Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-23-2016.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľka - otca: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, štátny občan SR, proti odporkyni v 1. rade - matke: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. XX, Š., štátny občan SR, odporkyni v 2. rade: maloletá G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. XX, Š.R., štátny občan SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu G. V., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že navrhovateľ: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX nie je otcom odporkyne v 2. rade: maloletej G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky T. E. XX, Š..
II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok vo výške 66 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, došlým na súd dňa 1.02.2016, neskôr doplneného podaním zo dňa 16.09.2016 domáhal sa navrhovateľ voči odporkyni v 1. a 2. rade vyhlásenia rozsudku súdom, ktorým by súd určil, že navrhovateľ: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX nie je otcom odporkyne v 2. rade: maloletej G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky T. E. XX, Š.. Svoj návrh skutkovo okrem iného odôvodnil tým, že s odporkyňou K. V. uzavrel manželstvo dňa 8.09.2007. Navrhovateľovi a odporkyni v 1. rade sa narodil z manželstva syn L. V., dňa XX.XX.XXXX. Od júna 2014 navrhovateľ s manželkou nežil v jednej domácnosti a následne dňa 26.01.2015 Okresný súd Bratislava III manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 1. rade rozviedol. Navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade spolu nežili cca 2 roky, odporkyňa v 1. rade už v tom čase mala priateľa, z tohto vzťahu sa jej narodila dcéra mal. G. V., nar. XX.XX.XXXX.
2. Odporkyňa v 1. rade sa písomne k návrhu na zapretie otcovstva nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník zastupujúci odporkyňu v 2. rade - maloleté dieťa: G. V., nar. XX.XX.XXXX sa písomne k návrhu na zapretie otcovstva nevyjadril.
4. Predmetom tohto konania je zapretie otcovstva.
5. Podľa § 105 CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
6. Podľa § 108 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
7. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
8. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
9. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
11. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
12. Súd po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinnými dôkazmi vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. rade s tým, že obaja súhlasili, aby súd otcovstvo k maloletej zaprel. Kolízny opatrovník zastupujúci odporkyňu v 2. rade sa pojednávania vo veci nezúčastnil. Pojednávania sa zúčastnil na základe predvolania súdu svedok Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., T. E. XX, občan SR, rodinný stav: slobodný. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že návrhu na zapretie otcovstva žiadal vyhovieť, nevedie spoločnú domácnosť s odporkyňou v 1. rade od júna 2014, pričom nie je otcom maloletej G. V., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko jej biologickým otcom je súdom predvolaný svedok Y. U., nar. XX.XX.XXXX. Odporkyňa v 1. rade, matka maloletej G. V. súhlasila s návrhom na zapretie otcovstva, ďalej súdu potvrdila, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej odporkyne v 2. rade, nakoľko jej skutočným otcom je Y. U., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým odporkyňa v 1. rade mala intímny pomer počnúc júlom 2014. Odporkyňa v 1. rade s navrhovateľom spolu nežijú dva roky pred opustením spoločnej domácnosti zo strany odporkyne v 1. rade, t.j. cca od júna 2012. Z výsluchu svedka Y. U., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že sa považuje za biologického otca maloletej odporkyne v 2. rade, súdu potvrdil, že začal intímne žiť s odporkyňou v 1. rade koncom jari 2014 / máj - jún 2014 /, vedú spoločnú domácnosť, pričom aj s maloletou G. V., nar. XX.XX.XXXX bývajú v byte u jeho sestry - Š., T. E. XX, o maloletú G. V. sa riadne stará, zabezpečuje ju po výchovnej aj fyzickej stránke.
13. Vzhľadom na zhodné tvrdenia navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, že biologickým otcom maloletej G. V., nar. XX.XX.XXXX je Y. U., nar. XX.XX.XXXX, ako aj s poukazom zhora uvedenú svedeckú výpoveď samotného Y. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý potvrdil, že sa jednoznačne považuje za biologického otca maloletej G. V., pričom v súčasnosti žije s odporkyňou v 1. rade aj s maloletou G. V., nar. XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti v byte u jeho sestry, súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovel.
14. Navrhovateľovi podaním návrhu na zapretie otcovstva (ďalej len „návrh“), ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 1.02.2016 vznikla poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1, písm. a/, § 6 ods. 1, veta prvá, ods. 2 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP zaplatiť súdny poplatok v sume 66 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ tento súdny poplatok nezaplatil pri podaní návrhu, súd vzhľadom na zhora uvedené navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok vo výške 66 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Nakoľko sa navrhovateľ na pojednávaní vo veci samej výslovne vzdal nároku voči odporkyni v 1. rade na náhradu trov konania, súd podľa § 52 CMP rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).