Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/124/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci žalobcu Majetkový Holding, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, adresa pre doručovanie: Majetkový Holding, a. s., P. O. Box 13, Bratislava 25, zastúpeného JUDr. Martinom Babčaníkom, Prievozská 2/A Bratislava proti žalovanej B. I., K.. X. X. XXXX, A. O. I., B. S. Č.. XXX, I.. Č.. H. U. XX, XXX XX V., D. Y. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 330,01 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 330,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 330,01 € od 03.07.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.07.2012, doručenou súdu dňa 01.08.2012, na č.l. 1 spisu, sa žalobca domáhal voči označenej žalovanej zaplatenia sumy 3 330,01 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 330,01 € od 30.07.2010 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania. Svoj nárok uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 11C/33/2007 - 288 zo dňa 12.08.2009 v spore žalobkyne (v uvedenom spore v postavení žalovanej) proti spoločnosti LAVE, s. r. o. a spoločnosti Majetkový Holding, a. s. (žalovaný v rade 2/ v uvedenom spore v postavení žalobcu) o určenie neplatnosti zmluvy súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 365,13 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 964,88 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mariana Ďuranu, vedený v Tatra banke, a. s. Bratislava, číslo účtu 2627858683/1100. O odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ odvolací súd rozsudkom č. k. 8Co/370/2009 - 330 zo dňa 30.03.2010 rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil, oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 21.05.2010 a vykonateľnosť dňa 25.05.2010. Na základe uvedených exekučných titulov žalobca (v pôvodnom spore 11C/33/2007 v postavení žalovaného v rade 2/) dňa 09.06.2010 uhradil sumu vo výške 3 330,01 € (titulom trov konania vo výške 365,13 € a trov právneho zastúpenia vo výške 2 964,88 €), a to prevodom na účet právneho zástupcu žalobkyne, pričom o uvedenej úhrade informoval listom zo dňa 08.06.2010 aj samotného právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďuranu. Proti rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/370/2009 - 330 zo dňa 30.03.2010 však žalovaní v rade 1/ a 2/ podali v zákonnej lehote ( dňa 18.06.2010) dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo/196/2010 rozsudok odvolacieho súdu č. k. 8Co/370/2009 - 330 zo dňa 30.03.2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 11C/33/2007 - 288 zo dňa 12.08.2009, zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu - Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, čím odpadol aj právny dôvod plnenia, ktorým spoločnosť Majetkový Holding, a. s. poukázala sumu vo výške 3 330,01 € titulom náhrady trov konania 11C/33/2007 v prospech žalovanej. Uvedená spoločnosť, v danom spore v postavení

žalobcu, zaslala žalovanej dňa 29.06.2011 výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, zaslala ju na vedomie aj jej právnemu zástupcovi JUDr. Mariánovi Ďuranovi (a to aj opätovne, dňa 09.08.2011). Žalovaná si uvedenú výzvu v odbernej lehote neprevzala. Následne Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 8Co/214/2011 - 427 zo dňa 24.04.2012 zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/370/2009

- 330 zo dňa 30.03.2010 a žalobu žalobkyne (v uvedenom spore v postavení žalovanej) zamietol a zaviazal ju k úhrade trov konania, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2012. K žalobe žalobca okrem uvedených súdnych rozhodnutí pripojil aj výpis z účtu z ČSOB zo dňa 09.06.2010 č.l. 13, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.06.2011 č.l. 18, kópie doručeniek adresovaných žalovanej a jej právnemu zástupcovi č.l. 19 a 20, opakovanú výzvu zo dňa 09.08.2011 č.l. 21 spolu s kópiou doručenky adresovanej žalovanej č.l. 22.

2. Pred doručením žaloby žalovanej na vyjadrenie bolo uvedené sporové konanie uznesením č. k. 8C/124/2012 - 51 zo dňa 19.09.2013 (právoplatné dňa 05.11.2013) prerušené do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalovanej podanom proti rozsudku KS v Žiline č. k. 8Co/214/2011 zo dňa 24.04.2012 s poukazom na to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v spore 11C/33/2007 má zásadný právny význam pre uvedený súdny spor.

3. Následne sa žalovaná vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 17.02.2014 na č.l. 75 spisu. Nárok uplatnený žalobou nespochybnila, nerozporovala ho čo do základu, ani čo do výšky. Namietla však právomoc slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie uvedeného sporu s poukazom na to, že je vydatá v D., kde býva v meste V., o čom má aj žalobca vedomosť, pretože jej na uvedenú adresu doručoval už aj v konaní pri uplatňovaní záložného práva a pri dražbe. Poukázala na to, že je chorvátskou občiankou, preto vzhľadom k tomu, že D. Y. je členským štátom Európskej únie, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Bydliskom sa na tieto účely rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo. Poukázala zároveň na to, že dom súpisné číslo 402, ktorý uviedol žalobca ako jej trvalé bydlisko, patrí po dražbe už asi tri roky žalobcovi, pričom žalovaná k nemu nemá ani nájomný vzťah ani tam prechodne nebýva, vzhľadom k tomu, že žalovaná trvalo žije a pracuje v Chorvátskej republike žiadala, aby súd konanie pre nedostatok jeho právomoci zastavil. Pre prípad, že by jej súd nevyhovel, poukázala na právny záver NS SR 7Cdo/222/2012 zo dňa 30.09.2013, ktorý poukazuje na porušenie povinností žalobcu pri výkone záložného práva, v dôsledku ktorého v súlade s ustanovením § 151 m ods. 8 Občianskeho zákonníka zakladá žalovanej nárok na náhradu škody, keďže žalobca nepredal sporné nehnuteľnosti za cenu obvyklú v danom mieste a čase, čo bolo predmetom dokazovania vo veci 11C/33/2007 a čím sa zaoberal rovnako znalec v znaleckom posudku vypracovanom v spore 11C/33/2007, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 1 400 000,-Sk (46 471,49 €) a technickú hodnotu na sumu 56 463,86 € a po zohľadnení nájomného vzťahu na sumu 1 200 000,- Sk (39 832,70 €), pričom minimálna cena podľa ponúk realitných kancelárii publikovaných na internete bola vo výške 1 350 000,-Sk a najvyššia ponuka vo výške 3 000 000,-Sk, pričom dosiahnutý výťažok predajom predstavoval len sumu 1 050 000,-Sk (34 853,60 €). Rozdiel predstavujúci sumu 4 979,10 € považuje žalovaná za škodu, ktorá jej v dôsledku konania žalobcu vznikla a uvedený nárok z titulu škody započítala svojim písomným vyjadrením k žalobe voči nároku uplatnenému žalobcom žalobou v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Odkázala na zákonné predpoklady započítania, a to na úpravu § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K svojmu písomnému vyjadreniu pripojila kópiu cestovného pasu č.l. 79 a kópiu OP č.l. 80.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2014 č.l. 127 spisu, reagujúc na písomné vyjadrenie žalovanej k žalobe, poukázal na to, že žalovaná doposiaľ nestratila štátne občianstvo SR. Keďže nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala stratu štátneho občianstva SR, je naďalej štátnou občiankou SR, z tohto dôvodu sa vzťahuje preto na ňu právny poriadok SR a podlieha aj právomoci slovenských súdov. Rozporoval, že by sa jednalo v danom prípade o sporové konanie s medzinárodným prvkom, poukazujúc práve na štátne občianstvo žalovanej vo vzťahu k Slovenskej republike. Uviedol, že sama žalovaná sa označuje v spore 11C/33/2007 ako B. I. W. O. B. S. XXX, I. (dokonca aj na dovolaní podanom žalovanou dňa 23.07.2012). Poukázal aj na splátkový kalendár žalovanej zo dňa 08.01.2014, v ktorom sama uviedla ako adresu B. S. XXX, I.. Žalovaná je napokon vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na J. Č.. XXXX, S. Ú. I., rodinný dom so súpisným číslom 61. Dňa 08.01.2014 si žalovaná zmenila svoj trvalý pobyt, a to z adresy B. S. XXX K. U. B. S. XX, I.. Žalovaná je ďalej aj spoločníčkou a konateľkou spoločnosti LARIX EXPORT IMPORT, s. r. o. so sídlom B. S. XX, I. (odo dňa

20.02.2014), rovnako je v Obchodnom registri ako spoločník a štatutárny orgán označená ako B. I., B. S. XX, I.. Vo vzťahu k zápočitaciemu prejavu zo strany žalovanej žalobca rozporoval uplatnený nárok žalovanej na náhradu škody. Rozporoval skutočnosť, že by boli naplnené potrebné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Ak by sa však súd stotožnil s tým, že tento nárok existuje, namietol premlčanie, odkazujúc na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Znalecký posudok vypracovaný vo veci 11C/33/2007 č. 10/2009 zo dňa 20.05.2009, na ktorý žalovaná poukazuje, bol žalovanej oboznámený najneskôr na pojednávaní konanom dňa 20.08.2009 vo veci 11C/33/2007, preto sa žalovaná mohla o škode dozvedieť najneskôr v tento deň, od nasledujúceho dňa mohla jednoznačne určiť výšku stanovenej škody, tak, ako ju špecifikuje vo svojom vyjadrení k žalobe v uvedenom spore. S poukazom na to, že ide o pohľadávku žalovanej, ktorá je premlčaná v zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jej započítanie nie je možné. Žalovaný doručil k svojim tvrdeniam dôkazy - žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 č.l. 129, výpis z registra obyvateľov SR zo dňa 26.07.2012 č.l. 130 a 20.10.2014 č.l. 132, čiastočný výpis G. J. Č.. XXXX S. Ú. I. Č..J.. XXX, B. G. J. Č.. XXXX S. Ú. I. Č..J.. XXX, výpis z Obchodného registra SR č.l. 155 a fotografie internetových stránok cestovnej kancelárie LARIX, z ktorých vyplývajú údaje týkajúce sa adresy žalovanej č.l. 137, 138 spisu.

5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 08.03.2017, právny zástupca žalovanej prevzal predvolanie dňa 23.01.2017. Dňa 02.03.2017 bolo na súde podané oznámenie o vypovedaní plnej moci zo dňa 02.03.2017, spísané Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik, s. r. o., ktorým žalovaná oznámila, že na adrese B. S. XXX, I. nebýva, nakoľko táto nehnuteľnosť (jej bývalý dom) je vo vlastníctve firmy LAVE, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava, ktorý ho odkúpil od žalobcu. Požiadala, aby jej bola pošta doručovaná na adresu v D., kde trvale býva. Zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2014 a ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní. Súd postupoval podľa § 92 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. V danom prípade účinky oznámenia nastali dňom 02.03.2017, preto doručenie predvolania na termín pojednávania doručované právnemu zástupcovi žalovanej považoval súd za súladné so zákonom, za riadne, lehotu na prípravu pojednávania za zachovanú. Žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení uplatneného nároku v súlade s § 181 ods. 2 CSP, v rámci ktorého sa súd zaoberal aj námietkou nedostatku právomoci slovenských súdov vznesenou žalovanou, súd v súlade s § 180 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

6. V uvedenom spore súd vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v uvedenom spise, najmä listom zo dňa 08.06.2010 č.l. 12 adresovaným pôvodnému právnemu zástupcovi žalovanej (právnemu zástupcovi v spore 11C/33/2007), z ktorého vyplýva, že žalobca žiadal právneho zástupcu o oznámenie, resp. potvrdenia č. účtu, na ktorý mu mali byť uhradené trovy konania vzniknuté v spore 11C 33/2007 (tvoriace predmet daného sporu) a s poukazom na to, že neboli žalobcovi tieto údaje oznámené, zaslal uvedenú sumu predstavujúcu uplatnený nárok v uvedenom spore na č. účtu, ktoré bolo obsiahnuté v samotnom výroku rozsudku súdu, a to 2627858683/1100, ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z účtu z ČSOB banky zo dňa 09.06.2010 č.l. 13, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň bola poukázaná platba na účet 2627858683/1100 vo výške 3 330,01 € s poznámkou „trovy konania“. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.06.2011, ktorú prevzal právny zástupca žalovanej dňa 07.07.2011 a z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, opakovanej, zo dňa 09.08.2011 na č.l. 21, ktorá bola adresovaná priamo žalovanej, ktorú si žalovaná neprevzala v odbernej lehote (na adrese B. S. XXX, I.), mal súd zistené, že žalobca žiadal od žalovanej a aj od jej právneho zástupcu, aby mu bola vrátená suma, ktorú uhradil žalobca na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Žiline vydaného vo veci 11/33/2007 pod sp. zn. 8Co/370/2009 dňa 30.03.2010, práve s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp. zn. 5Cdo/196/2010 dňa 13.05.2011, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený. Súd sa oboznámil aj s kópiou dokladov predložených žalovanou, s kópiou jej cestovného pasu č.l. 79 a s kópiou jej OP č.l. 80, z ktorých vyplýva dátum vydania OP žalovanej dňa 17.10.2006 a dátum vydania cestovného pasu 25.02.2004, adresa pobytu H.. U. XX, V., prihliadol aj na listiny doručené žalobcom k svojim tvrdeniam, ktorými namietal námietku nedostatku právomoci slovenského súdu vznesenú žalovanou a ktoré sa týkali adresy jej pobytu, ktorú sama v úradnom styku používala. Zo žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 adresovanej súdnemu exekútorovi vo veci EX1185/2013 č.l. 129

vyplýva, že žalovaná uviedla ako svoju kontaktnú adresu adresu B. S. XXX, I., z potvrdenia v registri obyvateľov SR zo dňa 26.07.2012 a potvrdenia z odboru správy registrov zo dňa 20.10.2014 vyplýva, že žalovaná má evidovaný pobyt od 03.08.1990 na adrese B. S. XXX, I. a od 08.02.2014 na adrese B. S. XX, I.. G. B. G. J. Č.. XXXX katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou rodinného P. Č.. XX z titulu darovania, na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.12.2005, z výpisu z OR SR č.l. 135 vyplýva, že jedinou spoločníčkou a zároveň štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti LARIX EXPORT IMPORT, s. r. o. je žalovaná B. S. XX, I. so vznikom funkcie k 21.03.2007, rovnako tak na internetovej stránke cestovnej kancelárie LARIX je zverejnený kontakt na území SR, na adresu B. S. XXX, I.. Súd ďalej v rámci dokazovania vykonal dokazovanie pripojeným spisovým materiálom vo veci 11C/33/2007, najmä rozsudkom súdu 1. stupňa č. k. 11C/33/2007 - 288 zo dňa 12.08.2009, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/370/2009 - 330 zo dňa 30.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2010 a následne uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/196/2010 - 380 zo dňa 13.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.06.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav.

7.V sporovom konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 11C/33/2007 sa žalovaná Vieroslava Tomičová v postavení žalobkyne, právne zastúpená JUDr. Marianom Ďuranom, domáhala voči žalovaným v rade 1/ LAVE, s. r. o. a v rade 2/ voči Majetkovému Holdingu, a. s. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2007, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou, v mene ktorej konal žalovaný v rade 2/ a žalovaným v rade 1/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd 1. stupňa rozsudkom č. k. 11C/33/2007 - 288 zo dňa 12.08.2009 žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva je neplatná, s tým, že žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalobkyni trovy konania vo výške 365,13 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 964,88 €. Následne na odvolanie žalovaných Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 8Co/370/2009 - 330 zo dňa 30.03.2010, rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, proti rozsudku pripustil zároveň dovolanie. Následne na základe dovolania žalovaných Najvyšší súd SR uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.03.2010 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 8Co/214/211 - 427 zo dňa 24.04.2012 rozsudok súdu 1. stupňa č.l. 288 zo dňa 12.08.2009 zmenil, a to tak, že žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol, zároveň zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/. Toto rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne (v uvedenom spore v postavení žalovanej) dňa 02.07.2012.

7. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8.Súd v uvedenom spore aplikoval nariadenie č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, konkrétne článok 3 uvedeného nariadenia, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu (ktorým je aj D. Y.) možno žalovať na súdoch iného členského štátu (napr. na území Slovenskej republiky) len na základe princípov upravených v oddieloch 2 - 7 tejto kapitoly. Podľa oddielu 2 článku 5 bod 3 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Súd v danom prípade poukazuje na to, že obvyklý pobyt, ale ani štátne občianstvo, na ktoré strany v spore poukazovali vo svojich písomných vyjadreniach, nie sú jediným hodnotiacim kritériom pre posúdenie právomoci súdu. Aj keď súd prihliadal aj na ďalšie skutočnosti tvrdené a preukazované žalobcom (vlastníctvo žalovanej k domu na území SR, evidencia trvalého pobytu žalovanej na území SR v obvode Okresného súdu Čadca, ako aj podnikateľská činnosť žalovanej vykonávaná na území SR), postupoval podľa oddielu 2 kapitoly 2 nariadenia č. 44/2001, a to konkrétne bodu 3 článku 5 oddielu 2, keď vyhodnotil nárok uplatnený žalobou za nárok z mimozmluvnej zodpovednosti. V danom prípade išlo zo strany žalobcu o plnenie z právneho dôvodu, ktorým bolo súdne rozhodnutie vo veci 11C/33/2007, ktorý následne odpadol (zrušenie rozhodnutia súdom vyššieho stupňa), k tomuto plneniu došlo podľa tvrdení a dôkazov strán, ktoré neboli v tejto časti sporné, na území Slovenskej republiky, pričom plnené bolo v prospech žalovanej na účet jej právneho zástupcu (platobné miesto). Z listinných dôkazov predkladaných žalobcom, ale aj z úradnej činnosti súdu (lustrácie v registri obyvateľov, katastri nehnuteľnosti), mal súd zistené a považoval za preukázané, že žalovaná má ku dňu rozhodovania súdu evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese B. S. XX, I., pričom ide o adresu viažucu sa k rodinnému domu so súpisným číslom 61, ktorého vlastníčkou je podľa výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX S. Ú. I., žalovaná v 1/1. Na túto skutočnosť súd prihliadal pri posudzovaní jeho miestnej príslušnosti.

9. V danom prípade súd teda kvalifikoval nárok uplatnený žalobou za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo na strane žalovanej v prijatí plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď žalobca plnil na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo v dôsledku súdneho rozhodnutia vydaného súdom vyššieho stupňa zrušené. Teda právny dôvod (pôvodné vykonateľné rozhodnutie odvolacieho súdu) existoval, avšak následne v dôsledku inej právnej skutočnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) odpadol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR malo teda význam pre trvanie záväzku. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo. V danom prípade žalobca preukázateľne plnil v prospech žalovanej sumu 3 330,01 €, má preto nárok na jej vrátenie. Napokon, žalovaná existenciu nároku žalobcu, jeho základ a výšku, nepoprela. Pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie súd vychádzal z toho, že nárok na plnenie (spočívajúce v danom prípade v náhrade trov sporového konania 11C/33/2007) vznikol priamo žalovanej, pričom aj napriek tomu, že bolo plnené na účet jej právneho zástupcu, ide stále o plnenie v prospech žalovanej, pretože právo na náhradu trov sporového konania vzniklo v spore jej, nie jej právnemu zástupcovi, uňho teda išlo len o platobné miesto.

10. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania s peňažným plnením, preto žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania. V danom prípade požadoval zaplatenie úroku od 30.07.2010 do zaplatenia. Podľa názoru súdu sa však žalovaná dostala preukázateľne do omeškania až dňom 03.07.2012, a to dňom nasledujúcom po dni, keď jej bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/214/2011 - 427 zo dňa 24.04.2012, ktorý rozsudok súdu 1. stupňa po zrušení jeho vlastného potvrdzujúceho rozsudku zmenil (doručenky za č.l. 439 spisu 11C/33/2007). Podľa názoru súdu až vtedy sa žalovaná skutočne dozvedela, že je v spore neúspešnou a že bude povinná plnenie poskytnuté žalobcom vrátiť. K prvému dňu omeškania, teda ku dňu 03.07.2012, predstavovala sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013 9%. Tvrdenie žalobcu produkované po predbežnom právnom posúdení na pojednávaní, že už zrušením veci - rozhodnutím Najvyššieho súdu odpadol dôvod, nemá vplyv v danom prípade na okamih omeškania, pretože touto skutočnosťou je ten okamih, kedy sa žalovaná dozvedela o skutočnosti, že sa skutočne bezdôvodne obohatila a týmto okamihom je deň doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým bol zmenený rozsudok súdu 1. stupňa po zrušení Najvyšším súdom SR, v dôsledku ktorého sa žalovaná stala v spore 11C/ 33/2007 neúspešnou. V časti v úroku z omeškania presahujúcej obdobie vymedzené vo výroku rozsudku súdu preto ako nedôvodnú zamietol.

11. Súd sa zaoberal aj započítacím prejavom žalovanej. Keďže započítanie pohľadávky predpokladá existenciu pohľadávky, súd sa zaoberal žalovanou tvrdeným nárokom na náhradu škody. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu vydaného vo veci 11C/33/2007 pod sp. zn . 7Cdo/222/2012 dňa 30.09.2013, z ktorých možno vyvodiť, že porušenie povinností žalobcu pri výkone záložného práva zakladá žalovanej nárok na náhradu škody. Aj keď žalovaná poukazovala na to, že žalobca nepredal nehnuteľnosti za cenu obvyklú v danom mieste a čase, pretože tie sa predávali za omnoho vyššie ceny, poukazujúc aj na minimálnu cenu podľa ponúk realitných kancelárií, rovnako aj bez ohľadu na to, že poukázala aj na znalecký posudok vypracovaný v spore 11C/33/2007 a vyčíslila rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom a dosiahnutým výťažkom z predaja, ktorý považuje za škodu, ktorá jej v dôsledku konania žalobcu vznikla, je súd toho názoru, že absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, pretože tieto nie je možné ponechávať na súd, aby si ich zostavil sám, či už z pripojených listinných dôkazov alebo z pripojeného spisu, resp. rozhodnutia, na ktoré žalovaná odkazuje. Uplatnenie svojho nároku nemôže nahradiť odkazom na súdne rozhodnutie vydané v inom spore. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/222/2012 (strana 12) síce vyplýva, že následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151 m ods. 8 Občianskeho zákonníka nie je neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale ak záložný veriteľ svojim zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu preňho z uvedeného ustanovenia § 151 m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Súd je však toho názoru, že ak má byť strana v spore úspešná pri uplatňovaní svojho nároku, je potrebná jeho riadna konkretizácia a špecifikácia. V danom prípade absentuje konkretizácia jednotlivých predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá mala podľa tvrdení žalovanej vzniknúť vo výške 4 979,10 € (teda protiprávny úkon, spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie). Žalovaná podľa názoru súdu neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazov ohľadne existencie jej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá jej mala vzniknúť z titulu škody. S poukazom na to, že započítať možno len existujúcu pohľadávku a s poukazom na to, že existenciu pohľadávky tvrdenej žalovanou súd preukázanú nemal, súd sa za daného stavu započítaním ani nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani námietkou premlčania vznesenou žalobcom. Už zo samotnej dikcie § 580 Občianskeho zákonníka vyplýva „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky“, to znamená, že sa predpokladá existencia týchto pohľadávok, tak pohľadávky žalobcu, ako aj v danom prípade pohľadávky žalovanej. Tu sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcu zo dňa 30.10.2014, ktorý poukázal na to, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, vydaným vo veci 7Cdo/222/2012, bola vyslovená len možnosť vzniku nároku na náhrady škody za splnenia všetkých zákonných predpokladov, ktoré zákon so vznikom takéhoto nároku spája.

12. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspešnosti v spore. V danom prípade bol čo do uplatnenej istiny úspešný v celom rozsahu žalobca. Vzniklo mu preto právo na náhradu trov sporu v rozsahu 100%. Neúspech bol len nepatrný a týkal sa časti nároku predstavujúcej príslušenstvo (úrok z omeškania od 30.7.2010 do 2.7.2012). O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.