Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/455/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, K., o zaplatenie 2.614,49 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.11.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2.614,49 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 4.5.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.993,07 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.246,78 €, úrok z omeškania sumu vo výške 746,29 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených splátok splatných v období od 20.12.2010 do 20.4.2015 v celkovej výške 2.614,49 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 4.8.2013 z dlžných splátok za obdobie od 21.12.2010 do 21.7.2013 celkove vo výške 178,76 €, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.614,49 € od 5.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/455/2014-59 zo dňa 6.11.2014, ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/1013/2015-78 zo dňa 31.10.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď prvoinštančnému súdu uložil prioritne sa zaoberať otázkou, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a otázkou, či žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vyslovil názor, že záväzkovoprávny vzťah, ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách s tým, že banka ako štátom autorizovaná inštitúcia , ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483ú2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu omeškaniu ejj klienta, ak tento je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, napriek písomnej výzve banky, a to

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaná sa na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto postupujúc podľa § 180 spor prejednal v jej neprítomnosti. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom listín predložených žalobcom v priebehu konania, a to zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu so zadnou stranou zásielky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, rozsudku č.k. 14C/455/2014-59 zo dňa 6.11.2014, odvolania, uznesenia č.k. 7Co/1013/2015-78 zo dňa 31.10.2016, vyjadrenia žalobcu k postúpeniu pohľadávky, 1. upomienky zo dňa 1.6.2007, dôrazného upozornenia zo dňa 18.6.2007, predžalobnej upomienky zo dňa 12.7.2007stálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 4.11.2009 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.11.2009. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 4.11.2009) bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1325 dní.

5. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 4.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.319,09 € (100.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 49,33 € (1.486,- Sk) v období od 20.6.2005 do 20.4.2015. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,60 % ročne. Žalovaná sa tiež zaviazala uhradiť spracovateľský poplatok vo výške 33,19 € (1.000,- Sk) a poplatok za správu úveru vo výške 1,66 € (50,- Sk) mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaná titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu 5.993,07 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 5.246,78 € a úroku z omeškania vo výške 746,29 €.

6. Ako vyplynulo z kópie 1. upomienky zo dňa 1.6.2007, túto vypracoval žalobca zastupujúc obchodnú spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe mandátnej zmluvy, ktorým podaním žalovanej oznámil, že jej aktuálna výška dlžnej sumy je 116.503,90 Sk, pričom ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 8.6.2007 na účet veriteľa. Dňa 18.6.2007 žalobca vypracoval dôrazné upozornenie, ktoré adresoval žalovanej. V tomto písomnom podaní žalovanú požiadal o zaplatenie dlžnej sumy do 25.6.2007, keď dlžnú sumu vyčíslil vo výške 20.109,40 Sk. Dňa 12.7.2007 žalobca vypracoval predžalobnú upomienku, v ktorej žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 116.503,90 Sk najneskôr do 22.7.2007 pod následkom uplatnenia si nároku súdnou cestou.

7. Ako vyplynulo z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.7.2013 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanej, touto žalobca oznámil žalovanej, že pre porušenie zmluvy o úvere č. 212020185 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.7.2013. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 5.993,07 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy do 15 dní od doručenia oznámenia.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.4.2015 v počte 53 a celkovej výške 2.614,49 €.

9. Žalovaná sa k sporu vyjadrila len na pojednávaní dňa 6.11.2014, kde uviedla, že v čase poskytnutia úveru bola zamestnaná a úver aj riadne splácala. Tiež sa vyjadrila k svojim osobným a majetkovým pomerom, keď žije v spoločnej domácnosti a manželom a štyrmi deťmi, pričom mesačný príjem jej rodiny v tom čase predstavoval sumu 290,- € a finančne im vypomáhala rodina.

10. Žalobca sa v emailovom podaní zo dňa 3.3.2017 vyjadril o otázke svojej vecnej legitimácie v konaní. Poukázal na rozhodnutia súdov, v ktorých sa tieto venovali otázke postúpenia pohľadávky, keď

oznámením postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi je bez ďalšieho daná aktívna vecná legitimácia postupníka pre vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, poukázal na súvis s ustanovením § 89 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého si banka môže so svojim klientom zmluvne upraviť práva a povinnosti odlišne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to tento výslovne nezakazuje, alebo ak z nich výslovne nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k odlišnej dohode o možnosti postúpenia pohľadávky, ktorá bola upravená vo všeobecných obchodných podmienkach a tieto boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere. V týchto možnosť postúpenia pohľadávky nebola podmienená počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Preto, keďže postúpenie pohľadávky treba posudzovať odlišne než v zmysle zákona o bankách, pričom dojednanie všeobecných obchodných podmienok ohľadne postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi ním a jeho právnym predchodcom treba považovať za platný právny úkon. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016, 9Co/145/2014 zo dňa 5.10.2016 a 11Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016, Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/20134 zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 12C/63/2014 zo dňa 30.3.2015. Tiež vyslovil názor, že ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou postupníka v konaní, pretože táto úprava predstavuje výnimku z bankového tajomstva a hovorí o podmienkach, za ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou dňa 4.5.2005 v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.12.2010 do 20.4.2015 vo výške 2.614,49 € s príslušenstvom.

13. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

14. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/1013/2015-78 zo dňa 31.10.2016 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, prioritne sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.

15. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníčku zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu).

16. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ

pohľadávky písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca síce v priebehu konania predložil súdu kópiu 1. upomienky zo dňa 1.6.2007 (a tiež dôrazného upozornenia zo dňa 18.6.2007 a predžalobnej upomienky zo dňa 12.7.2007), ktoré podania vypracoval v mene obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. (na základe mandátnej zmluvy? - existencia takéhoto zmluvného vzťahu zo strany žalobcu preukázaná nebola), súd však predložením kópie takejto listiny/ listín nemal preukázané splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu, keďže v danej veci žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca aj reálne zaslal žalovanej ako dlžníkovi takúto výzvu na úhradu dlžnej sumy (a to predložením doručenky tejto zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho odoslanie takejto výzvy). Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu žalobca nepreukázal, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212020185 uzatvorenej so žalovanou dňa 4.5.2005 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka).

17. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku dňu 4.11.2009 právny predchodca žalobcu (pokiaľ do dňa 4.11.2009 neukončil záväzkovoprávny vzťah s dlžníkom, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil) mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 4.11.2009 už splatná a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky.

18. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.3.2017 poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ohľadne postúpenia pohľadávky banky a postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (a tiež rozhodnutia Okresného súdu Prievidza) súd konštatuje, že v tomto spore rozhodnutiami súdov, na ktoré poukazoval žalobca viazaný nebol, bol však viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Nitre v uznesení č.k. 7Co/1013/2015-78 zo dňa 31.10.2016, ktorým bol zrušený tunajším súdom v poradí prvý rozsudok v tejto veci, kde odvolací súd vyslovil právny názor, že k otázke platnosti postúpenia pohľadávky je potrebné skúmať splnenie všetkých podmienok stanovených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo prvoinštančný súd aj rešpektoval. Preto, keď v danom spore žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z., súd z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania, hoci jej tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná .