Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. E. XX, o zaplatenie 811,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 8C/96/2011-93 zo dňa 9.9.2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorou bola žaloba zamietnutá čiastočne m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 399,71 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej zamietnutej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. §43a ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 257 ods. 4, § 497 Obchodného zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa.

2. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a podľa ktorých žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov so žalovanou dňa 6.8.2007 spísali zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Táto zmluva v časti C/ obsahuje žiadosť (dlžníka) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na meno žiadateľa. V zmysle tejto časti zmluvy sa dlžník zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, s tým, že termín splatnosti splátok je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B/ zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovanej a z potvrdenia o prijatí splátok od žalovanej vyplýva, že použitím úverovej karty z titulu zmluvy o revolvingovom úvere žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.360,95 Eur, pričom žalobcovi uhradila sumu 961,23 Eur. Žalobca listom zo dňa 21.12.2009 v zmysle

čl. IV.4.2. všeobecných podmienok odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 811,46 Eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil, že mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobca) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaná) neovplyvňuje. Vznik zmluvy o revolvingovom úvere ako aj nároky z nej vyplývajúce tak súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti. Pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku je rozhodujúce, že pre platnosť zmluvy kogentne zákon vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.). Súd má za to, že predmetná listina označená ako „žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka“, ktorá v časti C/ obsahuje žiadosť (dlžníka) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na meno žiadateľa nie je zmluvou o revolvingovom úvere. Žalobca následne zrejme (čo vie súd zo svojej činnosti) oznámil žalovanej akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a stanovil konkrétne podmienky čerpania úveru. Takéto prípadné oznámenie by bolo možné považovať za riadny návrh na uzavretie zmluvy, ku ktorému by však muselo pristúpiť písomné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy žalovanou. Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa všeobecne vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že podmienka písomnosti pri vzniku predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná, v dôsledku čoho je táto zmluva v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neplatná. Nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní súd potom posudzoval podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keďže žalovaná plnením žalobcu získala majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu, ktoré plnenie je tak povinná vrátiť. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná získala od žalobcu na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere peňažné plnenie v sume 1.360,95 Eur a vrátila mu spolu sumu 961,23 Eur. Z toho je zrejmé, že svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka žalovaná splnila čiastočne.

4. Pri posudzovaní nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. V § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba pre nároky z bezdôvodného obohatenia, v odseku 2 tohto ustanovenia premlčacia doba objektívna. V prípade uplynutia ktorejkoľvek z nich nemožno právo priznať. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je s poukazom na uvedené potrebné viazať na okamih čerpania jednotlivých súm žalovanou. S poukazom na uvedené začala 2-ročná premlčacia lehota plynúť najneskôr od nasledujúceho dňa po poslednom čerpaní finančných prostriedkov žalovanou (posledné čerpanie bolo k 8.10.2008) teda od 9.10.2008 a márne uplynula dňa 11.10.2010 pondelok (nakoľko 9.10.2010 pripadlo na sobotu a nasledujúci pracovný deň bol pondelok 11.10.2010). Žaloba bola na súd podaná až 9.3.2011, čo je po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie sa týka aj úrokov z omeškania, keďže povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom je žalovaná, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

1. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania odvolacieho konania v špecifikovanej výške. Ako dôvody odvolania uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. <. V odvolaní žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ mu súd nepriznal ani nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože podľa názoru súdu sa právo na jeho vydanie premlčalo v dvojročnej premlčacej dobe, s týmto posúdením veci nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov. Po odcitovaní znení ust. § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, ako i odkazu na rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/201/2010 uzavrel, že má za to, že premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pri plnení z neplatného právneho úkonu začala plynúť najskôr dňa 22.12.2009, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhotovenia listiny predstavujúcej čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že podal žalobu na súde dňa 9.3.2011 a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mohlo vykonať najskôr dňa 22.12.2009, v danom prípade nedošlo k uplynutiu ani subjektívnej, ani objektívnej premlčacej doby a uplatnený nárok nie je premlčaný. Preto pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru nebola uzavretá platne, mal mu priznať peňažné plnenie z bezdôvodného obohatenia, keďže sa žalovaná bezdôvodne na jeho úkor obohatila a preto je povinná toto bezdôvodné obohatenie mu vydať. Rovnako poukazuje na to, že v konaní predkladá skutkové tvrdenia, ktoré považoval za rozhodné pre priznanie uplatneného peňažného nároku a keďže považoval zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru za platnú, predkladal v návrhu na začatie konania tvrdenia a dôkazy o tejto zmluve. Vychádzal z právneho úkonu uzatvoreného medzi účastníkmi zmluvy a z tohto titulu požadoval od žalovanej plnenie, keďže mal za to, že tento právny úkon je platný. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel ani v rozsahu plnenia z bezdôvodného obohatenia a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v rozsahu bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaná, resp. jej opatrovníčka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného sporového poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky žalovanej z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaná už ďalej nie je v konaní opatrovníčkou zastúpená.

7. Uznesením č. k. 25Co/25/2016 zo dňa 8.3.2017 odvolací súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ako právnym nástupcom zaniknutej strany: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmeniť a žalobe čiastočne vyhovieť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok, posúdený

súdom prvej inštancie ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatnej zmluvy je premlčaný.

10. Odvolací súdu najskôr považuje za potrebné uviesť, že zastáva zhodný názor so súdom prvej inštancie, že pre povinne písomnú formu a chýbajúci obsah zákonných náležitostí zmluva o revolvingovom úvere, z ktorej žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy nebola medzi stranami platne uzavretá, pričom v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu prvoinštančného súdu, ku ktorej sa prikláňa. Napokon žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by to tak byť nemalo. Z neplatnej zmluvy potom žalobcovi mohol vzniknúť nárok voči žalovanej iba na vrátenie poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

11. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (citovaného súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku) konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (tiež súdom prvej inštancie citovaného) konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

12. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad nastal i v danej veci, keď úverová zmluva, z ktorej žalobca odvíja uplatnený nárok, a na základe ktorej žalovanej plnil, je neplatná.

13. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, t.j. kedy ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začiatku objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie, získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu.

14. Zhrnúc potom uvedené vyššie odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie (čo však nie je daný prípad). Podľa odvolacieho súdu je v posudzovanom prípade významné posúdiť otázku, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získa. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. To znamená, že nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel.

15. V danej veci je potom treba uzavrieť, že žalobca sa mohol relevantným spôsobom o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť najskôr z napadnutého rozsudku, v ktorom bol vyslovený právny názor o neplatnosti úverovej zmluvy, ktorý rozsudok bol vyhlásený súdom prvej inštancie dňa 9.9.2015 a zároveň tiež i to, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, t.j. žalovaná, ktorá tým prijala plnenie od

žalobcu nie zo zmluvného vzťahu (úverovej zmluvy), ale bez právneho dôvodu. Odvolací súd pritom nevylučuje, že žalobca sa mohol o neplatnosti úverovej zmluvy a tým o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť i skôr z iných obdobných súdnych konaní vedených žalobcom voči iným dlžníkom, v rámci posudzovania jeho nároku z obdobných úverových zmlúv, ale uvedené v konaní preukázané nebolo. Z uvedeného potom vyplýva, z časového hľadiska, že pokiaľ objektívna premlčacia doba začala plynúť už poskytnutím jednotlivých plnení (v danom prípade sa neplnilo naraz, ale postupne), keď posledné plnenie žalovanej bolo uskutočnené 8.10.2008, objektívna premlčacia doba na uplatnenie si jednotlivých plnení žalobcom na súde uplynula skôr, než subjektívna, preto bolo dôvodné sa prvotne zaoberať tým, či žalobca uplatnil nárok na priznanie mu nevrátených plnení žalovanou do podania žaloby na súde skôr, než mu uplynula objektívna trojročná premlčacia doba na ich uplatnenie (vydanie).

16. Žalobca v prvoinštančnom konaní predložil súdu prehľad poskytnutých plnení žalovanej, ako i to v akom rozsahu a kedy jednotlivé žalovaná plnila. Tento prehľad stranami sporu namietaný nebol, preto z neho ďalej vychádzal i odvolací súd. Nárok žalobcu bol ustálený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, podľa ktorej žalobca plnil, neplnil však naraz ale postupne, preto podľa odvolacieho súdu treba jednotlivé plnenia považovať za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Pokiaľ ide o posúdenie plnenia žalovanej, tu je potrebné mať na mysli, že ak v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu (teda aj záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia) dlžník plnil jeden z viacerých dlhov, ktoré mal voči tomu istému veriteľovi bez toho, aby výslovne určil, ktorý zo svojich dlhov chce splniť, pričom plnenie, ktoré dlžník poskytol veriteľovi nestačilo na vyrovnanie všetkých jeho splatných dlhov, je nutné si vyriešiť, ktorý z viacerých dlhov bol splnený, a ktorý nie. Občiansky zákonník úpravu plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzkového právneho vzťahu vôbec neupravuje. Pričom aj v občianskoprávnych vzťahov pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má voči tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nemožno vyvodzovať, že by otázka splnenia viac dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve riešená, rieši ju napr. § 330 Obchodného zákonníka. Pri jej riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka - vychádzať z jeho § 330. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov (pozri NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, sp. zn. 21 Cdo 326/2004).

18. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.“.

19. Odvolací súd sa v danom prípade priklonil práve k zásade priority a považoval za správne z pohľadu i spravodlivosti určiť poradie dlhov určených na započítanie podľa ich závažnosti, V danom prípade ide o dlhy z bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli z neplatnosti tej istej úverovej zmluvy, ktorých splatnosť nastala v rovnakom okamžiku, tu výzvou k splneniu (§ 563 Občianskeho zákonníka), preto základné kritérium poradia odvolací súd ustálil vznik bezdôvodného obohatenie, teda čas poskytnutia jednotlivých plnení.

20. Pokiaľ potom žalobca plnil postupne, dňa 14.1.2008 sumu 99,58 Eur, dňa 28.1.2008 sumu 99,58 Eur, dňa 11.2.2008 sumu 33,19 Eur, dňa 27.5.2008 sumu 132,78 Eur, 16.6.2008 sumu 82,98 Eur, 14.7.2008 sumu 265,55 Eur, 8.10.2008 sumu 497,91 Eur, 8.10.2008 sumu 132,78 Eur a 8.10.2008 sumu 16,60 Eur

a žalovaná takto poskytnuté plnenia vracala tak, že žalovanému poukázala dňa 13.2.2008 sumu 26,56 Eur, dňa 19.3.2008 sumu 26,56 Eur, dňa 26.5.2008 sumu 61,87 Eur, dňa 17.7.2008 sumu 53,11 Eur, dňa 19.9.2008 sumu 636,96 Eur, dňa 22.11.2008 sumu 38,17 Eur, dňa 22.12.2008 sumu 26,56 Eur a dňa 8.4.2009 sumu 91,44 Eur, započítaním týchto plnení na jednotlivé dlhy zostalo žalobcovi neuhradených ešte 250,33 Eur, 132,78 Eur a 16,10 Eur odfinancovaných žalovanej dňa 8.10.2008 (vychádzajúc z listinných dokladov predloženého žalobcom, č.l. 21 a 22 spisu).

21. Celkový dlh žalovanej z bezdôvodného obohatenia k dátumu podania žaloby na súd dňa 9.3.2011 zostal žalovanou nesplatený v celkovej výške 399,71 Eur. Vzhľadom na začiatok plynutia objektívnych premlčacích dôb na uplatnenie práva na vrátenie (vydanie) jednotlivých plnení žalobcovi ako plnení z bezdôvodného obohatenia dňom 8.10.2008 (deň prijatých plnení žalobkyňou), ktoré jednotlivé premlčacie doby uplynuli dňa 8.10.2011, právo na vydanie, vrátenie týchto plnení premlčané byť nemôže, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto nesprávne žalobu v dotknutej časti istiny uplatneného nároku zamietol.

22. Žalobcovi pritom vznikol aj nárok na uplatnenie si úrokov z omeškania, ktorý nárok predstavuje tzv. zákonnú sankciu pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úroky z omeškania vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania.

23. Z listiny adresovanej žalobcom žalovanej označenej ako čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 811,46 Eur z neplatnej úverovej zmluvy. Písomnosť bola doručovaná žalovanej poštou na adresu, ktorá jediná bola žalobcovi z neplatného zmluvného vzťahu známa, navyše bola v tom čase i evidenčne hlásenou adresou trvalého pobytu žalovanej. I keď sa zásielka adresátovi (žalobcovi) vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, nie je možne mu to podľa odvolacieho súdu pričítať na ťarchu, vzhľadom na danú konkrétnu situáciu, keďže žalobca bez súčinnosti žalovanej okrem zo zmluvy, prípadne z registra obyvateľov nemal ako súčasný pobyt žalovanej zistiť. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, čo v danom prípade vzhľadom na uvedené splnené bolo.

24. Pokiaľ sa teda vychádza, že žalovaná bola riadne vyzvaná k splneniu dlhu písomnosťou zo dňa 21.12.2009, žalobcovi patrí úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, ustálenej podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z (výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke D.. 1 % spolu s ôsmimi bodmi) od žiadaného dátumu žalobcom, t.j. od 1.3.2010 do zaplatenia.

25. Keďže s poukazom na uvedené neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd s použitím § 388 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy sumu 399,71 Eur spolu so zákonným 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietnutej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako do výroku vecne správny.

26. V konaní tak bol napokon úspech strán sporu v podstate rovnaký, keď úspech žalobcu predstavoval 49,25 % (t,j. pomer jeho úspechu v rozsahu priznanej istiny pohľadávky v sume 399,71 Eur k výške celkovej uplatnenej istiny 811,46 Eur) a tým úspech žalovanej 50,75 %, čím je potom možné vysloviť v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania (ako prvostupňových, tak i druhostupňových) právo.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .