 24.07.2013. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa t.j. od 25.07.2013 v omeškaní. Nakoľko je súd viazaný žalobou priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania až od 12.08.2015 podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,5 % ročne.
22. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %. 26.Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)