Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-64-2016.pdf
PDF · 115.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX V., adresa na doručovanie M. X, XXX XX V., proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného ako súčasť zmluvy - Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.10.2004 je n e p l a t n á.
Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.9.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa jednak domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013, uzavretej medzi stranami sporu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň, aby súd zaviazal subjekt Lesy SR š.p., odštepný závod lesnej techniky, Mičinská cesta č.33, 974 01 Banská Bystrica, mzdové oddelenie zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy z tejto zmluvy a tiež žiadala, aby súd vo veci samej rozhodol rozsudkom tak, že určí, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.7.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že so žalovaným podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 25.7.2013, ktorá bola jej zaslaná na základe odkúpenia pohľadávky od VÚB a.s. - Slovenské kreditné karty a.s., s ktorou podpísala zmluvu 2330767 dňa 1.10.2004. Túto zmluvu označila za problematickú a z eurokonformného hľadiska najmenej v časti za neudržateľnú. Trvala na tom, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť a zrážky sa jej vykonávajú bez ohľadu na existenciu sporu, pričom výšku dlhu veriteľ sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy označila za rozporný s právom EÚ a tiež, že je v rozpore s medzinárodnou zmluvou a preto je aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 OZ). Ako súčasť žaloby označila návrh na prerušenie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu v SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o EÚ. Za problematické žalobkyňa označila to, že sa jedná o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník
tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa poukázala na niektoré ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na viaceré rozhodnutia - rozsudky Súdneho dvora (ES) a rovnako tak citovala slovenskú právnu úpravu použiteľnú pre tento právny vzťah. Taktiež za problematické označila to, že Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnenými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, žalobkyňa uviedla, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Taktiež navrhla určiť dôvod, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3 a 4 OZ. Za hrubú nerovnováhu označila to, že veriteľovi sa umožňuje svojvoľne určiť výšku dlhu a postihnúť majetok.
2. Prípisom zo dňa 6.10.2016 vyzval súd žalobkyňu, aby k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložila Zmluvu č.2330767 zo dňa 21.10.2004 uzavretú s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s., potvrdenie jej zamestnávateľa o tom, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy a v akej výške dosiaľ boli vykonané, resp. pokiaľ zamestnávateľ zrážky zo mzdy nevykonáva, z akého dôvodu a tiež dohodu o zrážkach zo mzdy, na ktorú v žalobe odkazuje, nakoľko táto nebola súdu predložená a nebola ani súčasťou dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.11.2016 sp.zn.9Csp/64/2016-24, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2016, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
4. Dňa 2.3.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 28.2.2017, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Poukázali na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je upravená v § 551 OZ. Ďalej odkázali na zmluvné dojednanie v žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 2.9.2014. Tvrdenia žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, označili za nepreukázané. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s jej obsahom. Popreli, že by predmetné ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy obsahovali zložité alebo zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si zmluvu zo dňa 2.9.2014 a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas s podpisom resp. nesúhlas a predmetnú zmluvu za daných okolností nepodpísať. Tiež poukázali na skutočnosť, že zákonodarca v žiadnom právnom predpise účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neuvádzal, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia záväzkov je pri spotrebiteľských zmluvách zakázaná alebo neplatná. Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy zo dňa 2.9.2014, uplatnili si iba svoj nárok, ktorý im vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a predmetnej zmluvy v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej VÚB a.s. deklarovala, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systém a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň poukázali aj na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013, ktorá bola žalovanej doručená 31.7.2013, kde sama žalobkyňa dlžnú sumu čo do
dôvodu a výšky uznala. Žalobkyňa podpísala aj rozhodcovskú zmluvu dňa 25.7.2013. Aj napriek tomuto uznaniu a dohode, žalobkyňa svoj dlh opäť nesplácala a tak bol žalovaný nútený využiť ďalší zákonný prostriedok na vymoženie svojho nároku a síce dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa predmetnú dohodu podpísala doma a teda mala priestor a čas si ju prečítať a porozumieť jej. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadali predmetnú žalobu zamietnuť z dôvodu, že jej chýba podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie - rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/91/2006 zo dňa 18.6.2007. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že žalobkyňa bola povinná plniť svoj splatný dlh a ak by aj súd v súdnom konaní určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, mal by žalovaný následne možnosť sa žalobou na plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy o úvere od žalobkyne, čím by sa pohľadávka zvýšila o trovy konania a pohľadávku by žalobkyňa musela pravdepodobne uhradiť naraz. Ak by žalobkyňa svoju súdom určenú povinnosť nesplnila, pristúpili by k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekučného konania. Keďže postavenie žalobkyne by sa určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo, dokonca je možné povedať, že by došlo k jeho zhoršeniu, mali za to, že nie je splnená požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa má možnosť žalobou na plnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu a preto ani z tohto dôvodu určovacia žaloba nie je opodstatnená, keďže možno žalovať priamo na splnenie povinností. Konanie žalobkyne spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení a následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, označili za neakceptovateľné, s tým, že je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania resp. uhrádzania, začala žalobkyňa namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy a je teda logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Vyjadrili názor, že by súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, kedy by negoval hmotnoprávny inštitút upravený v § 551 OZ. Z uvedených dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.
5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 8.3.2017, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavil právny zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané tiež riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
6. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: list zo dňa 29.12.2015 z č.l.8, Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013 z č.l.9, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.7.2013 z č.l.10, dočasný splátkový kalendár na obdobie 12 mesiacov zo dňa 24.7.2013 z č.l.11, list zo dňa 24.7.2013 z č.l.12, potvrdenie zo dňa 6.10.2016 z č.l.32, Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.10.2004 vrátane obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s., oboznámil sa s prednesom žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav. Z listu zo dňa 29.12.2015, ktorý žalovaný adresoval firme Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný závod lesnej techniky súd okrem iného zistil, že im týmto oznámili, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2013 im postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č.XXXXXXX vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených s tým, že ich vyzvali na základe predloženej dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu ich zamestnanca
- žalobkyne, pričom je tam špecifikovaná pohľadávka v celkovej výške 4.295,99 €. Z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom predmetom tejto dohody bolo uznanie čo do právneho dôvodu a výšky záväzku žalobkyňou ako dlžníkom voči žalovanému ako veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy č.2330767 zo dňa 21.10.2004 uzavretej s pôvodným veriteľom VÚB a.s., s tým, že celková dlžná suma bola vo výške 4.173,60 €, pričom dlžník vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch. Zároveň sa zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 12 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 30,- €. Z návrhu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že tento bol podpísaný žalovaným, absentuje tam podpis žalobkyne.
Z dočasného splátkového kalendára na obdobie 12 mesiacov zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že mal byť dohodnutý medzi stranami sporu, avšak na ňom figuruje iba podpis žalovaného, s tým, že je tu uvedený rozpis splátok v počte 12, prvá splátka splatná 20.8.2013, posledná splatná 20.7.2014, každá vo výške 30,- €, s výnimkou poslednej splátky, kde je výška splátky 3.843,60 €. Z listu zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobkyni, s tým, že sa jedná o sprievodný list, keď jej boli zasielané návrhy Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach resp. Rozhodcovská zmluva, ktoré žiadali podpísať a zaslať späť do 31.7.2013 na adresu ich spoločnosti. Z potvrdenia zo dňa 6.10.2016 súd zistil, že bolo vydané firmou Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica, v ktorom potvrdili, že vykonávali zrážky v prospech žalovaného v období od septembra 2015 do augusta 2016, pričom za uvedené obdobie vykonali zrážky v celkovej výške 330,- € a od vykonávania zrážok upustili od momentu obdržania listu od žalobkyne, v ktorom ich požiadala o pozastavenie zrážok z dôvodu podania žaloby na súd. Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.10.2004 vrátane obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. súd okrem iného zistil, že je na nej uvedené číslo žiadosti / zmluvy 2330767, ako zmluvná strana je uvedené VÚB a.s., IČO: 31320155 a za ňu Slovenské kreditné karty a.s., IČO: 36493783, ako klient je uvedená žalobkyňa, s tým, že v zmluve je výška úverového rámca 36.000,- Sk, pevná mesačná splátka 1.200,- Sk, schválený úverový rámec 27.000,- Sk, schválená štandardná mesačná splátkach 900,- Sk. Žalobkyňa vyhlásila, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámila s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku V. Zúčtovanie, Úhrada a Platba bod 31. Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec na 0, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej a dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Z prednesu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že ona žiadala, aby jej žalovaný oznámil resp. preukázal výšku jej aktuálneho dlhu a z čoho tento pozostáva, teda či sa jedná o istinu alebo úrok, keďže má vedomosť, že Ministerstvo spravodlivosti vyhlasuje teraz takéto zmluvy za bezúročné a bezpoplatkové, a z toho dôvodu pokiaľ je dlžná ešte v časti istiny, tak by bola to ochotná uhradiť, ale nie úrok. Podľa jej zistení sú takéto dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom a bolo jej povedané, že zrážky zo mzdy môže nariadiť iba súd alebo exekútor. Na záver uviedla, že podľa jej informácii aj Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane sa vyjadrilo v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy má mať formu samostatnej listiny s tým, že predmetná zmluva bola formulárovou zmluvou. Na upresňujúcu otázku súdu, či sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť súčasťou predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 1.10.2014 žalobkyňa uviedla, že áno, že podľa nej je táto dohoda neplatná. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti nie sú záväzné a súd si vie vytvoriť vlastný názor na vec. Trvali na tom, že žalobkyňa nepreukázala neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z toho dôvodu zotrvali na žiadosti žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trval tiež na tom, že pri podpise predmetnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazal dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky a teda majú za to, že písomná forma bola dodržaná.
7. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný začal realizovať predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže aj z firmy zamestnávateľa žalobkyne mal súd potvrdené, že v mesiacoch september 2015 až august 2016 boli uskutočňované zrážky zo mzdy a následne od vykonávania zrážok upustili s poukazom na konanie vedené na súde. Súd preto považoval naliehavý právny záujem žalobkyne za preukázaný, nakoľko pokiaľ žalobkyňa mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, bez požadovaného určenia by zostalo jej právne postavenie neisté resp. by bez takéhoto určenia boli jej práva ohrozené, pretože zrážky zo mzdy by zamestnávateľ žalobkyne musel inak ďalej realizovať. Súd právny vzťah žalobkyne a žalovaného posúdil ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako i celý vzťah medzi stranami sporu aj posudzoval. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 1.10.2004 uzavrela žalobkyňa ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Vo vyššie citovanom ustanovení týchto Všeobecných obchodných podmienok bolo uvedené, že ak klient neuhradí splátku resp. inú splatnú čiastku v zmysle tejto zmluvy v lehote splatnosti, má veriteľ právo okrem iného uplatniť si túto pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím mal klient svojim podpisom zmluvy vyjadriť súhlas. Podpis klienta, teda žalobkyne sa nachádza len na samotnej úverovej zmluve - žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č.XXXXXXX, na samostatných Všeobecných obchodných podmienkach podpis klienta - žalobkyne absentuje, len v jednom z ustanovení úverovej zmluvy je uvedené, že sa žalobkyňa pred podpisom zmluvy oboznámila aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami a zaviazala sa ich dodržiavať. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nebola dodržaná písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú Občiansky zákonník vyžaduje pod sankciou jej neplatnosti. Súd totiž zastáva názor, že podpisom musí byť opatrená samotná zmluva, ktorá obsahuje klauzulu, že jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ale v prípade, že sa na určitý typ právneho úkonu vyžaduje písomná forma, ako je tomu napr. pri zmluvnej pokute alebo aj dohode o zrážkach zo mzdy, je potrebné podpisom opatriť aj samotné Všeobecné obchodné podmienky. Súd v tejto veci poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.11.2013 sp.zn.I.ÚS 3512/2011, podľa ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis“. Okrem absencie písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy má súd však predovšetkým za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nesporné, že predmetná úverová zmluva, ktorú uzavrela žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného bola formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť a už vôbec nemohla ovplyvniť znenie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalobkyňa podpísaním predmetnej úverovej zmluvy musela automaticky akceptovať aj celý obsah Všeobecných obchodných podmienok, v opačnom prípade by nedošlo vôbec k uzatvoreniu úverovej zmluvy ako takej. Súd zastáva názor, že Všeobecné obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického resp. vysvetľujúceho charakteru. Všeobecné obchodné podmienky nemajú slúžiť na to, aby boli do nich skryté zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, navyše pokiaľ sú tieto koncipované neprehľadne, sú zložito formulované, písané malým písmom, za účelom toho, aby sa tým zvýšila šanca, že uniknú pozornosti spotrebiteľa, tak ako tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Pokiaľ sa tak deje, jedná sa o konanie v rozpore s dobrými mravmi a takýto právny úkon je nutné považovať za neplatný. Súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v Slovenskej republike neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom žalovaného, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy žiadny právny predpis nevylučoval, aby aj v spotrebiteľských zmluvách bola pohľadávka zabezpečená formou dohody o zrážkach zo mzdy, čiže dohoda o zrážkach zo mzdy bola štandardným zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie splnenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi za podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku a súd by na takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by bola uzavretá vo forme samostatnej listiny, v ktorej by boli dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené práva a povinnosti jednotlivých strán, nahliadal iným spôsobom. Ak sa však žalovaný snažil „prepašovať“ dohodu o zrážkach zo mzdy do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť uvedomiť si a posúdiť všetky konzekvencie z toho plynúce, súd zastáva názor, že takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, navyše keď pri inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné opomenúť, že v niektorých prípadoch môže byť tento využívaný aj na obchádzanie súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Na okraj súd uvádza, že upresnil vo výroku svojho rozsudku petit podanej žaloby, tak aby bol zosúladený s obsahom predmetnej žaloby resp. všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu tohto súdneho konania, nakoľko súd sa nemá striktne pridržiavať petitu, ale má sa práve riadiť celým obsahom žaloby, z ktorej ale musí byť jasné čoho sa žalobca domáha, čo v súdenej veci bolo splnené, nakoľko súd je v konaní viazaný obsahom podanej žaloby a nie iba jej petitom, v týchto súvislostiach potom súd formuloval výrok rozsudku, tak ako je v ňom uvedený.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.