Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Sa-4-2016.pdf
PDF · 124.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/4/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu C. N., bytom Q. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, predseda úradu, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.s.: XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 19. mája 2016 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava č. s.: XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: N č. z.: XXXXX/XXXX zo dňa 19. mája 2016.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že písomným podaním zo dňa 12.10.2015 č. XXXXXXXXXX podala zdravotná poisťovňa Union a.s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) vo veci žalobcu ako platiteľa poistného, ktorý podal námietky proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania poistného za rok 2014. Týmto námietkam zdravotná poisťovňa nevyhovela. Návrhom žiadala, aby bol vydaný platobný výmer, ktorým bude žalobca zaviazaný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 vo výške 374,51 € a trovy konania vo výške zaplateného správneho poplatku 5,- €.
2. Na základe vyššie uvedeného návrhu zdravotnej poisťovne prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.10.2015 pod č.s.: XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX, č.z.: XXXXXX/XXXX platobný výmer podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ktorým rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 374,51 € v zmysle § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru. Platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 30.10.2015.
3. Proti vyššie uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 16.11.205, v ktorom namietal, že zdravotná poisťovňa nesprávne vypočítala preddavok na úhradu poistného 574,50 €, vychádzala z nesprávneho výpočtu vymeriavacieho základu, že nezohľadnila skutočnosť, že mal aj iný príjem a to príjem zo závislej činnosti, na základe ktorej odvádza riadne odvody, a to podľa Príkaznej zmluvy, ktorú má uzavretú podľa § 724a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka s D. družstvom N..
4. K odvolaniu žalobcu proti platobnému rozkazu sa vyjadrila zdravotná poisťovňa písomným podaním zn.: PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 15.12.2015, v ktorom nesúhlasila s dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní. Trvala na vydanom platobnom výmere v celom rozsahu a navrhla odvolanie žalobcu ako neopodstatnené zamietnuť.
II.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.s.: XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a platobný výmer č.: PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 vydaný úradom, pobočkou Trenčín z dôvodu porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zaúčtovania poistného za rok 2014 podľa ust. § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad, pobočka Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ uložil napadnutým platobným výmerom zo dňa 26.10.2015 žalobcovi povinnosť na základe návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 zdravotnej poisťovne Union zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 podľa ust. § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v sume 374,51 € a trovy konania podľa ust. § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,- €. Popísal priebeh administratívneho konania od podania návrhu až do rozhodnutia vo veci a dôvodil, že po obdržaní odvolania žalobcu proti platobnému výmeru poradná komisia predsedu úradu prerokovala predmetné odvolanie na svojom zasadnutí dňa 12.05.2016, preskúmala spisový materiál a zistila, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Citoval ust. § 10b ods. 1 písm. a/ a b/, § 11 ods. 1 a 3, § 38b ods. 8, § 13 ods. 8, 9, 10 a 13, § 14, § 19 ods. 1 prvá veta a § 19 ods. 3 posledná veta, § 29b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, § 5 ods. 1, § 6 ods. 4, 7 a 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2014 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.
7. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo zistené, že žalobca ako platiteľ poistného bol zaevidovaný v registri platiteľov poistného počas celého roka 2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba a v dňoch 30.03.2014, 30.06.2014, 30.09.2014, ako i v období 07.10.2014 - 31.12.2014 ako zamestnanec. Je toho názoru, že žalobca sa na účely zákona o zdravotnom poistení nemôže považovať za zamestnanca v obdobiach od 01.01.2014 do 29.03.2014, od 31.03.2014 do 29.06.2014, od 01.07.2014 do 29.09.2014 a od 01.10.2014 do 06.10.2014, čo je celkom 276 dní, pretože v týchto dňoch nepoberal príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a/. Táto skutočnosť vyplýva z Príkaznej zmluvy, v ktorej je uvedené, že bytové družstvo poskytuje platiteľovi poistného za obsluhu kotolne odmenu k 30.03., 30.06., 30.09., 31.12 v roku.
8. Ďalej uviedol, že z odstúpenej spisovej dokumentácie je zrejmé, že zdravotná poisťovňa si uplatnila proti žalobcovi nárok na nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 374,51 €, s ktorým žalobca nesúhlasil z dôvodu, že považoval za nesprávny vymeriavací základ, z ktorého bol vypočítaný nedoplatok.
9. Konštatoval, že v konaní bolo zistené, že výška dosiahnutých príjmov za rok 2014 a uhradených preddavkov na poistné medzi zdravotnou poisťovňou a žalobcom nebola sporná. Obaja vychádzali zo
skutočnosti, že príjem žalobcu zo závislej činnosti bol vo výške 3 371,98 €, na základe ktorého zaplatil žalobca preddavky na poistné vo výške 134,86 € ako zamestnanec a príjem z podnikania mal vo výške 1 906,95 €, z čoho preddavok na poistné uhradil vo výške 200,00 € ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca nenamietal výšku nedoplatku zamestnanca na poistnom vo výške 0,01 €, ale iba výšku vypočítaného nedoplatku na poistnom za samostatne zárobkovo činnú osobu. 10. Argumentoval, že poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19). Samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné zo svojich skutočných príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Nedoplatok je vypočítaný ako rozdiel uhradených preddavkov na poistné a poistného z výsledného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Z ust. § 13 ods. 9 písm. a/ zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej úhrn minimálnych základov za všetky kalendárne mesiace, počas ktorých mal platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Od 01.01.2014 je minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu stanovený zákonom v mesačnej sume 402,50 €, čo je vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy 805,00 €. Uvedené sa nevzťahuje na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je zároveň zamestnancom. Vymeriavací základ žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre výpočet nedoplatku alebo preplatku na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 bol vypočítaný v súlade s § 38b ods. 8 zákona o zdravotnom poistení celkom vo výške 1 816,84 €. Žalobca počas roka 2014 bol 89 kalendárnych dní považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v súbehu so zamestnaním a 276 dní bol iba samostatne zárobkovo činnou osobou. Pretože zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ sa vzťahuje iba na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je v súbehu, vyššie uvedený vymeriavací základ sa prepočítal z dôvodu zistenia, či jeho alikvotná časť za obdobie od 01.01.2014 do 29.03.2014, od 31.03.2014 do 29.06.2014, od 01.07.2014 do 29.09.2014 a od 01.10.2014 do 06.10.2014 (276 dní) dosahuje výšku zákonom stanoveného minimálneho vymeriavacieho základu, a to 443,02 € za obdobie kedy bol vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby v súbehu a 1 373,82 € za obdobie kedy nebol v súbehu. Minimálny vymeriavací základ za 276 dní sa určil vo výške celkom 3 660,57 €. Keďže výška vymeriavacieho základu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítaná zo skutočných príjmov za obdobie od 01.01.2014 do 29.03.2014, od 31.03.2014 do 29.06.2014, od 01.07.2014 do 29.09.2014 a od 01.10.2014 do 06.10.2014, t.j. za obdobie 276 dní nedosiahla výšku minimálneho vymeriavacieho základu 3 660,57 €, celková výška vymeriavacieho základu za rok 2014 sa upravila na sumu 4 103,59 € (443,02 € za 89 dní + 3 660,57 € za 276 dní). Z toho vymeriavací základ bolo poistné vypočítané vo výške 574,50 € sadzbou poistného 14 %, keďže preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie boli žalobcom za samostatne zárobkovo činnú osobu zaplatené v sume 200,00 €, nedoplatok na poistnom vznikol vo výške 374,50 € za samostatne zárobkovo činnú osobu. 11. Dôvodil, že zdravotná poisťovňa pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2014 u žalobcu vychádzala zo spoľahlivo zistených údajov získaných od Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré vychádzali z jeho daňového priznania za rok 2014. Predmetné ročné zúčtovanie poistného bolo vykonané v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení, ako aj v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2014 Z.z. Vypočítanú výšku nedoplatku považuje za správnu a zákonnú. Podľa jeho názoru žalobca ako platiteľ poistného neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. III. 12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré nepovažoval za zákonné a tvrdil, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, z ktorého vychádzal orgán verejnej správy je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Taktiež namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami, ktoré uviedol v konaní. 13. Argumentoval, že výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXX, ktorý mu bol doručený dňa 09.09.2015 ho zdravotná poisťovňa vyzvala uhradiť z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2014 nedoplatok vo výške 374,51 € alebo do 15 dní podať námietky. Proti tomuto výkazu nedoplatkov podal námietky s odôvodnením prečo považuje výkaz za nesprávny a žiadal o opravu ročného zúčtovania. O tom ako zdravotná poisťovňa rozhodla o jeho námietkach, resp. či bolo rozhodnuté nemá vedomosť, pretože žiadna odpoveď mu nebola doručená. V platobnom výmere síce zdravotná poisťovňa uviedla,
že nevyhovela jeho námietkam v celom rozsahu, avšak do dnešného dňa nevie dôvod prečo týmto námietkam nevyhovela. Rovnako o skutočnosti, že zdravotná poisťovňa podala návrh na vydanie platobného výmeru sa dozvedel až z doručeného platobného výmeru. 14. Žalobca je toho názoru, že zdravotná poisťovňa nesprávne vypočítala preddavok na úhradu poistného vo výške 574,50 € resp. vychádzala z nesprávneho výpočtu vymeriavacieho základu. Vo výkaze nedoplatkov uvádza, že vymeriavací základ po úprave koeficientom je 7 475,57 €, ktorý považuje za nesprávny a odôvodňuje to tým, že v roku 2014 mal okrem toho príjem zo závislej činnosti vo výške 3 371,98 €, na základe ktorého zaplatiť poistné vo výške 134,86 €. Mal aj príjem z podnikania vo výške 1 906,95 € a preddavok na zdravotné poistenie uhradil vo výške 200,- €. Z dôvodu, že mal súbeh príjmu z podnikania a príjmu zo závislej činnosti zdravotná poisťovňa mala pri výpočte na to prihliadať a použiť ustanovenia zákona o zdravotnom poistení, ktoré upravujú výpočet výšky vymeriavacieho základu. Nie je mu jasné na základe čoho zdravotná poisťovňa uvádza vymeriavací základ vo výške 7 475,57 € a nezohľadnila skutočnosť, že má aj iný príjem, a to príjem zo závislej činnosti, na základe ktorej odvádza riadne odvody. Nezohľadnila ani Príkaznú zmluvu, na základe ktorej vykonáva obsluhu kotolne 365 dní v roku. Považuje za nesprávne tvrdenie zdravotnej poisťovne, ako aj žalovaného, že počas roka 2014 bol platiteľom poistného 89 kalendárnych dní ako samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním a 276 bol iba samostatne zárobkovo činnou osobou. Poukázal na uzatvorenú Príkaznú zmluvu s Bytovým družstvom N. na obsluhu kotolne, ktorú vykonáva 365 dní v roku a výplatný termín je štvrťročne vo výške 750,- €/87,50 € mesačne. Žalovaný sa domnieva vzhľadom k tomu, že výplatné termíny sú štvrťročné, na základe čoho nebol zamestnancom 276 dní v roku. Takýto výklad považuje za nesprávny. Už z logického výkladu musí byť jasná skutočnosť, že obsluha kotolne sa nedá vykonávať len niekoľko dní v roku, ale že táto činnosť je vykonávaná denne a to 365 dní v roku. Skutočnosť, že s Bytovým družstvom N. má podpísanú zmluvu, v ktorej je dohodnutý výplatný termín štvrťročne, a to k 30.03., 30.06., 30.09. a 31.12. nemôže znamenať záver, že len tieto dni skutočne vykonáva túto činnosť a je zamestnancom. Z tohto dôvodu postup zdravotnej poisťovne a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bol v konaní nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne boli aplikované právne predpisy, čím došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho celé konanie má také vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia. 15. Citoval ust. § 16 ods. 8 písm. c/, § 12 ods. 1 písm. c/, § 13 ods. 2, 7 a 8, 9 zákona o zdravotnom poistení a uviedol, že podľa jeho názoru správny výpočet mal byť taký, že zdravotná poisťovňa, ako aj správne orgány mali vychádzať z vymeriavacieho základu zo závislej činnosti 3 371,98 € x 4 % = 134,87
- uhradené 134,86 € a vymeriavací základ za samostatne zárobkovo činnú osobu 2 906,95 € / 1,6 = 1 816,84 € x 14 % = 254,35 € poistné uhradené 200,- €. Teda po odpočítaní uhradeného poistného by mal byť rozdiel nedoplatku 54,36 € (predpísané poistné 389,22 - uhradené poistné 334,86). Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. IV. 16. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.09.2016, v ktorom opätovne popísal priebeh administratívneho konania a odkázal na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu o nezákonnosti výkazu nedoplatkov uviedol, že správne konanie v predmetnej veci začína v zmysle ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. až doručením návrhu na vydanie platobného výmeru. Považuje preto za irelevantné posudzovať zákonnosť vydania výkazu nedoplatkov zdravotnou poisťovňou. Pre rozhodnutie vo veci nemá vplyv zákonnosť prípadne nezákonnosť výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne, pretože ust. § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. zveruje rozhodovaciu právomoc vo veci výkazov nedoplatkov výhradne zdravotnej poisťovni. Až rozhodnutím zdravotnej poisťovne o nevyhovení námietkam platiteľa poistného jej zákon ukladá povinnosť v zákonnej lehote podať návrh na vydanie platobného výmeru, ktorého podaním začína správne konanie s rozhodovacou právomocou žalovaného Z uvedeného je zrejmé, že pre rozhodnutie vo veci je irelevantný postup zdravotnej poisťovne v súvislosti s vydaním výkazu nedoplatkov a prípadná nesprávna aplikácia ust. § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. dôležitým faktom, ktorý žalobca vo svojom odvolaní opomenul je, že platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne a jeho príloh, preto podľa názoru žalovaného úrad nie je povinný sa zaoberať námietkami voči výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne, ani samotným výkazom nedoplatkov. Až podaním návrhu na vydanie platobného výmeru totiž začína správne konanie.
17. K námietke žalobcu o nesprávnom vymeriavacom základe a nesprávnej výške nedoplatku uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje a odvoláva na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukazuje na ust. § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 z.z. poslednú vetu, podľa ktorého sa platiteľ poistného
nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti. Je toho názoru, že pokiaľ žalobca poberal príjem v dňoch 31.03.2014, 30.06.2014, 30.09.2014 a 31.12.2014 v ostatných dňoch nebol zamestnanom, pretože tento príjem nepoberal. Iné obdobia a ich posúdenie nebolo žalobcom spochybnené. Preto je toho názoru, že postup pri výpočte nedoplatku a určení obdobia výkonu práv a povinností vyplývajúcich z príkaznej zmluvy bol správny a zákonný. V konaní bolo zistené, že žalobca bol zaevidovaný v registri platiteľov poistného počas celého roka 2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba a v dňoch 30.03.2014, 30.06.2014, 30.09.2014, ako i v období od 07.10.2014 do 31.12.2014 ako zamestnanec. Preto sa na účely zákona č. 580/2004 Z.z. nemôže považovať za zamestnanca v obdobiach od 01.01.2014 do 29.03.2014, od 31.03.2014 do 29.06.2014, od 01.07.2014 do 29.09.2014 a od 01.10.2014 do 06.10.2014, čo je celkom 276 dní, pretože v týchto dňoch nepoberal príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. táto skutočnosť vyplýva aj z príkaznej zmluvy, v ktorej je uvedené, že Bytové družstvo N. poskytuje žalobcovi za obsluhu kotolne odmenu k 30.03., 30.6., 30.09. a 31.12. v roku. žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu a pridržiaval sa svojho rozhodnutia vydaného dňa 19.05.2016 pod č. PV XXX/XXXXX/XXXX/ R. Zároveň uviedol, že ako odvolací orgán postupoval v súlade so Správnym poriadkom, keďže ide o procesnú normu v oblasti správneho práva a dodržal procesnoprávny postup v tomto konaní, t.j. základné pravidlá konania v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie považuje po právnej, skutkovej, ako aj formálnej stránke za správne v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
18. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom, a to podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“).
19. Podľa § 61 písm. a/ S.s.p., žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
20. V predmetnom konaní sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2015, ktorými správne orgány rozhodovali vo veci uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 374,51 € a to podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
21. Rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou S.s.p. v § 199 definuje ako sociálne veci a zaradzuje rozhodovanie tohto úradu medzi správne žaloby v sociálnych veciach upravenú v tretej časti tretej hlave S.s.p.
22. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
26. Konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia je upravené v § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“). Na toto konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 77a ods. 1).
27. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z., nárok na pohľadávky podľa ods. 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.
28. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názor, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. Podľa § 77a ods. 5 citovaného zákona, úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.
29. Uplatňovanie dlžného poistného vyplývajúceho z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania zdravotnou poisťovňou voči platiteľovi poistného je upravené v § 17a zákona o zdravotnom poistení.
30. Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
31. Podľa § 17a ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.
32. Podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
33. Podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.
34. Podľa § 17a ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že výkaz nedoplatkov vydala Union zdravotná poisťovňa, a.s. žalobcovi pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, na základe ktorého určila žalobcovi povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2014 vo výške 374,51 €. Proti tomuto výkazu nedoplatkov podal žalobca námietky písomným podaním zo dňa 24.09.2015, ktoré boli doručené zdravotnej poisťovni dňa 28.09.2015. Dňa 14.10.2015 zdravotná poisťovňa predložila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom a žiadala zaviazať žalobcu zaplatiť nedoplatok poistného vyčíslený vo výkaze nedoplatkov z dôvodu, že jeho námietkam nevyhovela v celom rozsahu.
36. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zdravotná poisťovňa v tomto prípade postupovala zákonným spôsobom a v súlade s ust. § 17a zákona o zdravotnom poistení. Z vyššie citovaných ustanovení § 17a zákona o zdravotnom poistení nevyplýva povinnosť zdravotnej poisťovne oznámiť
akýmkoľvek spôsobom platiteľovi poistného, že jeho podaným námietkam proti výkazu nedoplatkov zdravotná poisťovňa nevyhovela, ale v prípade ak nemienila vyhovieť týmto námietkam, je povinná do 15 dní od doručenia námietok podať návrh na vydanie platobného výmeru, čo zdravotná poisťovňa v konečnom dôsledku aj urobila. Námietka žalobcu, že mu nebolo doručené žiadne písomné podanie, ktorým by mu zdravotná poisťovňa oznámila ako rozhodla o niekoho námietkach, je nedôvodné.
37. V predmetnom konaní nebolo sporné, že v roku 2014 dosiahol žalobca príjem jednak zo závislej činnosti vo výške 3 371,98 €, za ktorý zaplatil preddavky na poistné vo výške 134,86 € ako zamestnanec a taktiež dosiahol príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba vo výške 1 906,95 €, z čoho zaplatil preddavok na poistné vo výške 200,- €. Vychádzajúc z námietok žalobcu však bolo sporné či bolo správne určené obdobie kedy bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v súbehu so zamestnaním a v dôsledku toho či bol správne určený vymeriavací základ pre výpočet poistného.
38. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca bol počas roka 2014 považovaný za SZČO 89 kalendárnych dní v súbehu so zamestnaním a 276 dní iba ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to na základe skutočností, že bol zaevidovaný v registri platiteľov poistného počas roka 2014 ako SZČO a v dňoch 30.03., 30.06., 30.09.2014, ako i v období od 07.10.2014 do 31.12.2014 ako zamestnanec.
39. Podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend.
40. Podľa § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení prvá veta a posledná veta, zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a/, a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa ods. 7 písm. m/ a s/.
41. Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobková činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 alebo má príjem z tejto činnosti.
42. Podľa § 10b ods. 1 písm. a/ zákona o zdravotnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 13 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 4.
44. Podľa § 13 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osobe je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b/ dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné
verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a koeficientu 1,486.
45. Podľa § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa ods. 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa ods. 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.
46. Podľa § 38b ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je za rok 2014 vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b/ dosiahnutého v roku 2014, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, povinné dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a koeficientu 1,6.
47. Žalobca v žalobe tvrdil, že v jeho prípade malo dôjsť k súbehu platenia poistného jednak ako zamestnanca, ako aj samostatne zárobkovo činnej osoby počas celého roka 2014, a to na základe príkaznej zmluvy, ktorú mal uzavretú s Bytovým družstvom N..
48. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca uzatvoril dňa 14.03.2013 s Bytovým družstvom N. Príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I tejto zmluvy sa zaviazal zabezpečovať činnosť obsluhy kotolne na ul. U. XX-XX, N.. Podľa ods. II tejto zmluvy bytové družstvo ako príkazca sa zaviazal poskytovať žalobcovi za uvedenú činnosť odmenu vo výške 750,- € za štvrťrok, ktorá je splatná po ukončení štvrťroka, t.j. k 30.03., 30.06., 30.09. a 31.12. s tým, že žalobca berie na vedomie, že z odmeny mu budú stiahnuté odvody na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a odmena bude zdanená podľa zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa Dohody o pracovnej činnosti uzavretej podľa § 228a Zákonníka práce uzavretej medzi zamestnávateľom A-print s.r.o. a žalobcom žalobca v období od 07.10.2014 do 06.10.2015 vykonával prácu grafika za dohodnutú odmenu 20,- € splatnú vo výplatných termínoch určených zamestnávateľom pre výplatu mzdy.
49. Zdravotná poisťovňa, ako aj žalovaný a prvostupňový správny orgán považovali u žalobcu za obdobie, v ktorom sa žalobca považoval v roku 2014 za zamestnanca iba obdobie v dňoch 30.03.2014, 30.06.2014, 30.09.2014, ako aj obdobie od 07.10.2014 do 31.12.2014 s odvolaním sa na evidenciu v registri platiteľov poistného. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného však správny súd nevedel zistiť správnosť tohto tvrdenia, pretože sa v ňom nenachádzal výpis z registra platiteľov poistného, na ktorý žalovaný poukazuje. Zistený skutkový stav teda nemá oporu v administratívnom spise.
50. Správny súd sa nestotožňuje s vysloveným názorom žalovaného, že obdobie od 01.01.2014 doj 29.03.2014, od 31.03.2014 do 29.06.2014, od 01.07.2014 do 29.09.2014 a od 01.10.2014 do 06.10.2014, t.j. 276 dní, nemôže byť žalobca považovaný za zamestnanca, pretože v týchto dňoch nepoberal príjem, čo vyplýva aj z príkaznej zmluvy kde sa žalobca s bytovým družstvom dohodol na vyplácaní odmeny štvrťročne k 30.03., 30.06., 30.09. a 31.12. v roku. Takýto výklad zákona je nekomfortný a nedostatočne odôvodnený.
51. Zákon o zdravotnom poistení v ust. § 10b a § 11 definuje čo sa považuje za zárobkovú činnosť a teda kto je zamestnancom.
52. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje logický a gramatický výklad ustanovení zákona, na základe ktorých nepovažoval činnosť, ktorú vykonával žalobca na základe príkaznej zmluvy, a to obsluhu kotolne, za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Žalovaný sa teda dôsledne nevyrovnal s námietkou žalobcu, že činnosť, ktorú vykonával
podľa príkaznej zmluvy je zárobkovou činnosťou a že má byť považovaný za zamestnanca počas celého roka 2014 a nielen v dňoch kedy mu bola odmena vyplácaná, t.j. k 30.03., 30.06., 30.09. a 31.12. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je tak v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
53. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. sa na predmetné konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
56. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
57. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Skutkové zistenia a dôkazy, ktoré vykonal správny orgán v konaní musia zodpovedať aj obsahu administratívneho spisu.
58. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Takýto výklad právnej normy, ako aj vzájomný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje.
59. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a f/ S.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.
60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 v spojení s § 167 S.s.p. Žalobca mal v konaní úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správne súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.