Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-152-2016.pdf
PDF · 160.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, X. XXX, X., zastúpenej JUDr. Júliusom Šuchterom, advokátom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: Riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR- KDI-213-006/2016 zo dňa 19. 05. 2016, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu Nitra č. KRPZ-NR-KDI-213-006/2016 zo dňa 19. 05. 2016 a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 2 zo dňa 10. 03. 2016 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, sa nachádza listina spísaná dňa 22. 01. 2016 s označením „vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu kpt. JUDr. M. Z. - záznam“, z ktorej vyplýva, že riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len KDI KR PZ) v Nitre a jeho zástupca vykonali dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. kontrolu dodržiavania liečebného režimu u príslušníčky polície kpt. JUDr. M. Z. (žalobkyňa), ktorá bola podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. XXX XXX dočasne pracovne neschopná pre chorobu od 12. 01. 2016 a určeným miestom, kde sa mala zdržiavať počas dočasnej pracovnej neschopnosti, bolo miesto X.. XXX. Na tomto mieste nebolo možné vykonať kontrolu liečebného režimu menovanej, pretože miesto pobytu bolo uzamknuté, bez zvončeka, a teda bolo zneprístupnené na vykonanie kontroly liečebného režimu, a to napriek hlasnému klopaniu na garážovú bránu a zvonenie na mobilné telefónne číslo, čo ostalo bez spätnej väzby. Žalobkyňa bola o vykonaní kontroly liečebného režimu informovaná prostredníctvom písomnej správy, ktorú nadriadení zanechali v poštovej schránke na adrese jej trvalého bydliska a zároveň miesta, kde sa mala zdržiavať počas pracovnej neschopnosti.
2. V rovnaký deň, t. j. dňa 22. 01. 2016, bola spísaná ďalšia listina s označením „vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu kpt. JUDr. M. Z. - záznam“, z ktorej vyplýva, že kontrola (zástupcom riaditeľa KDI KR PZ v Nitre a vedúcim oddelenia bezpečnosti cestnej premávky KDI KR PZ v Nitre) dodržiavania liečebného režimu bola vykonaná i dňa 21. 01. 2016 o 13,45 hod., pričom miesto pobytu
žalobkyne bolo opätovne uzamknuté, bez zvončeka, a teda zneprístupnené na vykonanie kontroly liečebného režimu (napriek hlasnému klopaniu na garážovú bránu a zvonenie na mobilné telefónne číslo, čo ostalo bez spätnej väzby). O vykonaní kontroly liečebného režimu bola žalobkyňa opätovne informovaná prostredníctvom písomnej správy, ktorú nadriadení zanechali v poštovej schránke na adrese jej trvalého bydliska.
3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P. XXXXXX, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 12. 01. 2016 a adresa, na ktorej sa ako poistenec mala zdržiavať v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, je totožná s adresou jej trvalého/prechodného pobytu, a to X. XXX. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vystavené dňa 12. 01. 2016 s tým, že žalobkyňa je práceschopná od 22. 01. 2016.
4. V podaní zo dňa 25. 01. 2016 označenom ako „porušenie povinností policajta - žiadosť o vyjadrenie podľa ust. § 56 ods. 1 zákona 73/1998 Z. z.“ bolo žalobkyni oznámené, že počas jej práceneschopnosti pri vykonávaní kontrol dodržiavania liečebného režimu v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 bolo zistené, že na určenom mieste nebolo možné vykonať kontrolu jej liečebného režimu, pretože miesto pobytu bolo uzamknuté, bez zvončeka, a teda zneprístupnené na vykonanie kontroly liečebného režimu, a to i napriek vyvinutému úsiliu o vykonanie kontroly (opakované telefonovanie, opakované zanechanie písomnej správy). O vykonaní kontroly liečebného režimu bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom písomnej správy, ktorá bola zanechaná v poštovej schránke na adrese bydliska, kde sa mala zdržiavať počas pracovnej neschopnosti. Zistenie uvedenej skutočnosti je považované za porušenie povinností policajta podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. a voči žalobkyni sa začína disciplinárne konanie podľa ust. § 56 ods. 1 vyššie uvedeného zákona. Vyjadrenie vo veci mala žalobkyňa predložiť dňa 26. 01. 2016 do 14,00 hod. a toto je i súčasťou predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza i vyjadrenie žalobkyne k porušeniu základných povinností policajta zo dňa 26. 01. 2016.
5. Následne správny orgán požiadal v podaní zo dňa 28. 01. 2016 o písomné stanovisko posudkového lekára k dodržiavaniu liečebného režimu príslušníka Policajného zboru. Posudkový lekár Ministerstva vnútra SR podal svoje stanovisko dňa 05. 02. 2016, v ktorom zrekapituloval zistený skutkový stav, citoval ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe“ alebo „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ust. § 80 ods. 3, 5 a ust. § 113 ods. 2, písm. f/ zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konštatoval, že žalobkyňa porušila liečebný režim, nakoľko v čase kontrol, t. j. dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a 21. 01. 2016 o 13,45 hod. neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu, na ktorú má oprávnenie podľa ust. § 80 ods. 3, 5 zákona č. 328/2002 Z. z. Na predmetnom podaní sa nachádza rukou dopísané „oboznámená dňa 17. 02. 2016“ a nečitateľný podpis.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Dňa 10. 03. 2016 bol pod číslom 2 vydaný disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Nitre, ktorým bolo podľa ust. § 53 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpis uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie kpt. JUDr. M. Z. „za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), ktorého sa menovaná dopustila tým, že počas trvania jej práceneschopnosti v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 v mieste jej trvalého bydliska X. č. XXX (v zmysle potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX zo dňa 12. 01. 2016) - neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v mieste trvalého bydliska X. č. XXX, nakoľko miesto pobytu bolo v čase predmetných kontrol uzamknuté (bránka a brána), bez zvončeka. Na určenom mieste nadriadení opakovane hlasno klopali na garážovú bránu, zvonili na mobilné telefónne číslo (XXXX XXX XXX), pričom telefón zvonil bez spätnej väzby. O vykonaní kontroly liečebného režimu bola menovaná informovaná prostredníctvom písomnej správy, ktorá jej bola zanechaná v poštovej schránke na adrese trvalého bydliska a zároveň miesta, kde sa mala počas pracovnej neschopnosti zdržiavať. Na tomto základe konštatuje porušenie liečebného režimu posudkový lekár Ministerstva vnútra SR vo svojom stanovisku č. SPOU-OZ-48-001/2016-PL zo dňa 05. 02. 2016, v zmysle ktorého menovaná neumožnila
svojmu nadriadenému vykonať kontrolu, na ktorú má oprávnenie podľa § 80 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto svojím konaním žalobkyňa porušila § 48 ods. 3, písm. a/, v/ zákona č. 73/1998 Z. z.“.
7. Proti predmetnému disciplinárnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
- Riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Nitre po prejednaní odvolania v ním zriadenej poradnej komisii (v zložení mjr. Mgr. M. O., mjr. Mgr. V. U. a kpt. Mgr. A. Y.) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Nitre č. 2/2016 zo dňa 10. 03. 2016.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa a citoval ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/ zákona o štátnej službe. Uviedol, že disciplinárny rozkaz bol prvostupňovým správnym orgánom vydaný dňa 10. 03. 2016 a je z neho nesporné, že žalobkyňa vzala vyhlásené uložené disciplinárne opatrenie na vedomie dňa 17. 03. 2016, čo potvrdila svojím podpisom. Námietka ohľadne vyhlasovania rozhodnutia iným, než zákonným spôsobom, sa javí vzhľadom na signovaný podpis a vzatie na vedomie, ako nelogická a bezpredmetná. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že písomnosťou pod č. KRPZ-NR- KDI-50-009/2016 bolo začaté disciplinárne konanie za porušenie povinností policajta podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zákona o štátnej službe a doplnenie registratúrneho záznamu pod č. KRPZ- NR-KDI-50-012/2016 jednoznačne smeruje k začatému disciplinárnemu konaniu pod č. KRPZ-NR- KDI-50-009/2016, pričom účastníčka konania bola so stanoviskom posudkového lekára pod č. č. SPOU- OZ-48-001/2016-PL zo dňa 05. 02. 2016 oboznámená, čo potvrdila vlastnoručným podpisom dňa 17. 02. 2016. Z obsahu tohto stanoviska je zrejmé aj porušenie povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zákona o štátnej službe tým, že dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a dňa 21. 01. 2016 o 13,45 hod. v čase kontrol neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu, na ktorú má oprávnenie podľa ust. § 80 ods. 3, 5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozpor s pravidlom správania sa, ako povinnosťou policajta ustanovenou v § 48 ods. 3, písm. a/ zákona o štátnej službe, žalovaný vidí v porušení iného všeobecne záväzného právneho predpisu, a to zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého policajt v čase dočasnej práceneschopnosti je poberateľom dávky sociálneho zabezpečenia a povinnosti poberateľa takejto dávky sú vymenované v ust. § 113 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol toho názoru, že predložené listinné dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú skutočnosť, že v zmysle ust. § 80 ods. 3, 5 vyššie citovaného zákona bola vykonaná u žalobkyne kontrola dodržiavania liečebného režimu v mieste jej bydliska X.. XXX. Účastníčka konania nesprístupnila svoj rodinný dom na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu, a to napriek vyčerpaniu všetkých dostupných možných spôsobov na vykonanie kontroly v dňoch 20. 01. 2006 a 21. 01. 2016. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva skutočnosť, ktorou by tento správny orgán spochybňoval fakt, že účastníčka konania sa nemala v mieste svojho trvalého bydliska zdržiavať, čo nepopiera ani účastníčka, ale správny orgán vo svojom rozhodnutí poukazoval na skutočnosť, že v čase vykonávaných kontrol, t. j. dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a 21. 01. 2016 o 13,45 hod. účastníčka konania neumožnila kontrolnému orgánu vykonať fyzickú kontrolu dodržiavania liečebného režimu, na ktorú má správny orgán oprávnenie. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo vykonané pri objasňovaní disciplinárneho previnenia a v následnom disciplinárnom konaní, dostatočne preukazujú skutočnosť, že žalobkyňa porušila svojím konaním ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/ zákona o štátnej službe a dopustila sa tak disciplinárneho previnenia podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalobkyni neboli odopreté žiadne procesné práva, ale bolo jej umožnené aktívne chrániť svoje práva a záujmy v zmysle zákona o štátnej službe a žalovaný teda potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
9. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 21. 06. 2016 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 05. 2016 č. KRPZ-NR-KDI-213-006/2016 a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Nitre č. 2 zo dňa 10. 03. 2016, ktorý vzala na vedomie dňa 17. 03. 2016 a ktorým jej bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v podobe písomného pokarhania.
10. V bode II. podanej žaloby uviedla, že disciplinárny rozkaz považuje za nezákonný, vecne nesprávny a nespravodlivý, preto proti nemu podala odvolanie, dôvody ktorého v tejto časti žaloby podrobne popísala.
11. Pod bodom IV. podanej žaloby uviedla, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami, a preto naďalej trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní. Žalovaný sa stotožnil so záverom, že z jej strany malo dôjsť k porušeniu ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe. Z napadnutého rozhodnutia nie je ale zrejmé, kedy mala byť oboznámená s predpismi, ktoré sa jej kladú za vinu a na túto skutočnosť poukazovala už v odvolacom konaní. V dôsledku tohto procesného pochybenia považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Odôvodnenie rozhodnutia smerujúce k porušeniu ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe naviac považuje za nelogické. Pokiaľ sa jej kladie za vinu i porušenie ust. § 48 ods. 3 písm. v/ zákona o štátnej službe, tak zo žalobou napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, k porušeniu akého predpisu z jej strany došlo, pretože sa zdržiavala v mieste trvalého bydliska a dodržiavala liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože spala, resp. oddychovala. Ďalšie procesné pochybenie vidí v tom, že disciplinárny rozkaz, t. j. rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, jej nebolo vyhlásené v zmysle zákona, resp. jej nebolo vyhlásené vôbec. Okolnosti prevzatia disciplinárneho rozkazu uviedla v podanom odvolaní proti nemu, v ktorom poukázala na to, že disciplinárny rozkaz musela podpísať. Pochybenie žalovaného vidí v tom, že bez vypočutia dotknutých osôb, resp. preverenia skutočnosti, skonštatoval, že jej námietka je nelogická a bezpredmetná. Taktiež namietala začatie konanie voči jej osobe, pri ktorom došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaný sa s týmto pochybením stotožnil. Bez vykonania dokazovania a zistenia objektívneho stavu veci správny orgán uviedol konkrétne porušenie zákona o štátnej službe. Nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal správny orgán prvého stupňa pri začatí disciplinárneho konania. Podľa jej názoru bola zákonne upovedomená len o začatí konania za porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zákona o štátnej službe a v priebehu konania nebola zákonne upovedomená o začatí konania pre porušenie ust. § 48 ods. 3 písm. v/ tohto zákona a skutočnosť, že sa mala možnosť vyjadriť k stanovisku posudkovej lekárky, nemožno považovať za splnenie povinnosti správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko z predloženej písomnosti nie je zrejmé, že bola upovedomená o začatí konania i podľa ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zákona o štátnej službe. V stanovisku posudkového lekára sa konštatuje porušenie zákona o sociálnom zabezpečení a tento právny predpis považuje žalovaný za „iný všeobecne záväzný právny predpis“, ktorý mala porušiť v súvislosti s ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe. Žalobkyňa bola toho názoru, že jej nadriadení pri vykonávaní kontrol nevyužili všetky dostupné možnosti (napr. dlhšie zotrvanie v mieste trvalého bydliska, klopanie na sklenené výplne okien, resp. vykonanie kontroly u obvodného lekára). V tejto súvislosti poukázala na to, že v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti nemá uvedené žiadne telefónne číslo. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „aj keď nevedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem sledovaný zákonom, tak vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mala a mohla“. Žiadnym spôsobom však nešpecifikoval, o aké „okolnosti a pomery“ malo ísť. Konanie správnych orgánov voči jej osobe považuje za zaujaté. Procesné pochybenie a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia vidí i v tom, že žalovaný v úvodných stranách svojho rozhodnutia konštatuje porušenie ust. § 80 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom na ďalšej strane toho istého rozhodnutia už konkretizuje ust. § 80 ods. 5, písm. a/ tohto zákona. Bola toho názoru, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s množstvom námietok, ktoré vzniesla v podanom odvolaní, a teda nepostupoval v súlade s ust. § 233 zákona o štátnej službe. Správny orgán prvého stupňa posudzoval len dôkazy svedčiace v jej neprospech a žalovaný sa s týmto stotožnil. Z disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, z čoho konkrétne vychádzal správny orgán prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Nie sú zrejmé skutočné dôvody, ktoré viedli k jeho uloženiu a v tejto
súvislosti poukázala na to, že spisový materiál neobsahuje údaje o jej odmenách a trestoch, z čoho by bolo zrejmé, že za svoju prácu bola doteraz len odmeňovaná. V závere žaloby poukázala na poradnú komisiu žalovaného (v zložení mjr. Mgr. M. O., mjr. Mgr. V. U. a kpt. Mgr. A. Y.), ktorej členov považuje za zaujatých, a preto ich rozhodnutie nebolo objektívne s tým, že sú to všetko jej kamaráti, kolegovia alebo najbližší spolupracovníci.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 09. 2016 k podanej žalobe uviedol, že pred vydaním rozhodnutia preskúmal v odvolacom konaní rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, zaoberal sa dôvodmi nespokojnosti žalobkyne a bol toho názoru, že k disciplinárnemu previneniu došlo z dôvodu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu č. 2/2016. Žalobkyňa svojím konaním počas trvania dočasnej práceneschopnosti neumožnila svojim nadriadeným v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 v mieste svojho bydliska na adrese X. č. XXX vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, pretože miesto pobytu bolo v čase vykonávaných kontrol uzamknuté a bez vchodového zvončeka. Kontrolný orgán využil všetky dostupné možnosti, počnúc zvonením na mobilné telefónne číslo, čo ostalo bez spätnej odozvy a o vykonaní kontroly liečebného režimu bola žalobkyňa informovaná i prostredníctvom písomných správ, ktoré jej boli zanechané v poštovej schránke na preberanie listových zásielok. Na základe týchto skutočností bolo posudkovým lekárom Ministerstva vnútra SR konštatované porušenie liečebného režimu a žalobkyňa svojím konaním porušila ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/ zákona o štátnej službe. Žalovaný bol toho názoru, že vo svojom rozhodnutí dal žalobkyni dostačujúce odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky v intenciách jej odvolania, keď uviedol, ktorý kontrolný orgán, resp. nadriadení vykonali kontrolu dodržiavania liečebného režimu a taktiež uviedol, v čom videl porušenie povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zákona o štátnej službe. Disciplinárny rozkaz bol žalobkyni riadne vyhlásený v intenciách zákona a žalobkyňa vzala vyhlásené uložené disciplinárne opatrenie na vedomie dňa 17. 03. 2016, čo potvrdila svojím podpisom. Vznesená námietka ohľadne vyhlasovania rozhodnutia iným ako zákonným spôsobom, sa javí vzhľadom na signovaný podpis a vzatie na vedomie ako nelogická a bezpredmetná. Doplnenie registratúrneho záznamu pod č. KRPZ-NR-KDI-50-012/2016 jednoznačne smeruje k začatému disciplinárnemu konaniu pod č. KRPZ-NR-KDI-50-009/2016, kde bola žalobkyňa oboznámená so stanoviskom posudkového lekára pod č. SPOU-OZ-48-001/2016-PL zo dňa 05. 02. 2016, čo potvrdila svojím podpisom dňa 17. 02. 2016 a z jeho obsahu je zrejmé i porušenie povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zákona o štátnej službe tým, že dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a 21. 01. 2016 o 13,45 hod. v čase kontrol neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu, na ktorú má oprávnenie podľa zákona. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa zdržiava. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom bližšie neuvádza a nekonkretizuje, v čom by mala voči jej osobe spočívať zaujatosť policajtov uvedených v žalobe. Práve naopak, má za to, že sú to jej najbližší pracovníci a dobrí kamaráti. Zo strany žalobkyne ide o subjektívne vnímanie celej situácie ohľadom disciplinárneho konania a túto námietku považuje žalovaný za irelevantnú. Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní veci a v následnom disciplinárnom konaní vykonané, dostatočne preukázali skutočnosť, že žalobkyňa porušila povinnosti policajta vyplývajúce zo zákona o štátnej službe a takto naplnila znaky disciplinárneho previnenia podľa ust. § 52 ods. 1 tohto zákona. Žalovaný sa vo svojom konaní zaoberal každou relevantnou skutočnosťou, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný a dospel k záveru, že disciplinárne previnenie zavineným porušením povinnosti policajta, ktoré sa kládlo žalobkyni za vinu, sa stalo a oprávnene jej bolo uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie ako najnižšia forma disciplinárneho opatrenia bez sankčného postihu. Žalovaný bol toho názoru, že vo svojom rozhodnutí dal žalobkyni jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, ktoré žalobkyňa v odvolaní nastolila. Vysvetlil, ako dospel k svojmu záveru, na základe akých skutočností považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne správne a zákonné. Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a vykonané dokazovanie v dostatočnej miere preukázali skutočnosť, že žalobkyňa
nerešpektovala niektoré povinnosti policajta upravené v zákone a dopustila sa disciplinárneho previnenia. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
13. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2016, v ktorom uviedla, že nielen samotný odvolací orgán, ale i zvolená komisia v zložení, v akom bola vytvorená, umožňujú mať pochybnosti o nepredpojatosti rozhodovania, čo by mohlo mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Komisia v zložení, v akom bola vytvorená, nemôže byť nestranná a neobjektívna, pretože sa všetci osobne poznajú a všetkým trom členom komisie je nadriadený riaditeľ KDI, t. j. žalovaný. Uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, i keď je to najnižšia forma disciplinárneho opatrenia bez sankčného postihu, ju už teraz finančne poškodilo, pretože bola hodnotená písmenom „B“ a nebola finančne odmenená tak, ako ostatní kolegovia. Poukázala na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. umožňuje uložiť i výčitku za disciplinárne previnenie a v tých prípadoch sa disciplinárne opatrenie neuloží.
14. Žalovaný podal v podaní zo dňa 02. 01. 2017 vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 21. 10. 2016, v ktorom zotrval na tom, že žalobkyňa svojím konaním počas trvania dočasnej práceneschopnosti v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 neumožnila v mieste trvalého bydliska svojim nadriadeným vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, nakoľko miesto pobytu bolo v čase vykonávaných kontrol uzamknuté a bez vchodového zvončeka. Vykonaným dokazovaním žalovaný nemal za preukázané, že by sa žalobkyňa v čase vykonávaných kontrol nemala nachádzať v mieste trvalého pobytu. Toto z rozhodnutia ani nevyplýva. Žalovaný však poukazoval na tú skutočnosť, že napriek všetkým možným vykonaným opatreniam v súlade so zákonom nebolo nadriadeným umožnené zo strany žalobkyne vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. K zloženiu poradnej komisie žalovaný uviedol, že táto bola zložená v súlade so zákonom, ktorý neupravuje možnosť zákonného vylúčenia zamestnanca, resp. zamestnancov v prípade vyslovenia pochybnosti o ich nepredpojatosti. Námietky, ktoré vznáša žalobkyňa, považuje žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané disciplinárne previnenie a pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 16. 09. 2016.
15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobkyne preskúmal obe žalobou napadnuté rozhodnutia, t. j. rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-213-006/2016 zo dňa 19. 05. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (disciplinárny rozkaz č. 2) zo dňa 10. 03. 2016 a dospel k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 05. 2016, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 03. 2016 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
16. Podľa § 194 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
17. Podľa § 48 ods. 3, písm. a/, v/, w/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov planom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v/ dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w/ zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 52 ods. 1 vyššie citovaného zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa § 53, ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).
Podľa § 56 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Podľa § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
Podľa § 60 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
Podľa § 232 vyššie citovaného zákona, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán").
Podľa § 233 ods. 1 vyššie citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 241 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia, ods. 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
Podľa § 243 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Podľa § 247a vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.
Podľa § 248 vyššie citovaného zákona, policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.
Podľa § 266 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.
18. Podľa § 80 ods. 3, 5, 7, 8, 9 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom je oprávnený kontrolovať bezprostredne nadriadený policajta alebo vyšší nadriadený policajta, alebo nimi písomne poverená osoba a dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom uvedeným v § 7 ods. 1 je oprávnený kontrolovať posledný bezprostredne nadriadený policajta alebo posledný vyšší nadriadený policajta, alebo nimi písomne poverená osoba. Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak a) sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti, b) dodržiava čas povolených vychádzok, c) nevykonáva činnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho zdravotný stav. Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa môže vykonať na podnet a) posudkového lekára, b) ošetrujúceho lekára, c) služobného úradu alebo služobného orgánu, d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo
profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak zdržiavať. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 vykonávať podľa odsekov 5 a 6 od prvého dňa dočasnej neschopnosti.
Podľa § 113 ods. 2, písm. f/ vyššie citovaného zákona, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný f) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti.
19. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 05. 2016 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2016 (disciplinárny rozkaz č. 2) a posúdiť, či správne orgány vo veci správneho trestania žalobkyne postupovali v súlade so zákonom, keď žalovaný zamietol jej odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu zo dňa 10. 03. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie podľa ust. § 53 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona a tento disciplinárny rozkaz potvrdil.
20. V predmetnej veci, s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, žalobou napadnutých rozhodnutí a obsah samotnej žaloby, správny súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v období od 12. 01. 2016 do 21. 01. 2016 (vrátane) uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopnú pre chorobu podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P. XXXXXX vystavenom dňa 12. 01. 2016. Podľa tohto potvrdenia sa žalobkyňa mala v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať na adrese X. č. XXX, ktorá je uvedená v potvrdení ako adresa jej trvalého/ prechodného pobytu.
21. Nemožno spochybniť, že povinnosťou žalobkyne ako policajtky bolo počas dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a zdržiavať sa na adrese (v konkrétnom prípade na adrese X.. XXX) v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy (to neplatí v prípade, ak by jej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky). Tieto povinnosti výslovne vyplývajú z ust. § 48 ods. 3, písm. v/, w/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. i z ust. § 113 ods. 2, písm. f/ zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016.
22. Zároveň nemožno spochybniť oprávnenie nadriadeného policajta (bezprostredne nadriadeného policajta alebo vyššieho nadriadeného policajta alebo nimi písomne poverenej osoby) kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom a kontrolovať, či sa dočasne neschopný policajt zdržiava v mieste určenom ošetrujúcom lekárom uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, čo bolo v konkrétnom prípade na adrese X.. XXX. Toto oprávnenie nadriadených policajtov, resp. nimi poverených osôb vyplýva z ust. § 80 ods. 3 a 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016.
23. Nadriadení žalobkyne sa za účelom kontroly dodržiavania liečebného režimu dňa 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a dňa 21. 01. 2016 o 13,45 hod. dostavili na adresu X. č. XXX, kde sa mala žalobkyňa zdržiavať počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, ale toto miesto im nebolo sprístupnené (brána a bránka boli zamknuté, bez domového zvončeka a žalobkyňa sa im neohlásila ani napriek klopaniu na garážovú bránu a volaniu na mobilný telefón), o čom dňa 22. 01. 2016 spísali dva záznamy.
24. Zistenie tejto skutočnosti považoval nadriadený žalobkyne za porušenie povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, čo bolo žalobkyni oznámené v podaní zo dňa 25.
01. 2016. Zároveň jej bolo oznámené začatie disciplinárneho konania a podľa ust. § 56 ods. 1 vyššie citovaného zákona bola vyzvaná, aby sa k veci vyjadrila.
25. Po vyjadrení žalobkyne zo dňa 26. 01. 2016 a vyjadrení posudkového lekára zo dňa 05. 02. 2016 (s ktorým mala byť žalobkyňa oboznámená dňa 17. 02. 2016) bol dňa 10. 03. 2016 vydaný disciplinárny rozkaz č. 2, ktorým bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie „za disciplinárne previnenie podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), ktorého sa menovaná dopustila tým, že počas trvania jej práceneschopnosti v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 v mieste jej trvalého bydliska X. č. XXX (v zmysle potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX zo dňa 12. 01. 2016)
- neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v mieste trvalého bydliska X. č. XXX, nakoľko miesto pobytu bolo v čase predmetných kontrol uzamknuté (brána a bránka) bez zvončeka. Na určenom mieste nadriadení opakovane hlasno klopali na garážovú bránu, zvonili na mobilné telefónne číslo (konkrétne uvedené), pričom telefón zvonil bez spätnej väzby. O vykonaní kontroly liečebného režimu bola menovaná informovaná prostredníctvom písomnej správy, ktorá jej bola zanechaná v poštovej schránke na adrese trvalého bydliska a zároveň miesta, kde sa mala počas pracovnej neschopnosti zdržiavať. Na tomto základe konštatuje porušenie liečebného režimu posudkový lekár Ministerstva vnútra SR vo svojom stanovisku č. SPOU-OZ-48-001/2016-PL zo dňa 05. 02. 2016, v zmysle ktorého žalobkyňa neumožnila svojmu nadriadenému vykonať kontrolu, na ktorú má oprávnenie podľa § 80 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto svojím konaním žalobkyňa porušila ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/ zákona č. 73/1998 Z. z.“
26. Z citovanej výrokovej časti disciplinárneho rozkazu zo dňa 10. 03. 2016 vyplýva, že nadriadený považoval uvedené „konanie“ žalobkyne za porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z., t. j. za porušenie povinnosti policajta plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a zároveň za porušenie povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zák. č. 73/1998 Z. z., t. j. za porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
27. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v oznámení zo dňa 25. 01. 2016 o začatí disciplinárneho konania je uvedené, že tam opísané konanie, resp. nekonanie žalobkyne, považoval jej nadriadený za porušenie povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by bolo žalobkyni oznámené začatie disciplinárneho konania i pre porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. v/ tohto zákona (za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že žalobkyňa bola dňa 17. 02. 2016 oboznámená so stanoviskom posudkového lekára k porušovaniu dodržiavania liečebného režimu) a napriek tomu správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa svojim konaním (uvedeným vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu) porušila i ust. § 48 ods. 3, písm. v/ zák. č. 73/1998 Z. z. Uvedené zistenie treba jednoznačne považovať za pochybenie správneho orgánu, na ktoré poukazovala i žalobkyňa v podanej žalobe, nakoľko je potrebné dôsledne rozlišovať povinnosti policajta uložené v ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/ a w/ tohto zákona a žalobkyňa nemôže byť postihovaná za porušenie takého ustanovenia zákona, pre ktoré jej nebolo oznámené ani začatie disciplinárneho konania a nemala možnosť sa k nemu ani vyjadriť. V súlade so zásadami administratívneho strestania, ktoré vychádza zo zásad trestného práva, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť policajtovi vždy oznámené, aký skutok, resp. skutky sa mu kladú za vinu a musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k začatiu disciplinárneho konania pre určitý konkrétny skutok. V predmetnej veci správne orgány podľa názoru súdu takto nepostupovali, keď žalobkyni bolo oznámené začatie disciplinárneho konania pre porušenie povinností policajta podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z., ale disciplinárne opatrenie jej bolo uložené za porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. a/ a v/ tohto zákona.
28. Správny orgán prvého stupňa teda žalobkyni kládol za vinu, že svojím „konaním“ uvedeným v bode 25 tohto rozsudku okrem iného porušila ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z., t. j. porušila povinnosti policajta plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 10. 03. 2016 však nie je konkretizovaná žiadna úloha, ktorá bola žalobkyni uložená ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a taktiež nie je konkretizovaná ani žiadna úloha, ktorá bola uložená žalobkyni rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, s ktorými bola žalobkyňa riadne oboznámená. Nie je teda zrejmé, v čom malo spočívať porušenie ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. zo strany žalobkyne. Pokiaľ správny orgán považoval porušenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. (ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného), s takýmto posúdením sa správny súd nemohol stotožniť. Námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že z výrokovej časti disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, v čom spočíva porušenie ust. 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. správny súd považoval za plne dôvodnú.
29. Správny súd je toho názoru, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi povinnosťami policajta uvedenými v ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/, w/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov platnom do 30. 06. 2016 a v prípade, ak dôjde zo strany policajta k porušeniu týchto povinností a následne k uloženiu disciplinárneho opatrenia musí byť porušenie týchto povinností jednoznačne konkretizované vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu. Taktiež je potrebné rozlišovať medzi povinnosťami policajta uvedenými v ust. § 48 ods. 3, písm. a/, v/, w/ vyššie citovaného zákona a povinnosťami policajta uvedenými v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. v ust. § 113 ods. 2, písm. f/ tohto zákona, t. j. povinnosťou policajta dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti).
30. Liečebný režim je definovaný v ust. § 2 ods. 11 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Z preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov nie je dostatočne zrejmé, čo považovali nadriadení žalobkyne za liečebný režim, kontrolu ktorého mienili vykonať v dňoch 20. 01. 2016 o 10,00 hod. a 21. 01. 2016 o 13,45 hod. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil žiadne určené konkrétnosti zo strany ošetrujúceho lekára týkajúce sa liečebného režimu, ktorý by žalobkyňa bola povinná dodržiavať. Od tejto povinnosti, t. j. povinnosti dodržiavať liečebný režim je potrebné podľa názoru súdu odlišovať povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a prípadné porušenie niektorej z týchto povinností (prípadne i oboch súčasne) musí mať svoj odraz i vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu, vydaním ktorého sa završuje disciplinárne konanie. Nemožno vylúčiť, že určitým konaním, resp. nekonaním môže dôjsť k porušeniu viacerých povinností uložených zákonom, ale porušenie týchto povinností musí byť presne špecifikované a konkretizované po skutkovej a právnej stránke.
31. Ohľadne špecifikácie skutku v disciplinárnom rozkaze súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i pokiaľ zákonodarca výslovne v právnej norme (ust. § 241 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z. z.) neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa príslušník polície dopustil disciplinárneho previnenia a za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, v ktorej zákonodarca výslovne uviedol, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci. Predmetom disciplinárneho konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia podriadeného (ktorého sa mohol dopustiť činnosťou alebo nečinnosťou) a v prípade preukázania, že sa podriadený dopustil disciplinárneho previnenia spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, pričom táto skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.
32. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 10. 03. 2016 je neurčitá i formulácia skutku (disciplinárneho previnenia), ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že počas trvania jej práceneschopnosti v dňoch 20. 01. 2016 a 21. 01. 2016 (bez bližšej časovej špecifikácie) v mieste jej trvalého bydliska, t. j. X. č. XXX neumožnila nadriadeným vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, nakoľko miesto pobytu bolo v čase kontroly uzamknuté a bez zvončeka. Rozhodnutia súdov, týkajúce sa disciplinárneho trestania, dávajú dôraz predovšetkým na presnú a jasnú formuláciu výrokovej časti disciplinárneho rozhodnutia (nevyhnutnosť konkretizácie skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, príp. i ďalších údajov slúžiacich na jeho identifikáciu), ktorým sa ukladá sankcia za disciplinárne previnenie. Nemožno spochybniť, že vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii skutku tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To je možné zabezpečiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, príp. i s uvedením ďalších skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, ale napr. i pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Len v prípade, ak je vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu (v skutkovej vete) riadne vymedzený skutok (previnenie), ktorý sa kladie určitému subjektu za vinu, môže sa tento subjekt adekvátne brániť proti tomuto skutku.
33. Z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že toto rozhodnutie nespĺňa vyššie uvedené kritériá, nakoľko v jeho výrokovej časti nie je skutok (resp. skutky), ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť, jednoznačne formulovaný. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v ust. § 52 ods. 1 definuje disciplinárne previnenie ako zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nejde o trestný čin alebo priestupok. Základné povinnosti policajtov sú zakotvené v ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona, resp. i v zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a je vecou správneho orgánu, aby vo výrokovej časti svojho rozhodnutia starostlivo formuloval skutok, resp. konanie, ktoré považuje sa disciplinárne previnenie a za ktoré ukladá sankciu.
34. V prípade, ak teda nadriadení zistili u žalobkyne také porušenie povinností policajta, ktoré odôvodňovalo uloženie disciplinárneho opatrenia, bolo potrebné vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu jednoznačne tieto povinnosti špecifikovať po skutkovej stránke s uvedením konkrétneho porušenia povinností žalobkyne a ich subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré mala žalobkyňa svojim konaním alebo nekonaním porušiť, t. j. ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona (príp. konkrétne ustanovenie iného zákona) vrátane konkrétneho písmena, pod ktorým je táto povinnosť zakotvená. 35. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia správnych orgánov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 05. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. disciplinárny rozkaz č. 2 vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky KDI KR PZ v Nitre zo dňa 10. 03. 2016 zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko obe tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnej, nedostatočnej a nejasnej formulácie previnenia, ktoré sa žalobkyni kladie za vinu.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené a žalobkyňou namietané pochybenia správnych, orgánov v predmetnej veci sa už správny súd ďalšími námietkami žalobkyne vznesenými v podanej žalobe nezaoberal.
37. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude vysporiadať sa so skutočnosťou, že disciplinárne konanie bolo proti žalobkyni začaté pre porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z., ale nie pre porušenie ust. 48 ods. 3, písm. v/, resp. pre porušenie iného ustanovenia tohto zákona alebo pre porušenie ustanovenia iného zákona, a preto sa žalobkyňa mohla vyjadriť len k porušeniu ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. Správny orgán prvého stupňa si teda bude musieť ujasniť skutočný stav veci (či a ktorú zákonom stanovenú povinnosť, resp. povinnosti žalobkyňa porušila a v čom konkrétne toto porušenie spočíva) a z toho stavu vychádzať tak, ako mu to ukladá ust. § 241 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. Porušenie určitej povinnosti musí byť subsumované pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené a žalobkyňa musí mať možnosť sa k veci, teda ku konkrétnemu
porušeniu zákona, ktoré sa jej kladie za vinu vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, čo vyplýva z ust. § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa vyjadrovala len k porušeniu povinnosti podľa ust. § 48 ods. 3, písm. a/ tohto zákona, nakoľko iné porušenie zákonom uložených povinností jej nebolo ani oznámené. Následne po ujasnení si skutočného stavu veci, resp. po vykonaní ďalších potrebných úkonov vo vzťahu k žalobkyni, správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodne, nakoľko po zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 05. 2016 a zrušení disciplinárneho rozkazu zo dňa 10. 03. 2016 sa vec vrátila do štádia, že je začaté disciplinárne konanie proti žalobkyni pre porušenie ust. § 48 ods. 3, písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z.
38. V ďalšom konaní budú správne orgány s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP viazané právnym názorom súdu.
39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.