Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-1-2016.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: H. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. F. XXXX/X, XXX XX W. proti žalovanému: Koháry s.r.o., Galvaniho 41, 821 04 Bratislava, IČO: 36 817 996 o náhradu mzdy takto,
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.600,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2016 domáhala od žalovaného náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 1.600,-€. Podanú žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala ako ekonómka. Dňa 08.08.2014 jej žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 17Cpr 8/2014-26 zo dňa 29.01.2015 súd určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením je neplatné. Rozsudok Okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2015. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobkyňa domáha náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalovaný nedostavil, pričom predvolanie spolu s poučením mal doručené uložením na pošte. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 17Cpr/8/2014-26 zo dňa 29.01.2015, Výpis z OR SR žalovaného, mzdové listy žalobkyne, Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku) a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 17 Cpr/8/2014-26 zo dňa 29.01.2015 súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným , ktorý bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 02.03.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 06.08.2014 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2015.
6. Splnomocnený zástupca žalobkyne vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako ekonómka na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 02.03.2009. Dňa 08.08.2014 doručil žalovaný žalobkyni oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín 17 Cpr /8/2014-26 zo dňa 29.01.2015 súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2015. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha náhrady mzdy ktorá jej prináleží za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 1.600,-€.
7. Výzvou zo dňa 15.04.2015 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1.600,-€ v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Žalovaný však dlžnú mzdu žalobkyni v stanovenej lehote a ani po jej márnom uplynutí nezaplatil.
8. Z mzdových listov predložených žalobkyňou súdu vyplýva, že mesačná mzda žalobkyne bola v období od januára 2013 do novembra 2013 vo výške 800,-€ mesačne.
9. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín dňa 24.09.2014 vyplýva, že žalobkyňa poberala za obdobie január až december 2014 rodičovský príspevok vo výške 812,80 €.
10. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
11. Podľa § 79 ods.4 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
12. Podľa § 79 ods.5 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
13. Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
14. Podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak
15. Podľa § 134 ods.4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
16. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, súd považoval žalobu za dôvodnú.
17. V konaní nebolo sporné, že právoplatným rozsudkom súdu č.k. 17 Cpr/8/2014-26 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne je neplatné, a preto má žalovaný podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce povinnosť poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy. Z odôvodnenia rozsudku taktiež vyplýva, že žalobkyňa bola v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnankyňou na rodičovskej dovolenke a preto sa súd dôvodmi pre ktoré bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru ani nezaoberal. V časti ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným naďalej trvá súd zamietol z dôvodu, že pracovný pomer už netrvá, nakoľko zanikol podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce teda dňom 08.08.2014, kedy bolo neplatné skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni.
18. S poukazom na vyššie uvedené a to najmä s poukazom na ustanovenie § 79 ods.5 Zákonníka práce je preto žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy predstavujúcu jej priemerný zárobok podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov vypočítaný podľa § 134 Zákonníka práce.
19. Ako je už vyššie uvedené priemerná mzda žalobkyne v rozhodnom období t.j. k 08.08.2014 bola vo výške 800,- € mesačne.
20. Nakoľko žalovaný zostal počas celého konania nečinný , súdu nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že svoje záväzky z pracovnoprávneho pomeru riadne a včas splnil, súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobkyňa v konaní náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej žiadne trovy nevznikli súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).