Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, R., t. č. ÚVTOS Leopoldov, zastúpený JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 918 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. novembra 2015 č. k. 5C/178/2012-219, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.11.2015 č. k. 5C/178/2012-219, pri právnom posúdení podľa čl. 5.1, 5.4, 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. I ods. 2, 46, 51 ods. 1 Ústavy SR, § 1, § 2, § 5 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 10, § 20, § 22, § 23 zák. č. 58/1969 Zb., § 8 ods. 5, 6 a § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., podanú žalobu žalobcu kvôli premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody zamietol.

2. Súd prvej inštancie v danej veci po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na naplnenie zákonných kritérií vznikol zodpovednostný vzťah štátu voči žalobcovi v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Výšku vzniknutej škody (nemajetkovej ujmy) na strane žalobcu s poukazom na skúmanie jednotlivých sfér života žalobcu týkajúcich sa jeho osobnostných pomerov, ustálil súd prvej inštancie v sume 2.000 eur.

3. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v priebehu konania úspešne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2.000 eur. V danom prípade oslobodzujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2010 a žalobca podal riadny návrh (žalobu) voči žalovanému na súde prvej inštancie až dňa 17.05.2012, čo je aj spolu so započítaním 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kedy premlčacia doba od podania žiadosti až do skončenia preukazovania neplynula, oneskorene podané. Žalobca podal riadny návrh na súde prvej inštancie až 17.05.2012, čo je s omeškaním takmer 25 mesiacov po uplynutí premlčacej doby, ktorá v danom prípade uplynula dňa 29.12.2011.

4. O náhrade trov konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie žalobca, žiadajúc KS v Nitre, aby ako odvolací súd rozsudok OS Topoľčany zrušil a vec vráti tomuto súdu na ďalšie

konanie. Alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť s tým, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.747,20 eura, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Pecníka, ako náhrada škody spôsobenej výkonom verejnej moci (rozhodnutie o väzbe).

6. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu, tak ako bol obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 5Co/200/2014, v ktorom odvolací súd skonštatoval splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Súd prvej inštancie potom vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vôbec nepriznal. Prvoinštančný súd sa mal vysporiadať najmä s výškou nemajetkovej ujmy navrhnutej žalobcom, prípadne v tomto smere doplniť dokazovanie, čo neurobil. Aplikácia „Dohovoru“ má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, tak ako je upravená v zák. č. 58/1969 Zb., resp.- v zák. č. 514/2003 Z. z. Prvoinštančný súd v rámci odôvodnenia rozsudku sa síce zmienil o zdravotných problémoch žalobcu podľa predložených lekárskych správ pred vzatím do väzby, avšak vôbec nebral do úvahy aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré žalobcovi vznikli priamo vo väzbe. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje právo každého sa náhrady tohto druhu domáhať, ak mu bola spôsobená škoda nezákonný m rozhodnutím štátneho orgánu, pričom na druhej strane nemajetkovú (resp. morálnu) ujmu z toho nevynímajúc, návrh zamietol. Žalovaný sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť tým konštatovaním, že žalobca bol v minulosti už viackrát súdne trestaný. Takáto skutočnosť predsa v právnom štáte nemôže slúžiť ako argument pre nepriznanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám skonštatoval, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, musel na túto námietku prihliadnuť a preto návrh ohľadne priznania nemajetkovej ujmy žalobcovi, ktorú súd ustálil vo výške 2000 eur, ako premlčaný zamietol. Vznesená námietka premlčania žalovaným bola až v priebehu konania (po vynesení zrušujúceho uznesenia KS v Nitre), čo znamená, že námietka žalobcu ohľadne nerešpektovania záverov odvolacieho súdu prvoinštančným súdom, tak ako sú obsiahnuté v zrušujúcom uznesení pôsobí irelevantne.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), pričom dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V tejto prejednávanej veci odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok OS Topoľčany zo dňa 11.11.2015 č. k. 5C/178/2012-219, ako vecne správny podľa § 387 od. 1 potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia tohto rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 . Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade došlo k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu v časovom vyjadrení cca 5 mesiacov, pretože posledný deň zákonnej jednoročnej premlčacej doby vrátane započítania 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplynul v danom prípade žalobcovi dňom 29.12.2011, pričom žalobca podal riadny a úplný návrh na náhradu súd uplatnenej výšky škody v sume 17.747,20 eura až takmer po uplynutí piatich mesiacov neskôr, t. j. 17.05.2012. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že za dátum podania návrhu na

začatie konania žalobcom na prvoinštančnom súde nie je možné považovať 08.09.2011, ako vyplýva z čl. 1 spisového materiálu, pretože v tejto verzii návrhu na začatie konania nie je označený subjekt s pasívnou legitimáciou, pričom odstránenie tohto nedostatku odstránil žalobca až dňa 17.05.2012, kedy prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil na súd kompletný návrh na začatie konania, od ktorého následne prvoinštančný súd pri vznesenej námietke premlčania žalovaným, správne začal počítať premlčaciu dobu, tak ako je zakotvená v ust. § 23 zák. č. 58/1969 Zb.

11. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že súd prvej inštancie predmetný návrh na začatie konania žalobcovi zamietol s poukazom na premlčanie uplatneného nároku, čo úspešne pri vznesenej námietke premlčania namietal žalovaný. Žalobca sa v rámci odôvodnenia svojho odvolania zo dňa 25.11.2015 voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 11.11.2015 sp. zn. 5C/178/2012-2019 vôbec nezaoberá inštitútom „premlčania“, pre ktorý inštitút bol pri vznesenej námietke premlčania žalovaným jeho návrh ako premlčaný zamietnutý. Uvedená skutočnosť bola pri platnosti ust. § 380 ods. 1 ohľadne viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, popri premlčaní nároku žalobcu ďalším z dôvodov pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. V danom prípade súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia KS v Nitre zo dňa 11.09.2013 č. k. 5Co/331/2012-117 vykonal dokazovanie na zistenie výšky nemajetkovej ujmy, ktorá by mala žalobcovi patriť z titulu naplnenia zákonných kritérií zodpovednostného vzťahu voči štátu, pričom túto sumu, ktorá by mala patriť žalobcovi určil vo výške 2.000 eur. Nakoľko po zisteniach prvoinštančného súdu v tomto smere žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu, súd prvej inštancie správne uplatnený nárok zo strany žalobcu v plnej výške (17.747,20 eura) pre jeho premlčanie zamietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 s tým, že úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .