Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-117-2016.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: S. V., J.. XX.X.XXXX, G. J.V. XXX/XXX, A. proti manželke: D. V., J.. X.XX.XXXX , G. J. XXX/XXX, A., o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. deťom: M. V., J.. XX.XX.XXXX M. X.Š. V., J.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa S. V., J.. X.X.XXXX a jeho manželky D. V.F., V.. Č., J.. X.XX.XXXX , uzavreté O. XX.X.XXXX I. A. , zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. , vo zväzku X , ročník XXXX , na strane XXX , pod poradovým číslom X rozvádza.
Súd zveruje mal. M. V., J.. XX.XX.XXXX M. S.. X. V., J.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný platiť výživné na mal. M. v sume 120 eur mesačne a na mal. X. v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky , odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s mal. M. M. S.. X. neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.9.2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode s tým, aby boli deti zverené matke detí, jemu určené výživné na každé dieťa po 110 eur mesačne, styk otca s deťmi neupravovať.
2. Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Jeho manželka súhlasil s rozvodom manželstva i so zverením detí jej. Žiadala určiť výživné otcovi na M. 160 eur a na X. po 140 eur mesačne. Taktiež požadovala upraviť styk otca s deťmi na každý druhý týždeň v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.
3. Navrhovateľ nesúhlasil s úpravou styku a zotrval na celkovej výške výživného s úpravou, aby platil na M. 120 eur mesačne a X. K. 100 eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho manželky, vyjadrením kolízneho opatrovníka detí, sobášnym listom, rodnými listami detí, písomným vyjadrením manželky navrhovateľa, potvrdeniami o príjme rodičov detí, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.4.2006. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka i jej manžel sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: J. XXX/XXX, A., kde obaja doposiaľ bývajú. Ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť.
6. Navrhovateľ N. D., V.. Č. uzatváral manželstvo po 2 ročnej známosti. Manželstvo považuje za harmonické (okrem malých nedorozumení) do doby po narodení ich syna X., X. manželka začala na navrhovateľa reagovať podráždene. Počet hádok medzi nimi postupne gradoval, začali sa jeden druhému postupne vyhýbať, od začiatku roku 2016 spávajú oddelene. Od júna 2016 spoločne ani nehospodária, ani spolu nebývali, lebo navrhovateľ sa odsťahoval k rodičom. Situácia sa zmenila, lebo ostal práce neschopný a preto sa navrhovateľ tri týždenne pred pojednávaním v tejto veci nasťahoval späť do spoločného domu s navrhovateľkou, ale manželstvo neobnovili. Manželstvo si podľa neho neplní už žiadnu zo svojich funkcií. Ich city vzájomne ochladli.
7. Navrhovateľ považuje za hlavný dôvod rozpadu manželstva manželkine psychické problémy, stavy úzkosti a aj neveru z jeho stránky v roku 2014. V súčasnosti nemá navrhovateľ inú známosť. Navrhovateľ má netto mesačný príjem 958,81 eur, no od 24.12.2016 je PN s boreliózou. Počas PN-ky poberá nemocenské cca 750 eur. Súd preukázal, že mu v posledných mesiacoch bola vyplatená PN-ka nasledovne: dňa 20.2.2017 v sume 718,57 eur , dňa 17.1.2017 v sume 890,98 eur, v 12/2016 v sume 918,85 eur. Mesačné výdavky navrhovateľa predstavuje stavebné sporenie 122,90 eur, hypotéka vo výške 150 eur, plyn 70 eur, elektrina 40 eur, 2x 16 eur ako poistky deťom, 25 eur synovi poistku.
8. Navrhovateľ nesúhlasil s úpravou styku z dôvodu, že za deťmi chodil každý deň aj v čase, keď v dome nebýval. V súčasnosti dokonca s deťmi býva v jednom dome. Žiadal určiť mu styk s deťmi neobmedzene, lebo aj jeho manželka chodí do práce niekedy večer, počas manželstva sa o deti staral spoločne s ňou. Vozil deti do školy, cez leto chodil s nimi na výlety, kupoval im veci. Po obdobie, čo bol odsťahovaný s domu platil všetky poplatky spojené s nákladmi v dome, úvery a tiež deťom platil polovicu na krúžky, školné, družinu, obedy.
9. Manželka navrhovateľa súhlasila s tvrdeniami manžela, kedy spolu bývali či nebývali, od kedy spolu nehospodária, intímne nežijú. Ona vidí za hlavný dôvod rozpadu manželstva neveru navrhovateľ a to, že jej dal facku. Má netto mesačnú mzdu 428,06 eur, poberá na deti rodinné prídavky 47,04 eur mesačne. Potvrdila tvrdenia navrhovateľa, že platí poplatky s domom, ale ona platí vodu 1 ročne cca 23-25 eur, a polovicu poplatku na deti v škole. Mal. M. platí polročne krúžok tanečnej v sume 30 eur a krúžok výtvarnej 60 eur. X. nenavštevuje platené krúžky. Manželka navrhovateľa uviedla, že do práce odchádza o 7,00 hod a domov príde o 16,00 hod a preto stíha deti ráno pripraviť a aj vyzdvihnúť v škole. Len výnimočne ostane v práci dlhšie, ak majú akciu - vtedy bol s deťmi otec. Navrhovaný styk odôvodnila tým, že to chce mať určené na papieri do budúcna, aby súd o tom nemusel opäť rozhodovať. Podľa jej slov ale otcovi detí povedala, že si ich môže kedykoľvek brať.
XX. M. navštevuje 4. ročník ZŠ a X. 1. ročník ZŠ. Nemajú zdravotné problémy. Obaja sa v škole stravujú. Na jedného stoja obedy v škole cca 22-25 eur. Obaja chodia do školského klubu, za jedného sa platí 7 eur mesačne.
11. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
12. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
13. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
14. Kolízna opatrovníčka žiadala zveriť deti matke, určiť otcovi výživné primerané jeho možnostiam a potrebám detí, osobitne sa k styku otca s deťmi nevyjadrila ani po výpovediach rodičov detí.
15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 24 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. účinného od 1.7.2010, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas posledných dvoch rokov manželstva vznikali nezhody majúce pôvod v rozdielnosti názorov na spoločnú budúcnosť, majúce pôvod v nevere navrhovateľa. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že účastníci nie sú ochotní jeden druhého akceptovať, sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti
už ani nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Ani jeden z manželov sa nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia, zachovanie manželstva. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a zachovaní manželstva. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletým deťom, ktoré bývajú s obomi rodičmi v jednom dome a ani jeden z rodičov nebráni deťom v styku a komunikácii s druhým rodičom. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jeho života.
27. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd prihliadol na to, že deti žijú v spoločnej domácnosti s obomi rodičmi, lebo títo sú v súčasnosti nevedia inak vyriešiť bytovú otázku. Súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchovu a výžive detí. Pod výchovou treba pritom rozumieť, pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečiť stravu, pomáhať v príprave na vyučovanie, učiť deti robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu detí. Nakoľko obaja rodičia žiadali zveriť deti matke do starostlivosti, súd ich návrhu vyhovel určiac, obaja sú oprávnení deti zatupovať a spravovať ich majetok. Sporným medzi rodičmi bola otázka styku, lebo otec trval na neobmedzenom styku a matka ho chcela striktne upraviť. Ich vyjadrenia skúmal súd jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach , vyhodnocoval ich tvrdenia v súvislosti s záujmami detí a aktuálnym skutkovým stavom. Matka ako jediný dôvod úpravy styku uviedla, že tak predíde tomu, aby súd o tom rozhodoval v budúcnosti. Matka samotná uviedla, že otcovi nebude vôbec v styku s deťmi brániť. Súd pri rozhodovaní obligatórne vychádza z skutkového stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia nateraz bývajú v jednom dome , teda sú v každodennom styku s deťmi a preto by upravený styk v súčasnosti neplnil svoj účel. V konečnom dôsledku matka neuviedla žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by v súčasnosti mal upraviť styk v zmysle jej návrhu. Na základe týchto skutočností súd pri rozvode ani styk otca s deťmi neupravil, čím mu vlastne ostal s deťmi styk neobmedzený.
28. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného obomi účastníkmi konania a tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, majú len bežné ochorenia, obe navštevujú základnú školu, v škole sa stravujú, chodia do školského klubu ( do družiny). Matka má mesačný príjem netto cca 428,06 eur a poberá rodinné prídavky 47,04 eur. Otec má netto mesačný príjem958,81 eur, od 24.12.2016 je práceneschopný. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek detí) tvorí 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. 20% z príjmu otca (958,81 eur) predstavuje 191,76, zaokrúhlene 192 eur. Čiže suma 192 eur predstavuje výživné na M. M. X.. Nakoľko táto suma (192 eur) je nižšia než navrhoval platiť otec ( 120 eur + 100 eur), súd vyhovel otcovi a určil výživné v zmysle jeho návrhu v záujme detí, t.j. na M. 120 mesačne a na mal. X. vo výške 100 eur mesačne. Takto určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )