Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-37-2022.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Ing. S. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. J., O. I. XXXX/XX, zastúpený: PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 53 029 623, proti žalovaným: 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, 2/ T. U., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A. J. - C. D., D. XXXX/XX, 3/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., K. XXXX/ X, žalovaní v rade 1/ až 3/ zastúpení: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, 4/ Ing. K. H., nar. X.XX.XXXX, bytom A. J. - D. Q., D. XXXX/XX, 5/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. - C. D., H. XXXX/X, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaných v rade 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/81/2020-142 zo dňa 8.9.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín určil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN-C č. 443/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1218 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A. J. spolu vo veľkosti 1/2-ice (podiel v BSM) a žalovaná v rade 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. KN-C č. 443/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1218 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A. J. vo veľkosti 1/8-iny k celku. Výrokom II. súd priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a ďalším výrokom žalovaným v rade 4/ a 5/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 140 OZ, § 40a OZ, resp. § 603 ods. 3 OZ a konštatoval, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol prevádzaný spoluvlastnícky podiel žalovanou v rade 3/ na žalovaných v rade 1/ a 2/ vo veľkosti 1/16-iny k celku. Pretože sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ, predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka bolo porušené a žaloba o určenie vlastníckeho práva je tak následok porušenia ponukovej povinnosti a po uplatnení relatívnej neplatnosti konštatovaná absolútna neplatnosť uvedeného úkonu. Žalobou sa tak má navodiť pôvodný stav veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní, resp. vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ trovy nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podali odvolanie žalovaní v rade 1/ až 3/. Dôvodili poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej
inštancie vyčítali, že pripustil rozhodovanie o určovacej žalobe, hoci podľa ich záverov to nie je možné. Podľa nich sa žalobca mal domáhať svojich práv v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd tiež podľa nich nesprávne posúdil argumenty, ktoré uvádzali vo vzťahu k žalobcovi ako k podielovému spoluvlastníkovi, ktorý nemal byť ukrátený na svojich vlastníckych právach, pretože v danom prípade uzatvorila žalovaná v rade 3/ ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovanými v rade 1/, 2/ ako kupujúcimi len na časť jej spoluvlastníckeho podielu pomerne zodpovedajúcemu veľkosti ich doterajších spoluvlastníckych podielov. Žalobca tak mohol požiadať žalovanú v rade 3/ o odpredaj časti jej spoluvlastníckeho podielu, čo však doteraz neučinil (z podielu 1/8-iny odkúpená len časť o veľkosti 1/16-iny). Podľa ich názoru Občiansky zákonník expresis verbis nerieši právne dôsledky stavu, ak sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá iba niektorý zo spoluvlastníkov, a to za stavu, ak iný spoluvlastník využil predkupné právo na kúpu podielu, avšak iba vo výške, ktorá zodpovedá jeho pôvodnému podielu. Na túto otázku nedáva jednoznačnú odpoveď ani judikatúra a majú za to, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neovplyvní prevod podielu, ktorý využil jeden zo spoluvlastníkov uvedeným prevodom, keď ďalší spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, nebol ukrátený na svojich právach. Túto skutočnosť brali do úvahy, keď uzatvárali kúpnu zmluvu, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli ukrátení na svojich právach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaných v rade 1/ až 3/ sa nestotožňuje. Čo sa týka otázky určovacej žaloby, jednoznačne sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovanou v rade 3/, čo nakoniec vyplynulo aj zo samotnej žaloby. Pokiaľ teda bola vznesená námietka relatívnej neplatnosti, zmluvu je možné považovať za absolútne neplatnú od samotného začiatku. To platí i tam, kde na základe takto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Vydaný rozsudok okresného súdu tak považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Prostredníctvom zástupcu potvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a žiadal rozsudok potvrdiť.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrili žalovaní v rade 1/ až 3/, ktorí uviedli, že žalobca si je vedomý toho, že typ určovacej žaloby, ktorý zvolil, nie je v súlade s ustanovením § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Opakovane poukázali na ich záver, že žalobu o určenie vlastníckeho práva nie je možné v takomto konaní uplatniť. Pri takomto type žaloby je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení. Sú toho názoru, že žalobca neodstránil ani svojím vyjadrením procesné nedostatky, na ktoré v odvolaní poukazovali. Opakovane uviedli, že žalovaná v rade 3/ nemala záujem pri uzatváraní kúpnej zmluvy poškodiť ostatných podielových spoluvlastníkov, a preto rešpektovala ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka.
5. V ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení s tým, že pri type určovacej žaloby preukázal naliehavý právny záujem tým, že uzatvorením kúpnej zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ stali nadpolovičnými podielovými spoluvlastníkmi, a teda získali vplyv pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola určovacia žaloba súvisiaca s prevodom spoluvlastníckeho podielu, keď dotknutý spoluvlastník namietal relatívnu neplatnosť z dôvodu neuskutočnenia ponukového konania, keď účastníci právneho vzťahu neboli ochotní previesť úkony, ktorými by sa dostala vec do pôvodného stavu (výška podielov) pred vykonaním právneho úkonu. Žalobca sa tak domáhal vo vzťahu k neplatnému právnemu úkonu určenia výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, resp. tých spoluvlastníkov, ktorí medzi sebou vykonali prevod spoluvlastníckeho podielu. Poukazoval na skutočnosť, že právny úkon, ktorého relatívnej neplatnosti sa dovolal, je absolútne neplatný od začiatku. Ak teda na základe takéhoto neplatného právneho úkonu boli uvedené v katastri nehnuteľností nesprávne údaje, žiadal, aby súd rozsudkom určil, v akom správnom spoluvlastníckom podiele majú byť účastníci evidovaní v katastri nehnuteľností. Argumentoval aj tým, že v tomto prípade došlo k navýšeniu spoluvlastníckeho podielu u žalovaných v rade 1/ a 2/, čím by získali nadpolovičný spoluvlastnícky podiel a mohli by tak z tohto titulu rozhodovať o užívaní a nakladaní
so spoločnou vecou. V tomto prípade medzi účastníkmi nebolo spochybnené, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby predávajúci spoluvlastník (žalovaná v rade 3/) ponúkla tento podiel aj ostatným spoluvlastníkom. Tiež nebolo spochybnené, že prevod sa nevykonal medzi blízkymi osobami a že nadobúdatelia podielu neboli ochotní spätne realizovať nápravu dobrovoľne. Uvedená žaloba vychádzala z ustanovení § 140 OZ, v zmysle ktorého, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho prevodu, neplatný, ale iba v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti (§ 40a OZ). Ak sa teda oprávnený včas relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolal, účinky neplatnosti nastávajú ex tunc - spätne k uzavretiu zmluvy, resp. k vykonaniu právneho úkonu. V tomto prípade sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti, čo malo za následok neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy, na základe ktorej žalovaní v rade 1/, 2/ od žalovanej v rade 3/ nadobudli spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti. Na tom nemení nič skutočnosť, že nevykúpili celý podiel žalovanej v rade 3/, ale len časť s tým, že ostatnú časť je ochotná žalovaná v rade 3/ predať ďalším spoluvlastníkom. Je jedno, či spoluvlastník predá celý svoj spoluvlastnícky podiel, alebo len jeho časť. V každom prípade platí pre spoluvlastníkov predkupné právo (okrem prevodu blízkej osobe). Čo sa týka namietanej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Opäť je podstatné vychádzať zo samotnej podstaty ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, resp. § 40a Občianskeho zákonníka, pričom dotknutý spoluvlastník o dovolaní sa relatívnej neplatnosti nemusí preukazovať, z akého dôvodu sa neplatnosti dovolal (čo ho k tomu viedlo), ale preukazuje len skutočnosť, že bol ako spoluvlastník opomenutý v ponukovom konaní. Jednou z možností, ako sa domôcť nápravy v prípade, že má záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, je ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neznamená to však, že jedine takouto žalobou (o splnenie povinnosti) sa môže domáhať svojho práva vyplývajúceho z relatívnej neplatnosti, ale môže žiadať aj určiť správny zápis v katastri nehnuteľností, čo je možné dosiahnuť určovacou žalobou, aby súd určil jednotlivé podiely spoluvlastníkov veci. Tým je potom vyjadrená absolútna neplatnosť zmluvy, ktorej sa spoluvlastník dovolal namietnutím relatívnej neplatnosti. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné. V ostatnom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ustanovením § 220 CSP zdôvodnil.
8. Pretože vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
10. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).