Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/16/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Alojza Palaja, v trestnej veci odsúdeného Y. U., z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. marca 2017, o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu v Brezne zo dňa 11.01.2017 sp.zn. 1T/91/2014 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. U. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením samosudcu Okresného súdu v Brezne zo dňa 11.01.2017 sp.zn. 1T/91/2014 bol podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. odsúdenému Y. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom M. Q. F., F. XX/XX, nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno zo dňa 16.09.2014 sp.zn. 1T/91/2014. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť odsúdený Y. U.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Zdôraznil, že súd pri rozhodovaní dostatočne neprihliadol, že riadne vykonal uložený nepodmienečný trest, taktiež aj uložený peňažný trest. Okrem toho neprihliadol pri svojom rozhodovaní, že odo dňa 14.09.2015 viedol riadny život, nespáchal priestupok, ani trestný čin. Poznamenal, že pracuje ako živnostník v lese vo výrube stromov, čím ako živiteľ rodiny zabezpečuje rodinu. Na jeho prácu a príjem je rodina odkázaná, pričom spláca úver vo výške 40.000,- Eur a leasing vo výške 2.000,- Eur. Pokiaľ by nemal príjem z práce, tak príde rodina o stroje, ale aj dom, ktorý kúpil a opravil z úveru, ktorý spláca. Nariadený výkon trestu sotí jeho rodinu do sociálnej biedy. Súd mal prihliadať pri rozhodovaní aj na to, že trest by nemal alebo nemusel tak dramaticky zasiahnuť do jeho života a mohol použiť výnimku, ktorú mu dáva zákonodarca v § 50 ods. 4 Tr. zák. a podmienečné odsúdenie nechať v platnosti. Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť odsúdeného je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou (§ 183 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 1 Tr. por.) a aj v zákonnej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.). Na základe tohto postupu odvolací súd zistil, že sťažnosť odsúdeného Y. U. nie je dôvodná. Z trestného rozkazu Okresného súdu v Brezne zo dňa 16.09.2014 sp.zn. 1T/91/2014 možno zistiť, že v tom čase obvinený Y. U. bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol v tom čase obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere dva roky. Podľa § 61 ods. 1,2

Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dva roky. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.10.2014. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Brezne zo dňa 14.09.2015 sp.zn. 3T/99/2015 bol v tom čase obžalovaný Y. U. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2,4, § 39 ods. 1,3 písm. e), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 28 dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol v tom čase obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Okrem toho podľa § 348 ods. 1, § 56 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol uložený aj peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere šesť rokov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2015. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu. S postupom prvostupňového súdu ako je i vyššie uvedené sa odvolací súd plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje. K dôvodom sťažnosti odsúdeného odvolací súd poznamenáva, že kladné rozhodnutie o osvedčení podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viaže zákon na tri podmienky, a to, že viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal riadne iné uložené sankcie a nakoniec, že plnil uložené obmedzenia alebo povinnosti. Pod pojmom riadny život je nutné rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život nemožno preto stotožňovať len s bezúhonnosťou. Jedným zo základných znakov poriadneho života pracujúceho človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin (ako v tomto prípade), svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečne odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (viď aj R 19/1976). Ak sa vyslovilo, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil alebo, ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Zákonná fikcia neodsúdenia vzniká dňom právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo súčasne so vznikom fikcie o osvedčení. Právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený znamená, že fiktívne (t.j. neskutočne, zdanlivo) zaniká iba skutočnosť odsúdenia. Zahladené odsúdenia sa v zmysle § 11 Zákona o registri trestov neuvádzajú vo výpise z registra trestov. Skutočnosť, že bol spáchaný trestný čin, zostáva touto fikciou nedotknutá. Skutočnosť, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestného činu a skutočnosť, že bol za tento skutok súdom právoplatne odsúdený, sú dve rozdielne skutočnosti (udalosti). Právo rozlišuje tieto dve rozdielne právne skutočnosti a spája s nimi vznik odlišných právnych pomerov a odlišné právne následky pre páchateľa. Ak teda právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Takéto rozlišovanie týchto dvoch právnych skutočností opodstatňuje fakt, že ide o skutočnosti (udalosti), s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dosah. Ak páchateľ opäť spácha trestný čin, môže súd zo zhodnotenia konkrétnych okolností vyvodiť záver, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti, poprípade môže dôjsť k záveru, že spáchanie trestných činov je v inak poriadnom živote páchateľa len náhodné.

V súhrne možno teda konštatovať, aj vzhľadom na vyššie uvedené, že odsúdený Y. U. v dobe podmienečného odsúdenia právne predpisy závažným spôsobom porušil, a preto bolo potrebné v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vysloviť, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Brezne zo dňa 16.09.2014 sp.zn. 1T/91/2014, vykoná. Správne bolo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ak odsúdený v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol to, že súd prvého stupňa mohol mu predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, súd prvého stupňa na túto skutočnosť adekvátnym spôsobom reagoval, pretože ak skúšobná doba podmienečného odsúdenia už uplynula, nie je možné skúšobnú dobu v zmysle Trestného zákona predĺžiť a ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže odsúdený sa v dobe podmienečného odsúdenia dopustil úmyselného trestného činu, odvolací súd jeho sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.