Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č. sudkyňou Y.. N. L. v spore žalobcu Q. Z. L., E..L.., IČO: XXXXXXXX, M. XXXX/ XXX, XXX XX T., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. J. L.. C.. I.., sídlo X. Y. XXX/XX, M., adresa pre doručovanie M. XXXX/XXX, T. proti žalovanému C. F., nar. X.X.XXXX, W. V. XXX, U. W. V. o zaplatenie 885,83 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný R. X. T. I. U. K. W. W. Ý. zaplatiť žalobcovi sumu 692,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 692,52 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 56,36 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa XX.X.XXXX, doručenou súdu dňa XX.X.XXXX, sa žalobca domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 885,83 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 11,77 € a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 885,83 € od 12.4.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa X.X.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 858 €, ktorý sa žalovaný zaviazal riadne a včas splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 55,16 € v počte splátok 19. Keďže sa dostal s úhradou záväzku do omeškania, bol vyzvaný listom zo dňa XX.XX.XXXX k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Do omeškania sa dostal žalovaný dňa X.X.XXXX (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške; istina vo výške 208,95 €, úrok vo výške 67,20 € a zosplatnená istina 539,68 €, zmluvná pokuta 17 €, upomienka I. 5 €, upomienka II. 36 € a upomienka III. 12 €. V žalobe odkázal zároveň na všeobecné úverové podmienky a pripojený prehľad čerpania, splátok a úhrad.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená v súlade s 116 ods. 2 CSP, po vyčerpaní všetkých možností zisťovania jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP. Obe strany sa na predvolanie na termín pojednávania nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnil len právny zástupca žalobcu, nepožiadal však o odročenie z dôležitého dôvodu. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, v súlade s § 180 CSP.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi; predžalobnou výzvou čl. 15, podacím hárkom čl. 17, úverovou zmluvou čl. 19, úverovými podmienkami čl. 24 a nasl., výzvou k splateniu úveru čl. 42, poštovým hárkom čl. 43, výpisom čerpania splátok a úhrad čl. 45 a základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa X.X.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver v celkovej výške 858 € a zároveň záväzok žalovaného splácať čerpaný úver a príslušné náklady. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 55,16 € v počte splátok 19, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 23,78 %, RPMN vo výške 26,8 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 34,42 %. Zmluva obsahuje aj údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 1 048,04 €, údaj o dátume prvej splátky X.X.XXXX a lehote splatnosti ku dňu XX.XX.XXXX. Podľa pripojeného prehľadu čerpania a úhrad žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 165,48 € (prvé tri splátky). Listom zo dňa XX.XX.XXXX, označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“, žalobca vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu vyčíslenú vo výške 885,83 € uhradil v lehote 15 dní odo dňa odoslania listu. Z pripojeného poštového podacieho hárku je zrejmý dátum odoslania tohto podania dňom XX.XX.XXXX.

5.Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (8.4.2015) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

6.Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak jeneplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohodaúčastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

10.Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Zo skutkových zistení mal jednoznačne preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 858 €, ktorý v tejto výške žalovaný vyčerpal a nevrátil. Uhradil z neho len sumu 165,48 € (výšku troch splátok).

11.Vzhľadom k tomu, že v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne sa v nej uvádza len výška mesačnej splátky 55,16 € bez bližšej špecifikácie, teda bez toho, aby zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z dôvodu ktorého je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti považoval súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Poskytnutý úver sa preto v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Nakoľko v uvedenom spore bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu úveru 858 €, pričom vykonal len čiastočnú úhradu vo výške 165,48 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 692,52 €. Neuhradením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania. V uvedenom spore sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola výzva odoslaná (XX.XX.XXXX), teda dňom X.X.XXXX (lehota určená žalobcom uplynula X.X.XXXX). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od X.X.XXXX až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenej istine súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju aj vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom upomienok spolu vo výške 53 € (5+12+36), a to nielen z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (vrátane poplatku za upomienku). Poplatok za upomienku je upravený v hlave 11 § 1 Úverových zmluvných podmienok, v zmysle ktorého je spoločnosť žalobcu oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a ďalšej upomienky. Uvedené ustanovenie upravujúce poplatok za upomienku súd vyhodnotil ako neprijateľné a v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ako bol poplatok za upomienku v úverových zmluvných podmienkach koncipovaný, tak umožňuje (objektívne) získať na strane žalobcu ako dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady) než sú skutočné náklady, čo následne spôsobuje rozpor týchto poplatkov s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienky žalovanému zaslal. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobu v časti, ktorou žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- €, rovnako ako nedôvodnú súd zamietol. Podľa ustanovenia Hlavy 11 § 2 Úverových zmluvných podmienok ak sa žalovaný ako dlžník omešká s úhradou splátky, má žalobca ako veriteľ právo vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 €, ktorú musí žalovaný uhradiť, pričom táto pokuta bude naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Údaj o zmluvnej pokute je aj súčasťou zmluvy, jej časti označenej ako „platobné údaje“. V danom prípade však nemožno hovoriť o dojednaní zmluvnej pokuty ako výsledku konsenzu strán, pretože žalovaný nemal možnosť toto ustanovenie ovplyvniť, nakoľko bolo už súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Súd je toho názoru, že medzi stranami k dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo, túto nemožno považovať za dojednanú individuálne len preto, že je súčasťou zmluvy. Napokon, dojednanie nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a v rámci iných ustanovení zaniká. Text o zmluvnej pokute uvedený v rámci zmluvy medzi bodmi 53. a 57. nie je možné podľa názoru súdu považovať za dojednanie zmluvnej pokuty, pretože z neho nie je zrejmé ani to, kto sa zaväzuje zmluvnú pokutu zaplatiť. Toto dojednanie je zároveň neurčité v časti špecifikácie porušenia povinnosti („obvykle“) a ako neurčité dojednanie je v zmysle § 37 ods. 1 absolútne neplatné. Dojednanie zmluvnej pokuty je teda obsiahnuté iba v úverových zmluvných podmienkach, toto dojednanie sa nachádza až ku koncu úverových zmluvných podmienok, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis a preto ani dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú jeho pozornosti (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. K..Ú. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle§ 40 ods. 1 OZ. Zo všetkých uvedených dôvodov potom súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške17,00 eur zamietol.

14.Súd považuje za potrebné vysporiadať sa na záver aj s elektronickým podaním žalobcu zo dňa X.X.XXXX čl. 77, ktorým bola ospravedlnená neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní. V podaní žalobca odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX pod zn. Z. -XX/XX, ktoré bolo vydané v konaní o návrhu Okresného súdu Dunajská Streda na prejudiciálne konanie podľa čl. 267 ZFEÚ k zodpovedaniu konkrétnych otázok. Poukázal na to, že nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo vnútroštátnej úprave nie sú oprávnené stanoviť povinnosti do zmluvy o úvere, než tie, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. smernice 2008/48. Súd sa necíti byť rozhodnutím, na ktoré žalobca odkazuje, viazaný. Nejde o nariadenie, ktoré je okamžite aplikovateľné vo vnútroštátnom poriadku, nejde ani o smernicu, ktorá by bola transponovaná do vnútroštátneho poriadku, ide o rozhodnutie, ktoré sa týka konkrétnej veci. Súd nemá vedomosť o tom, čo je predmetom sporu vo veci vedenej na Okresnom súde H. L.. V tomto smere absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia. V uvedenom podaní teda chýba konkretizácia tvrdení, ktoré chce žalobca preukázať, podanie je všeobecné, obsahuje odkaz na otázky a odpovede, ktoré boli predmetom prejudiciálneho konania, na ktoré dal podnet OS H. L.. Nie je povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia namiesto strany sporu, resp. vyvodzovať ich z pripojených listín. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, aby sa oboznámil s predbežným právnym názorom vyslovovaným súdom v súlade s § 181 ods. 2 CSP, aby potom po jeho vyslovení mohol produkovať tvrdenia a dôkazy k prípadnej bezúročnosti predmetného úveru. Súd poukazuje aj na to, že z rozhodnutia, na ktoré podanie odkazuje, je v bode 4 uvedené, že čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Aj keby teda súd na uvedené rozhodnutie prihliadal, poukazujúc na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, teda ako slabšej strany sporu, ktorému musí súd v zmysle platných a účinných právnych predpisov vnútroštátneho práva, súladného s právom Európskej únie, o čom (o súladnosti) v danom prípade nemá pochybnosti, poskytnúť ochranu v rámci posudzovania titulu - zmluvy o úvere, jej náležitostí, okolností, za ktorých bola uzavretá, skutočností týkajúcich sa postupovania žalobcu pri uzatváraní zmlúv zistených v rámci svojej činnosti a pod. V danom prípade by sa potom súd aj tak musel zaoberať tým, či ide o taký nedostatok, ktorý môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pri istine úveru 1 000 € a celkovej sume, ktoré je žalovaný ako spotrebiteľ povinný podľa zmluvy zaplatiť 1 675,80 €, pri súčasnej neexistencii zákonom požadovaných náležitostí zmluvy, je podľa názoru súdu pochybnosť o schopnosti žalovaného posúdiť rozsah svojho záväzku daná.

15.O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v sporu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 859,68 € (100%). Súd vyhodnotil uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 696,92 (81,07 % = úspech žalobcu). Vo zvyšnom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol (18,93 % = úspech žalovaného). Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 62,14 %. V tomto rozsahu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Č..

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.