Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Pc-31-2016.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/31/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci osoby oprávnenej T. L., H.. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, E. a osoby oprávnenej z výživného v 1. rade T. L., H.. XX.X.XXXX, bytom Z. X, E., v 2. rade S. L., H.. X.XX.XXXX, bytom Č. X, E., v konaní o určenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Povinná v I. rade T. L. je p o v i n n á prispievať na výživu oprávnenej T. L. výživným vo výške 70 Eur mesačne od 24.10.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
II. V prevyšujúcej časti výšky výživného od povinnej v I. rade konanie zastavuje.
III. Povinný v II. rade S. L. je p o v i n n ý prispieva na výživu oprávnenej T. L. výživným vo výške 205 Eur mesačne od 24.10.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
IV. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 24.10.2016 do 28.2.2017 vo výške 100 Eur povoľuje povinnej v I. rade T. L. splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
V. Dlžné výživné za obdobie od 24.10.2016 do 28.2.2017 zo strany povinného v II. rade S. L. n e u r č u j e.
VI. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/150/2008 zo dňa 9.6.2009.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená osoba/navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2016 žiadala, aby povinní v 1. rade T. L. bola povinná prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne a povinný v 2. rade sumou 205 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.
2. Oprávnená navrhla, aby bola povinná v 1. rade zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 70 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna, v prevyšujúcej časti určenia výživného zobrala návrh späť.
3. Povinná v 1. rade sa k podanému návrhu vyjadrila písomne dňa 30.12.2016. S návrhom na určenie výživného vo výške 50 Eur mesačne súhlasila.
4. Povinný v 2. rade sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 3.1.2017. S návrhom na určenie výživného súhlasí.
5. Oprávnená uviedla, že je študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy N. N. E., o čom predložila potvrdenie o návšteve školy. Povinní sú jej rodičia. Po osobných nezhodách na základe svojich
sústavných psychických problémov so svojou matkou a jej partnerom, s ktorými bývala v prenajatom byte sa odsťahovala v októbri 2016. V súčasnosti býva u svojho priateľa, pričom svoje potreby súvisiace so štúdiom ako aj cestovné, nákup literatúry, školské potreby a pod. finančne podporoval otec, t.j. povinný v 2. rade. Povinná v 1. rade ju finančne nepodporuje, nepodporovala a keď ju o to žiadala uviedla, že keďže sa chcela od nej kvôli nezhodám osamostatniť, má si vystačiť s tým, čo jej dá povinný v 2. rade. Oprávnená uviedla, že by chcela doštudovať strednú školu, žiť bez psychických problémov a preto sa rozhodla osamostatniť. Na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb, výživu, všetky životné potreby pre všestranný, telesný a duševný vývoj, aktivity voľného času, lieky, ošatenie, hygienické potreby a cestovné sa majú podieľať obidvaja rodičia rovnako. Náklady súvisiace so štúdiom lieky, aktivity voľného času, mobil a cestné jej hradil otec - povinný v 2. rade. Zároveň prispieval matke výživným daným vo výške 130 Eur mesačne. Náklady súvisiace so štúdiom a samostatným žitím bez rodičov sa neustále zvyšujú a nestačí jej príjem z otcovej strany, ktorý predstavuje 205 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Z tohto príjmu si hradí ubytovanie vo výške 130 Eur mesačne, cestovné 10 Eur mesačne, mobil 15 Eur mesačne a 50 Eur mesačne jej zostáva na stravu, hygienické potreby, náklady na učebné pomôcky a platby pre školu, ošatenie, voľnočasové aktivity a pod..
6. Povinná v 1. rade uviedla, že o oprávnenú sa starala nepretržite od jej šiestich rokov po rozvode s bývalým manželom. Oprávnenú neustále finančne podporovala, starala sa riadne o jej výživu, ošatenie, hygienické potreby, hradila jej výdavky na štúdium, taktiež sa starala o náklady spojené s chovom psa. Na výživu oprávnenej sa podieľal aj jej bývalý manžel/povinný v 2. rade a to sumou 130 Eur mesačne. Ostatné náklady hradila sama zo svojho príjmu. Napriek neustálej snahe postarať sa o dcéru medzi nimi vznikali rozpory, čo nepopiera. Rozpory sa im nepodarilo riešiť pre jej neustále odmietanie. Oprávnená odmietala dodržiavať základné pravidlá slušného spolužitia. Napriek jej výhradám si do bytu vodila kamarátov, ktorí ostávali i na noc napriek jej zákazu. Taktiež zanedbávala svojho psa. V škole často svojvoľne vynechávala hodiny. Vzájomné nezhody vyústili až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti od 1.10.2016 do prenájmu zo svojim priateľom, čo sa dialo proti jej vôli. Keďže je dospelá, má na to právo. Viackrát ju žiadala o urovnanie nezhôd, ale jej počínanie sa vždy stretlo s odporom a odmietaním z jej strany, čo jej bolo veľmi ľúto. Keďže ju oprávnená viní zo svojich psychických problémov a ona nedokáže zmeniť svoj postoj, súhlasí s návrhom o určenie výživného pre plnoleté dieťa. Rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu. Povinná v 1. rade býva v podnájme so svojim priateľom, kde platí polovicu nájmu, t.j. 180 Eur mesačne. Zároveň oprávnenej od 1.10.2016 posiela každý mesiac k 20. dňu sumu 50 Eur mesačne.
7. Povinná v 1. rade predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce výdavky.
8. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom povinného v 2. rade bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 12/2015 do 11/2016 bol vo výške 1.063,22 Eur mesačne.
9. Z oznámenia doručeného zamestnávateľom povinnej v 1. rade bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2016 do 12/2016 bol vo výške 313,30 Eur mesačne. Súčasne bolo oznámené, že menovaná je práceneschopná od 5.9.2016, práceneschopnosť naďalej trvá.
10. Z pripojeného potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že oprávnená T. L. je v školskom roku 2016/2017 žiačkou 3. C triedy Strednej odbornej školy veterinárnej, E. - C..
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
23. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
25. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, ods. 4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že oprávnená nie je schopná sama sa živiť, nakoľko doposiaľ navštevuje strednú školu dennou formou. Z uvedeného dôvodu bola povinná v 1. rade zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 70 Eur mesačne a povinný v 2. rade sumou 205 Eur mesačne od 24.10.2016 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností povinných, z odôvodnených potrieb oprávnenej, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane rodičov, potreby oprávnenej v súvislosti s návštevou školy a ostatných výdavkov a dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné je primerané. Oprávnená má náklady spojené s výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, návštevou školy, zabezpečením potrebnej literatúry, školských potrieb a pomôcok, bývania. Ďalej súd zohľadnil, že povinní v 1. a 2. rade sú zamestnaní, pričom príjem povinnej v 1. rade predstavuje v priemere 313 Eur mesačne a príjem povinného v 2. rade v priemere 1.063 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb oprávnenej, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výživného je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.), vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že oprávnená doposiaľ navštevuje školu a nie je schopná sama sa živiť.
30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 Eur mesačne, na ktorú bola zaviazaná povinná v 1. rade a 205 Eur mesačne povinného v 2. rade je primerané.
31. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 24.10.2016 do 28.2.2017 došlo na strane povinnej v 1. rade k vzniku dlžného výživného vo výške 100 Eur, ktoré jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10 Eur s prihliadnutím na jej majetkové zárobkové pomery.
32. Na strane povinného v 2. rade dlžné výživné nevzniklo, nakoľko tento si svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenom rozsahu plnil v plnom rozsahu.
33. Konanie v časti o určenie výživného od povinnej v 1. rade zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom oprávnenej a za súhlasu povinnej v 1. rade (§ 29 ods. 1 CMP).
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.