Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom, v právnej veci žalobcov: X.. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, H., 2.) Ing. K. N., bytom N. XXX/X, D., obaja zastúpení JUDr. Borisom Žákom, advokátom, Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanej: U. J., bytom H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, Ružová dolina 27, Bratislava o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade ich otcom I. N., ktorý zomrel XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 9.8.2010 vo forme Notárskej zápisnice sp.zn. R., R., R. nie sú dané a listina o vydedení je neplatná.

Súd u r č u j e, že závet poručiteľa I. N., ktorý zomrel XX.X.XXXX uvedený v Notárskej zápisnici sp. zn. R., R., R. zo dňa 9.8.2010 je n e p l a t n ý v časti v ktorej sa žalobcom v 1. a 2. rade nedostala aspoň jedna polovica ich dedičských podielov zo zákona.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalobcom v 1. a 2. rade sa voči žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 16.6.2014 sa žalobcovia domáhali určenia, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade ich otcom I. N., ktorý zomrel XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 9.8.2010 vo forme Notárskej zápisnice sp. zn. R., R., R. nie sú dané a listina o vydedení je neplatná. Zároveň sa domáhali určenia, že závet poručiteľa I. N., ktorý zomrel XX.X.XXXX uvedený v Notárskej zápisnici sp. zn. R., R., R. zo dňa 9.8.2010 je neplatný. Uviedli, že ich poručiteľ vydedil bez zákonného dôvodu, nakoľko nie je pravdou, že neposkytli poručiteľovi pomoc v chorobe a starobe a nie je pravdou, že neprejavovali o poručiteľa záujem a nenavštevovali ho. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že sú v zmysle § 497 neopomenuteľnými dedičmi.

2. Žalobca v 1. rade uviedol, že rodičia žalobcov bývali samostatne v 3 - izbovom byte na K. B.. C. D.. Matka išla do dôchodku v roku 1983, otec neskôr asi v roku 1989. Keď rodičia išli do dôchodku, tak sa o nich riadne starali, pomáhali im, rekonštruovali byt, matka neskôr ochorela na závažnú chorobu (alzhaimer). Keď vyžadovala celodennú starostlivosť, boli nútení ju dať do domu opatrovateľských služieb a to najprv do obce S. na U. a potom do A. (I.). Do týchto domov išla od roku 2005 po 2 rokoch v roku 2007 zomrela. Po jej smrti otcovi radili, aby byt predal a zo získaných peňazí si financoval tiež v dome opatrovateľskej služby, čo on ale odmietol a v byte chcel zostať. Najprv mu navrhovali, či nechce po predaji bytu ísť bývať jednému zo synov, keďže obaja bývajú na dedine, majú na to podmienky. Otec, bol ale na ženy, čo sa prejavovalo tak, že po smrti matky si pozýval ženy do bytu na K. B.., aj ľahších

mravov keďže tam bola dcéra, tieto dve ženy z bytu vyhodila. Neskôr sa ale zoznámil cez inzerciu so žalovanou, bolo to niekedy v októbri 2008 s tým, že krátko potom od žalobcu v 1. rade pýtal 800,- eur, keďže on mu spravoval financie, ktoré chcel dať jej, potrebovala ich na zaplatenie plynu. On peniaze otcovi dal, ale v januári 2009 pýtal ďalších 300,- eur na chladničku, peniaze otcovi vyplatil. Žalovaná v roku 2008 v byte vôbec nebývala. Keď bol otec začiatkom roka 2009 chorý, do nemocnice ho vozili oni, v tom čase aj s vývodom ju chodil čakávať na autobusovú stanicu, keďže ani nevedela, kde sa byt na K. nachádza. Nebola z D.. Vzťah otca so žalovanou naďalej trval, kvôli tomu sa s ním aj rozkmotril, čo malo za následok tú skutočnosť, že mu financie, ktoré mu spracoval, odovzdal, bolo to asi 10.000,- eur niekedy v r. 2009. Otec dostával riadne dôchodok, ktorý mu on nespravoval. Keď žila ešte matka, rodičia žili skromne, potom ako sa zoznámil otec so žalovanou, mu jeho peniaze odovzdal, tak začal viac míňať, čo zistil aj tak, že chcel predať garáž kde bol podielovým spoluvlastníkov aj so žalobcami, pričom argumentoval tým, že potrebuje peniaze. Nakoniec súhlasili, garáž sa predala, peniaze sa rozdelili. O tom, že existuje listina o ich vydedení sa dozvedeli až u notárky. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa o otca riadne starala a to každý deň 24 hodín, to nemôže byť pravda, pretože v tom čase sa súbežne starala aj o iných mužov. Teda otcovi venovala maximálne 50 % času, zostávajúci čas sa otcovi venovala rodina žalobcu v 2. rade a žalobca v 2. rade sám. Ani on neodmietol pomôcť, keď ho o to požiadal otec.

3. Žalobca v 2. rade uviedol, že ich rodina žila usporiadaným životom, pravidelne sa navštevovali cez víkendy, rodičia k nim chodili, aj k bratovi, oslavovali spoločne meniny, narodeniny. Potom, čo sa žalobca v 1. rade rozviedol, otec zmenil k nemu správanie, veľmi sa na neho hneval, aj ho chcel udrieť palicou, prestal komunikovať, tieto vzťahy ale zhoršili zdravotný stav matky, tak ju začal brat navštevovať v byte na K. ul., ale vždy len vtedy, keď otec nebol doma. Potom sa otec s bratom zmierili, vzhľadom na zhoršený zdravotný stav matky, zafinancovali do rekonštrukcie bytu, aby sa jej v byte lepšie žilo, pohybovalo, teda išlo o zmeny v kúpeľmi, išlo o bezbariérový vstup, tieto veci financovali oni s bratom a okrem iného platili ošetrovateľku, ktorá sa o matku starala, na 4 - 6 hod. a to len v pracovných dňoch, cez víkendy jej rolu prebrali oni. Otec bol na matku dosť tvrdý, čo sa im nepáčilo, preto financovali ošetrovateľku. Tento stav otec psychicky ťažko znášal, preto matku dali na 3 mesiace do domu s opatrovateľskou službou do Jablonového, aby sa otec zotavil. Financie za pobyt matky v domove hradili na polovicu s bratom. Po 3 mesiacoch pobytu matky v domove na U. sa otec vyjadril, že doma už ju nechce naspäť, tak našli možnosť takú, že bola matka v domove v A., kde ju mohol navštevovať aj tak, že použil MHD. Keď zomrela matka, pohreb a veci okolo toho, všetky financovali oni dvaja žalobcovia, otec neplatil nič. Po smrti matky v roku 2007 bol otec až do roku 2013 sebestačný, vedel sa o seba sám postarať. Hneď po smrti matky mu navrhli striedavé bývanie v domácnostiach u neho a u brata, čo sa aj realizovalo. Keď sa otec vrátil do bytu na K. a začal bývať samostatne, uvažovali o tom, že by mu platili nejakú opatrovateľku, tak si ju otec začal aj hľadať. Takto sa zoznámil aj so žalovanou, ktorá bola oslovená, aby bola jeho spoločníčka, keďže otec bol na tom dobre, opatrovateľku nepotreboval. Otec sa sám pochválil, že hneď pri prvom stretnutí, keď prišla k nemu do bytu, za ním prišla do postele nahá. Nie je pravda, že sa žalovaná o otca starala denne, do mesiaca bola uňho maximálne 14 dní a 14 dní bola doma. Oni otca navštevovali pravidelne v byte na K.. Raz mu volala žalovaná, že otec sa necíti dobre, že sa cíti zle. V tom čase bola ale doma v H., otec s ňou každý deň telefonoval a to v období keď bola doma. Do bytu za ním išla jeho dcéra, našla ho ležať na zemi a dali ho ošetriť, to bolo niekedy v roku 2009. Po smrti otca, keď aj hľadali nejaké dokumenty na K., nič nenašli, všetko zmizlo. Potom bol otec hospitalizovaný 3 týždne, tam ho navštevovali, chodila za ním aj žalovaná. V čase, keď žalovaná bola v H., tak počas jej neprítomnosti otca častejšie navštevovali, bolo to v podstate každý druhý deň, návštevy boli realizované z jeho strany, jeho manželkou a dcérou. Trvalo to takto do roku 2010 bez problémov. V roku 2010 v lete sa stalo to, že on bol v zahraničí na dovolenke, otec bol hospitalizovaný, preto zariaďovali, aby zostal v nemocnici v opatere až do doby, kým sa nevráti zo zahraničia. Po návrate zistili, že z nemocnice ho vybrala žalovaná, podpísala, že sa oňho bude starať. V byte sa ale oňho nestarala, nezdržiavala sa tam, najala si opatrovateľku. Náklady spojené s ňou v polovici uhradil brat. Potom zistili, že opatrovateľka bola známa žalovanej. Žalobca v 2. rade ďalej uviedol, že on dával otcovi 3 x do roka finančný dar po 500,- eur teda spolu 1.500,- eur ročne na narodeniny, meniny, Vianoce. Tak to trvalo až do jeho smrti.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že otca žalobcov opatrovala od júna 2008. Odo dňa, keď ho začala opatrovať, žiadnu pomoc ani starostlivosť mu žalobcovia ani ich rodinní príslušníci neposkytovali. O všetky potreby poručiteľa sa starala a zabezpečovala ich ona osobne. O poručiteľa sa skoro 6 rokov denno - denne starala, varila, upratovala, prala a žehlila mu, tiež sa starala o jeho osobnú hygienu, vodila ho k lekárom. Za jej starostlivosť jej poručiteľ nikdy nič neplatil.

Žalovaná uviedla, že niekedy v roku 2008 poručiteľ I. N. si dal na zoznamku žiadosť v tom zmysle, že hľadal niekoho na opatrovanie, mal v tom čase 80 rokov. Ona na túto jeho žiadosť reagovala a od konca júna 2008 ho začala opatrovať s tým, že sa prisťahovala do D., do bytu na K. XX, jednalo sa o 3 - izbový byt, v ktorom býval sám. Ona v byte začala aj bývať a poskytovala mu kompletnú starostlivosť, ktorá spočívala v tom, že mu prala, varila, žehlila, chodievala k lekárom mu predpisovať lieky, upratovala, teda viedla kompletne domácnosť. V tom čase chodil I. N. o paličke, ťažko udržal rovnováhu, vždy jej tvrdil, že on nechce ísť do domova dôchodcov a teda chcel bývať doma. Ona je vyučená predavačka, predtým poskytovala podobné služby resp. starostlivosť aj iným osobám a to napr. 5 rokov krstnej mame v T. alebo strýkovi N. H., ktorý býval v obci Q. R. C.. Ona býva v obci H. v rodinnom dome, kde je ich viacero bývajúcich. Odkedy sa do bytu na K. B.. nasťahovala, tak tam bola stále, občas išla domov napr. kvôli návšteve lekára. Od konca roka 2013 sa zdravotný stav I. N. zhoršil, už len ležal, musela ho aj umývať, kúpať, prebaľovať. Poručiteľ jej rozprával, že je s jej prácou spokojný. Mala k nemu až citový vzťah. Počas spoločného bývania resp. v období od júna 2008 do smrti poručiteľa bol tento viackrát hospitalizovaný, raz na 2 týždne, raz na 3 týždne, vtedy za ním chodila do nemocnice. Po jeho smrti v nemocnici prebrala jeho veci, teda oblečenie, holiace potreby, doklady zostali doma, tie aj v byte nechala. Po smrti poručiteľa som bola aj na jeho pohrebe. Keď ešte poručiteľ žil, mi hovoril, že v prípade jeho úmrtia nechce ani aby starší syn na jeho pohreb prišiel. Po smrti poručiteľa sa vrátila do miesta svojho bydliska, asi po 2 týždňoch sa do bytu vrátila, byt upratala, zase išla domov do H. a po nejakom čase sa do bytu v D. vrátila z dôvodu upratovania v byte. Na základe darovacej zmluvy sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v D. na K. XX s tým, že podiel jej daroval poručiteľ I. N.. Druhú polovičku nehnuteľnosti vlastnia žalobcovia v 1. a 2. rade ako dedičia po ich matke.

Žalovaná ďalej uviedla, že z rodiny poručiteľa žalobca v 1.rade, teda starší syn, do bytu vôbec nechodil, s ním ani nechcel poručiteľ telefonovať, resp. keď poručiteľ volal staršiemu synovi, tak ten s otcom ani nechcel hovoriť a telefón zložil. To viackrát zažila, poručiteľ sa vyjadroval v tom zmysle, že dal syna aj vyučiť, vyštudovať a on sa mu takto odvďačil. Starší syn do bytu na K. XX C. D. vôbec nechodil, do bytu chodil len mladší syn, žalobca v 2. rade a to len na narodeniny poručiteľa, raz do roka, niekedy aj s manželkou a vnučkou. Mladšiemu synovi ona aj dala vedieť keď poručiteľa hospitalizovali, resp. keď zomrel. Je pravdou, že žalobca v 2. rade vtedy aj za otcom do nemocnice išiel.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov a obsahom listinných dôkazov založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 9.8.2010 spísal poručiteľ (otec žalobcov) I. N., nar. XX.X.XXXX, formou Notárskej zápisnice č. R., R., R. závet a listinu o vydedení. Všetok svoj majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, všetky majetkové práva a pohľadávky, ktoré bude v čase smrti vlastniť, zanechal žalovanej, ktorá sa o neho stará a poskytuje mu potrebnú pomoc, upratuje, nakupuje, varí, žehlí, sprevádza ho k lekárom, nakoľko sám chodiť nemôže a jeho rodina sa o neho nezaujíma. Zároveň vydedil svojich synov - žalobcov v 1. a 2. rade z dôvodu, že obidvaja synovia sú bohatí ľudia, zabezpečili seba aj svoje deti, na neho, ich otca, zabudli. V rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a v starobe. Keď bol hospitalizovaný v nemocnici, neprišli ho navštíviť. Neprejavujú o neho trvalý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Chcú sa ho zbaviť tým, že ho dajú do domova dôchodcov. Dôvody vydedenia vztiahol aj na ich potomkov.

6. Podľa lekárskej správy zo dňa 15.8.2011 potvrdenej psychiatričkou MUDr. O. D., bol I. N., nar XX.X.XXXX v uvedený deň u nej na vyšetrení, pričom zistila, že pacient je spôsobilý na právne úkony, nebola zistená príčina, ktorá by mu túto spôsobilosť obmedzovala.

7. Listom zo dňa 20.5.2014 vyzval notár JUDr. Peter Kriško žalobcov, aby sa v lehote 1 mesiaca vyjadrili, či akceptujú závet a listinu o vydedení zo dňa 9.8.2010, alebo aby v lehote 1 mesiaca podali na príslušnom súde žalobu o neplatnosť listiny o vydedení. List bol žalobcovi v 1. rade doručený dňa 21.5.2014 a žalobcovi v 2. rade dňa 28.5.2014.

8. Tunajší súd uznesením zo dňa 20.8.2014, č. k. 38D/226/2014, Dnot 37/2014, právoplatným dňa 22.10.2014, prerušil dedičské konanie do právoplatného rozhodnutia súdu o spornej skutočnosti (konanie vedené pod sp. zn. 18C 160/2014).

9. Svedkyňa X.. K. I., dcéra žalobcu v 2. rade, uviedla, že vie o tom, že hneď pri prvom stretnutí keď prišla žalovaná do bytu poručiteľa, hneď tam aj prespala. Tvrdenia žalovanej, že sa nepretržite starala o poručiteľa nie sú pravdivé, v byte na K. XX C. D. sa do mesiaca zdržiavala asi tak 2 týždne. Jej neprítomnosť poručiteľ zdôvodňoval tým, že ochorela, alebo si išla pre dôchodok alebo navštívila lekára. Svedkyňa poručiteľa často navštevovala aj s deťmi, počas celého obdobia, čo sa zoznámil so žalovanou až do jeho smrti v roku 2014, často mu aj telefonovala, do mesiaca minimálne 1 - 2 krát ho osobne navštevovala, takisto za ním chodili keď mal meniny, narodeniny, niekedy sa tam aj stretli so žalovanou, ale veľakrát sa stalo, že tam nebola. Často sa stalo, že jej dedko telefonoval, požiadal ju o pomoc, že ide do Slovnaftu k lekárovi napr. aj na odbery krvi a ona preňho autom prišla, odviezla ho a doviezla ho aj domov. Pokiaľ žalovaná bola v byte na K. XX C. D., tak sa o dedka starala, dedko sa na ňu upäl, ale nebola tam stále. Dedko býval so žalovanou v spoločnej domácnosti, zahrnul ju do života, svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či mal k nej citový vzťah. To, že dedko resp. poručiteľ daroval svoj podiel žalovanej, sa dozvedela až po jeho smrti. Vedel sa o seba postarať aj sám, sústavnú starostlivosť aj tak nemal poskytovanú, pretože žalovaná sa v byte stále nenachádzala. Keď mu bolo zle, volal svedkyni, viackrát volal, že spadol, vtedy za ním s manželom išli do bytu a pomohli mu. Po roku 2011 ho navštevovala ona s jej deťmi a žalobca v 2. rade pri výročiach. K žalobcovi v 1. rade sa svedkyňa nevedela vyjadriť. K žalobcovi v 1. rade mal poručiteľ vždy bližší vzťah ako k jej otcovi, teda žalobcovi v 2. rade, ale vzťahy boli dobré. Až po babkinej smrti, v čase keď si dedko dal inzerát, resp. po určitom čase odvtedy, čo sa do jeho bytu prisťahovala žalovaná, stalo sa to, že predovšetkým žalobca v 1. rade s týmto nesúhlasil, aby sa žalovaná takto o otca starala a tam bývala, a preto vznikali nezhody medzi otcom a žalobcom v 1. rade. Tieto nezhody spočívali v tom, že boli v menšom kontakte, teda žalobca v 1. rade a poručiteľ, menej sa navštevovali.

Svedkyňa MUDr. J. I., uviedla, že je internistka, nie je všeobecná ošetrujúca lekárka poručiteľa I. N.. Chodil k nej pravidelne na kontroly, raz za 3 mesiace keď sa cítil horšie, tak aj častejšie. I. N. bol jej pacientom od r. 2009 až do svojej smrti. Tento pacient sa u nej liečil predovšetkým na problémy s krvným tlakom. Mal v podstate vysoký tlak, ale mal aj výkyvy tlaku, teda sa mu striedal vysoký tlak s nízkym. Preto aj na kontroly chodil častejšie. Mal aj problémy so srdcom a to takého rázu, že mal slabšiu srdcovú činnosť, mal aj slabší krvný obraz, opúchali mu nohy, liečila ho aj na ochorenie obličiek, ktoré vykazovali nedostatočnú činnosť. Niekedy sa stalo, že prišli lieky s kartičkou, a to jeho vnučka alebo niekedy jeho opatrovateľka. Vzhľadom na zdravotný stav uvedeného pacienta bolo zhoršovanie jeho zdravotného stavu očakávané.

Svedkyňa O. D., uviedla, že žalobcov v 1. a 2. rade pozná len z videnia, keďže bývala v dome kde bývali ich rodičia a v tomto objekte robí aj zástupkyňu vlastníkov. V dome, kde býva pod ňou býval p. I. N.J. aj s manželkou, bývali tam od začiatku roku 1968, boli to rodičia žalobcov. Ona mala som určité povinnosti smerom k vlastníkom, chodievala odpisovať spotrebu vody, teda asi 2 krát bola v byte rodičov žalobcov. V tomto byte S. N. býval s manželkou, potom keď ovdovel tam býval sám. Práve v tom čase, keď už bol vdovec, bola odpisovať spotrebu vody na WC z vodomerov a pochválila mu, ako mal miestnosť prerobenú, keďže tam boli predtým plastové resp. umakartové steny. Odpovedal jej, že mu to dali prerobiť chlapci. Žalovanú menom nepozná, po prvý krát sa s ňou stretla tak, že táto jej zazvonila v jej byte a chcela si od nej požičať peniaze, jednalo sa o menších obnos peňazí. Zdôvodnila jej to tým, že ona chodí upratovať p. N., čo býva pod nimi a potrebovala menší obnos peňazí, nejaké drobné, ktoré nemala ani ona, ani p. N.. Vtedy ju videla prvýkrát v živote, bola zaskočená, že si neznáma osoba chce od nej požičať peniaze, preto jej peniaze nepožičala. Potom neskôr v dome sa s ňou stretla asi 3 krát pod bránou, vtedy sa aj pozdravili,

Svedok O. J. uviedol, že býval vo vedľajšom vchode ako N., otca žalobcov poznal dlhšie, na uvedenej adrese býva od roku 1969, dá so I. N., mal priateľský vzťah, často sa stretávali, posedeli si aj na ulici a keď niečo potreboval opraviť v byte, tak ho navštevoval v jeho byte. Tieto návštevy v jeho byte sa uskutočňovali až vtedy, keď jeho manželka zomrela a p. I. N. zostal už doma ako dôchodca a už nepracoval. Niekedy sa stalo, že ho o niečo poprosil, zavolal mu a on mu do bytu prišiel niečo opraviť. Keď vládal, otvoril mu spodné vchodové dvere alebo mu hodil kľúče z okna. On takto chodieval do bytu mu pomôcť asi tak 1-2 krát do mesiaca. Chodieval k nemu iba vtedy, keď mi on zavolal. Čo sa týka žalovanej, ju zaregistroval v byte alebo v okolí I.. N., stretol ju s p. N. aj v obchode, pri dome. O tejto vedel od kamaráta K. K., ktorý ale už zomrel, že túto osobu si I.. N. v podstate našiel na inzerát ako opatrovateľku. Potom neskôr mu I.. N. povedal, že so synmi sa nejako rozhádal, a že by sa chcel oženiť s uvedenou opatrovateľkou, a či by bol v takom prípade ochotný ísť za svedka. Bolo to v čase, keď už

poručiteľ ťažšie chodil. Tieto veci mu povedal asi tak pol roka až rok pred svojou smrťou. Svedok ďalej uviedol, že mu poručiteľ povedal, že potom, ako sa zoznámil s opatrovateľkou, sa vzťahy s jeho synmi zhoršili, prestali s ním komunikovať. Ešte pred tým, ako sa ona objavila, poručiteľ cez víkendy synov navštevoval, potom k nim prestal chodiť. Žalovanú vídaval v byte poručiteľa, niekoľkokrát. Keď ju v byte nevidel, pýtal sa na ňu a poručiteľ mu povedal, že si pre niečo išla domov, niečo vybaviť.

Svedkyňa A. J. uviedla, že rodinu N. pozná od r. 1968, keď sa do bytu nasťahovali. Bola to rodina harmonická. Keď žila aj pani N., teda manželka I. N., bolo v byte rušnejšie, chodili tam synovia, nevesty aj vnuci. Keď pani N. zomrela tiež ešte za pánom N.J. chodila rodina, teda aj synovia, nevesty, vnuci. Synovia si ho chceli zobrať k sebe, resp. vybaviť mu domov dôchodcov, čo ale odmietol. Tieto skutočnosti vie od samotného I. N. aj od jeho synov. Asi 2 krát sa stalo, že si pribuchol dvere a čakal u nej v byte na príchod synov. V určitom momente po smrti manželky mala pocit, že začal byť pán sused I. N. trocha ješitný, hľadal dôvody prečo by nemal ísť bývať k synom. Tieto vedci jej sám rozprával. Ona sa ale na nič bližšie nepýtala.

Svedok S. J., syn žalovanej, uviedol, že so žalovanou nemá dobré vzťahy, čo súvisí s tým, že ho zažalovala na súde. Odvtedy sa so žalovanou, nebaví, nekomunikujú. Z internetu zistil, že matka vlastní byt alebo polovicu bytu, čo sa týka tohto sporu. Potom dedením získala aj nejaké pasienky v obci Q. aj rodinný dom. Tento je už ale prepísaný na jeho brata. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2009, žalovaná odchádzala často na obdobie asi 14 dní. Potom bola zase doma asi 7 dní a zase išla preč na obdobie 14 dní. Cestovávala do D..

10. Podľa §39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 469a ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

11. Žalobcovia sa určovacou žalobou domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia ich otcom poručiteľom I. N., uvedené v listine o vydedení nie sú dané a listina o vydedení je neplatná. Zároveň sa domáhali určenia, že závet poručiteľa je neplatný. Súd vo veci vypočul sporové strany, vypočul svedkov, oboznámil sa s pripojeným spisom OS Bratislava II sp. zn. 38D226/2014 a ďalšími listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba v časti určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané a listina o vydedení je neplatná, je dôvodná a v časti určenia neplatnosti závetu je dôvodná len čiastočne. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchmi svedkov, súd mal preukázané, že žalovaná je nedôveryhodná osoba, vo svojich vyjadreniach v konaní, či už písomných alebo ústnych si protirečila a určité skutočnosti účelovo neuvádzala. Pred súdom vystupovala nervózne, podráždene a arogantne, na čo bola súdom viackrát upozornená. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná u poručiteľa začala robiť opatrovateľku od r. 2008 na základe inzerátu. Hneď pri prvej návšteve resp. stretnutí s poručiteľom, prespala v jeho byte, tvrdila, že sa o poručiteľa starala celý deň, len občas ho opustila, keď išla do miesta svojho trvalého pobytu k lekárovi. Tieto tvrdenia uvádzané žalovanou v jej prvom písomnom vyjadrení vo veci samej, a aj neskôr pri výsluchu pred súdom, boli vyvrátené výpoveďami predovšetkým žalobcu v 2. rade, svedkov X.. K. I. a S. J.. Keď títo pred súdom tvrdili, že žalovaná sa v byte nezdržiava každý deň, ale asi 14 dní do mesiaca. Tieto tvrdenia žalovaná nevyvrátila. Žalobca v 2. rade tiež pred súdom vypovedal, že sa mu poručiteľ pochválil, že hneď pri prvom stretnutí, keď žalovaná v jeho byte prespala, za ním prišla do postele nahá. Tiež toto tvrdenie nebolo zo strany žalovanej vyvrátené. Podľa žalovanej poručiteľ jej za opatrovateľské služby, ktoré mu poskytovala na základe inzerátu poručiteľa, nič neplatil, žiadnu finančnú odmenu. Podľa sledu skutkových okolností je nesporné, že vzťahy medzi žalobcami a poručiteľom (otcom) a ďalšími členmi rodiny boli dobré, optimálne. Uvedené osoby sa navštevovali a

vzájomne komunikovali. Žalobcovia mali záujem, aby ich otec nebýval v byte sám a navrhovali mu, aby sa presťahoval k nim resp. išiel do zariadenia pre seniorov. V tejto otázke, podľa dlhoročnej susedky A. J. (svedkyne), sa začal poručiteľ správať ješitne, hľadal dôvody, prečo by k synom nemal ísť bývať, tvrdil jej, že by si nerozumel s nevestami. Vznikla situácia, že predovšetkým žalobca v 1. rade, ako starší syn poručiteľa, ktorý otca predtým normálne navštevoval a s ním komunikoval, sa s poručiteľom dostal do sporu, nesúhlasil, aby žalovaná v byte bývala a o otca sa starala. Z uvedeného je jednoznačné, že problémy v rodiny N. začali s príchodom žalovanej do bytu poručiteľa. Odvtedy v podstate žalobca v 1. rade prestal byt navštevovať, nechcel sa stretávať so žalovanou s tým, že žalobca v 2 rade a aj jeho dcéra X.. I. poručiteľa ďalej navštevovali, poskytovali mu pomoc. Chodili za ním aj do nemocnice, keď bol hospitalizovaný, túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná. K osobe žalovanej je potrebné uviesť ďalšie preukázané skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie súdu dôležité. Žalovaná tvrdila, že k poručiteľovi si vytvorila až citový vzťah. I. N. zomrel XX.X.XXXX, žalovaná pred jeho smrťou ešte v r. 2013 prihlásila na adresu H. Č.. XXX (jej miesto trvalého pobytu) svojho známeho O. A.. Mala s ním bližší vzťah od r. 2005, ale potom sa rozišli. Po krátkom spolužití v obci H., žalovaná s p. A. uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX s tým, že tento dňa 19.9.2014 zomrel. Tvrdeniam žalovanej, že nevedela, že O. A.Ý. mal rakovinu pľúc súd jednoducho neuveril. Súd ďalej mal potvrdené, že v minulosti sa starala o svojho strýka p. H. a po ňom nadobudla tiež nehnuteľnosti v obci Q. O. K..

12. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z vyššie uvedeného, poručiteľ vydedil svojich synov žalobcov 1,2 bez zákonného dôvodu, teda dôvody vydedenia neboli dané a listina o vydedení je neplatná. Bolo jednoznačne preukázané a nesporné, že žalovaná za svoje opatrovateľské služby, ktoré poskytovala poručiteľovi žiadnu finančnú odmenu nedostávala, ale tiež je nesporné, že žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou bytu poručiteľa č. 13, 1. podlažie, K. XX, D. a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený katastrálnym úradom pod č. C.-XXXXX/XX dňa 23.8.2013 (pod sp. zn. XXCXX/XXXX na tunajšom súde prebieha konanie o neplatnosť darovacej zmluvy, vec zatiaľ nie je právoplatne skončená). Podobná situácia nastala aj v prípade p. H.I. a aj p. Dobrovolného, s ktorým žalovaná dokonca uzavrela mesiac pred jeho smrťou manželstvo. Zo všetkých týchto vzťahov mala žalovaná materiálny profit, získala nehnuteľnosti, resp. nárok na vdovský dôchodok.

13. Súd je toho názoru, že žalovaná mala na poručiteľa nemalý vplyv a podľa názoru súdu sa javí ako pravdepodobné, že poručiteľ pod jej vplyvom konal, keď v r. 2010 žalobcov v 1. a 2. rade vydedil listinou zo dňa 9.8.2010.

14. Pokiaľ ide o neplatnosť závetu, ktorého sa žalobcovia v konaní tiež domáhali, žalobcovia neuvádzali iný dôvod jeho neplatnosti, ako rozpor s ust. § 479 OZ. Žalobcovia žiadali určiť že závet je neplatný v celom rozsahu, keďže sa nedomáhali neplatnosti iba jeho časti. Podľa § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Žalobcovia sú plnoletými potomkami po poručiteľovi, teda sa im musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. To znamená, že pre rozpor s ust. § 479 v tomto prípade nie je neplatný celý závet, ale je neplatný iba v časti, v ktorej sa žalobcom v 1. a 2. rade nedostala aspoň jedna polovica ich dedičských podielov zo zákona. Preto súd určil iba čiastočnú neplatnosť závetu a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobcovia v konaní uplatňovali dva určovacie nároky. V prvom (určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a listina o vydedení je neplatná) boli úspešní v celom rozsahu. V druhom (o určenie neplatnosti závetu) boli úspešní čiastočne, nakoľko súd určil len čiastočnú neplatnosť závetu a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Preto sa dá skonštatovať, že žalobcovia boli úspešní v cca 75% uplatneného nároku a v 25% boli neúspešní. Súd preto trovy konania pomerne rozdelil a priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 50% (75% - 25%).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo, k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 ods. 2 EP).