Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej ul. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej ul. č. 5 v Bratislave proti žalovanej 1/ Z. L., B. XX.X.XXXX, X. P. U. B. D. I. Č.. XXXX/XX a žalovanému 2/ Y. Ď., B. XX.X.XXXX, X.S. P. V. B. D. L. W. Č.. XXXX/X o zaplatenie 1422,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej v 1. rade súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 19.2.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaný 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 1422,05 eur, úrok z omeškania 10% ročne zo sumy 990,70 eur od 21.12.2011 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe je uvedené, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ( v skratke v rozsudku súd používa aj SLSP a.s.) Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.12.2011 postúpila žalobcovi (postupníkovi) pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzavrel dňa 4.2.2004 so žalovanou v 1/ zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( v skratke VOP). Postupca podľa zmluvy poskytol žalovanej 1/ rade peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaná 1/ rade neplnila v stanovených termínoch splátky, tým porušila povinnosť podľa zmluvy. V žalobe je uvedené, že postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú 1/ na úhradu dlžnej sumy. Podľa žaloby pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala 1422,05 eur, pozostávajúcu z istiny 990,70 eur, riadneho úroku 204,46 eur, úroku z omeškania 226,89 eur a ostatného príslušenstva 0 eur, údaje sú v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná 1/ uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a uznala aj náklady inkasného konania, ktoré žalobca žalobou neuplatňuje. Žalobca uplatňuje v konaní zákonný úrok z omeškania dňom 21.12.2011, dňom po účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru, pokiaľ ešte nenastala, uplatňuje ho počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. U nároku na úrok z omeškania žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009, ustanovenie 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 568/2008 Z.z. Žalovaní v 1. a 2. rade podľa žaloby uhradili pred podaním žaloby 0 eur. Úrok z omeškania je vyčíslený takto: 10 % zo sumy 990,70 eur od 21.12.2011 do zaplatenia.

3. Súd výzvou z 21.11.2013 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote doplnil a presne vyjadril, v akej výške boli žalovanej 1/ poskytnuté finančné prostriedky, či z nich bol bankou strhnutý poplatok za poskytnutie pôžičky, koľko splátok a v akej výške žalovaní 1/ a 2/ rade zaplatili do dňa postúpenia pohľadávku a koľko splátok a v akých dátumov uhradili po postúpení pohľadávky, ako boli tieto splátky započítané, a kedy sa žalovaní dostali prvýkrát do omeškania, z čoho pozostáva istina 1422,05eur, či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, prípadne či boli žalovaným účtované iné poplatky a sankcie započítané na istinu, ak áno, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie, akým spôsobom a kedy došlo k zosplatneniu záväzku (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) a na preukázanie tvrdení žalobcu bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov, z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho pozostáva - výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov.

4. Žalobca v podaní zo 7.7.2014 doplnil žalobu na výzvu súdu a k žalovanej sume uviedol, že suma 1422,05 eur pozostáva z istiny 990,70 eur, z riadneho úroku 204,46 eur a z úroku z omeškania 226,89 eur. Žalovaná čerpala dňa 4.2.2004 sumu 1659,70 eur v platobnej histórii označené ako bezhotovostné čerpanie úveru, uhradila z poskytnutého úveru 1837,45 eur v platobnej histórii sú úhrady označené ako bezhotovostná splátka úveru obyvateľstva + bezhotovostná splátka úveru + hotovostná splátka na úver. Na istinu z úhrad bola započítaná suma 1522,11 eur, na poplatky 33,19 eur, na úrok z omeškania 180,67 eur a na riadny úrok 101,48 eur. Poplatok za správu účtu a poplatky za upomienky sú vo výške 163,30 eur, označené sú Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou. Zmluvný úrok je vo výške 689,81 eur, v platobnej histórii ide o označenie Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou a vyčíslené sú za mesačné obdobie od 4.2.2004 do 29.2.2004, t.j. odo dňa čerpania úveru do konca príslušného obdobia a žalobca vyčíslil úrok s kapitalizáciou ku dňu 20.1.2009. Istina predstavuje súčet položiek bezhotovostné čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou+ zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus úhrady žalovaných započítané na istinu (1659,70 eur + 163,30 eur + 689,81 eur - 1522,11 eur = 990,70 eur. Úver mal byť splácaný mesačne po 38,50 eur k 20. temu dňu v mesiaci. Žalobca v podaní uviedol, akým spôsobom bol vyčíslený riadny úrok vo výške 204,46 eur a úrok z omeškania 226,89 eur. Podľa predloženého výpočtu úrokov z omeškania prvé omeškanie dlžníka nastalo v júli 2004. K výzve súdu, aby uviedol, akým spôsobom a kedy došlo k zosplatneniu záväzku (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), žalobca nič neuviedol. Súdu bol s podaním žalobcu doručený prehľad transakcií na účte žalovaných 1/a 2/.

5. Žalobca na žalobe trval.

6. Žalovaná 1/ dala k žalobe ústne vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 8.3.2017. Uviedla k listine, nazvanej Dohoda o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku, že prišiel za ňou pán, ktorý jej povedal, že tuto a tuto mi podpíšte tento papier, ktorý ona nečítala, kópiu od neho neobdržala a prvý krát sa o obsahu listiny Dohody o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku dozvedela až po jej doručení zo strany súdu. V čase, keď jej pán mal dať podpísať papier, splácala ešte práčku, aj to vymáhajú.

7. Žalovaný 2/ bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, nedostavil sa bez ospravedlnenia, preto súd rozhodol, že bude konať v jeho neprítomnosti podľa § 180 C.s.p. Vyjadrenie k žalobe nedal.

8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX z 4.2.2004, Dohodou o ručení z 4.2.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 20.12.2011 a s jej prílohami, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo 27.12.2011, s podacími hárkami, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusmi o zmier žalobcu, výpisom z transakcií, výsluchom žalovanej v 1. rade a zistil tento skutkový stav veci:

9. Tvrdenie žalobcu o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo v konaní preukázané Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2004. Z tejto zmluvy bolo zistené, že ju podpísala za veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaná 1/ na strane dlžníka. Podľa obsahu boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ splátkový úver. Dlžníčka vyjadrila povinnosť poskytnutý úver splatiť v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V čl. II. bod 4 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Zmluve pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 50.000,- Sk. Úroková sadzba uvedená v zmluve bola 11,30 % ročne v deň podpisu, zmena výšky sa riadi VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru splatný v deň podpisu Zmluvy, poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1160,-Sk, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.1.2009 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná priemerná miera nákladov je 14,88%. V článku III. bod 4 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v termíne splátok, podľa č. III bod 7 v prípade omeškania je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. V Zmluve v čl. V dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom veriteľa a súhlasí s ním. Právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, v uvedenom poradí, u Obchodného zákonníka sa odkazuje na jeho ustanovenie § 262.

10. Podľa Dohody o ručení, uzavretej podľa § 303 - 312 Obchodného zákonníka jej účastníkmi boli Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava (v skratke súd uvádza SLSP a.s.) a žalovaný v 2. rade. Uvádza sa, že ručiteľ má vedomosť o uzavretí zmluvy dňa 3.2.2004 medzi veriteľom a dlžníkom - žalovanou v 1. rade, zmluva sa týka poskytnutia úveru 50.000,-Sk a ručiteľ vyhlasuje, že podľa § 303 Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa vzniknutej zo Zmluvy o úvere, v znení zmien a dodatkov k Zmluve, ďalej pohľadávky z úrokov, úrokov z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou, pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Zmluvy, pohľadávka na uhradenie nákladov zo Zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom, pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaní, pohľadávku a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávku a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom. Ručiteľ sa zaväzuje, že ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, uhradí ju veriteľovi a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ide o VOP účinné od 1.8.2002. Právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody o ručení sa majú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, v tomto poradí. Záväzok ručiteľa zaniká až úplným zaplatením pohľadávky. Dohoda o ručení je podpísaná 4.2.2004 žalovaným v 2. rade a veriteľom.

11. Účastníkmi Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s dátumom podpisu strán dňa 20.12.2011 sú na strane postupcu sú Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova 48, Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až f) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku voči žalovanej v 1. rade zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe ( čl. III) Splatnosť úveru je uvedená dňom 20.1.2009, počet dní omeškania je 1428. Ako ručiteľ je podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok uvedený žalovaný 2/.

12. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že je vyhotovené bankou 27.12.2011 na meno a adresu žalovanej 1/. Postupca Slovenská sporiteľa a.s. oznamuje žalovanej 1/, že postúpila pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok čísla (bez uvedenia konkrétneho čísla) uzatvorenej dňa 20.12.2011 z čísla úveru /čísla účtu XXXXXXXXX a vo výške 1422,05 eur s príslušenstvom postupníkovi

- žalobcovi a žalovaná v 1. rade má dňom doručenia oznámenia záväzok uhradiť postupníkovi. Z ďalšieho Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že je vyhotovené bankou 27.12.2011 na meno a adresu žalovaného 2/. Postupca Slovenská sporiteľa a.s. mu oznamuje, že postúpila pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok čísla (bez uvedenia konkrétneho čísla) uzatvorenej dňa 20.12.2011 z čísla úveru /čísla účtu XXXXXXXXX a vo výške 1422,05 eur s príslušenstvom postupníkovi

- žalobcovi a žalovaný 2/ má dňom doručenia oznámenia záväzok uhradiť postupníkovi.

13. Podľa podacieho hárku Slovenskej pošty a.s., žalobca dňa 25.1.2012 podal na pošte na prepravu zásielku, učenú žalovanej 1/. V podacom hárku je jej meno a adresa a číslo podania. Doklad o doručení zásielky žalovanej predložený nebol. Podľa ďalšieho podacieho hárku Slovenskej pošty a.s., žalobca dňa 25.1.2012 podal na pošte na prepravu zásielku, učenú žalovanému 2/. V podacom hárku je jeho meno a adresa a číslo podania. Doklad o doručení zásielky žalovanému 2/ predložený nebol.

14. Z Pokusu o zmier žalobcu z 28.1.2013, adresovaného žalovanej 1/, súd zistil, že jej žalobca oznámil, že dňa (neuvedený dátum) bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorá skutočnosť jej bola oznámená a vyzval ju, aby najneskôr do 4.2.2013 uhradila sumu celkom 1531,16 eur, pozostávajúcu z istiny 990,70 eur, zo zmluvných/zákonných z úrokov 109,11 eur, z riadnych úrokov 204,46 eur, z úrokov z omeškania 137,94 eur a z zo zmluvného úroku 1 88,95 eur. Pokus o zmier s totožným obsahom a dátumom vydania adresoval žalobca aj žalovanému 2/.

15. Z transakcií predložených žalobcom vyplýva, že dňa 4.2.2004 je zaúčtované ako prvá položka 1000,- Sk zaúčtovanie pohľadávky za poplatok, v ten istý deň hotovostná splátka na úver 1000,- Sk, 4.2.2014 odúčtovanie pohľadávky za poplatok 1000,- Sk, 4.2.2014 nasleduje bezhotovostné čerpanie úveru 50000,- Sk a od 29.2.2004 sa opakujú zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou, zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou, bezhotovostné splátky úveru obyvateľstva, zaúčtovanie pohľadávky za úrokmi z omeškania, ich odúčtovanie z splátky, posledná položka je s dátumom 31.7.2011 - zaúčtovanie pohľadávky za úrokmi z omeškania zmluvnými 6,82 eur.

16. Za účastníkov Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, stranami podpísanej 25.6.2012, sú označení veriteľ - žalobca a dlžník žalovaná 1/. Dohoda je formulárom s predtlačou, podľa ktorého žalovaná ako dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka XXXXXXXXX s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma podľa listiny pozostáva z istiny 990,70 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 0,-eur, z nákladov na inkasné konanie 150,- eur a z úroku z omeškania 9% ročne z istiny za dobu od 20.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Zaväzuje sa splatiť záväzok v mesačných splátkach bez uvedenia výšky splátky s dátumom prvej splátky dňa 22.7.2012, splátky splatné 22 deň v mesiaci. V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých termínov splatnosti splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.

17. Po oboznámení sa s VOP v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003 a dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003, súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s. a je v nich deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je produkt vo VOP upravený. Podľa bodu 7.6.1 pre prípady porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo po b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní a pre ďalšie prípady porušenia uvedené pod písm. c) až q) netýkajúcich sa omeškania dlžníkov, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ďalej je podľa písm. b) oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou. VOP nie sú podpísané žalovanou v 1. rade ani ručiteľom. 18. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že 04.02.2004 podpísala so SLSP, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, brala úver 50 000,- Sk, akým spôsobom sa dostali do jej dispozície si nepamätá, najskôr jej boli pripísané na účet vedený v SLSP a.s.. Podpísala zmluvu o splátkovom úvere, Y. Ď. podpísal dohodu o ručení a ona zase podpísala ručenie k úveru Y. Ď. v SLSP. Nebola si istá, či pri podpise zmluvy obdržala aj VOP, na č.l. 9 v spise je tá listina, ku ktorej sa vyjadrovala, že jej pán povedal, že ju má podpísať, nevedela, či to je za pračku alebo za čo. Nevedela sa vyjadriť k pokusu o zmier, má 30 alebo 40 papierov a nevie, čo je čo, niektoré exekúcie už vyplatila a nevie, čo už má vyplatené. Aj v prospech žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. sa viedli exekúcie, aj túto platila a stŕhali jej aj v robote v O., nevie v prospech koho, za čo, ani koľko, pani z O. jej nedala papier. K výzve k úhrade od žalobcu z výsluchu žalovanej bolo zistené, že na V. X P. U. v januári 2012 bývala žalovaná nevedela s istotou, či výzvu k úhrade prevzala. K oznámeniu o postúpení pohľadávky z výsluchu žalovanej zistil, že. v decembri 2011, príp. v januári 2012 bývala na V. X P. U., ale od SLSP a.s. jej nechodilo nič. Nedohadovala so SLSP a.s. pri uzatváraní zmluvy, koľko bude splátka, ani úrok, to si všetko stanovovala SLSP a.s.. Zmluva o splátkovom úvere bola na modrom tlačive a tam bolo také, že keď nebude splácať splátky v lehote, že môže SLSP vyhlásiť, že je naraz povinná splatiť, čo dlhuje. Nedohadovala so SLSP žiadne poplatky, ani za vedenie účtu, ani poplatok za poskytnutie úveru, jej v SLSP dali podpísať ten modrý papier. Nič iné nepodpisovala. Za dobu trvania pracovného pomeru v J. U. úver banke splácala, banka si stŕhala z účtu, kam chodila žalovanej mzda. K okolnostiam, za ktorých žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ohľadom veriteľa SLSP, žalovaná uviedla, že ona opísala za akých okolností dala podpis na dohodu, prišiel menší pán s fúzami, na doskách mal papier a len jej ukázal miesta, kde má dať dva podpisy a povedal jej, že je to preto, aby nešla k súdu.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanej 1/ a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovanej vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.1.2009 a v zmluve o úvere je záväzok žalovanej zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanej pre jej ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 50.000,-Sk (1659,70 eur), žalovaná ich čerpala a záväzok splatila do výšky 1837,45 eur. Podľa žaloby zostala dlžná na istine 990,70 eur, na úroku 204,46 eur a na úroku z omeškania 226,89 eur. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná v 1. rade podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaná v 1. rade požadovala poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z dohody o ručení a výpovede žalovanej mal súd preukázané, že žalovaný 2/ ručil za záväzok žalovanej a zaviazal sa uhradiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. za žalovanú, ak ju táto neuhradí.

21. Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.

22. Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovaným jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

23. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, podľa zmluvy o postúpení ide o obchodnú spoločnosť zaoberajúcu sa správou a vymáhaním pohľadávok, ide nebankový subjekt. Žalobca tvrdil, že má voči žalovaným peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaných zo zmluvy o úvere a dohody o ručení. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 . Žalobca žalobou uplatnil po žalovaných peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaných titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovaným pohľadávku postúpením od banky. O existencii tvrdenej pohľadávky vo výške 1422,05 eur súd nemal pochybnosti, vyplynula zo zmluvy o úvere a z transakcií, nebolo pochybností ani o existencii zmluvy o postúpení. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. 24. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovaným od veriteľa, ktorým bola banka. 25. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Takýto záver vyplýva pre veci žalobcu aj z rozsudkov Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-131 zo dňa 20.3.2017, kde bolo rozhodované o odvolaní žalobcu (EOS KSI Slovensko s.r.o.) proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/17/2014-92 z 27.1.2016 a rozsudku tohto odvolacieho súdu 10Co/328/2015 - 161, kde bol žalobca stranou sporu vo veci Okresného súdu Skalica č.k. 3C/69/2013 - 122 z 13.4.2015.

28. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). 29. Žalobca sa v konaní po žalovaných domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaných. V konaní bolo Zmluvou o úvere, Dohodou o ručení a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovaných mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaných. 30. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 23. až 29. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaných súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovanej 1/ je zrejmé, že banka považovala žalovanú za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnila splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas, z transakcií je zrejmé, že žalovaná oproti obdržaným finančným prostriedkom uhradila 1837,45 eur, ktorá bola započítaná na istinu v sume 1522,11 eur, na poplatky v sume 33,19 eur, na úrok z omeškania 180,67 eur a na riadny úrok 101,48 eur, zostala tak podľa žaloby dlžná na istine 990,70 eur, na úroku 204,46 eur a na úroku z omeškania 226,89 eur, do omeškania sa dostala prvý krát v júli 2004. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovanou 1/ bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovanej v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté. V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy. 31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 32. Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak ako to uvádza žalobca vo svojich podaniach, nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je aj so splatnosťou pohľadávky banky. 33. Súd zastáva názor, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanovenie, v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovanou 1/, t.j. dlžníčkou, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanou. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách , t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré majú byť splnené v čase pred postúpením pohľadávky. Súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a žiadanému vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanej aj doklad preukazujúci, že jej boli doručené. Súd tiež vo výzve uviedol, že vzťah na základe obsahu spisu posudzuje ako spotrebiteľský úver a bude ex offo skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný. 34. Žalobca na výzvu súdu dal vyjadrenie, v ktorom sa zaoberal otázkou premlčania uplatňovaného nároku, kde uviedol, že dňa 25.6.2012 uzatvoril žalobca a žalovaná 1/ Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastal priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, teda doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Podľa žalobcu zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, ak by aj žalovaná v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10- ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. K platnosti postúpenia pohľadávky a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má žalobca za to, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky z dôvodu, že účelom ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nevyplýva z neho, žeby podmieňovalo platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Podľa žalobcu nezakladá ustanovenie občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu klienta a banky, ale vyjadruje administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, sú s ním spojené sankcie pre banku určené v zákone o bankách, nie neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca sa vyjadril, že žalobcovi bola dňa 20.12.2011 postúpená pohľadávka z ukončenej zmluvy, nakoľko konečná splatnosť poskytnutého úveru nastala v zmysle zmluvy dňa 20.1.2009. K odstúpeniu od zmluvy o úvere alebo k ukončeniu zmluvy výpoveďou sa žalobca nevyjadril.

35. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Nadväzujúc na ustanovenie uvedené v bode 31. rozsudku, na dohodu veriteľa podľa zmluvy o úvere so žalovanou, že má povolené dlh splácať v splátkach a na zdôvodnenie v bode 33 súd dospel k záveru, že banka nemohla bez dohody s dlžníkom (žalovanou) ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dosiahnuť predčasnú splatnosť úveru. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vyvodil, že žalovaná sa síce dostala do omeškania s platením splátok úveru, bol v zmluve určený čas na ich splnenie aj čas splnenia celého úveru, ale pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Dlžník je povinný pri dohode o splátkach splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Iba ak bolo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky, veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Výška a čas plnenia jednotlivých splátok boli medzi bankou (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom) vopred dohodnuté v zmluve o úvere. Zaplatením určitej splátky zaniká povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nie je zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení v splátkach môže byť dohodou účastníkov alebo rozhodnutím určené, že ak dlžník niektorú splátku nezaplatí, má veriteľ právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky, ide o tzv. „stratu lehôt“. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, Bez dohody alebo rozhodnutia veriteľ toto právo nemá. Veriteľ takto vzniknuté právo môže použiť najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak stratu lehôt neuplatní, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ právo môže použiť pri opätovnom porušení dlžníkom. Výhoda splátok, resp. strata lehôt nenastáva teda priamo zo zákona. Pri dohode o plnení v splátkach táto umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou, lebo každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie. Banka ale takéto právo ako veriteľ nenadobudla, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka premietla iba do VOP, konkrétne do ich článku 7.6. ako svoje oprávnenie pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti dojednania zo zmluvy pre omeškanie so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov po dobu dlhšiu ako 10 dní, alebo s platením poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere s povinnosťou dlžníka zaplatiť celý dlh v lehote určenej bankou. V časti V. zmluvy o úvere v bode 1 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP a Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou, účinné od 1.8.2002. Podmienky, za ktorých je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou odstúpením alebo výpoveďou a podmienky ukončenia úverového vzťahu zo strany žalovanej výpoveďou, odstúpením sú uvedené taktiež iba vo Všeobecných obchodných podmienkach SLSP a.s. 37. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 38. Podľa § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 39. Zmluva o úvere, uzavretá medzi bankou a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ sa zoberie do úvahy, že žalovaná 1/ nepožadovala úver na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi veriteľom (bankou) a žalovanou sa jednalo o právny vzťah, ktorý je právnym vzťahom spotrebiteľským, žalovaná 1/ ju uzatvárala ako spotrebiteľ, obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila, čo je zrejmé z jej výpovede, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. Všeobecné obchodné podmienky sú určitým dokumentom banky, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere so SLSP a.s. nevystupovala ako podnikateľ v tej obchodnej oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka ( bod 25. rozsudku) a nie je splnené, že ak sa majú žalovanej VOP dotýkať. Nahrádzať obsah zmluvy a zaväzovať zmluvné strany v ich právach a povinnostiach z úverovej zmluvy, v konaní vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a nie vzniknutý z podnikania žalovanej súd vyvodil, že právny úkon daný bankou do zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, vrátane jeho ustanovenia § 273, v ktorom je upravená možnosť použitia VOP je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Zmluva o úvere uzatvorená s žalovanou je formulárovou predtlačou so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými veriteľom a takto predloženou žalovanej na prijatie. Úmysel žalovanej ani nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa vzťah bude spravovať VOP a Obchodným zákonníkom a je vyvodené súdom, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa, nedostatok úmyslu konajúcej osoby, nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu s touto podmienkou a nedostatok vôle nemôže zhojiť ani jej podpis na zmluve o úvere. Z formulácie podmienky v bode 1 časti V. Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná iba vyhlasuje, že sa oboznámila s VOP a nepodnikajúca v tej oblasti ako banka sa nedá ani nepredpokladať, že by jej VOP boli známe. Z týchto dôvodov sa VOP, na ktoré ako na účasť zmluvy o úvere poukazoval žalobca nemohli stať platnou súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti strán zmluvy o úvere. VOP boli na dôkaz súdu predložené navyše bez podpisu žalovanej, ktorý by pre záväznosť tohto dokumentu iba pre podnikateľov aj tak nemohol vyvolať podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 platnosť právneho úkonu a VOP by sa nestali súčasťou zmluvy, pretože by nebolo postačujúce, ak žalovaná nie je podnikateľom v oblasti, na ktorú sa majú VOP vzťahovať, aby tak, ako uviedol v žalobe žalobca sa platne stali súčasťou zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Popísané ustanovenia zmluvy sú odlišnými zmluvnými dojednaniami a súd ich hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, banke, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný Žalovaná si podpisom aj tej časti zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP a Sadzobník majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinností zmluvných strán zhoršila svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu Obchodným zákonníkom. Ustanovenia Zmluvy, v ktorých sa uvádzajú za súčasť Zmluvy VOP sa nestali jej platnou súčasťou. v ustanovení § 273 okrem VOP rozoznáva aj iné úverové podmienky, s odlišným významom pre zmluvné strany ako VOP a s inou záväznosťou pre účastníkov zmluvy. V konaní na dôkaz žiadne predložené neboli a pre absenciu dôkazu ich význam pre súdenú vec strán súd nehodnotí. 40. V konaní nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz a nebolo žalobcom preukázané, že došlo vôbec k dohode medzi veriteľom a dlžníkom (bankou a žalovanou) pri výhode žalovanej splácať dlh v splátkach k vzniku práva veriteľa požadovať po žalovanej v prípade straty lehôt zaplatiť celý dlh naraz a dosiahnuť zročnosť celého dlhu. Žalobca nedokázal v konaní, že banke pri omeškaní žalovanej vôbec vzniklo právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ani nedokázal, žeby zmluvný vzťah z úverovej zmluvy veriteľa banky a žalovanej zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy o úvere pred postúpením pohľadávky. Nemožno preto urobiť záver o tom, žeby bol predmetný celý úver ku dňu postúpenia bankou ( k 20.12.2011) splatný. Splatnými sa ku dňu postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Banka by aj v prípade dohody so žalovanou o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohla podľa ustanovenia uvedeného v bode 26. rozsudku postúpiť inému subjektu ako banke, teda aj nebankovému subjektu - žalobcovi iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Súd tu poukazuje opäť na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods. 7 zákona o bankách. Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postúpenia ako príslušenstva pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), uplatnil žalobou aj poplatky, banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s ustanovením, citovaným v bode 26., lebo ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, boli splatné iba jednotlivé splátky, a aj keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách do omeškania viac ako 90 dní, nedošlo k strate výhody splátok a pre splatnosť celého úveru nie je rozhodný ani údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože žalovaná nestratila výhodu splátok a zostalo jej právo naďalej plniť v splátkach. Žalobca nedokázal, že žaluje splatnú pohľadávku. Zmluva o postúpení pohľadávky z 20.12.2011 uzavretá postupcom - bankou a postupníkom - žalobcom je pre v tomto bode uvedené skutočnosti súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. 41. V súvislosti s povinnosťou banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyhlásenie celej pohľadávky za splatnú veriteľom je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorazovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Súd s odkazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka uvádza, že v konaní nebola zmluvou o úvere, ani VOP preukázaná v ustanovení predpokladaná dohoda veriteľa a dlžníka, že veriteľ ( v tomto prípade banka) keďže bolo dohodnuté v zmluve o úvere plnenie v splátkach, že jej vzniklo právo požadovať od dlžníka plnenie celého dlhu naraz. Banka mohla žiadať pre nesplnenie niektorej splátky splatenie pohľadávky naraz najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ak to zákon umožňuje od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, ale nemohla tak urobiť podľa podmienok, uvedených vo VOP. Žiadny zo spôsobov ukončenia zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a žalovanou a dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky v konaní žalobcom preukázané do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. do 20.12.2011, nebolo. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu, je neplatný a nemohol nastať účinok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy, právo veriteľovi žalovanej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nevzniklo, žalovaná bola oprávnená pokračovať v plnení dlhu v splátkach, VOP žalovanú nezaväzovali a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že banka (veriteľ) dosiahla účinok voči dlžníkovi o jeho povinnosti splatiť dlh naraz v lehote určenej bankou, súd má za to, že banka zmluvou o postúpení postúpila na žalobcu nesplatnú pohľadávku. Za splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred postúpením pohľadávky. 42. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

45. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

46. Podľa § 526 ods. 1 a 2 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

47. Na rozpor postúpenia podľa § 525 ods. 2 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak zákon o bankách vyžaduje pre platnosť postúpenia pohľadávky banky splniť určité podmienky, bol postupník v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., teraz podľa článku 8. Civilného sporového poriadku podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-126).

48. Žalobca sa v konaní po žalovaných domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaných. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Ďalej súd skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 oznámiť postúpenie dlžníkovi. 49. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 ods. 1 zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávka banky voči jej klientom je takýmto druhom pohľadávky. Na banku sú kladené u jej pohľadávok voči klientovi špecifické povinnosti a požiadavky na banku a jej podnikanie v § 27 a nasl. Zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové tajomstvo podľa ustanovenia § 91 a nasl. Zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej ako klienta banky, garantovaného jej zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovanej, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak ako banka zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ustanovenie § 525 ods. 1 bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto iba pohľadávku za splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92 ods. 8 a predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je omeškanie dlžníka aspoň 90 dní a banka má povinnosť na splnenie písomne vyzvať, inak pohľadávka banky nie je postupiteľná. Za nesplnenia týchto zákonných predpokladov je postúpenie pohľadávky banky zakázané na nebankový subjekt (žalobcu), postúpeniu bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nespĺňa ani požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje zákon o bankách. 50. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka dosiahla splatnosť celého úveru a klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok, vyžadujúcich zákonom pre platné postúpenie. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by boli žalovaní aj písomne (podľa § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaní na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky (spolu s podacím hárkom), nie je preukázaním takejto výzvy a naopak súd je toho názoru, že nedoručenie takejto výzvy, je porušením povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre dlžníka môže mať význam iba vtedy, ak mu je obsah úkonu veriteľa známy. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a úver pred postúpením pohľadávky nebol splatný, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom ( § 525 a zákonom o bankách) a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a aj navonok voči dlžníkovi. 51. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere že sa stal novým veriteľom žalovanej a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovanej akúkoľvek pohľadávku a žalovanej v zmysle jej povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 52. Právo veriteľa žalobcovi nesvedčí, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu žaloby. Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nemôže voči žalobcovi vzniknúť ani ručiteľský záväzok žalovaného 2/, pretože ručenie je podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou strán, súvisiacou s hlavným záväzkom, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi bankou a žalovanou. Ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Ručenie je zabezpečovacím prostriedkom k hlavnému záväzku, pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca nemôže požadovať plnenie z ručenia ani od žalovaného - ručiteľa a z týchto dôvodov súd návrh žalobcu aj proti žalovanému zamietol. Aj podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť a vo veci strán nešlo o neplatnosť záväzku žalovanej pre jej nedostatok spôsobilosti brať na seba záväzky. Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil, ručiteľ vystupuje ako náhradný dlžník.

53. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia v bode 46. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky. Bezpredmetným z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupovala v zmluve o úvere žalovaná v 1. rade na strane spotrebiteľa, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 54. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. 55. Súd sa v konaní zaoberal aj Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Uznanie dlhu resp. záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznanie dlhu je zabezpečovaním prostriedkom k záväzku a nevzniká ním nový záväzok. Uznanie dlhu žalovanou súd hodnotí ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 z dôvodu, že odporuje zákonu. Žalovaná uznala záväzok voči osobe, ktorá jej veriteľom nebola a jej uznanie nemá adresáta a ani kauzu, t.j. hospodársky dôvod plnenia keďže žalobca pohľadávku nevlastnil. Žalovaná nemá voči žalobcovi, ktorý sa v listine slovne označenej ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznesení dlhu označil za veriteľa záväzku, žiadneho veriteľa a žiadny záväzok, pretože žalobca práva veriteľa nenadobudol. Okrem iného na doplnenie, ako vyplynulo z výpovede žalovanej, žalobca dal podpísať žalovanej vopred pripravené formulárové znenie vyhlásenia o uznaní záväzku - Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.06.2012. Žalobca takto postupoval len vo vlastnom záujme, v snahe dosiahnuť že sa nebude v spotrebiteľskej zmluve považovať záväzok za premlčaný a toto konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca mienil dosiahnuť uznanie dlhu na formulárovom tlačive v záujme predĺženia premlčacej doby a nepreukázal, že žalovaná tak konala sama z jej vôle. Je zjavné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľa. Takéto konanie by podľa zákona bolo považované za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 citovaného zákona, a predmetný úkon by bol vyhodnotený v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatný.

56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Žalovaní boli v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 56 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 57, v ňom uvedenom odseku 1, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 57, v ňom uvedenom odseku 2.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).