Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/127/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. W., D.. XX.X.XXX9, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: N. N., D.. XX.X.XXXX , N. A. S. Č.. XXX V. O. W., D..XX.XX.XXXX, N. Š. - Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného na dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú Natáliu zo sumy 65 eur na 150 eur mesačne s účinnosťou od 2.9.2016. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u dieťaťa, ktoré začalo navštevovať základnú školu.

2. Matka na podanom návrhu trvala. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného poukážuc na fakt, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, oženil sa a má rôzne exekúcie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, pripojenými spismi Okresného súdu Skalica sp.zn.: 6P/45/2015 a sp. zn.: 6P/77/2014, potvrdením o príjme otca, rodnými listami mal. G. W. V. N. W., trestným rozkazom č. k. 6T/53/2016-70 z 27.7.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 4. Naposledy bolo rozhodované súdom o výživnom na mal. D. rozsudkom pri rozvode rodičov dieťaťa, rozsudkom OS Skalica č. k. 6P/77/2014-70 zo dňa 24.9.2014 (právoplatný dňa 13.10.2014). predmetným rozsudkom bolo dieťa zverené matke, otcovi upravený styk s dieťaťom a otcovi určené výživné na dieťa v sume 65 eur mesačne. V tom čase mala matka vyživovaciu povinnosť ešte aj k mal. Z. (D.. XX.X.XXXX), ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu. V tom čase jej otec Z. posielal na dieťa výživné 150 eur. Matka mala netto mesačný príjem cca 400-500 eur. Otec mal netto mesačný príjem 830 eur. Otec mal vtedy vyživovaciu povinnosť aj k mal. G. W.G. ( D.. XX.X.XXXX ) a platil na ňu bežné výživné 65 eur a splácal nedoplatok na výživnom 20 eur. O.. D. chodila do materskej škôlky, matka jej mesačne platila školné 11 eur a stravu 28 eur.

5. V súčasnom období obaja rodičia zmenili svoj osobný pomer, matka sa vydala 17.9.2016 a otec sa oženil tiež v roku 2016. Matke nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti, otcovi sa z manželstva narodilo ďalšie dieťa, N. ( D.. XX.XX.XXXX). Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči D. riadne a včas, okre platenia bežného výživného 65 eur mesačne spláca matke i nedoplatok na výživnom po 30 eur mesačne. Otec nedoplatok spláca, lebo si výživné v minulosti neplatil a preto bol trestným rozkazom tunajšieho

súdu č. k. 6T/53/2016-70 z 27.7.2016 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody 8mesiacov s podmienečným odkladom, skúšobnou dobou 1 rok.

6. Matka má podľa jej tvrdenia netto mesačný príjem cca 550 eur, poberá rodinné prídavky na 2 deti 47,04 eur. Matka býva v spoločnej domácnosti s svojimi dvomi deťmi a jej terajším manželom v 4- izbovom byte, ktorý je jej výlučným vlastníkom. Matke platí otec Natálie mesačne bežné výživné 65 eur a nedoplatok na zročnom výživnom 30 eur. Podľa slov matky otec jej druhého W. (Z.) jej už rok výživné neplatí, síce súdom mu bolo výživné znížené z 150 eur na 120 eur. Jej manžel je zamestnaný, má netto mesačný príjem cca 500 eur. Podľa vyjadrenia matky sa s manželom dohodla, že všetky poplatky spojné s bývaním v byte platia na polovicu. Jej manžel nemá žiadne deti, preto matka dáva mesačne na stravu väčšiu sumu. K výdavkom na byt uviedla, že mesačne platí nájom 264 eur, elektrinu 30 eur, spláca nedoplatok na kúrenie 50 eur mesačne, hypotéku na byt 122 eur mesačne, TV a rozhlas cca 5 eur, internet 15 eur. Matka súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich mesačných príjmov a výdavkov, síce bola na to riadne súdom vyzvaná spolu s predvolaním na pojednávanie. Matka neuviedla žiadny objektívny dôvod, ktorý by jej bránil podať si návrh na zvýšenie výživného skôr, keďže žiada zvýšenie od 2.9.2016, ale návrh pol súdu doručený až dňa 28.9.2016. 7. Otec sa písomne vyjadril k návrhu, nesúhlasil s ním vzhľadom na jeho aktuálne majetkové pomery, ktoré súdu preukázal listinnými dôkazmi. Otec má netto 920 eur mesačný príjem. K výške svojho príjmu uviedol, že robí prezčase ale viac ako 4100 hodín prezčasov mu zamestnávateľ nedovolí robiť. Otec bol necelé dva mesiace (február a marec) roku 2016 práceneschopný, chodil na rehabilitácie, lebo má výrastok na chrbtici medzi 3 a 4 stavcom. Potvrdením o príjme otca mal súd preukázané, že bol v ňom uvádzanom období PN. Otec uviedol, že spláca veľa rôznych exekúcií, má ďalšie dieťaťa, má dlhy aj na nájomnom (tiež kúrení) na prenajatom byte a nemá finančné prostriedky, aby platil na D. výživné vyššie než je 65 eur. Dokonca bolo obdobie, kedy si musel požičať peniaze i na to, aby vôbec mohol poslať toto výživné 65 eur. Otec k svojim pomerom uviedol, že v roku 2016 uzatvoril manželstvo s A. W. v roku 2016, pričom z ich vzťahu sa už v minulosti D. G. ( k nej mal vyživovaciu povinnosť už v čase rozvodu s matkou O.. D.). Z ich vzťahu sa narodila dňa XX.XX.XXXX N.. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok cca 200 eur a rodinné prídavky na dve deti. Otec býva s manželkou a ich spoločnými dvomi deťmi v podnájme v 2 izbovom byte. Mesačne platí nájom 350 eur, prípadný vzniknutý nedoplatok za vodu a kúrenie musia zaplatiť dodatočne. K marcu 2017 dlží na nájomnom 690 eur, má nedoplatok za kúrenie za rok 2015 v sume 511 eur, plyn v sume 14 eur, nedoplatok na elektrinu má 17 eur za minulý rok. Ďalej platia mesačne internet v sume 11 eur a TV cca 5 eur. Jeho W. G. navštevuje 5 ročník ZŠ a jeho manželka je s N. doma. 8. Podľa vyjadrenia otca sa občas stretáva s mal. D. stretávam, po dohodnutí sa s jej matkou mu dieťa matka dovezie. 9. Mal. D. navštevuje od septembra 2016 prvý ročník ZŠ, stravuje sa v škole, chodí do školského klubu. Za stravu v škole jej platí matka 30 eur mesačne, za školský klub 5 eur mesačne. Dieťa navštevuje základnú umeleckú školu, odbor hudobná, s čím má matky výdavky mesačne 7 eur. Polročne jej platí ZRPŠ 10 eur. Mesačné výdavky na základné školské potreby pre dieťa má 20 eur (po spriemerovaní). Zo školy sa dieťa zúčastnilo od septembra 2016 na troch predstaveniach mimo sídla školy. Aktuálne bude absolvovať nepovinnú školu v prírode, za čo matka platila 100 eur.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

19. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za necelé dva roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane jeho rodičov. Zistil, že došlo k zmene pomerov hlavne u mal. Natálie, ktorá medzičasom nastúpila na základnú školu, s čím má matka zvýšené výdavky. K zmene pomerov došlo aj rodičov, ktorí uzatvorili nové manželstvá, otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka mala v čase posledného rozhodnutia netto mesačný príjem 400-500 eur, v súčasnosti má netto mesačný príjem 550 eur. Žije v jednej domácnosti s svojimi dvomi deťmi a terajším manželom, ktorý nie je otcom ani jedného z jej detí. Jej manžel je riadne zamestnaný. Na mal. Z. jej jeho otec už rok neplatí žiadne výživné, ale matke nič nebráni domáhať sa náhradného výživného. Otec mal. D. je ženatý, okrem D. má ďalšie dve maloleté deti, s ktorými a ich matkou býva v jednej domácnosti. Otec má v súčasnosti vyšší príjem, vo výške 920 eur. Otec súdu preukázal, že má rôzne exekúcie, ale na jeho exekúcie neprihliadal, lebo platenie výživného má prednosť pred statnými výdavkami povinného rodiča. Súd je toho názoru, že exekúcie vznikli otcovi jeho pričinením a oprávnené dieťa nemôže byť sankcionované neplatením výživného.

20. Súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov nie len na strane dieťaťa ( je o dva roky staršia, začala chodiť na základnú školu), ale aj u rodičov. Súd musel prihliadať na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd nemohol prihliadať na to, že matke maloletej otec jej druhého dieťaťa ( Z.) neplatí už rok výživné, lebo nemôže očakávať od otca mal. Natálie, aby suploval úlohu aj otca Sebastián platením vyššieho výživného na dieťa v 1. ročníku na základnej škole. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Nakoľko má dieťa znášať životnú úroveň svojich rodičov, súd sa podrobne zaoberal i faktom, že otec má v súčasnosti čistý mesačný príjem cca 920 eur ( neprihliadajú na exekučne zrážanú časť jeho mzdy). Ďalším dôležitým faktorom, ktorý súd nemohol opomenúť bol ten, že otcovi vznikla ďalšia (tretia) vyživovaciu povinnosť oproti rozhodovaniu o výživnom v roku 2014. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe, že pri určovaní výživného sa vychádza objektívne z čistého mesačného príjmu povinného rodiča a veku detí, ku ktorým je rodič výživou povinný. Súd používa na výživné 20 až 30 % z tohto príjmu, pričom ak zdravé dieťa s bežnými výdavkami primerané jeho veku, vzdelávaniu a vývojovým potrebám navštevuje materskú a základnú školu, počíta s 20%, pri návšteve strednej školy s 25 % a pri návšteve vysokej školy s 30 %-tami. V tomto konkrétnom prípade, nakoľko Natália je žiačkou základnej školy ako aj mal. G. V. N. je ešte mladšia, súd použil na výpočet výživného 20 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Čiže 20 % z sumy 920 eur predstavuje 184 eur a len túto sumu mohol súd použiť ako výživné pre všetky tri maloleté deti otca. Ak by súd aj rovnomerne rozdelil predmetnú sumu 184 eur medzi všetky tri deti, vyšla by mu suma 61,33 eur, čo je menej ako v súčasnosti otec platí na D. (65 eur). Pritom otec žiada ponechať výživné na pôvodnej sume 65 eur. Súd podporne prihliadal i na to, že jeho dcéra G. M. P. D. o 3 roky staršia, pritom súd na ňu naposledy určil výživné 65 eur a teda ak by súd zvýšil na mladšiu zdravú D.Á. s bežnými výdavkami na sumu 150 eur,

nebolo by to spravodlivé vo vzťahu k ostatným dvom deťom otca. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je nateraz nedôvodný a preto i návrh zamietol.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.