Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/974/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Róbert Keller, bytom Matúškovo č. 796, zastúpený splnomocnencom: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. W., bytom O. XXX, T., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, 2/ Obec Matúškovo, Cintorínska 138, Matúškovo, zastúpená Mgr. Pavlom Šuľanom, advokátom, Hlavná 929/6, Galanta, 3/ PERSONÁLNY SERVIS - EUROTRADE - SK, s. r. o., so sídlom Drevená 888, Galanta, IČO: 36 265 403 a 4/ PERSONÁLNY SERVIS - EUROTRADE - EU, s. r. o., so sídlom Drevená 888, Galanta, IČO: 36 282 791, obaja zastúpení JUDr. Jurajom Borošom, advokátom, Šafárikova 1527/47, Galanta, o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. júna 2015, č.k. 20C/276/2008-501, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vedenej cez pozemky parc. č. KN- C 317/2, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/19, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/18, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/29, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/1, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 40/2008 zo dňa 25.11.2008, úradne overenom dňa 28.11.2008 pod č. 1511/2008, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN-C 2945/4, k. ú. T., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 123, § 124, § 151n ods. 1, 2 a 3, § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, keď mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je v k. ú. T. vlastníkom stavby - rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. KN-C 2945/4, ani to, že žalovaní sú vlastníkmi priľahlých pozemkov parc. č. KN-C 3017/2, parc. č. KN-C 2945/19, parc. č. KN-C 2945/18, parc. č. KN-C 2945/29 a parc. č. KN-C 2945/1. Spornou však bola skutočnosť, či je možné prístup k stavbe žalobcu zabezpečiť aj inak ako cez vyššie špecifikované pozemky žalovaných.

3. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný návrhom. Nárok uplatnený návrhom je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v návrhu v spojení s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného návrhom, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú návrhu vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

4. Súd je pri rozhodovaní o návrhu viazaný návrhom žalobcu, je teda viazaný znením petitu, ktorý nie je možné prekročiť a ktorý musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, t. j. aby bol reálne spôsobilý vyriešiť spornú situáciu medzi účastníkmi.

5. Povinnosťou žalobcu ako účastníka konania je preukázať predloženými dôkazmi, že nároky, ktoré uplatňuje v súdnom konaní, sú v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca však nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu zodpovedajúce rozsahu žalobného návrhu. Povinnosťou žalobcu bolo preskúmateľným spôsobom preukázať, že priestor, ktorý žiada v súdnom rozhodnutí určiť ako miesto prechodu k svojej stavbe, zodpovedá účelu využívania tejto stavby a že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zo znaleckého posudku č. 98/2010 zo dňa 15.12.2010 vyplýva opak, a síce, že zábery plôch podľa geometrického plánu č. 40/2008 sú nadmerné a neadekvátne nevyhnutným potrebám, ako aj tá skutočnosť, že prístup k stavbe je možné zriadiť aj iným spôsobom. Súd podotýka, že zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku a súd porovnáva výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Žalobca, hoci tvrdí, že ku svojej stavbe nemá prístup, stavbu (rodinný dom) užíva. Z výpovede jeho právneho zástupcu vyplynulo, že má faktický prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez nehnuteľnosti žalovaných, ktorí mu nebránia v tomto prístupe. Z výpovede žalovaného 1/ a štatutárneho zástupcu žalovaného 2/ vyplynulo, že žalobca využíva prístup k svojej stavbe cez pozemky parc. č. 3012/2, č. 2945/29 a č. 2945/1. Štatutárny zástupca žalovaného 2/ (starostka Obce Matúškovo) v konaní uviedla, že na obci neboli hlásené také skutočnosti, ktoré by naznačovali, že je komukoľvek v prechode cez pozemky parc. č. 3012/2, č. 2945/29 a č. 2945/1 bránené, resp. že by bol prejazd obmedzený. Z výnimočného charakteru možnosti zriadenia vecného bremena cesty cez priľahlý pozemok a závažnosti ujmy pre vlastníkov priľahlého pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom, podľa názoru súdu vyplýva, že možnosť zriadenia vecného bremena cesty cez priľahlý pozemok treba chápať oveľa menej extenzívnym spôsobom, než žalobca navrhol, a to dokonca len vtedy, keď vlastník stavby nemá možnosť žiadneho prístupu k svojej stavbe, t.j. ani peši. Súd je názoru, že využívaním prechodu spôsobom, ako navrhuje žalobca, by boli neúnosne zaťažení žalovaní, pretože zábery plôch podľa geometrického plánu č. 40/2008 sú nadmerné a neadekvátne nevyhnutným potrebám. Dôvodom, pre ktorý návrhu nemožno vyhovieť je aj to, že žalobca má možnosť prístupu k svojej stavbe, ktorú napokon aj v súčasnosti využíva. Žalobca teda vo vzťahu k tomuto nároku netvrdil a nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, a preto mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, a preto návrh, podľa toho, ako bol predmet konania skutkovo vymedzený, považoval za nedôvodný a zamietol ho.

6.O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súp. č. XXX (ďalej len „stavba“), postavenej na pozemku parc. č. KN-C 2945/4 a evidovanej na LV č. XXXX katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta pre okres Galanta, obec Matúškovo a k. ú. T.. Stavba a pozemok, na ktorej je stavba postavená, sú po celom obvode obkolesené pozemkami v súkromnom vlastníctve tretích osôb - žalovaných, z toho dôvodu vlastník stavby nemá zabezpečený vôbec žiadny prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Uviedol, že stavba bola postavená v súlade s územným rozhodnutím, pričom na základe realizácie stavby v súlade so stavebným povolením bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby, pričom z bodu 8 výrokovej časti územného rozhodnutia vyplýva, že prístup k pozemku, na ktorom

bude stavba postavená, je zabezpečený z miestnej komunikácie. Nakoľko vlastnícke právo pôvodne k miestnej (verejnej) komunikácie vo vlastníctve Slovenskej republiky bolo po opakovaným prevodoch nakoniec prevedené na tretie osoby - žalovaných, žalobca reálne stratil prístup ku svojej stavbe z verejne dostupnej komunikácie. V snahe vyriešiť tento stav sa žalobca obrátil na žalovaných s návrhom na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky, ktorí však s návrhom nesúhlasili alebo na návrh vôbec nereagovali. Ak teda súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania - výlučne len výpovede žalovaných, ktorí na poslednom pojednávaní zhodne vyhlásili, že žalobcovi z ich strany nie je a nebude žiadnym spôsobom bránené v prístupe k stavbe, bez toho, aby prihliadol na v konaní predložené listiny, z ktorých je evidentné, že všetci žalovaní kategoricky odmietajú akýmkoľvek spôsobom a formou nastoliť právny stav, na základe ktorého by bol zabezpečený jeho prístup k stavbe, je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k zjavne nesprávnemu skutkovému zisteniu. Dodnes neexistuje najmä právny titul, na základe ktorého by bol zabezpečený prístup žalobcu k stavbe cez priľahlé pozemky, ktorých nie je vlastníkom a tento napriek snahe a viacerým pokusom žalobcu nie je možné zabezpečiť inak, preto sa v súlade s ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v konaní domáha, aby súd zriadil v jeho prospech vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaných v rozsahu uvedenom v žalobe a v znení návrhu na zmenu žaloby na začatie konania zo dňa 28.03.2011. Poukázal na zjavne nesprávny záver súdu prvej inštancie o predmete sporu, keď v odôvodnení rozsudku tento uviedol, že spornou mala byť v konaní skutočnosť, či je možné prístup k stavbe žalobcu zabezpečiť aj inak ako cez vyššie (v žalobe) špecifikované pozemky žalovaných, keďže od počiatku konania je všetkým jeho účastníkom zrejmé, že v zásade existujú len dve základné trasy cez priľahlé pozemky, ktorými môže byť vecné bremeno v prospech žalobcu zriadené, pričom jediným sporným bodom tohto konania medzi účastníkmi bolo, ktorá z možných trás zriadenia vecného bremena by bola najúčelnejšia a najmenej zasahujúca do práv účastníkov konania. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že zo znaleckého posudku č. 98/2010 zo dňa 15.12.2010 má vyplývať, že zábery plôch podľa geometrického plánu č. 40/2008 sú nadmerné a neadekvátne nevyhnutným potrebám, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že prístup k stavbe je možné zriadiť iným spôsobom. Takýto záver prvoinštančného súdu však s ohľadom na osobitosť daného konania nemožno považovať z hľadiska právneho posúdenia veci za správny a súčasne s ohľadom na skutočnosť, že návrh na zriadenie vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu mal byť podľa vykonaného dokazovania nadmerný a neadekvátny nevyhnutným potrebám, nemožno takýto záver súdu považovať ani za dôvodný. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, pričom v danom prípade sa jedná o jednu z explicitne uvedených výnimiek. K využiteľnosti znaleckého posudku pre rozhodnutie žalobca pre úplnosť zdôraznil, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, znalecký posudok č. 98/2010 dostatočným spôsobom nestanovil spôsob a rozsah vecného bremena, zriadenie ktorého by zaťažovalo vlastníkov priľahlých pozemkov čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom rozsahu, teda skutočnosti nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súd v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že povinnosťou žalobcu v tomto konaní dokonca malo byť preskúmateľným spôsobom preukázať, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, pričom zo znaleckého posudku č. 98/2010 má vyplývať podľa názoru súdu opak, a to skutočnosť, že prístup k stavbe je možné zriadiť aj iným spôsobom. Takýto záver súdu považoval žalobca za obzvlášť závažnú vadu rozhodnutia, keďže bez akejkoľvek zákonnej opory súd prenáša na žalobcu dôkazné bremeno preukázania (preskúmateľným spôsobom) toho, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a to v príkrom rozpore s procesnou zásadou spočívajúcou v tom, že negatívne skutočnosti sa v konaní nepreukazujú. Podľa jeho názoru je absolútne nedôvodné, aby s ohľadom na skutočnosť, že prístup k stavbe je možné zriadiť aj iným spôsobom, súd žalobu bez ďalšieho zamietol, ostatne možnosť zriadenia vecného bremena iným spôsobom tu bude daná vždy, aj v čase súdneho rozhodnutia o zriadení vecného bremena. Uviedol, že účelom zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby podľa ust. § 151o ods. 3 nie je primárne odstránenie nedostatku faktického stavu, ale odstránenie absencie stavu právneho, ktorý v tomto prípade nie je daný, keďže žalobca nedisponuje právnym titulom zakladajúcim mu právo cesty cez priľahlé pozemky k verejnej cestnej komunikácii. Keďže právny titul žalobcu pre prístup k stavbe, ktorý ustanovuje § 151o ods. 3 OZ, predpokladá, nie je daný, teda neexistuje, v tomto rozsahu sa súčasne jedná aj o nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery prijaté odbornou obcou, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, podľa ktorých pod pojmom „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“ má zákon na mysli situáciu, keď vlastník nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe na základe iného, spravidla obligačného titulu. V predmetnom

konaní podľa jeho názoru nemôžu obstáť ani ďalšie závery prijaté súdom prezentovanej v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že možnosť zriadenia vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 treba chápať oveľa menej extenzívnym spôsobom, ako žalobca navrhol, a to dokonca len vtedy, keď vlastník stavby nemá možnosť žiadneho prístupu k svojej stavbe, t.j. ani peši. Súd prvej inštancie taktiež v odôvodnení rozsudku uviedol, že využívaním prechodu spôsobom, ako navrhuje žalobca, by boli neúnosne zaťažení žalovaní, pretože zábery plôch podľa geometrického plánu č. 40/2008 sú nadmerné a neadekvátne nevyhnutným potrebám, čo má byť dôvodom, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť. K uvedenému žalobca poukázal na dikciu ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorej je zrejmé, že v takomto konaní dochádza určitým spôsobom k vyrovnaniu vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej nie je zabezpečený prístup a vlastníkom priľahlých pozemkov. O spravodlivom vyrovnaní týchto vzťahov rozhoduje v rámci vlastnej úvahy súd, ktorý rozhodnutím o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty jednak zabezpečí vlastníkovi prístup k stavbe tak, aby došlo k zaťaženiu vlastníkov priľahlých pozemkov v čo možno najmenšej miere a súčasne za takéto zaťaženie vlastníkov priľahlých pozemkov stanoví odplatu, teda kompenzáciu. Súdom tvrdená neúnosnosť zaťaženia žalovaných navrhovaným vecným bremenom tak nemôže byť daná v prípade, keď súd v konaní nie je viazaný návrhom žalobcu a za takéto zaťaženie žalovaných môže priznať kompenzáciu v podobe odplaty, ktorá je práve v tomto prípade ujmu zmierňujúcim inštitútom.

8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, účelové a nepravdivé, pričom žalobca opomína na jedno z nevyhnutných podmienok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, a to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Rovnako skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, môže byť pre vlastníka stavby pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodnutie súdu význam. Mal za to, že počas súdneho konania bolo preukázané, že prístup žalobcu k jeho stavbe možno zabezpečiť inak, a to formou obligačného práva na zabezpečenie prístupu k stavbe žalobcu po trase B vyplývajúcej zo znaleckého posudku č. 98/2010, ktorá však z dôvodu nevýhodnosti a menšej komfortnosti žalobca odmieta. Bol toho názoru, že v predmetnom prípade nie sú naplnené hmotno-právne podmienky na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky v zmysle § 151o ods. 3 OZ, nakoľko v priebehu súdneho konania vyšlo najmä najavo, že zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu možno aj inak. Poukázal tiež na skutočnosť, že súčasťou návrhu na zriadenie vecného bremena súdom musí byť aj geometrický plán, ktorý deklaruje, resp. presne špecifikuje, aké vecné bremeno a v akom rozsahu, resp. veľkosti sa má zriadiť. Žalobca však nepredložil geometrický plán, ktorý by dokumentoval, čoho sa domáha, resp. čo v súdnom konaní navrhuje, a to do samotného rozhodnutia vo veci samej.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 3/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že vecné bremeno práva cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva alebo môže na prístup k stavbe využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúce vecnému bremenu, môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať súd do úvahy tiež tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku. Poukázal na výpoveď znalca Ing. Miroslava Tokára, ktorá jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že prístup k stavbe je možné zriadiť aj iným spôsobom. Mal za to, že žalobca si dokáže zabezpečiť prístup k stavbe vybudovaním novej brány, ktorá mu zabezpečí prístup k stavbe bez zaťaženia vlastníkov priľahlých pozemkov, nakoľko žalobca nepreukázal, že náklady spojené s vybudovaním novej brány by boli neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bola spôsobená vlastníkom priľahlých pozemkov.

10. K vyjadrenia žalovaného 1. a 3. sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prevej inštancie alebo na zmene rozsudku a vyhoveniu žalobe a priznaniu nároku na náhradu trov konania. Odkázal na svoju argumentáciu

podrobne opísanú v odvolaní proti rozsudku. Žalovaní doposiaľ nepredložili žalobcovi návrh na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby žiadnou z možných trás. Poukázal na to, že akékoľvek žalovaným 1. deklarované iné užívanie pozemku parc. č. 2945/19 ako prístupovej komunikácie, na ktorom sa popri ostatných pozemkoch v konaní žalobca domáhal zriadenia vecného bremena, je pritom vylúčené a zriadením vecného bremena požadovaného rozsahu nemôže dôjsť k zaťaženiu vlastníckeho práva žalovaného 1. k pozemku neprimeraným spôsobom s ohľadom na fakt, že cez celú dĺžku predmetného pozemku sú vedené elektrické siete vysokého napätia, ktoré vlastníkovi znemožňujú akúkoľvek stavebnú činnosť na tomto pozemku. Podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cey priľahlé pozemky podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20C/276/2008 je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby - žalobcu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vedenej cez pozemky parc. č. KN- C 317/2, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/19, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/18, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/29, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, parc. č. KN-C 2945/1, k. ú. T., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 40/2008 zo dňa 25.11.2008, úradne overenom dňa 28.11.2008 pod č. 1511/2008, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN-C 2945/4, k. ú. T., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Podľa § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (ods.). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto práva aj ďalším osobám (ods.2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3).

17. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ak má vlastník stavby možnosť prístupu ku stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty nemôže súd zriadiť, ani ak má žalobca zabezpečený prístup na základe obligačného práva; v takom prípade nie je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp. výhodnejší, nie je významná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. 2. 2006 sp. zn. 22 Cdo 38/2005). Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.

18. Na posúdenie veci v zmysle vyššie uvedeného správne súd prvej inštancie vykonal vo veci znalecké dokazovanie, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Tokára, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 98/2010 zo dňa 15.12.2010, ako aj výsluchu znalca na pojednávaní, pričom svoje závery súd dostatočným spôsobom odôvodnil a týmto záverom nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu nič vytknúť.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu možno aj inak ako spôsobom navrhovaným a požadovaným žalobcom, a to dokonca spôsobom účelnejším, hospodárnejším a menej obmedzujúcim vlastníkov dotknutých pozemkov.

20. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

21. Účastníci konania - strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Niekedy môže byť sporné, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno. Zásadne však nemožno uložiť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihnú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu zodpovedajúce rozsahu žalobného návrhu.

23. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní.

25. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .