Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-112-2016.pdf
PDF · 110.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: D.. T. F., trvale bytom Ul. X. E. X, XXX XX T. T., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. S. U., bytom P. 7, XXX XX T. T., 2. B-ESTATE, a. s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 040 363, zastúpený Advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, 3. REALMASTER, s. r. o., so sídlom Partizánska cesta 89, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 988, zastúpený AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/022258 zo dňa 9. augusta 2016, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. OVZ-SU 34802/2011/MM zo dňa 22.01.2014 Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad (orgán verejnej správy 1. stupňa) dodatočne povolilo pre stavebníka S. U., T. T. (ďalší účastník konania) stavbu „Terénne úpravy a oporný múr“ na pozemku v k. ú. T. T. parc. č. KN-C XX/X, XX/X a XX/X podľa §88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj J. zákon), a podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 435/2000 Z. z. povolilo túto stavbu trvale užívať pre účel - oporný múr.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca ako účastník administratívneho konania odvolanie, na základe ktorého žalovaný (orgán verejnej správy 2. stupňa) rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2014-16174,TS zo dňa 13.05.2014 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. V rámci ďalšieho konania Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. OVZ-SU 71854/34802/2011/MM zo dňa 05.05.2016 dodatočne povolilo stavbu „Terénne úpravy a oporný múr“ na pozemku v k. ú. T. T., parc. č. KN-C XX/X a XX/X podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, a zároveň povolilo trvale užívať túto stavbu podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 435/2000 Z. z. pre účel - oporný múr.
4. Aj proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 08.06.2016, ktoré bolo doručené stavebnému úradu dňa 08.06.2016.
5. Žalovaný oznámením č. OU-BB-OVBP2-2016/022258 zo dňa 09.08.2016 oboznámil žalobcu s tým, že podal odvolanie oneskorene. V oznámení poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk s opakovaným doručením tak, že dňa 11.05.2016 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie. Následne dňa 12.05.2016 bol opakovane vykonaný pokus o doručenie písomnosti, a keďže tento pokus o doručenie bol neúspešný, písomnosť bola uložená na pošte. Žalobca si písomnosť prevzal na pošte až 25.05.2016. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania bola aplikovaná tzv. fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok), za deň doručenia písomnosti bol potom stanovený deň 16.05.2016, nakoľko tretí deň od uloženia písomnosti na pošte pripadol na nedeľu. Pri počítaní lehôt platí § 27 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sa do lehoty nezapočítava deň, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Z uvedeného potom podľa žalovaného vyplývalo, že lehota na podanie odvolania začala plynúť žalobcovi 17.05.2016 a uplynula 31.05.2016 (utorok). Odvolanie žalobcu bolo stavebnému úradu doručené dňa 08.06.2016, to znamená po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, preto bolo vyhodnotené ako oneskorene podané.
6. Žalovaný v oznámení uviedol, že prihliadol aj na námietky žalobcu vyjadrené v odvolaní a vyhodnotil ich ako také, ktoré neodôvodňujú obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť uplatniť námietky nielen na ústnom pojednávaní, ale aj v písomnej podobe, pričom zdôraznil aj koncentračnú zásadu. Ďalej konštatoval, že oznámenia o nariadení ústneho pojednávania, ktoré boli vydávané viackrát, si žalobca ako účastník administratívneho konania riadne prevzal a stavebný úrad trikrát vyhovel jeho požiadavke o odročenie pojednávania. Pokiaľ žalobca odkazoval na skôr podané námietky, ktoré podal v rámci podaného odvolania, doručeného dňa 12.02.2014, tieto sa vzťahovali k zrušenému rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 22.01.2014. Tieto námietky boli vysporiadané a žalobca v písomnostiach, ktorými ospravedlňoval svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, nijakým spôsobom na tieto námietky neodkázal. Ďalej ešte žalovaný konštatoval, že v ďalšom konaní boli orgánom verejnej správy 1. stupňa odstránené nedostatky, ktoré boli konštatované v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.
7. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 07.09.2016, sa žalobca domáhal preskúmania oznámenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/022258 zo dňa 09.08.2016. V žalobe konštatoval, že týmto oznámením bolo priamo zasiahnuté do jeho práv ako účastníka administratívneho konania. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pretože nebolo rozhodované o merite riadne podaného odvolania.
8. Druhostupňový orgán verejnej správy podľa názoru žalobcu nedodržal zákonné podmienky ustanovenia § 59 Správneho poriadku, teda nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a neodstránil zistenú vadu veci pred vydaním oznámenia, ktoré je rozhodnutím. Zistenie skutkového stavu bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
9. Ďalej žalobca namietal, že v čase doručovania rozhodnutia stavebného úradu, ako aj v čase opakovaného doručenia, sa nezdržiaval v mieste doručenia, preto neboli splnené podmienky prvej vety ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Písomnosť nemohla byť riadne doručovaná do vlastných rúk v čase, keď sa v mieste doručovania nezdržiaval z vážnych rodinných dôvodov a neodkladných pracovných povinností. Zásielka od stavebného úradu, obsahujúca rozhodnutie, bola účinne doručená až dňa 25.05.2016 s poučením, že je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie podal 08.06.2016, teda riadne, v zákonnej lehote.
10. Na základe uvedených argumentov žalobca žiadal oznámenie žalovaného o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
11. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 06.10.2016. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté oznámenie je rozhodnutím, poukázal na § 60 Správneho poriadku s tým, že išlo o neformálny list.
12. Pokiaľ žalobca vytýkal, že žalovaný nepostupoval podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keď pred vydaním oznámenia neodstránil zistené vady veci, k tejto námietke žalovaný uviedol, že odvolací orgán prípadné zistené vady odstráni v riadnom odvolacom konaní, a to postupom podľa § 59 ods. 2, 3 Správneho poriadku. Odstránenie vád tiež môže spočívať aj v náprave, ak prvostupňový orgán opomenul postup podľa § 56 Správneho poriadku. Ak však odvolací orgán vyhodnotí odvolanie ako podané oneskorene, postupuje výlučne podľa § 60 Správneho poriadku.
13. Žalovaný ďalej poukázal na § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého odvolací orgán bol povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; inak mal odvolanie zamietnuť. Po novele Správneho poriadku, účinného od 01.01.2004, bola podstatná časť textu v § 60 Správneho poriadku vypustená, čo znamená, že odvolací správny orgán nemá vyslovene stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán vybavil oneskorené odvolanie neformálnym listom. Takýto postup vyplýva z ustanovení Správneho poriadku, ako aj z judikatúry všeobecných súdov SR. Oznámenie preto nie je rozhodnutím, ale neformálnym listom.
14. Žalovaný uviedol, že ešte pred podaním podnetu na krajskú prokuratúru, žalobca podal podnet aj na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia zo dňa 09.08.2016 mimo odvolacieho konania. Podnet bol odstúpený v zmysle § 65 ods. 1 Správneho poriadku Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Tento orgán dňa 21.09.2016 podnet spolu s administratívnym spisom vrátil žalovanému s odôvodnením, že nejde o rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku, a preto nie je v kompetencii ministerstva postupovať podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku.
15. Žalovaný vyjadril nesúhlas s nemožnosťou aplikácie fikcie doručenia. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania sa vychádzalo z údajov uvedených na doručenke, v súvislosti s čím poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie č. 4Cdo/240/2010 zo dňa 27.10.2010 a č. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012. Doručenka má povahu verejnej listiny a skutočnosti v nej obsiahnuté sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pre doručenku platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len prípadná nesprávnosť. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili pravdivosť údajov, resp. by preukazovali, že v čase doručovania písomnosti sa nezdržiaval v mieste doručenia. Správny orgán v správnom konaní nemá povinnosť takéto skutočnosti skúmať v prípade, ak účastník konania nesprávnosť konania nepreukázal, ani nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 278/2011 zo dňa 16.06.2011.
16. Žalobca nepredložil o svojich tvrdeniach žiadny dôkaz, preto žalovaný pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania vychádzal z údajov prvostupňového správneho orgánu a následne aplikoval fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/137/2014 zo dňa 20.11.2015 v obdobnej veci a žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Uznesením č. k. 23S/112/2016-21 zo dňa 22.11.2016 boli ako ďalší účastníci konania pribratí: 1. S. U. - stavebník, P. 7, T. T., 2. B-ESTATE, a. s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 040 363 a 3. REALMASTER, s. r. o., Partizánska cesta 89, Banská Bystrica, IČO: 36 649 988.
18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
19. Ďalší účastníci konania sa k správnej žalobe nevyjadrili.
20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 08.03.2017.
21. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 108 ods.
2 SSP bola v jeho prípade zachovaná, preto správny súd rozhodol, že nariaďuje pojednávať v jeho neprítomnosti.
22. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný zotrváva na písomnom vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že ustanovenie § 24 ods.2 Správneho poriadku je potrebné vykladať z hľadiska jeho účelu, ktorým je, aby nedochádzalo zbytočne k prieťahom v správnom konaní. Žalovaný vychádzal z údajov na doručenke, ktorá je verejnou listinou, pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že sa ospravedlniteľne nezdržiaval v čase doručovania rozhodnutia v mieste doručovania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR uvedený vo vyjadrení k správnej žalobe, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát z objektívnych dôvodov nezdržiaval v mieste doručovania, je na adresátovi. V rámci konečného návrhu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
23. Ďalší účastník konania S. U. navrhol žalobu zamietnuť s tým, že podľa jeho názoru bola fikcia doručenia použitá správne a rozhodnutie stavebného úradu je právoplatné.
24. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania B-ESTATE, a. s., Banská Bystrica uviedol, že ponecháva rozhodnutie na súde s tým, že bude rešpektovať tak rozhodnutie súdu, ako aj orgánu verejnej správy. K aplikácii fikcie doručenia zaujal neutrálny postoj. V rámci konečného návrhu žiadal žalobu zamietnuť.
25. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania REALMASTER, s. r. o., Banská Bystrica uviedol, že považuje postup žalovaného za správny, pokiaľ použil fikciu doručenia a odvolanie žalobcu považoval za oneskorene podané. Žalobca nepreukázal, že sa objektívne nezdržiaval v mieste doručovania v čase doručovania. V rámci konečného návrhu žiadal žalobu zamietnuť.
26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného - oznámenie č. OU-BB- OVBP2-2016/022258 zo dňa 09.08.2016, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 a § 134 ods. 2 a contrario SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
27. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo oznámenie žalovaného o oneskorene podanom odvolaní žalobcu. Rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa č. OVZ-SU 71854/34802/2011/MM zo dňa 05.05.2016 bolo žalobcovi doručované kvalifikovaným spôsobom do vlastných rúk. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo vyhodnotené ako oneskorene podané.
28. Administratívne konanie o odstránení alebo o dodatočnom povolení stavby je predmetom právnej úpravy Stavebného zákona. Podľa § 140 Stavebného zákona sa na konania vedené podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak nie je výslovne stanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že Správny poriadok sa podporne použije tam, kde Stavebný zákon nemá vlastnú právnu úpravu jednotlivých procesných inštitútov administratívneho konania. Na základe uvedeného sa potom v konaniach podľa Stavebného zákona aplikujú aj ustanovenia Správneho poriadku upravujúce postup pri doručovaní písomnosti, ako aj ustanovenia upravujúce postup odvolacieho orgánu.
29. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal, že žalovaný nedodržal ustanovenie § 59 Správneho priadku, teda že nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, neodstránil zistenú vadu veci pred vydaním oznámenia, ktoré je rozhodnutím a nedostatočne zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci.
30. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že oznámenie o oneskorene podanom odvolaní je neformálny spôsob oboznámenia účastníka konania so spôsobom vybavenia jeho odvolania. Orgány verejnej správy v takomto prípade nevydávajú rozhodnutie o zamietnutí odvolania, a to v dôsledku zmeny právnej úpravy zákonom č. 527/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. Napriek tomu, že takéto oznámenie nie je rozhodnutím a ide o neformálny spôsob vybavenia odvolania, ide o taký akt orgánu verejnej správy, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Podľa uvedeného ustanovenia správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 53 Správneho priadku; proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
32. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku; odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
33. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku; odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
34. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
35. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku; ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
36. Podľa § 60 ods. 1 Správneho poriadku; odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
37. Podmienkou postupu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku je riadne začaté odvolacie konanie, teda podanie odvolania riadne, včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Len v prípade riadne začatého odvolacieho konania dochádza k meritórnemu prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia, na ktoré nadväzuje rozhodnutie o podanom odvolaní, niektorým zo spôsobov upravených v § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
38. Ak orgán verejnej správy vyhodnotí odvolanie ako podané oneskorene, podľa § 59 Správneho poriadku nepostupuje. V takomto prípade nedochádza k meritórnemu prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia ako v prípade včas podaného odvolania. Správny poriadok v aktuálnom znení neukladá orgánom verejnej správy vysporiadať sa s oneskorene podaným odvolaním formou rozhodnutia, preto je postačujúca forma oboznámenia účastníka administratívneho konania formou jednoduchého oznámenia, s uvedením skutkových okolností a dôvodov, pre ktoré bolo odvolanie vyhodnotené ako podané oneskorene. Na ochranu účastníka administratívneho konania ustanovenie § 60 Správneho poriadku navyše ukladá odvolaciemu orgánu verejnej správy preskúmať aj oneskorene podané odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V nadväznosti na túto povinnosť odvolacieho orgánu by potom oznámenie o oneskorene podanom odvolaní malo obsahovať aj uvedenie dôvodov, pre ktoré odvolací orgán nezačal obnovu konania alebo nerozhodol o zmene alebo zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu.
39. Žalovaný vyhodnotil odvolanie podané žalobcom ako oneskorene podané a správne postupoval podľa § 60 Správneho poriadku. Správne žalobcu upovedomil o oneskorene podanom odvolaní oznámením, vysvetlil mu dôvody, pre ktoré považoval odvolanie za oneskorene podané (aj tento záver žalovaného považuje správny súd za správny, čo bude odôvodnené v nasledujúcej časti tohto rozhodnutia) a odôvodnil aj, prečo odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo rozhodnutie o zmene alebo zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
40. Druhou žalobnou námietkou žalobca namietal, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu fikcie doručenia, upravenej v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pri doručovaní zásielky - rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa č. OVZ-SU 71854/34802/2011/MM zo dňa 05.05.2016 žalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom poštového doručovateľa.
41. Podľa §24 ods. 1 Správneho poriadku; dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
42. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku; ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
43. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku; do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
44. Citované ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku upravuje tzv. náhradné doručenie. Ide o prípady, v ktorých nedošlo k reálnemu prevzatiu doručovanej zásielky adresátom a je aplikovaná fikcia doručenia, za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol v mieste doručenia zastihnutý,
- v mieste doručenia sa zdržiaval,
- doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,
- ďalší (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,
- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte,
- adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia na pošte.
45. Pokiaľ ide o inštitút náhradného doručovania, Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 7Sžo/102/2014 zo dňa 31.03.2016) konštatoval, že „úpravou tohto inštitútu zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - jedná sa o právnu fikciu doručenia písomnosti (tzv. náhradné doručenie).“ Rovnaký názor bol vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4 Sž 35/2002 zo dňa 27.08.2002.
46. Z doručenky založenej v administratívnom spise vyplýva, že pri prvom pokuse poštového doručovateľa o doručenie zásielky obsahujúcej rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa (č. OVZ-SU 71854/34802/2011/MM zo dňa 05.05.2016) dňa 11.05.2016 nebol adresát - žalobca v mieste doručovania zastihnutý, preto nasledoval druhý pokus poštového doručovateľa o doručenie dňa 12.05.2016, pri ktorom opätovne nebol žalobca v mieste doručovania zastihnutý. Zásielka bola v tento deň uložená na pošte. Keďže si žalobca zásielku nevyzdvihol v lehote troch dní od jej uloženia, žalovaný považoval zásielku za doručenú podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku na základe fikcie doručenia. Posledný deň trojdňovej lehoty pripadol na nedeľu dňa 15.05.2016, preto podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný za deň doručenia považoval nasledujúci deň - pondelok dňa 16.05.2016, ktorý bol rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty na podanie odvolania v trvaní 15 dní. V zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku sa do lehoty nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Deň doručenia preto do lehoty na podanie odvolania nebol započítaný a táto začala plynúť dňa 17.05.2016 a uplynula dňa 31.05.2016. Odvolanie žalobcu bolo doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa až dňa 08.06.2016, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene.
47. Žalobca v správnej žalobe správnosť údajov obsiahnutých na doručenke nespochybnil a nenamietal. Rovnako nenamietal ani to, že by mu nebolo zanechané oznámenie poštového doručovateľa o opakovanom pokuse o doručenie a oznámenie o uložení zásielky, čím by vyvracal splnenie podmienok pre aplikáciu fikcie doručenia. Údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak, ide o tzv. vyvrátiteľnú domnienku. V správnej žalobe žalobca namietal len to, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval z vážnych rodinných dôvodov a neodkladných pracovných povinností, bez bližšieho a konkrétneho uvedenia týchto dôvodov. Taktiež nedoložil žiadne dôkazy o jeho neprítomnosti v mieste doručovania v čase doručovania zásielky. Práve žalobcu ako účastníka
administratívneho konania zaťažuje dôkazné bremeno preukázať opak toho, čo vyplýva z riadne vyplnenej doručenky pre aplikáciu fikcie doručenia.
48. Záver o tom, že dôkazná povinnosť vo vzťahu k nesplneniu podmienok pre aplikáciu náhradného doručovania zaťažuje adresáta zásielky, bol konštatovaný aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR, napr. v rozhodnutí sp. zn. 4 Sžo/14/2015 zo dňa 01.12.2015 alebo 3Sžo/194/2015 zo dňa 02.06.2016, ako aj v judikatúre Ústavného súdu SR napr. v rozhodnutí sp. zn. II.ÚS 278/2011 zo dňa 16.06.2011. Žalobca túto dôkaznú povinnosť nesplnil, preto je aj táto druhá žalobná námietka nedôvodná a postup žalovaného pri vyhodnotení postupu pri doručovaní zásielky obsahujúcej prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup pri vyhodnotení odvolania ako oneskorene podaného, bol zákonný a správny.
49. Preskúmaním správnou žalobou napadnutého oznámenia žalovaného dospel správny súd k záveru, že postup žalovaného bol zákonný, oznámenie z hľadiska jeho obsahu je preskúmateľné a závery v ňom uvedené sú správne. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
50. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, pretože žalobca bol v konaní neúspešný.
51. Ďalším účastníkom konania súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP a contrario.
52. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.