Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-109-2016.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/XX, XXX XX A. V., o zaplatenie 75,18 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy od 08.05.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 75,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že časť žalovanej sumy vo výške 51,18 eur uplatňuje titulom zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 24,- eur titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovaným.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe uzavretej zmluvy číslo A XXXXXXX žalovanému 1 ks SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby a odpredal mu mobilný telefón Huawei E3533 (ďalej len „Huawei“) za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene, pričom žalovaný sa zaviazal počas dohodnutej doby viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, používať služby a platiť za ne. V žalobe tvrdil, že svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby žalovaný porušil, keď nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie neuvedené vo výške 51,18 eur, čím žalobcovi vznikla škoda minimálne vo výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Podľa žalobcu žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu vo výške rozdielu medzi jeho spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku a že nedodržanie tohto záväzku žalobcovi spôsobí škodu minimálne v rozsahu poskytnutej zľavy z ceny telefónu, pričom v danom prípade sa jedná pri odpredanom telefóne Huawei o škodu vo výške 24,- eur keďže predajná cena telefónu bola 25,- eur a žalovanému bol predaný za akciovú cenu 1,-euro. Uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. V žalobe ďalej tvrdil, že pokusom o pokonávku zo dňa 23.04.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nereagoval, jeho pohľadávka voči žalovanému aktuálne pozostáva z ceny neuhradených služieb vo výške 51,18 eur a nároku na náhradu škody vo výške 24,- eur s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 08.05.2015 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu číslo A XXXXXXX, dodatok, Všeobecné podmienky, faktúry a pokus o pokonávku.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Výzvu súd spolu so žalobou prevzal žalovaný dňa 13.01.2017.
6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach.
7. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, keďže ide o drobný spor (§ 297 veta druhá C.s.p.).
8. Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 75,18 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 75,18 eur od 08.05.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópie medzi stranami uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.12.2014 číslo A XXXXXXX, obsahom Dodatku k tejto zmluve, obsahom pokusu o pokonávku zo dňa 23.04.2015, obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb a zistil tento skutkový stav:
10. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A XXXXXXX medzi stranami uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a Cenník služieb zapožičal žalobca žalovanému 1 ks mikroprocesorovej SIM karty za účelom jej pripojenia na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovania verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku k tejto Zmluve odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón Huawei. Uvedený Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia tejto zmluvy s dodatkom predložených žalobcom.
11. Podľa článku 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok účastník je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
Podľa článku 11 bod 11.1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange sú obsiahnuté v platnom cenníku v členení podľa účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania Služby.
12. Podľa článku11bod11.6 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytnuté služby účastníkovi v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Zúčtovacie
obdobie priradené konkrétnemu účastníkovi spoločnosťou Orange platí po celé obdobie platnosti Zmluvy, ibaže spoločnosť Orange jednostranne stanoví inak.
13. Podľa článku 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia, vrátane súm zaplatených účastníkom ako zábezpeka alebo preddavok na cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
14. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nezaplatil mu riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie nešpecifikované, čím vznikla žalobcovi voči nemu pohľadávka za poskytnuté služby v celkovej výške 51,18 eur, z ktorej žalovaný napriek pokusu o pokonávku ku dňu podania žaloby neuhradil nič, a tiež mu vznikol nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu dohodnutý čas.
15. Základ svojich nárokov žalobca vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k tejto zmluve uzavretých so žalovaným ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v súčasnosti v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
19. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
20. Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 , d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
21. Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 , d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
22. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
23. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
24. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
25. Po oboznámení sa so žalobcom predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku splnil, odpredal žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- euro a poskytol žalovanému v zmluve dohodnuté služby, za čo mu vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Povinnosťou žalovaného bolo cenu služieb a splátky žalobcovi v lehote splatnosti faktúr zaplatiť. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb a splátok za obdobie od 12/2014 do 01/2015 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom (čl. 12 až 13 spisu) bola uplatnená vo výške 51,18 eur. Preto vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a splátok vo výške 51,18 eur vyhovel, keďže tento nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretých zmlúv a zákona o elektronických komunikáciách je daný a jeho základ a výška boli predloženými zmluvami a faktúrami preukázané. Súd tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu vo výške 148,15 eur, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaný dostal do omeškania a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (5,05 % ročne) presahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 08.05.2015 od ktorého žalobca v žalobe požadoval úrok z omeškania bol v omeškaní so zaplatením ceny služieb, vtedy vo výške spolu 51,18 eur, uložil mu súd spolu so sumou 51,18 eur rovnajúcou sa doposiaľ nezaplatenej cene služieb a splátok zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to odo dňa 08.05.2015 do zaplatenia.
31. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie škody vo výške 24,- eur a zaplatenie úrokov z omeškania z nej zamietol.
32. Pokiaľ ide o v žalobe požadovanú náhradu škody, súdu z jeho činnosti je známe, že žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť, a že vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút pristúpil k zmene pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvných pokút ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov resp. zariadení a ich akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri žalovanému odpredanom mobilnom telefóne Huawei vo výške 24,- eur a tento rozdiel vo výške 24,- eur považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca tak v súdenej veci neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške tohto rozdielu, hoci dojednanie takejto zmluvnej pokuty bolo poňaté do dodatku k zmluve (čl. 2 bod 2.5 písm. b) Dodatku) ale túto sumu uplatňuje ako škodu, ktorú mu žalovaný mal spôsobiť.
33. Žalobca ďalej poukazuje na proklamáciu obsiahnutú v čl. 1. bod 1.3 (správne čl. 2 bod 2.5) Dodatku k Zmluve podľa ktorého „účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT)“.
34. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti z škodu je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.
35. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
36. V prejednávanom spore žalobca ako ten, komu mala byť škoda spôsobená a kto preto niesol dôkazné bremeno nepreukázal už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1 (protiprávny úkon). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dojednanej viazanosti.
37. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len Všeobecné podmienky), ktoré sú súčasťou zmlúv. Tento článok 4 je nazvaný Doba platnosti a ukončenie Zmluvy.
38. Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
39. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
40. Podľa Článku 2 bod 2.1 Všeobecných podmienok (nazvaného Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Aktivácia Služieb) spoločnosť Orange poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.
41. Podľa Článku 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami na tlačive spoločnosti Orange.
42. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
43. V prejednávanom spore žalobca písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb ničím nepreukázal. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ukončenie týchto písomne uzavretých zmlúv niektorým z hore uvedených spôsobov (dohodou; odstúpením; výpoveďou; smrťou alebo zánikom účastníka) ničím nepreukázal a dokonca ani netvrdil, ktorým z uvedených spôsobov a kedy konkrétne malo k takémuto ukončeniu dôjsť, obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že žalovaný „porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti“. Za takých okolností neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo a teda treba mať za to, že žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti uvedenú v Dodatkoch (24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatkov) splnil na čom nič nemení prípadné faktické obmedzenie, či ukončenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia, pretože toto ako faktický, nie právny úkon nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím nie je daný už predpoklad č. 1 vzniku škody.
44. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
45. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
46. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
47. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu v snahe získať zákazníkov tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu) resp. spôsobom pri ktorom by sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto telefónov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdrží dojednanú kúpnu cenu.
48. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
49. Z vyššie uvedených dôvodov by súd žalobe žalobcu v časti požadovanej náhrady škody vo výške 24,- eur vyhovieť nemohol a v tejto časti ju zamietol. Zároveň zamietol súd žalobu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania z tejto sumy, pretože pokiaľ nie je preukázané právo na zaplatenie uvedenej sumy, nemožno priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nej.
50. Keby žalovaný svoj záväzok uznal, i tak by takéto uznanie nebolo možné prijať, lebo uznanie nikdy nevzniknutého nároku vyvodzovaného z neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve by vzhľadom na zákonné princípy a príkazy spotrebiteľskej ochrany ani nebolo možné akceptovať nakoľko európska legislatíva aj judikatúra súdov ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľným plnením (podporne pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/365/2013 zo dňa 8. 10. 2014 alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/70/2014 zo dňa 5. 6. 2014). Súdna prax už judikovala, že by bolo v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľným plnením jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie(podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010). Európska únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie dôraz na zvýšenú ochranu spotrebiteľa všetkými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ. Posolstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti jeho vôli, ak je to na jeho prospech, lebo spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a aplikácia právnej úpravy preto musí byť taká, aby nebola len formálnym, ale skutočným príspevkom k naplneniu ochrany spotrebiteľa.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech 68 %, žalovaný 32 %, čistý úspech žalobcu 36 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.