Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 013, zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti žalovanému: T. L., XX.XX.XXXX, J. U. X, XXX XX J. U., o zaplatenie 1.093,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1093,17 eur, zmluvný nárok vo výške 16,10 % ročne zo sumy 973,81 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 973,81 eur od 28.3.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 23.10.2006 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o bežnom účte (ďalej len „Zmluva“). Predmetnom Zmluvy bolo zriadenie bežného účtu na menu: Skk a poskytnutie povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a účinnosťou od 1.2.2006. Slovenská sporiteľňa poskytla povolené prečerpanie do výške 663,88 eur (20 000,- Skk) (ďalej len „Úver“) a to Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z dňa 27.3.2007. Slovenská sporiteľňa zaslala žalovanému dňa 13.10.2008 Oznámenie o zastavení povoleného prečerpania, predmetnom ktorého bolo zastavenie povoleného prečerpania, ktoré bolo poskytnuté k účtu dňa 26.3.2007 vo výške 663,88 eur (20.000 Skk) s konečnou lehotou splatnosti do 1.11.2048. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovaným dňa 23.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Slovenská sporiteľňa umožnila čerpať žalovanému Úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči Slovenskej sporiteľni z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal Úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti Úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu žalovaného a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle Zmluvy, Oznámenia, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver vo výške 16,10 % ročne. V prípade porušenia podmienok splácania Úveru žalovaným, bol medzi

stranami dohodnutý úrok z omeškania. Žalovaný využil možnosť čerpať Úver od Slovenskej sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa ho na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. S ohľadom na vyššie uvedené v zmysle Všeobecných obchodných podmienok uplatnila Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 13.2.2013 (ďalej len „Výpoveď“) právo vypovedať Zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Výpoveď v zmysle Obchodných podmienok nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť celý zostatok Úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. Slovenská sporiteľňa v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému (ďalej len „Pohľadávka“) na sumu celkom vo výške 1093,17 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 973,81 eur, z vyčísleného riadne úroku vo výške 0,27 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 65,26 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 53,83 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 27.3.2014. Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky č. 0346/2017/CE je uvedená pod č. 1344 aj Pohľadávka voči žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu Pohľadávka zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalovaný do dnešného dňa Pohľadávku neuhradil, preto sa žalobca domáha svojho práva súdnou cestou.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 15.6.2016 pod č.k. 7C/65/2016-58. Platobný rozkaz bol uznesením OS Levice zo dňa 19.10.2016 pod č.k. 7C/65/216-68 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 CSP, keďže sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Žalobu s prílohami a procesné poučenie v zmysle § 292 spolu s výzvou , aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a/ , pričom súd považoval nedoručenú zásielku za doručenú v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP. Predtým však súd doručoval žalovanému žalobu v zmysle § 116 CSP. Žalovaný sa k veci nevyjadril.

5. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 8.3.2017 rozhodol v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP, doručenie mali riadne vykázané, neúčasť neospravedlnili.

6. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 23.10.2006 bola uzavretá Zmluva o bežnom účte č. 0403022642/0900 podľa § 708-715 Obchodného zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným - majiteľom účtu. Predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 23.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, z ktorej vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá platobná karta VISA Electron, limit platobnej karty: v SKK, hotovostný v dňoch: 15 000 v mene SKK, bezhotovostný v dňoch 45 000 v mene SKK, celkový v dňoch 60 000 v mene SKK. Majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami Sadzobníkom, súhlasí s nimi, zaväzuje sa ich dodržiavať.

8. Podaním zo dňa 27.3.2007 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že keďže splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania, od 27.3.2007 mu ponúkajú možnosť prečerpávať sporožírový účet až do výšky 20 000 SK. Povolené prečerpanie sa poskytuje do 1.11.2048.

9. Podaním zo dňa 13.10.2008 právny predchodca žalobcu oznámila žalovanému, že s účinnosťou od 13.10.2008 mu zastavili povolené prečerpanie, ktoré bolo poskytnuté dňa 26.3.2007 vo výške 20 000 SK, 663,88 eur. Povolené prečerpanie mu bude opätovne poskytnuté ak zo strany žalovaného dôjde k odstráneniu skutočnosti, ktorá mala za následok zastavenie povoleného čerpania.

10. Podaním zo dňa 13.2.2013 právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému Odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. 40322642/0900 a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, pričom od tohto dňa povolené prečerpanie mu už nebude poskytované a zároveň banka týmto vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Výška pohľadávky predstavuje 1038,26 eur, ktorú bol vyzvaný žalovaný uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

11. Listom zo dňa 1.4.2014 banka oznámila žalovanému, že ako postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE uzatvorenej dňa 27.3.2014 postúpila pohľadávku vo výške 1093,17 eur s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka.

12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinný k 23.10.2006), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

14. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úveru.

15. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy (23.10.2006). Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana - spotrebiteľa, čerpanie finančných prostriedkov, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomne zmluvou inému.

17. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť úverovú pohľadávku inému subjektu, ak klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú až splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

21. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu (nepovoleného prečerpania). Žalobca k podanej žalobe ako dôkaz pripojil „Odstúpenie od zmluvy“ adresované bankou žalovanému zo dňa 13.2.2013, v ktorom zároveň banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky 1038,26 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Súd však zastáva stanovisko, že nie je možné v predmetnej veci považovať odstúpenie od zmluvy za účinný právny úkon. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s podaním zo dňa 13.2.2013 - odstúpenie od zmluvy, odkázal len na ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa fikcie doručenia. Fikcia doručenia by sa nemala aplikovať na prípad odstúpenia od zmluvy resp. iného hmotnoprávneho úkonu. Znamená to teda, že na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné doručenie do sféry dispozície druhej zmluvnej strany v limitoch § 45 Obč. zák. Záver o neprípustnosti dojednania uplatňovania fikcie doručovania hmotnoprávnych úkonov podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo 442/2003, ktorý sa k uvedenej problematike vyjadril tak, že právny úkon nie je perfektný, pokiaľ adresovaný prejav vôle konajúcej osoby nedošiel do sféry adresáta. Prejav vôle adresátovi dôjde v okamihu, kedy sa dostane do sféry jeho dispozície, teda keď bude mať adresát objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Od tohto okamihu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. To, aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu pritom nie je nevyhnutné; postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu, ktorý doručenie výzvy - odstúpenie od zmluvy žalovanému v konaní nepreukázal. Tá skutočnosť, že do spisu doložil bez akéhokoľvek dôkazu, že aj skutočne sa žalovanému doručovalo, nie je dôkazom tej skutočnosti, že predmetná zásielka bola adresátovi zaslaná a doručená (či už poštovým podacím lístkom, doručenkou). Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom. Postúpenie pohľadávky napriek

nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Obč. zák. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno v tomto prípade efektívne konvalidovať ani oznámením banky o postúpení pohľadávky. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku tohto nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.

22. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odvádzal od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014, pričom ju k žalobe nepriložil a poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR R 119/2003: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Uviedol, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V prílohe priložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu, ktoré podľa neho v dostatočnej miere preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu v súdnom konaní.

23. Súd s poukazom na zaujatie stanoviska žalobcu pod bodom 22 uvádza, že vzhľadom k tomu, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. Súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2012 Z.z. o bankách a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

24. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaný vo veci mal plný úspech, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, a ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

v Leviciach, dňa 8.3.2017