Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/204/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: MEDIATION W., s.r.o., V. XXX, V., IČO: 35 952 989, zast. JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 47 252 952, proti povinnému: 1/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, X., 2/ mal. P. L., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, X., zast. matkou (povinný v I./ rade), 3/ mal. A. L., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, X., zast. matkou (povinný v I./ rade), povinní v 1/ až 3/ rade zastúpení U. | I. s.r.o., so sídlom P., IČO: 47 239 077, 4/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. R. XXX/XX, L., t.č. P., v konaní zastúpený opatrovníkom Mesto Prievidza, Námestie slobody č. 14, Prievidza, IČO: 00 318 442, o vymoženie 5.085,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 1/-3/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2015, č.k. 15Er/1891/2002-112, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinných v 1/ až 3/ rade na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom II. zamietol návrh povinných v 1/ až 3/ rade na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 57 ods. 1, 2 Ex. por.. Uviedol, že návrhom zo dňa 01.10.2002 sa pôvodne oprávnený DRUKOS, a.s., IČO: 36 039 187, ul. prof. U. 5, XXX XX X. X., prostredníctvom právneho zástupcu domáha vykonania exekúcie proti pôvodne povinnému G. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. cesta XX, XXX XX L., pre vymoženie istiny vo výške 5.085,14 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1Rob/1012/00 zo dňa 19.12.2000. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi udelené tamojším súdom dňa 29.11.2002. Dňa 23.02.2015 súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, ktorému bola postúpená exekučná vec po pôvodne poverenom exekútorovi P. Klincovi, postúpil tamojšiemu súdu podanie právneho zástupcu povinných v 1/ až 3/ rade zo dňa 16.02.2015, ktorým navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Právny zástupca povinných v 1/ až 3/ rade súčasne vo svojom podaní navrhol aj povoliť odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie a citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd prvej inštancie posúdil návrh prívneho zástupcu povinných v 1/ až 3/ rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie právny zástupca v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také právne relevantné dôvody, pre ktoré je možné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok taxatívne upravuje kedy a z akých dôvodov je možné exekúciu zastaviť. Súd prvej inštancie poukázal, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1Rob/1012/00 zo dňa 19.12.2000. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2001. Pohľadávka oprávneného aj právny dôvod jej vzniku je z exekučného titulu jasne

preukázaný. Exekúcia sa preto vedie dôvodne. Právny zástupca v návrhu poukázal na skutočnosť, že povinní sú právni nástupcovia pôvodného povinného G. L. (nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX) a o existencii dlhu, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva, pretože povinní o ňom neboli oboznámení, sa prvý krát dozvedeli pri doručovaní uznesenia súdu o zmene účastníka konania na strane oprávneného zo dňa 12.12.2013. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie nezakladajú dôvod na odklad resp. zastavenie exekúcie. Povinní ďalej namietali premlčanie práva priznaného v Platobnom rozkaze, keďže vzhľadom na ustanovenie § 408 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. bol veriteľ povinný podať návrh na vykonanie Platobného rozkazu v lehote troch mesiacov od vykonateľnosti Platobného rozkazu (03.02.2001), však tento podal až dňa 01.10.2002. V zmysle § 408 ods. 1 a 2 bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z komentára k uvedeným ustanoveniam Exekučného poriadku vyplýva, že absolútna premlčacia doba je nadradená ostatným ustanoveniam Obchodného zákonníka, príp. iného zákona, ak ide o obchodnoprávnu reguláciu, o premlčaní, s výnimkou, ak bolo pred uplynutím tejto absolútnej premlčacej doby uplatnené právo v súdnom alebo rozhodcovskom konaní a najneskôr 3 mesiace do uplynutia absolútnej premlčacej doby neskončilo. V takomto prípade možno právoplatne priznané právo v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Konanie o výkone rozhodnutia sa mohlo začať potom, čo sa rozhodnutie stalo vykonateľným, t. j. keď uplynula lehota k dobrovoľnému plneniu. Z exekučného titulu vyplýva, že so zaplatením vymáhanej najstaršej pohľadávky vo výške 10 013 Sk (332,37 Eur) sa povinný dostal do omeškania počnúc dňom 06.10.1998, odkedy si uplatňoval úroky z omeškania. Exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 03.02.2001 a teda konanie, ktoré smerovalo k jeho vydaniu sa právoplatne skončilo skôr ako 3 mesiace pred uplynutím premlčacej lehoty v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Kedže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 01.10.2002, teda pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby od 06.10.1998, nemôžno v tomto prípade upaltniť námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 408 ods. 2. V závere právny zástupca uviedol, že úroková sadzba, ktorá je v exekučnom titule - platobnom rozkaze 1Rob/1012/00 zo dňa 19.12.2000 priznaná vo výške 20%, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a súd je povinný skúmať zmluvnú pokutu priznanú v Platobnom rozkaze aj v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie záverom zdôraznil že exekučný súd nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí všeobecných súdov, na rozdiel od rozhodnutí rozhodcovských súdov, kde v určitých zákonom vymedzených prípadoch môže posudzovať zákonnosť exekúcie, pričom v tomto exekučnom konaní o daný prípad nejde, pretože exekúcia sa vedia na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh povinných v 1/ až 3/ rade na zastavenie exekúcie zamietol. Nakoľko súd prvej inštancie návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie), návrh povinných na odklad exekúcie, ktorý povinní žiadali povoliť do rozhodnutia o zastavení exekúcie, zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinní 1/-3/. Uviedli, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v Prievidzi sp. zn. 1Rob/1012/2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2001. Platobný rozkaz bol vydaný na základe pohľadávky oprávneného vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej právnym predchodcom povinných. Zmluva o úvere bola uzavretá ako spotrebiteľská zmluva. Pôvodný povinný si na základe tejto zmluvy o úvere požičal istinu vo výške 5.085,14 Eur. Úrok z omeškania bol určený veriteľom vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy. Priemerná úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy o úvere bola 8,8 % ročne. V zmysle judikatúry slovenských súdov, ak odplata za úvere presiahne dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/151/2013 ako aj článok 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.05.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže pôvodnú povinný ako spotrebiteľ nepoukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky a okresný súd vydal platobný rozkaz, mal za to, že je povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekúciu aspoň v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré vznikli ako následok neprijateľnej a teda absolútne neplatnej zmluvnej podmienky. Keďže úroky z omeškania predstavujú až 20 % z dlžnej sumy ročne a exekučné konania trvalo 8 rokov, úroky z omeškania dosiahli sumu až 19.478,96 Eur, čo je vzhľadom na výšku istiny neprimerane vysoká suma. Ďalej uviedli, že povinná je matkou dvoch maloletých detí, z toho

maloletý syn P. je ťažko zdravotne postihnutý a jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a náklady na zabezpečenie. Povinná sa sama ako vdova stará o maloleté deti, pričom jej príjem je vo výške minimálnej mzdy a jej jediným majetkom je byt, ktorý je predmetom záložného práva. Exekúcia na tento byt by bola pre povinných zničujúca a vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípade, kde sa povinní nijako nepričinili o vznik takejto situácie, považujú pokračovanie v exekučnom konaní za nezlučiteľné s dobrými mravmi a s judikatúrou slovenských súdov. Majú za to, že exekúcia je neprípustná aspoň čo sa týka neprimeraných úrokov z omeškania a trov konania. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekúciu zastavil v celom rozsahu, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu v rozsahu úrokov z omeškania a trov konania zastavil.

3. Oprávnený sa k podanému odvolaniu povinných vyjadril tak, že odvolanie považuje za nedôvodné nakoľko povinní v ňom neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti. Uviedol, že nie je pravda, že vymáhaná pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Vymáhaná pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. LZ-7-19283/98 (ďalej len „Leasingová zmluva“) medzi právnym predchodcom oprávneného ako prenajímateľom a právnym predchodcom povinných ako nájomcom, ktorý túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom G.t L. - L., IČO: 34 341 331. Leasingová zmluva teda bola bez akýchkoľvek pochybností obchodným záväzkom, ktorý nemohol byť spotrebiteľským záväzkom. Ak povinní tvrdia opak, nesú dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Žiaden dôkaz však v tomto smere nepredložili ani nenavrhli vykonať. Ďalej uviedol, že predmetom leasingu bolo profesionálne vybavenie hudobnej produkcie zrejme hudobného klubu v hodnote 300.000 Sk. Miesto dodania bol V. klub v budove, ktorá vždy pozostávala z nebytových priestorov. Pokiaľ ide o úroky z omeškania považoval za nepochybné, že ide o zákonný úrok z omeškania. Jeho výška nebola dohodnutá v Leasingovej zmluve, ale je určená právnym všeobecne záväzným právnym predpisom, z čoho logicky vyplýva, že ani nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez ohľadu na uvedené mal oprávnený za to, že v prípade tejto exekúcie, v ktorej nie je vymáhaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné, aby exekučný súd preskúmaval správnosť výrokovej časti exekučného titulu z akéhokoľvek dôvodu. Skutočnosti ohľadne ekonomickej situácie povinnej 1/ nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom tieto sú nepravdivé nakoľko už z verejne dostupných informácií je zrejmé, že povinná 1/ je vlastníčkou i ďalších nehnuteľností. Povinná 1/ od r. 2005 predala nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola v dedičskom konaní po pôvodnom povinnom odhadnutá na 240.655,91 Eur (7.250.000 Sk, kú Karlova P. 1.400.000 Sk, k.ú. L. 5.000.000 Sk, k.ú. I. 850.000 Sk).

4. Povinní 1/ až 3/ sa k vyjadreniu oprávneného vyjadrili tak, že poukázali na súhlas oprávneného s upustením exekúcie listom zo dňa 18.12.2015 z dôvodu čiastočného plnenia. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor exekúciu voči povinným ukončil listom zo dňa 30.12.2015 doručeným okresnému súdu dňa 07.01.2016. K vyjadreniu povinní 1/ až 3/ priložili súhlas oprávneného s upustením od vykonávania exekúcie zo dňa 18.12.2015 a oznámenie súdneho exekútora zo dňa 30.12.2015.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 46 ods. 8 Ex. por., exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom

nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2002, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi dňa 08.10.2002, domáhal vykonania exekúcie proti pôvodnému povinnému o vymoženie sumy 153.195 Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1Rob/1012/00 zo dňa 19.12.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2011.

10. Predmetným platobným rozkazom bola žalovanému (pôvodnému povinnému v tomto exekučnom konaní) uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi (oprávnenému v tomto exekučnom konaní) sumu 153.195 Sk s 20 % úrokom z omeškania a trovy konania 10.004 Sk.

11. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, Okresný súd Prievidza dňa 29.11.2002 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi poverenie na vykonanie exekúcie proti pôvodnému povinnému.

12. V priebehu exekúcie oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2015 doručil súhlas s upustením od vykonávania exekúcie v zmysle § 46 ods. 8 Ex. por.. Následne súdny exekútor povinným listom zo dňa 30.12.2015 oznámil ukončenie exekúcie a vrátil poverenie exekučnému súdu.

13. V zmysle ust. § 46 ods. 8 Ex. por., exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora. Súhlasom nie je súhlas s podmienkou, napríklad oprávnený súhlasí s upustením od vykonávania exekúcie, ak povinný zvyšok pohľadávky zaplatí dobrovoľne do určitého času. Inak pre takéto upustenie od vykonávania exekúcie platí to, čo pre upustenie od vykonávania exekúcie, ak došlo k splneniu celej vymáhanej pohľadávky, okrem toho, že upustenie po čiastočnom plnení nebráni pokračovať v exekučnom konaní a exekúcii.

14. Nakoľko v predmetnej veci došlo k upusteniu od vykonávania exekúcie a vráteniu poverenia na vykonávanie exekučnému súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a o podanom odvolaní voči výroku I. súdu prvej inštancie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .