Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu MILO MONTAGE s.r.o., so sídlom v Čiernej nad Tisou, Hlavná 110/34, IČO: 43 854 915, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Tyršovo nábrežie 7, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356687/2020 zo dňa 25.08.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101356687/2020 zo dňa 25.08.2020 (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“) podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č. 100639649/2020 zo dňa 09.03.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 4.340,26 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2018 daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o., so sídlom v Čiernej nad Tisou, Hlavná 110/34, IČO: 43 854 915, DIČ: 2022490701, IČ DPH: SK2022490701, t.j. žalobcovi v tomto konaní.

2. Žalobca podal na tunajší súd dňa 23.10.2010 prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného a navrhol po vykonanom dokazovaní preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe namietal, že administratívne rozhodnutie a jemu predchádzajúci úradný postup sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je dôsledkom toho, že žalovaný, aj správca dane sa nevyporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami. Odvolal sa na zásadu „in dubio pro reo“ pretože v jeho prípade sa vyskytli vo vykonávaní dôkazov značné a dôvodné pochybnosti. Zároveň namietal aj nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré považoval za príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné s nesprávnym právnym posúdením. Naviac žalovaný pri rozhodovaní

vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a neskúmal, či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

3. Žalovaný na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vykonal u daňového subjektu, t.j. žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2018, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101272555/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 31.05.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Daňový subjekt podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole elektronicky dňa 24.06.2019. Dňa 05.09.2019 bola správcom dane spísaná s daňovým subjektom Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102087550/2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu. Táto zápisnica bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní a následne správca dane vydal dňa 16.09.2019 rozhodnutie č. 102164896/2019, ktorým určil rozdiel v sume 4.346,26 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018. Správca dane týmto rozhodnutím nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 676,69 EUR a vyrubil daň v sume 3.669,57 EUR. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 102949075/2019 zo dňa 20.12.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodnených záverov. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100490855/2020 zo dňa 24.02.2020, predmetom ktorej bolo oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania. Následne bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 100639649/2020 zo dňa 09.03.2020.

4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“). Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 4.340,26 EUR:

- z pokladničných dokladov v sume 120,26 EUR, č. zo dňa 28.09.2018, č. zo dňa 27.09.2018, č. zo dňa 14.09.2018 a č. 18VDP/0552 zo dňa 23.07.2018, a to z dôvodu, že konateľ daňového subjektu pri ústnom pojednávaní dňa 03.04.2019 uviedol, že tieto doklady sa museli dostať do účtovníctva omylom, keďže ich účtovníctvo spracováva externá pracovníčka. Námietky vzťahujúce sa k uvedeným pokladničným dokladom neboli v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobcom uvedené a

- z faktúry vystavenej spoločnosťou Green profit, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 1620/6, IČO: 51 709 856, č. 2018/29-01 zo dňa 29.09.2018 v celkovej sume 25.320 EUR, DPH 4.220 EUR za zámočnícke a zváračské práce na hutnom projekte U.S.S. Košice.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane zhrnul výsledky dokazovania a vyhodnotil zistené skutočnosti nasledovne: „ - správca dane zistil skutočnosti, na základe ktorých vznikajú pochybnosti o tom, že fakturované služby dodala daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o. spoločnosť Green profit s.r.o. tak, ako ich fakturovala faktúrou č. 2018//29-01. Aj keď konateľ spoločnosti Green profit, s.r.o. na ústnom pojednávaní slovne potvrdil poskytnutie týchto prác a predložil aj účtovné doklady.

- spoločnosť Green profit, s.r.o. má v kontrolovanom zdaňovacom období na vstupe zaúčtované faktúry len od jedného dodávateľa - spoločnosti WMI Creative s.r.o. Predmetom spolupráce mali byť zámočnícke a zváračské práce fakturované spoločnosti Green profit, s.r.o., ktoré táto ďalej prefakturovala trom odberateľom. Jedným z nich bol aj daňový subjekt MILO MONTAGE s.r.o. (prefakturovaná najväčšia časť, cca 69 % z celkovej sumy faktúr od WMI Creative s.r.o.). Na ústnom pojednávaní konateľ spoločnosti Green profit, s.r.o. p. W. uviedol skutočnosti, na základe ktorých vznikajú pochybnosti o reálnosti vyfaktúrovaných prác. P. W. vypovedal, že nepozná menovite ľudí, ktorí fakturované zámočnícke a zváračské práce v U.S. Steel pre nich vykonávali. Mali aj svoje technické vybavenie, na čistenie, keď robili pomocné práce, ale mali aj zváračov. Zváračky, ktoré im poskytol on, zmizli. Faktúry mu odovzdal lng. V. pred U.S. Steelom, ktorý fakturovanú sumu rozdelil do viacerých faktúr z dôvodu, aby mohli byť zaplatené v hotovosti, keďže mal na firme exekúcie. Doklady o úhrade, ktoré mal doložiť dodatočne, neboli doložené. Peniaze osobne odovzdal lng. V., ktorý je z Košíc, telefónne číslo, ktoré mal poskytnúť správcovi dane dodatočne, neposkytol. Časť týchto prác spoločnosť Green profit, s.r.o. ďalej fakturovala spoločnosti AKCELOR, s.r.o., pri ústnom pojednávaní bola predložená faktúra č. 2018/09/30-01 z 30.09.2018. Zvyšná časť bola prefakturovaná daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o. faktúrou č. 2018//29-01. Podľa súpisu vykonaných prác za mesiac september, priloženom k faktúre

pre odberateľa AKCELOR, s.r.o., vyfakturované práce vykonali zamestnanci spoločnosti Green profit, s.r.o. (Z. L.., Z., Z., Q. G.., Q. Y.., N., Š. Š..). Podľa vyjadrenia p. W., faktúrou č. 2018//29-01 sú prefakturované všetky práce vykonané pre daňový subjekt MILO MONTAGE s.r.o. v mesiaci 09/2018, aj zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o., aj tie, ktoré mali byť vykonané subdodávateľský. Uvedené je v rozpore so zoznamom pracovníkov, ktorí práce vyfakturované faktúrou č. 2018//29-01, predloženým ako dodávateľom prác spoločnosťou Green profit, s.r.o., tak aj odberateľom MILO MONTAGE s.r.o., mali vykonať. Podľa zoznamu tieto práce mali vykonať - Y. J., B. V., M. W., G. V.. Podľa zistení správcu dane z hlásenia k dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2018 podaného spoločnosťou Green profit, s.r.o. pracovníci, ktorí mali fakturované práce vykonať, neboli v roku 2018 zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o.

- títo štyria ľudia, podľa zistení správcu dane neboli v roku 2018 zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o. a nemohli byť ani zamestnancami subdodávateľa WM1 Creative s.r.o., nakoľko táto spoločnosť podľa informačných systémov finančnej správy nemala v roku 2018 zamestnancov, ani nebola zaregistrovaná na dani zo závislej činnosti

- subdodávateľ - spoločnosť WMI Creative s.r.o. sa na adrese sídla, ktoré prenajíma spoločnosť Davis & Morgan a.s. rôznym spoločnostiam, nenachádza, nemá právoplatne podpísanú zmluvu s prenajímateľom, preto tento neposkytuje tejto spoločnosti žiadne služby, nepreberá tejto spoločnosti žiadnu poštu, na informačnej tabuli, ktorá je pred vchodom do priestorov na Račianskej 88B v Bratislave, kde sú uvedené všetky spoločnosti, ktoré tu majú virtuálne registračné sídlo, nie je spoločnosť WMI Creative s.r.o. uvedená.

- subdodávateľ - spoločnosť WMI Creative s.r.o., ktorá mala podľa faktúr preverované práce v U. S. Steel Košice, s.r.o. vykonať a následne ich fakturovala spoločnosti Green profit, s.r.o.. ktorá ich prefakturovala daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o. do dňa vypracovania odpovede na dožiadanie správcu dane (do l8.02.2019) nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Dňa 08.03.2019, teda po vybavení dožiadania v súvislosti s touto prebiehajúcou daňovou kontrolou bolo podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 09/2018, v ktorom sú uvedené vysoké sumy uskutočnených zdaniteľných plnení, a jeho výsledkom je len nízka daňová povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Je zrejmé, že toto priznanie bolo podané účelovo, aj v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou a vybaveným dožiadaním. Nakoľko posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť WMI Creative, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018, bolo jej v zmysle v znení neskorších predpisov určené posledné zdaňovacie obdobie január 2019 a k 31.01.2019 jej bola registrácia na DPH zrušená. Daň uvedenú na preverovaných faktúrach za 09/2018 spoločnosť WMI Creative s.r.o. nepriznala a do štátneho rozpočtu neodviedla.

- zo skutočností zistených počas daňovej kontroly je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť Green profit, s.r.o. všetky svoje prijaté faktúry od spoločnosti WMI Creative s.r.o. v zdaniteľnom období 09/2018 ďalej prefakturovala, a to najmä daňovému subjektu MILO MONTAGE s.r.o., potom časť spoločnosti AKCELOR s.r.o. a zvyšok tretej spoločnosti. Táto prefakturácia bola zrealizovaná s minimálnym navýšením ceny fakturovaných prác, rabat cca 4%. Pričom podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Green profit, s.r.o. p. W.Ľ.U. a podľa predložených účtovných dokladov, práce pre odberateľov mali byť vykonávané aj vlastnými zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o. (viď príloha faktúry pre spoločnosť AKCELOR s.r.o.). ( .....)

- správca dane na základe zistených skutočností prijal záver, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami WMI Creative s.r.o. - Green profit, s.r.o. a daňovým subjektom MILO MONTAGE s.r.o. neboli reálne uskutočnené, tak ako to deklaroval daňový subjekt faktúrami. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie faktúry s prílohami, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to prioritne osobou uvedenou na faktúre. Uskutočnenie služieb bolo fakturované reťazovo, pričom spoločnosť WMI Creative s.r.o. je nekontaktná a jej konateľa, W. T. z Českej republiky sa nepodarilo správcovi dane predvolať. Predvolanie sa vrátilo správcovi dane neprevzaté, s poznámkou doručovateľa „odstěhován". ( ..... )

- správca dane má zato, že ak na začiatku fakturačného reťazca sú spoločnosti, ktoré sú nekontaktné, a u ktorých z rôznych dôvodov nemožno preveriť odvedenie dane do štátneho rozpočtu a tieto ďalej fakturovali tovar a služby až daňovému subjektu, ktorý si z faktúr s fiktívnym obsahom odpočítal DPH, ako je zrejmé zo zistení správcu dane, potom tento nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z takýchto faktúr. Fakturácia cez viaceré spoločnosti mala v tomto prípadne za úlohu zneprehľadniť a znemožniť prípadnú kontrolu a preverovanie vykonané správcom dane.

6. Po doplnení dokazovania v smere naznačenom v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, správca dane ani v ďalšom vyrubovacom konaní nespochybnil, že fakturované práce neboli skutočne vykonané, a

to osobami uvedenými v zozname, najmä zamestnancami daňového subjektu MILO MONTAGE s.r.o., avšak nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom - spoločnosťou Green profit s.r.o., ako to bolo deklarované faktúrou č. 2018//29-01. Zo zistení správcu dane a na základe vyjadrenia konateľa označenej spoločností vyplynulo, že fakturované práce mali byť vykonané spoločnosťou WMI Creative s.r.o., ktorá je nekontaktnou spoločnosťou bez akýchkoľvek zamestnancov. Práve na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane a neuznal právo na odpočítanie dane v sume 4.220 EUR z faktúry č. 2018/29-01 od spoločnosti Green profit s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v ktorom v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu doplnil dokazovanie, dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Green profit, s.r.o. neoprávnene, keďže dodanie deklarované preverovanou faktúrou a ďalšími dokladmi daňového subjektu za preverované zdaňovacie obdobie sa neuskutočnilo tak, ako bolo uvedené na faktúre. Daňový subjekt nepreukázal, že práce fakturované deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou táto spoločnosť aj skutočne dodala, a v konaní bolo preukázané, že služby, pri ktorých nebol uznaný nárok na odpočítanie dane, nedodal deklarovaný dodávateľ. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Okrem formálnych dôkazov daňový subjekt nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných prác spoločnosťou Green profit s.r.o., preto jeho tvrdenia, že preukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov, a to predložením faktúry a ďalších dokladov sú neopodstatnené.

7. Žalovaný k jednotlivým odvolacím námietkam daňového subjektu, a to o nevypočutí zamestnancov B., Y., M. F. G. uviedol, že dokazovanie v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov a je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, a akým spôsobom dokazovanie doplní. Z predloženého spisového materiálu pritom vyplýva, že správca dane vypočutie označených osôb nepovažoval za efektívne, a to z dôvodu, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Green profit s.r.o., práce, ktoré fakturoval daňovému subjektu, t.j. žalobcovi faktúrou č. 2018/29-01 boli dodané subdodávateľom WMI Creative, s.r.o. a následne najväčšia časť týchto prác bola prefakturovaná žalobcovi. Vykonanie prác vlastnými zamestnancami žalobcu tak nebolo preukázané. Aj žalovaný preto zaujal stanovisko, že správca dane nemal dôvod vypočuť ako svedkov vyššie označené fyzické osoby, pretože aj keď tieto osoby mohli poskytovať žalobcovi nejaké služby subdodávateľsky, a to aj napr. prostredníctvom spoločnosti Green profit s.r.o., tieto ich práce neboli fakturované predmetnou faktúrou č. 2018//29-01 v zdaňovacom období september 2018. Žalovaný v tej súvislosti dodal, že tvrdenie daňového subjektu, že práce vykonávané spoločnosťou Green profit s.r.o. boli realizované živnostníkmi B., Y.Š., M. F. G., nebolo preukázané, pretože táto spoločnosť v septembri 2018 neevidovala okrem dodávateľských faktúr od spoločnosti WMI Creative s.r.o. žiadne iné dodania týkajúce sa vykonaných prác.

8. K námietkam o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že formálne nedostatky rozhodnutia (vo vzťahu k zneniu odseku na strane 21 rozhodnutia správcu dane) nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pretože z ostatného textu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a aké právne predpisy boli použité, podľa ktorých správca dane rozhodoval. Za podstatné nepovažoval žalovaný ani ďalšie formálne nedostatky týkajúce sa napr. chýbajúcej bodky vo vetnom spojení „… rozhodnutím č. 102949075/2019 zo dňa 20.12.2019 vo vyrubovacom konaní kontrolná skupina …“. Žalovaný nepovažoval za opodstatnenú ani námietku týkajúcu sa neuvedenia právneho názoru odvolacieho orgánu v odôvodnení rozhodnutia, pretože správca dane stručne uviedol, že vo vyrubovacom konaní vykonal v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu doplnenie dokazovania a toto rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 102949075/2019 s jeho právnym názorom bolo daňovému subjektu, ako aj správcovi dane doručené a správca dane aj následne v jeho zmysle konal. Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku, že správca dane neuviedol, čo bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia a neodôvodnil z akých dôvodov nevznikla deklarovanej dodávateľskej spoločnosti daňová povinnosť, pretože správca dane v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže ani daňový subjekt, ani jeho dodávateľ nepreukázali, že fakturované práce boli dodané v zmysle preverovanej faktúry, a to deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou Green profit s.r.o.. Porušenie § 49 ods. 1 označeného zákona je zároveň uvedené aj v protokole z daňovej kontroly, preto nie je pravdivé tvrdenie, že protokol neobsahuje

ustanovenie, ktoré malo byť konaním daňového subjektu porušené. Ako správny hodnotil žalovaný výrok rozhodnutia správcu dane, pretože z jeho výroku je zrejmé, že správca dane odstránil zrejmú chybu v písaní a vo výroku uviedol správne sumy (určený rozdiel v sume 4.340,26 EUR, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 676,69 EUR, vyrubená daň v sume 3.663,57 EUR).

9. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH z preverovanej faktúry od spoločnosti Green profit s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane, keď daňovému subjektu určil rozdiel dane v sume 4.340,26 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Z uvedených dôvodov preto všetky námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní žalovaný považoval za neopodstatnené. Uviedol, že daňový subjekt ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia nepodal žiadosť o prerušenie odvolacieho konania v zmysle , preto žalovaný vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím.

10. Žalobca v správnej žalobe po zrekapitulovaní procesného postupu administratívnych daňových orgánov v žalobných dôvodoch predovšetkým namietal nedostatočné a neobjektívne dokazovanie vo veci, nesprávny a nezákonný postup pri vykonávaní dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na obhajobu a riadny proces. Namietal, že správca dane po zrušení skoršieho rozhodnutia vo veci sa nedržal pokynov uvedených v rozhodnutí žalovaného č. 102949075/2019 zo dňa 20.12.2019 a nesplnil pokyny, ktoré mu boli uložené odvolacím orgánom. Žalovaný následne túto nedostatočnú činnosť pri druhom rozhodnutí už prehliadol a odvolanie žalobcu bez ďalšieho zamietol. Tvrdil, že už v odvolaní voči rozhodnutiu č. 100639649/2020 zo dňa 09.03.2020 uviedol a namietal, že zoznam ľudí s povolením na vstup do areálu U.S. Steel nemá vplyv na pokiaľ sedí menný zoznam, objednávky, faktúry a odberatelia. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci považoval to, že práce vykonané spoločnosťou Green profit s.r.o. boli realizované v tomto čase vlastnými živnostníkmi p. B., Y., M. F. G.. V danom prípade nie je dôležité, ktoré osoby mali alebo nemali povolený vstup do areálu U.S. Steel, ale to, kým boli fakturované práce vykonané a daňový subjekt to jednoznačne deklaroval. Absentuje však výsluch týchto fyzických osôb, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia daňového subjektu. Žalobca preto aj naďalej považoval dokazovanie správcu dane v rozsahu jeho dôkazného bremena za nedostatočné a neobjektívne, čo sa prenieslo aj do nedostatočnosti a neobjektívnosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

11. Žalobca opakovane namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol z akých skutočností a na základe akých dôkazov dospel k záveru o neoprávnenom odpočítaní dane, keďže zistené a zaobstarané dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Z rozhodnutia nevyplýva úvaha, ktorá ovplyvnila hodnotenie dôkazov a viedla k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. Správca dane nevyhodnotil dôkazy v prospech, aj v neprospech daňového subjektu a neposúdil ich právny význam. V žalobe zdôraznil, že riadne zaplatil za dodané služby dodávateľovi, a preto je toho názoru, že dostatočne preukázal správcovi dane dobrú vieru, že služby boli objednané a boli aj riadne dodané, dodávateľ dodané služby vyfakturoval žalobcovi a žalobca riadne preukázal, že za dodané a vyfakturované služby zaplatil. Tým podľa žalobcu si splnil svoje dôkazné povinnosti. Správca dane napriek tomu nevykonal miestne zisťovanie aj priamo na mieste, kde boli služby riadne vykonané, čo by dokazovalo skutočnosť, že tieto práce boli riadne vykonané a odovzdané žalobcovi , ktorý ich následne odovzdal svojmu objednávateľovi. Správca dane, aj žalovaný však žalobcovi neverí a faktúry považuje za fiktívne, s čím žalobca nesúhlasil. Vyslovil názor, že pochybnosti správcu dane vyjadrené v protokole nepredstavujú odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti, preukázateľnosti, či správnosti účtovníctva žalobcu, ktoré by viedli k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu. Správca dane, aj žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno o spochybnení prijatia zdaniteľného plnenia deklarovaným spôsobom. Ak administratívne daňové orgány vychádzali z domnienky na podozrenie z podvodného konania (aj keď to výslovne v rozhodnutí neuvádzajú), tak žalobca považuje za vhodné pripomenúť, že je pravdou, že odpočet dane na vstupe u prijatého zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o DPH je možné odmietnuť aj z dôvodu účasti daňového subjektu na podvodnom konaní a v tej súvislosti poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, ako aj Súdneho dvora. Ďalej tvrdil, že predmetnú transakciu medzi žalobcom a jeho dodávateľom nemožno vnímať izolovane a nemožno umelo prehliadnuť reálne okolnosti uskutočnenia plnenia, ale je potrebné

posúdiť a preukázať, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o obchodných vzťahoch jeho dodávateľa a z toho dôvodu mu zaniká právo na odpočet, resp. či môže byť obvinený z porušovania daňových predpisov. V tej súvislosti namietal, že správca dane, ani žalovaný sa nevysporiadali s kontrolnými výkazmi žalobcu, ako aj jeho dodávateľa Green profit s.r.o.. Podľa názoru žalobcu tak správca dane neviedol dokazovanie zákonným spôsobom a riadil sa úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci v prípade nejasností, nepresnosti, resp. neúplnosti predložených dôkazných prostriedkov a dokladov, ktoré správca dane mal, nevyužil ani ďalšie možnosti, ktoré mu zákon poskytuje, napr. nevykonal potrebné úkony vyplývajúce mu z úradnej povinnosti, keď nepreskúmal, ani inak neodôvodnil, či iné daňové subjekty si riadne splnili svoje daňové povinnosti, neprerokoval a neodôvodnil kontrolné výkazy menovaných daňových subjektov, nevyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania, neštandardným spôsobom viedol celé konanie o daňovej kontrole od samotného začiatku daňovej kontroly, v procese dokazovania postupoval mimoriadne neštandardne a v rozpore so zákonom o správe daní, z čoho v komplexe vyplýva záver, že správca dane nielenže neviedol dokazovanie s dostatočnou odbornou starostlivosťou, ale aj to, že takéto pochybenia poukazujú na účelovosť vykonanej daňovej kontroly. Žalobca zároveň poukázal na prílišnú formálnosť správcu dane pri dokazovaní porušovania právnych predpisov žalobcom.

12. Žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia správcu dane, ktorú videl hlavne v tom, že správca dane neuviedol vo výroku rozhodnutia, akým spôsobom k nemu dospel. Ako dospel k sume dorubenia dane, sa žalobca nedozvedel ani z odôvodnenia rozhodnutia, čím bolo žalobcovi upreté právo na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ako aj právo na obhajobu a riadny proces.

13. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a zopakoval, že správcovi dane predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré preukazujú reálnosť daňového plnenia. Vyslovil názor, že pokiaľ neuznanie deklarovaného dodania služieb, resp. tovaru by mala byť zapríčinená nedôverou správcu dane, tak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správca dane, ako aj žalovaný neuviedli, ako mal žalobca okrem predložených dokladov preukázať, že zdaniteľné obchody (tovar) boli reálne uskutočnené, resp. z akých dôvodov správca dane vyhotovenie faktúry, a k nej predložených všetkých možných dokladov nepovažuje za relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2021 k správnej žalobe uviedol, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom jeho odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup daňových administratívnych orgánov tak nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný dospel k záveru, že všetky žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej správnej žalobe nie je možné akceptovať a tieto sú neopodstatnené. Navrhol preto, aby správny súd žalobu zamietol.

15. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného neznamená, že procesný postup daňových orgánov a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane v sume 4.340,26 EUR z faktúry od spoločnosti Green profit s.r.o. boli nesprávne, príp. sú v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z výsledkov dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti neoprávnene, keďže dodanie zámočníckych a zváracích prác predmetnou faktúrou predloženou žalobcom k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2018 sa neuskutočnilo touto spoločnosťou. Žalobca tak nepreukázal, že práce fakturované spoločnosťou Green profit s.r.o. táto spoločnosť aj skutočne dodala. Žalobca okrem formálnych dôkazov (faktúra č. 2018/29-01, objednávky a tvrdenia, že mu práce boli riadne dodané) nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných prác dodávateľskou spoločnosťou, ktorá vystavila predmetnú faktúru. Dôkazy formálnej povahy by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Ďalej žalovaný vo vyjadrení zopakoval argumentáciu vedúcu k jeho záverom z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z rozhodnutia správcu dane a podstatu záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH zhrnul do tvrdenia :

„Správca dane existenciu fakturovaných prác ako takých nespochybnil, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť Green profit, s.r.o. nepreukázala, že fakturované práce skutočne vykonala a dodala daňovému subjektu, ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvedené na faktúre zodpovedajú skutočnosti. Zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služieb daňovému subjektu dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane vykonal preverovanie na strane deklarovaného dodávateľa prác, ale vzhľadom na zistené skutočnosti oprávnene nadobudol pochybnosti o tom, že toto dodanie skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Pri posudzovaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane sa kladie dôraz na preukázanie dodania zdaniteľných obchodov konkrétnymi podnikateľskými subjektmi a nielen na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane.“ K tvrdeniu o nevyporiadaní sa s kontrolnými výkazmi žalobcu a jeho dodávateľa uviedol: „....kontrolné výkazy nenahradzujú účtovné doklady, ich podaním daňový subjekt len deklaruje ekonomické aktivity, ktorých reálnosť v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je povinný preukazovať správcovi dane predložením konkrétnych účtovných dokladov vzťahujúcich sa k podanému daňovému priznaniu a kontrolnému výkazu, spolu so všetkými dôkaznými prostriedkami preukázateľne potvrdzujúcimi uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, a tým aj splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a u dodávateľskej spoločnosti vznik daňovej povinnosti ako podmienky pre odpočítanie dane. Kontrolný výkaz je zdrojom informácií pre finančnú správu, umožňuje efektívnejšie plánovať daňové kontroly a práve daňovou kontrolou možno zistiť, či údaje uvedené v dokladoch daňového subjektu odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. V tomto prípade správca dane získal dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel k oprávnenému záveru, že deklarované dodanie prác žalobcovi spoločnosťou Green profit, s.r.o. nebolo preukázané. K tvrdeniam o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výrok rozhodnutia správcu dane č. 100639649/2020 zo dňa 09.03.2020 obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, preto tvrdenie žalobcu v tomto smere považuje za neopodstatnené.

16. Žalobca v replike zo dňa 25.02.2021 k vyjadreniu žalovaného opakovane namietal, že žalovaný nepreskúmal to, že ním označené osoby nemuseli byť zamestnancami deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Green profit s.r.o., a ani jeho dodávateľa WMI Creative s.r.o., a že predmetné práce vykonali ako SZČO - živnostníci. Žalovaný tieto osoby nevypočul, a to napriek výslovnému návrhu žalobcu, preto dostatočne spoľahlivo a objektívne nezistil a neobjasnil danú vec. Zároveň poukázal na to, že nemôže byť na ťarchu žalobcu (žalobca túto skutočnosť nemohol nijako ovplyvniť), že subdodávateľská spoločnosť podľa zistení správcu dane nebola zaregistrovaná na dani zo závislej činnosti, nemala zamestnancov, v súčasnosti je nekontaktná, posledné daňové priznanie k DPH podala za február 2018, k 31.01.2019 jej bola zrušená registrácia na DPH a daňové priznanie k DPH za september 2018 bolo podané účelovo až 08.03.2019. Žalobca opakovane vytýkal žalovanému, že tento mu neobjasnil, akým iným spôsobom, ako je predloženie faktúry, objednávky, výpisom z účtov mal preukazovať vykonanie deklarovaných prác, najmä ak nie je ani zákonom dané, akým spôsobom by mal žalobca vykonanie prác preukázať a aby žalovaný bol s týmto spôsobom uspokojený, resp. by označené uznal ako relevantný dôkaz vykonaných prác. Žalobca v replike ďalej namietal aj procesný postup administratívnych daňových orgánov, ak správca dane nevypočul ním označených pracovníkov napriek tomu, že v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane táto povinnosť bola uvedená. Z uvedeného vyvodil, že existujú naďalej odôvodnené pochybnosti o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Trval na svojej argumentácií aj vo vzťahu k nedostatkom výroku rozhodnutia správcu dane, ako aj nedostatočnému vysporiadaniu sa s kontrolnými výkazmi žalobcu a jeho dodávateľa.

17. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu spolu s prílohou mu bola doručená dňa 15.03.2021.

18. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa a nasl. , po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa zamietol.

19. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 23.06.2022 žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu a odvolal sa na obsah podanej správnej žaloby a uplatnené žalobné dôvody, ako aj skutočnosti uvedené v replike k vyjadreniu žalovaného. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla

žalobu z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zamietnuť.

20. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť procesného postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice zo dňa 09.03.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 4.340,26 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní.

21. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 4.340,26 EUR z pokladničných dokladov v sume 120,26 EUR (v tomto smere uvedenú skutočnosť žalobca nenamietal ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a ani v správnej žalobe) a z faktúry vystavenej spoločnosťou Green profit s.r.o. Košice č. 2018/29-01 zo dňa 29.09.2018 v celkovej sume 25.320 EUR, DPH 4.220 EUR za zámočnícke a zváračské práce na hutnom projekte U.S.S. Košice. Žalovaný neuznanie práva na odpočítanie DPH z tejto faktúry odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že v žalobe uvedené služby dodal deklarovaný dodávateľ Green profit s.r.o. a táto spoločnosť v rámci vykonávaného dokazovania ani nepreukázala, že došlo k dodaniu fakturovaných prác žalobcovi a tým aj k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH. Aj z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že správca dane existenciu fakturovaných prác ako takých nespochybnil, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala, že fakturované práce skutočne vykonala a zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služieb daňovému subjektu dodávateľom uvedeným na faktúre.

22. Správny súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno - právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňovému subjektu.

23. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

24. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie a citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.

25. Podľa , v znení neskorších predpisov (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7.

Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

27. Podľa § 19 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

28. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a/ až e/. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak: - a/ je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b/ za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, - b/ sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, - c/ platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, - d/ sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.

29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

33. Podľa 24 § ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

35. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

36. Z obsahu žalobcom podanej správnej žaloby vyplýva, že tento žalobné dôvody špecifikoval nasledovne :

- nedostatočné a neobjektívne preukázanie veci, vrátane nesprávneho a nezákonného postupu v procesnom postupe administratívneho orgánu (porušenie práva žalobcu na obhajobu a na riadny proces),

- nesprávne právne posúdenie veci,

- nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia správcu dane,

- nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť.

37. K žalobným dôvodom spočívajúcim v tvrdení o nedostatočnom zistení skutočného stavu veci (a následnému preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH z predloženej faktúry) správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti na preukázanie nároku k daňovému priznaniu predložil faktúru č. 2018//29-01, ako aj objednávku prác, na základe čoho tvrdil, že služby označené v predloženej faktúre dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. K pochybnostiam správcu dane o skutočnostiach vyplývajúcich z predmetnej faktúry u správcu dane žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol nasledovné : „..... Konateľ spoločnosti Green profit, s.r.o. B. W. vo svojej svedeckej výpovedi (zápisnica č. 100779574/2019) potvrdil, že preverovanou faktúrou boli vyfakturované všetky práce vykonané v septembri 2018 - aj zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o., aj tie, ktoré mali byť vykonané subdodávateľsky. Taktiež predložil zoznam pracovníkov, ktorí mali v septembri 2018 fakturované práce vykonať. V preverovanom zdaňovacom období mala byť jediným dodávateľom spoločnosti Green profit, s.r.o. spoločnosť WMI Creative s.r.o., avšak p. W. nepoznal menovite ľudí, ktorí mali pre neho vykonať práce, ktoré následne prefakturoval žalobcovi MILO MONTAGE s.r.o. Preverovaním bolo zistené, že na predloženom zozname pracovníkov sú uvedení zamestnanci troch subjektov - N. Z.X., Green profit, s.r.o. a MILO MONTAGE s.r.o. Za spoločnosť Green profit s.r.o. boli uvedení - Y. J., B. V., M. W. F. G. V., avšak správca dane porovnaním mien uvedených osôb s menami zamestnancov spoločnosti Green profit, s.r.o. uvedených v Hlásení k dani zo závislej činnosti za rok 2018 zistil, že uvedené osoby neboli v roku 2018 zamestnancami spoločnosti Green profit, s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že vykonanie prác spoločnosťou Green profit, s.r.o., resp. jej subdodávateľom WMI Creative s.r.o. nebolo preukázané, keďže označené osoby za Green profit, s.r.o. nie sú zamestnancami tejto spoločnosti a ani nefakturovali tejto spoločnosti žiadne práce a subdodávateľská spoločnosť podľa zistení správcu dane nebola zaregistrovaná na dani zo závislej činnosti, nemala zamestnancov, v súčasnosti je nekontaktná, posledné daňové priznanie k DPH podala za február 2018, k 31.01.2019 jej bola zrušená registrácia na DPH, daňové priznanie k DPH za september 2018 bolo podané účelovo až dňa 08.03.2019, po zaslanom dožiadaní správcu dane o preverenie fakturovaných prác, v ktorom sú uvedené vysoké sumy uskutočnených zdaniteľných obchodov a výsledkom je nízka daňová povinnosť voči štátnemu rozpočtu.

Na základe uvedeného mal správca dane oprávnené pochybnosti o vierohodnosti tvrdení konateľa spoločnosti Green profit, s.r.o., ktoré nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Správca dane posúdil jeho výpoveď v kontexte s ostatnými poznatkami a dôkazmi získanými v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a výpoveď tohto svedka oprávnene nepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci reálnu existenciu obchodu medzi spoločnosťou Green profit, s.r.o. ako dodávateľom a daňovým subjektom MILO MONTAGE s.r.o. ako odberateľom. Spoločnosť Green profit, s.r.o. nepreukázala, že došlo k dodaniu fakturovaných prác a k vzniku daňovej povinnosti podľa v znení neskorších predpisov na základe preverovanej faktúry.“

38. V tej súvislosti správny súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

39. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

40. Správny súd konštatuje, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený.

41. Z ustanovenia § 24 ods. l Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ktorý ak neunesie dôkazné bremeno, nemôže byt' v uplatnení nároku na odpočítanie dane úspešný. Z uvedeného preto vyplýva, že ak daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na základe faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti, je povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, a to v prvom rade vznikom práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby v zmysle § 19 ods. l, 2 zákona o DPH. Samotná faktúra, ani kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane.

42. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, ako aj správcu dane o pochybnostiach o dodaní v predloženej faktúre označených služieb deklarovaným dodávateľom, a to práve z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie v citácii žalovaného z jeho vyjadrenia k správnej žalobe. Za takejto situácie nastal presun dôkaznej povinnosti opätovne na žalobcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať nielen existenciu danej služby, ale najmä to, že uvedenú službu dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Za takejto situácie jej dodanie odberateľovi žalobcu nepreukazuje jej dodanie konkrétnym dodávateľom uvedeným na predloženej faktúre, preto aj dokazovanie v tomto smere by bolo irelevantným. Aj dokazovanie výpoveďami žalobcom označených osôb by podľa názoru súdu nepreukázalo dodanie týchto služieb práve deklarovaným dodávateľom, a to z dôvodu, že služby mali byť dodané subdodávateľsky spoločnosťou, ktorá je nekontaktná a ktorej činnosť (jej nekontaktnosť, zrušenie registrácie na DPH, ako aj podanie dodatočného daňového priznania k DPH) vykazuje známky účelovosti a nie reálnej ekonomickej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Práve z týchto dôvodov preto správny súd hodnotí námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí, ako aj o porušení procesných ustanovení daňového poriadku pri dokazovaní za nedôvodné.

43. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože podľa názoru súdu administratívny orgán vo svojich rozhodnutiach na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a z neho prijatých skutkových záverov vyvodil správne a zákonné právne závery o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, pričom aj správna úvaha žalovaného týkajúca sa právneho posúdenia veci je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne konkrétna a preskúmateľná a nevzbudzuje žiadne pochybnosti. Nedôvodná podľa názoru správneho súdu je aj námietka o nesprávnej (nezrozumiteľnej) formulácii výroku rozhodnutia správcu dane, pretože tento obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je konkrétny, určitý a zrozumiteľný. Z výroku rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, aký nadmerný odpočet bol uplatnený v daňovom priznaní doručenom správcovi dane dňa 25.10.2018, časť nadmerného odpočtu odpočítaná od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, aká bola daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní, rozdiel v sume dane, ako aj rozdiel dane na úhradu a lehota jej splatnosti, vrátane platobného miesta. Nemožno prisvedčiť ani námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti, pretože rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane ako celok tvoriace administratívne rozhodnutie daňového orgánu je podľa názoru súdu dostatočne odôvodnené a dáva odpovede na všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa tak skutkového stavu tvoriaceho podklad rozhodnutia, ako aj následného právneho hodnotenia danej veci. Z rozhodnutia administratívneho orgánu možno vyvodiť aj procesný postup správcu dane, ako aj žalovaného a po jeho preverení správny súd (a to aj nad rámec žalobných dôvodov) nezistil žiadne také pochybenia procesného charakteru, ktoré by v sebe mohlo mať potenciál prípadného zrušenia rozhodnutia žalovaného, resp. aj rozhodnutia správcu dane.

44. Na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu procesným postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).