Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/165/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: S. I., nar. X.X.XXXX, bytom R. Č.. X, XXX XX D. T. D., zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Ľ. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R. Č.. XXX, XXX XX R., zast.: JUDr. Tomáš Banič, advokát so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R., obec R., okres Š., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Š., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to stavby, súpisné číslo XXX - M. S. G. K. postavený na parcele registra "C" číslo XXX/X o výmere XXXm2, druh pozemku - F. C. Z. T.. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba č. XXX je evidovaný na LV č. XXXX.

Nehnuteľnosti v katastrálnom území R., obec R., okres Š., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Š., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, a to stavby, súpisné číslo XXX - M. S. G. K. postavený na parcele registra "C" číslo XXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu ako primeranú náhradu sumu 33.208,17 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu 20.4.2016 žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R., obec R., okres Š., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Š., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to stavby, súp. č. XXX - M. S. G. K. postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku F. C. Z. T. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXX. Ďalej navrhla alternatívne, aby súd nariadil predaj vyššie uvedených nehnuteľností s povinnosťou výplaty podielových spoluvlastníkov podľa trhovej hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom vypracovaným v konaní ustanoveným znalcom, alebo prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu trhovej hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom vypracovaným v konaní ustanoveným znalcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že strany sú fyzické osoby, bývalí manželia, ktorí nadobudli rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/357/2011- 612, právoplatné dňa 26.3.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Galante sp.zn. 15C/242/2008-490 z 11.10.2011 - podľa F. XXX/XXXX do podielového spoluvlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti v súčasnosti užíva výlučne

žalovaný, ktorý nemá záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa oslovila realitnú kanceláriu so žiadosťou o vyjadrenie k odhadu trhovej ceny nehnuteľností vedených na LV č. XXXX. V zmysle vyjadrenia realitnej kancelárie Directreal Norea s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 2997, 926 01 Sereď k odhadu trhovej ceny nehnuteľnosti, je ich trhová cena v stave v akom sa nachádzajú (dom s garážou a pozemkami) v rozmedzí od 65.000,- - 85.000,- Eur. Žalobkyňa sa túto právnu vec snažila vyriešiť aj mimosúdnou cestou, pričom žalovanému zaslala výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorej mu ponúkla na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel za sumu 42.500,- Eur. Na predmetnú výzvu reagoval žalovaný cestou svojho právneho zástupcu, v ktorej sa vyjadril, že je pripravený vyvinúť maximálne úsilie na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. E-mailom z 10.3.2016 právna zástupkyňa žalobkyne kontaktovala právneho zástupcu žalovaného za účelom vyjadrenia, akým spôsobom sa bude realizovať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo strany jeho klienta, ktorý im mailom z 11.3.2016 oznámil, že vyporiadanie bude klient realizovať predajom rodinného domu a vyplatením časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- Eur. Žalobkyňa sa následne rozhodla, že si nechá vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosti, ktorý stanoví všeobecnú hodnotu rodinného domu. Napriek vypracovanému znaleckému posudku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu rodinného stavby (rodinného domu s garážou) na sumu vo výške 66.416,33 Eur a viacerým výzvam zo strany žalobkyne, ku dňu podania žaloby k dohode medzi stranami nedošlo.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 6.7.2016 navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a túto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý by bol povinný zaplatiť žalobkyni náhradu vo výške určenej súdom na základe vykonaného dokazovania v konaní. Žalovaný poprel, že by nemal záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva. Na podnet žalobkyne vyvinul maximálne úsilie a súčinnosť potrebnú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, prostredníctvom osobných rokovaní a konštruktívnych návrhov na zmierlivé riešenie vzniknutej situácie. S ohľadom na okolnosti nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaný žalobkyni navrhol aj riešenie, že vyporiadanie by bolo možné realizovať predajom nehnuteľnosti a vyplatením časti kúpnej ceny žalobkyni vo výške 20.000,- Eur, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa sa nesnažila nájsť spôsob spravodlivého vyporiadania strán, jediné, čo sledovala pri rokovaniach bol jej finančný záujem a výška majetkového prospechu, ktorý z vyporiadania neoprávnene očakáva. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nehnuteľnosť užíva výlučne on. Od roku 2014 v nehnuteľnosti nebýva, neužíva ju a na rozdiel od žalobkyne znáša všetky náklady, ktoré sú z nehnuteľnosťou spojené, akoby ju užíval, a to nielen v miere svojho podielu, nakoľko žalobkyňa sa nezúčastňuje na hospodárení s nehnuteľnosťou, neznáša náklady, ktoré sú s ňou spojené, a to už v období 8 rokov, konkrétne od roku 2008 po súčasnosť. Skutočnosť, že adresa trvalého pobytu žalovaného je evidovaná v predmetnej nehnuteľnosti súp. č. XXX nevytvára domnienku, že žalovaný túto nehnuteľnosť využíva na bývanie. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom nehnuteľnosť súp. č. XXX leží a je evidovaný na LV č. XXXX, ktorý nadobudol darom od svojej babky v roku 2004. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne v podiele 1/2-ice je k nehnuteľnosti, ktorá leží na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného a žalobkyňa neposkytuje a ani v minulosti neposkytla žalovanému žiadnu odplatu. Týmto protiprávnym stavom žalobkyňa zasahuje do vlastníckeho práva a záležitostí, najmä majetkových práv žalovaného, čím mu vznikol nárok na náhradu škody. Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepodieľa na hospodárení s nehnuteľnosťou, ani v miere zodpovedajúcej jej podielu, a to od roku 2008, odkedy opustila nehnuteľnosť. Poukázal na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/242/2008 prvostupňový súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť bola v prevažnej miere financovaná z hypotekárneho úveru, kde bol a v súčasnosti stále je jediným dlžníkom žalovaný a tento úver je zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech Ľudovej banky, a.s. na pozemok parc.č. 265/5, na ktorom nehnuteľnosť leží. Výška zabezpečenej pohľadávky je aktuálne 17.634,- Eur, čo znamená, že nehnuteľnosť je stále v štádiu splácania, ktoré vykonáva výlučne žalovaný. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepochybným spôsobom nepreukázala investície do nehnuteľnosti, ktoré by hradila z vlastných zdrojov. Tento záver podľa žalovaného nepoprel ani odvolací súd svojím rozsudkom č. 23Co/357/2011-612, ktorý sa zaoberal posúdením a obsahom úkonov, ktorými určil vznik podielového spoluvlastníctva. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nielenže nevynaložila finančné prostriedky na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, nepodieľala sa na výstavbe nehnuteľností, ale ani po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu si neplnila povinnosti súvisiace s hospodárením s nehnuteľnosťou, a preto v súlade so zásadou spravodlivého konania nie možné žalovanému uložiť, aby zaplatil žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume rovnajúcej sa polovici trhovej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. Podľa názoru žalovaného otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre žalobkyňu prioritu. Priznanie práva žalobkyni sa za takýchto okolností

prieči dobrým mravom tak, ako to má na mysli §3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa koná zištne bez ohľadu na morálne atribúty a princíp spravodlivosti ako takej. Žalovaný uviedol, že súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a nesúhlasí s nariadením predaja nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.2.2012, sp. zn. 4M Cdo 12/2011, v zmysle ktorého spravodlivé vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však nemôže vychádzať z jednoduchého vzorca založeného na podelení ceny nehnuteľnosti dvoma. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten - ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom.

3. Vyjadrenie žalovaného súd doručil žalobkyni spolu s uznesením z 23.6.2016, v ktorom jej umožnil, aby sa k replike žalovaného v zmysle §167 ods. 3 C.s.p. v lehote 15 dni od doručenia uznesenia vyjadrila. Poučil ju o tom, že má uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a upozornil ju, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Zároveň ju poučil v zmysle § 153 ods. 1 a ods. 2 C.s.p..

4. Žalobkyňa v duplike doručenej súdu 13.9.2016 navrhla, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalovanému, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu trhovej hodnoty nehnuteľnosti určenú súkromným znaleckým posudkom. Ďalej uviedla, že rozporujú tvrdenie žalovaného o tom, že má záujem na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na vyporiadanie, v ktorej mu ponúkla na kúpu jej spoluvlastnícky podiel za sumu 42.500,- Eur. Na výzvu reagoval žalovaný cestou právneho zástupcu, v ktorej sa vyjadril, že je pripravený vyvinúť maximálne úsilie na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Mimosúdne rokovanie sa konalo 29.1.2016, k dohode nedošlo. Dňa 10.3.2016 mailom žiadala žalovaného, aby sa vyjadril, akým spôsobom sa bude realizovať vyporiadanie. Dňa 11.3.2016 im bol zo strany právneho zástupcu žalovaného zaslaný mail, v ktorom oznámil, že žalovaný má záujem realizovať predaj rodinného domu s vyplatením časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- Eur žalobkyni. Žalobkyňa cestou svojej správnej zástupkyne vyvinula maximálne úsilie, bola ochotná pristúpiť na uzatvorenie mimosúdnej dohody a preto odmietajú tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa sledovala len svoj finančný záujem a výšku majetkového prospechu, ktorý z vyporiadania neoprávnene očakávala. Bol to práve žalovaný, kvôli ktorému bola žalobkyňa nútená podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je právne irelevantné, či v tejto nehnuteľnosti žalovaný býva alebo nie. Predmetom konania nie je ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže v tejto veci už rozhodol právoplatne Krajský súd v Trnave, rozsudkom sp.zn. 23Co/357/2011 z 28.1.2013, právoplatným 26.3.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C/242/2008 z 11.10.2011. Predmetný rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR sp. zn. 6Cdo 227/2013 z 29.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2015. Žalobkyňa ďalej rozporovala tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nevynaložila finančné prostriedky na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a nepodieľala sa na jej výstavbe. Skutočnosti tvrdené žalovaným však nie sú predmetom tohto konania. Uvedeným tvrdením žalovaného sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 23Co/357/2011 z 28.1.2013, v odôvodnení ktorého uviedol, že obe strany sa podľa svojich možností podieľali na výstavbe rodinného domu po finančnej i osobnej stránke. Strany boli druhom a družkou, spoločne hospodárili a realizovali spoločnú výstavbu. Primárnou vôľou strán bolo založiť podielové spoluvlastníctvo, pričom spôsob, akým tento stav bude zapísaný v katastri nehnuteľností nie je rozhodujúci. Už len zo skutočnosti, že žalobkyňa splácala splátky úveru na meno žalovaného, vyplýva záver, že musela mať istotu, že rodinný dom bude v podielovom spoluvlastníctve, pretože inak by žalobkyňa neuhrádzala z vlastných prostriedkov úver žalovaného a garzónku, ktorú jej kúpili rodičia by nikdy nepredala. Spochybňovanie skutočností, ktoré potvrdil odvolací i dovolací súd je minimálne zarážajúce. Žalobkyňa skôr než pristúpila k mimosúdnemu rokovaniu so žalovaným nechala si vypracovať súkromný znalecký posudok u znalca Ing. Ladislava Vašku, so sídlom Veterná 21,917 01 Trnava, ev. č. znalca 915 037 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. R.. Žalovaný nebol ochotný akceptovať ani tento znalecký posudok, napriek tomu, že si bol vedomý toho, že žalobkyňa ho dala vypracovať z dôvodu, aby sa strany vyhli súdnemu sporu.

5. Vyjadrenie žalobkyne súd doručil žalovanému spolu s uznesením z 13.10.2016, v ktorom mu umožnil, aby sa k duplike žalobkyne v zmysle §167 ods. 4 C.s.p. v lehote 15 dni od doručenia uznesenia vyjadril. Poučil ho o tom, že má uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a upozornil ho, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Zároveň ho poučil v zmysle § 153 ods. 1 a ods. 2 C.s.p..

6. Žalovaný na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi strán a právnych zástupcov strán sporu, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 15C/242/2008, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou - výpisom z LV č. XXXX, XXXX pre k.ú. R., výzvou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo 4.11.2015, odpoveďou na výzvu zo 17.12.2015, e-mailovou komunikáciou, znaleckým posudkom č. 1/2016 znalca Ing. Ladislava Vaška, a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku XXX/X - F. C. Z. T. o výmere XXX m2, zapísanom na LV. č. XXXX, pre Obec R. a k.ú. R.. Na uvedenom pozemku stojí stavba - M. S. G. K. súp. č. XXX, spoluvlastníkmi ktorého sú žalobkyňa a žalovaný, každý v podiele 1/2-ica. Ich spoluvlastníctva bolo zapísané na LV č. XXXX pod F. XXX/XXXX na základe Rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/357/2011 - 612 z 28.1.2013, ktorý určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu č. súpisné XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX/X, druh stavby M. S. G. K., zapísaný na LV č. XXXX na Správe katastra Š., pre okres Š., obec R., kat. úz. R., a to každý z nich v 1/2-ici. Krajský súd týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 15C/242/2008-490 z 11.10.2011, ktorý návrh žalobkyne na určenie že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zamietol.

9. Výzvou zo 4.11.2015 právna zástupkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že žalobkyňa nemá záujem o zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve. Navrhla, aby sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom peňažná náhrada za spoluvlastnícky podiel by predstavovala čiastku vo výške 42.500,- Eur.

10. V odpovedi na výzvu zo 17.12.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že sú pripravení vyvinúť maximálne úsilie na uzavretie mimosúdnej dohody. Návrh týkajúci sa peňažnej náhrady však nemôžu akceptovať. Nakoľko mali vedomosť o záujme žalobkyne o vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty rodinného domu, navrhli po jeho vyhotovení stretnutie.

11. Dňa 10.3.2016 právna zástupkyňa žalobkyne oslovila e-mailom právneho zástupcu žalovaného so žiadosťou o vyjadrenie akým spôsobom sa bude realizovať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo strany jeho klienta, nakoľko od mimosúdneho rokovania v jej kancelárii, ktoré sa konalo 29.1.2016, nemajú žiadne informácie.

12. Dňa 11.3.2016 právny zástupca na výzvu reagoval uvedením, že žalovaný má záujem realizovať predaj domu a vyplatiť časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Eur žalobkyni.

13. Z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v období od 15.3.2016 do 17.3.2016 vyplýva, že strany prejavili záujem o predaj domu, avšak žalovaný deklaroval, že dom bude predávať on a žalobkyňu vyplatí. Ak by sa žalobkyni tento postup nepáčil, stretnú sa pred súdom.

14. Zo súkromného znaleckého posudku č. 1/2016 vyhotoveného Ing. Ladislavom Vaškom, Veterná 21, 917 01 Trnava, dňa 13.1.2016 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č.s. XXX na p.č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. R. s príslušenstvom na parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre účel zistenia hodnoty vyplýva, že všeobecná hodnoty stavieb bola znalcom stanovená na 66.416,33 Eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec vykonal analýzu polohy nehnuteľnosti, analýzu využitia nehnuteľnosti a analýzu prípadných rizík spojených s užívaním nehnuteľnosti. Podľa časti 2. Výpočet technickej hodnoty špecifikoval znalec v rámci zatriedenia stavbu ako rodinný dom jednobytový/ jednobytová budova.

15. Právna zástupkyňa žalobkyne pred súdom doplnila, že žalobkyňa vyvinula snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, o realizáciu mimosúdnych rokovaní, zo strany žalovaného však potrebná súčinnosť poskytnutá nebola. Námietky, ktoré uvádza žalovaný vo vzťahu k tomu, ako sa spoluvlastníci podieľali na nadobudnutí nehnuteľnosti, boli riešené v predchádzajúcom súdnom konaní a v tomto spore sú bezpredmetné.

16. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa snažila o vyriešenie situácie, ale v súčasnosti si už stojí za tým, že vyporiadanie sa má uskutočniť na základe znaleckého posudku, v ktorým žalovaný aj jeho právny zástupca na mimosúdnom stretnutí súhlasili. K existencii povinnosti podieľať sa na výdavkoch žalobkyňa uviedla, že po jej odchode v nehnuteľnosti býval žalovaný sám a preto je povinný sám si aj hradiť náklady s tým spojené.

17. Právny zástupca žalovaného pred súdom doplnil, že v konaní nie je sporné to, že podielové spoluvlastníctvo by malo byť vyporiadané, sporné je to, čo považujú strany za spravodlivé vyporiadanie. Súd by nemal vychádzať z prísne matematického výsledku, a to hodnoty nehnuteľnosti deleno dvomi. Žalobkyňa si neuvedomuje, že nehnuteľnosť trhovú hodnotu nemá, rodinný dom bol totiž financovaný z prostriedkov poskytnutých bankou žalovanému, ktoré do dnešného dňa spláca. Rodinný dom je postavený na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo v podstate vyvoláva nemožnosť predaja nehnuteľnosti tretej osobe. Súd musí zohľadniť, že žalobkyňa neprispieva na údržbu nehnuteľnosti. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bude určená cena nehnuteľnosti a ktorým budú znalcovi položené otázky, či je možné v znaleckom posudku zohľadniť okolnosti týkajúce sa vlastníckych pomerov. Znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa v priebehu mimosúdnych rokovaní bol vypracovaný na jej objednávku s jej iniciatívy a iba ako podklad pre mimosúdne rokovania. Samotný tento znalecký posudok dokázal, že prvotné predstavy žalobkyne sú nereálne. Žalovaný sa domnieva, že snaha urovnať spor na základe zmieru je znakom, že sa snažil konanie urýchliť a naplniť zámer zákonodarcu stanoveného civilným sporovým poriadkom. Vo vyjadrení z júla 2016 označil, ktoré okolnosti považuje za sporné, dôkazy tohto typu nepredložil, nakoľko sa domnieval, že je možné spor ukončiť na základe zmieru. Cieľom konania by malo byť dosiahnutie spravodlivosti, ak by súd neprihliadol na právo dokazovať svoje tvrdenia, došlo by na strane žalovaného k poškodenie jeho ústavou garantovaných práv. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadroval, z dôvodu, že neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo treba ozrejmiť či vyvrátiť. Nakoľko žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení okolnosťami uvedenými žalovaným nezaoberala. Žalovaný sa preto oprávnene domnieval, že návrh na uzavretie súdneho zmieru môže byť reálne prijatý. Rozhodnutie súdu, ktoré by vychádzalo len z tvrdení žalobkyne by bolo nespravodlivé a v rozpore so zásadami uplatňovanými pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalovaný sa domnieva, že vypriadanie v širšom zmysle je možné vykonať na základe žalovaným navrhovaných dôkazov.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozdelením hodnoty v pomere 50/50. 99% vynaložených finančných prostriedkov pochádzalo buď z banky alebo od jeho rodinných príslušníkov. V predchádzajúcom konaní žalobkyňa predložila falošné faktúry, ktorými sa nikto nezaoberal. Uviedol, že sa vie dohodnúť na sume 20.000,- Eur, hoci ani túto si nezaslúži. K vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v nehnuteľnosti býval iba chvíľku, potom býval inde, takže nevie, prečo by mal platiť všetko sám.

19. Podľa §141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

20. Podľa §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka sú vyjadrením zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Zákon pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov a jednak na základe rozhodnutia súdu.

22. V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi spoluvlastníkmi neexistuje dohoda o zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva, a to napriek pokusom iniciovaným zo strany žalobkyne, ako to vyplýva z predloženej písomnej a emailovej komunikácie. Vzhľadom na túto skutočnosť je žalobkyňa ako spoluvlastníčka aktívne legitimovaná na podanie žaloby proti žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to každý v jednej polovici. Určenie vlastníckeho práva a veľkosť podielov spoluvlastníkov boli predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/242/2008, pričom stav existujúci v súčasnosti bol v katastri nehnuteľností zapísaný na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28.1.2013, č.k. 23Co/357/2011 - 612, právoplatného 26.3.2013. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce vlastnícke právo žalobkyne či výšku jej podielu považoval súd za irelevantné, keďže tieto skutočnosti už boli predmetom konania súdu v uvedenom konaní o určenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti súd vyhodnotil ako bezdôvodnú aj požiadavku právneho zástupcu žalovaného, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie, v ktorom by sa znalec vyjadroval k okolnostiam týkajúcim sa vlastníckych pomerov.

24. Pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva je často nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi spoluvlastníkmi sporné. Z tohto dôvodu sa v rámci zrušenia spoluvlastníctva vykonáva aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, zásadne však len návrh strany. V rámci tohto vyporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale prípadne aj na to, či pri hospodárení so spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

25. Vyporiadanie v širšom zmysle prichádza podľa judikatúry do úvahy len na návrh žalobcu alebo vzájomný návrh žalovaného. Pokiaľ takýto návrh nebol urobený alebo nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať (Ro NS SR, sp. zn. 2Cdo 53/2004). Majetkové práva, o ktorých sa má rozhodnúť v rámci širšieho vyporiadania musia byť v návrhu či vzájomnom návrhu riadne uplatnené, tzn. že ak sa v rámci širšieho vyporiadania uplatňuje samostatný majetkový nárok vyčísliteľný v peniazoch, náležitosťou návrhu (vzájomného návrhu) musí byť výška peňažnej sumy, ktorá sa požaduje zaplatiť. Súd o nich rozhoduje samostatným výrokom rozsudku a nie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Tieto majetkové práva podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia.

26. V prejednávanej veci nebol ani zo strany žalobkyne ani zo strany žalovaného formulovaný žiadny konkrétny návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle. Žalovaný sa síce domáhal spravodlivého vyporiadania, uvádzal, že doteraz spláca peňažné prostriedky poskytnuté bankou na nehnuteľnosť, že žalobkyňa neprispieva na údržbu nehnuteľnosti, avšak žiadny samostatný majetkový nárok vyčíslený v peniazoch si neuplatnil ani v písomných vyjadreniach, ani v prednesoch pred súdom, a to ani po vyjadrení súdu v zmysle 181 ods. 2 C.s.p., v ktorom bol na nedostatok základného predpokladu pre širšie vyporiadanie spoluvlastníctva upozornený. Bez sformulovaného samostatného riadneho návrhu, ktorý by mohol súd vyhodnotiť po procesnej stránke, ku ktorému by sa mohla protistrana vyjadriť v súlade s postupmi stanovený Civilným sporovým poriadkom, je požiadavka na vykonanie dokazovania za účelom ocenenia jednoznačne nešpecifikovaných majetkových nárokov predčasná a nariadenie znaleckého dokazovania nedôvodné. Z týchto dôvodov súd navrhnutý dôkaz nevykonal. Treba zdôrazniť, že primeranú náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti nie je možné v rozhodnutí stanoviť tak, že ju súd zníži o započítaný iný majetkový nárok (ak toto bolo predstavou žalovaného o spravodlivom vyporiadaní). Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcnosti.

27. V ďalšom sa preto súd zaoberal už len vyporiadaním spoluvlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu. Zákon stanovuje tri spôsoby možného vyporiadania a zároveň záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby použité. Na prvom mieste je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, ktorého uplatnenie v danom prípade však súd vylúčil a to tak z dôvodu, že podľa znaleckého

posudku sa jedná o jednobytový rodinný dom, v rámci ktorého by deľba nebola dobre možná. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, je výlučne žalovaný, v dôsledku čoho by reálna deľba nebola v súlade s účelným využitím nehnuteľnosti a vyvolala by potrebu ďalšieho riešenia vzťahov medzi stranami, v tom prípade už ako samostatných vlastníkov rozdelenej stavby a žalovaného ako vlastníka pozemku. Žiadna zo strán takýto spôsob vyporiadania ani nenavrhovala.

28. Strany v konaní zhodne navrhovali, aby súd ich spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý s týmto prikázaním súhlasil. Vzhľadom na rovnosť spoluvlastníckych podielov, súd pri vyporiadaní zohľadnil predovšetkým záujem jedného spoluvlastníka o nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti a hľadisko účelného využitia veci, keď žalovaný je aj výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí, a nehnuteľnosť prikázal do výlučného spoluvlastníctva žalovaného.

29. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel stráca. Primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, teda cene, ktorá je v danom mieste obvyklá a je určená zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. V prípade stavby je primeraná náhrada závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale i od záujmu o ňu, t.j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase.

30. Pri stanovovaní primeranej náhrady súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne o tom, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 66.416,33 Eur, ktoré tvrdenie bolo doložené znaleckým posudkom č. 1/2016 znalca Ing. Ladislava Vaška z 13.1.2016. Predložený súkromný znalecký posudok spĺňa kritéria stanovené § 209 Civilného sporového poriadku, pričom jeho závery, pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, neboli zo strany žalovaného popreté tak, ako to predpokladá ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a preto ich súd vyhodnotil ako nesporné v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vyjadrenia, že znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku žalobkyne a z jej iniciatívy, súd nepovažuje za relevantné popretie skutkových tvrdení žalobkyne a predloženého dôkazu, keďže žalovaný v súvislosti s hodnotou nehnuteľnosti žiadne vlastné tvrdenie neformuloval. Žalovanému bol poskytnutý priestor, aby sa ku všetkým skutkovým tvrdeniam a dôkazom žalobkyne vyjadril a zároveň bol v zmysle § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzvaný, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný návrhy na vykonanie dokazovania včas v súlade s výzvou súdu z 13.10.2016 nepredložil z dôvodu, že sa domnieval, že bude možné spor vyriešiť mimosúdne, súd neakceptoval, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nedoložil, že by v období od doručenia uznesenia z 13.10.2016 do termínu pojednávania inicioval akékoľvek mimosúdne rokovania alebo vyvíjal snahu na zmierne vyriešenie sporu.

31. Nakoľko znalcom stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 66.416,33 Eur zohľadňuje všetky kritériá uvádzané v bode 29. odôvodnenia tohto rozsudku, súd z nej vychádzal pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Pri veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 tak žalobkyni patrí náhrada vo výške 33.208,17 Eur (1/2 zo sumy 66.416,33 Eur, matematicky zaokrúhlená na centy). Vzhľadom na výšku tejto náhrady súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ju žalobkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, tak aby žalovanému poskytol dostatočný časový priestor na zabezpečenie peňažných prostriedkov nevyhnutných na úhradu.

32. K vyjadreniu právneho zástupcu, že neprihliadnutím na právo žalovaného dokazovať svoje tvrdenia, by došlo k poškodeniu jeho ústavou garantovaných práv, súd dopĺňa, že rozsah dokazovania, ktoré bude vykonané, určuje súd. Vychádza pri tom z toho, aby dôkazy smerovali k preukázaniu tvrdení strán týkajúcich sa nárokov uplatnených v konaní. Nie je účelné ani hospodárne vykonávať dokazovanie na preukázanie nárokov, ktoré zatiaľ predmetom konania nie sú, pretože si ich strany návrhom či protinávrhom neuplatnili. Zároveň, keďže prípadné majetkové nároky v súvislosti s investíciami do nehnuteľnosti či jej užívaním, sú nárokmi samostatnými, žalovanému nič nebráni kedykoľvek si ich voči žalobkyni uplatniť, a to aj v súdnom konaní.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva má pre rozhodovanie o trovách konania význam zistenie, či žalobkyňa pred podaním návrhu na súde navrhla žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý si uplatnila v žalobe. V prejednávanej veci z obsahu prednesov a doloženej komunikácie vyplýva, že mimosúdne rokovania boli iniciované žalobkyňou, pričom žalovaný sa na nich spočiatku zúčastňoval a prejavoval záujem o vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou. Avšak potom, ako žalobkyňa zabezpečila vypracovanie znaleckého posudku, na základe ktorého mala byť podľa dohody stanovená cena náhrady (a táto zodpovedá aj vyporiadaniu uplatnenému žalobou), žalovaný ďalšiu súčinnosť odmietol. Deklarovanú snahu o zmierne riešenie prednesenú pred otvorením pojednávania dňa 8.3.2017, v ktorej žalovaný navrhol, že žalobkyni vyplatí ako primeranú náhradu 20.000,- Eur, súd vyhodnotil ako účelovú, keďže tento návrh je totožný s návrhom ktorý bol formulovaný právnym zástupcom v emaily z 11.3.2016 a ktorý bol žalobkyňou odmietnutý. Nakoľko súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá návrhu žalobkyne, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.