Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/51/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky S. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. na U. ul. č. XX proti povinnému Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. na D. ul. č. XX, právne zastúpenému Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Čajakovej ul. č. 1, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 41C 56/2016-78 zo dňa 02.06.2016 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť povinnému trovy konania vo výške 438,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Janky Krakovskej.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť povinnému trovy konania vo výške 691,04 Eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podala dňa 29.02.2016 návrh na určenie manželského výživného, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať na jej výživu sumou 300 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s povinným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 9.12.2005 č. k. 21P/98/2014, pričom výrok o rozvode manželstva a výrok o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s právom spravovať ich majetok nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2016. Ďalej uviedla, že dňa 25.8.2014 bola nútená s maloletými dcérami opustiť spoločnú domácnosť a toho istého dňa jej bol zrušený trvalý pobyt, preto si bola nútená hľadať iné bývanie. Kvôli vyriešeniu bytovej otázky si vzala hypotekárny úver na 2-izbový byt v J., ktorý mesačne spláca vo výške 140 Eur a za služby spojené s bývaním uhrádza 180 Eur. Dňa 9.3.2015 dostala výpoveď, a od 10.3.2015 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, pričom od 10.3.2015 do 9.9.2015 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 105 Eur. Od 10.9.2015 žije iba z pôžičiek od svojej rodiny. Poukázala na to, že povinný je živnostník, ktorý má čistý príjem vo výške 2.700 Eur mesačne. Jej príjem tvoria len rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur na obe deti, a od januára 2016 povinný prispieva na výživu mal. detí sumou 400 Eur. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok, ani nehnuteľnosti, iba staré motorové vozidlo zn. VW Passat, rok výroby 2007.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky a navrhol ho zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na dôvody rozvratu manželstva, ktorý bol zapríčinený neverou navrhovateľky, v dôsledku čoho bolo na návrh navrhovateľky zrušené BSM ešte počas manželstva. Toto

rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/150/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013. Súčasťou zrušenia BSM bola aj Dohoda o vyplatení čiastky 28 000 Eur za rodinný dom a Dohoda o splatení ďalších 22 000 Eur po uplynutí 10 rokov. Ďalej navrhovateľka na základe tejto dohody nadobudla i sumu nasporenú v Prvej Slovenskej sporiteľni vo výške 9 014 Eur a všetko zariadenie 3-izbového bytu, ktorý spoločne toho času užívali. Uviedol, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer dohodou a nie výpoveďou z dôvodu, že porušovala pracovnú disciplínu častými neospravedlnenými absenciami v práci. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka mohla aj naďalej pracovať a zabezpečovať si príjmy, ktoré by uspokojili jej potreby, teda svojim konaním si privodila stratu zamestnania a finančného zabezpečenia. Zastával názor, že navrhovateľka nevyvinula dostatočnú aktivitu pri hľadaní si zamestnania, pričom má podozrenie, že si finančne privyrába, bez splnenia zákonných povinností jej platiteľa a samotnej navrhovateľky. Navrhovateľka vykonávala podnikateľskú činnosť s predmetnom podnikania ekonomické poradenstvo a účtovníctvo, pričom jej zdravotný stav ako aj stav maloletých detí je dobrý. Navyše navrhovateľka nepreukázala subjektívne dôvody, pre ktoré by nebola schopná sama sa živiť. Poukázal na to, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu na ul. U.. XX v J..

4. Dňa 31.5.2016 navrhovateľka súdu prvej inštancie doručila späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu a žiadala, aby súd konanie zastavil.

5. Na pojednávanie nariadené na deň 02.06. 2016 sa dostavil len povinný so svojou právnou zástupkyňou, na ktorom si uplatnil náhradu trov konania a uviedol, že návrh navrhovateľky nebol dôvodný, pretože navrhovateľka žiadala manželské výživné v čase, keď ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené, na čo aj sama poukázala v podanom návrhu.

6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľka je od 01.03.2016 zamestnaná v spoločnosti Lokomotíva a.s. Košice, pričom jej príjem za obdobie 03/2016 predstavoval sumu 567 Eur.

7. Následne súd citoval ust.§ 96 Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil, pretože navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť ešte pred prvým pojednávaním.

8. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľku zaviazal nahradiť povinnému trovy konania, pretože zavinila zastavenie konania, pričom jej návrh nebol podaný dôvodne. V čase podania návrhu na určenie manželského výživného už bolo právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov a navrhovateľka teda nespĺňala podmienky stanovené Zákonom o rodine. Aj v prípade, ak by súd posúdil jej návrh ako návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ani v takom prípade by neboli splnené podmienky na vyhovenie jej návrhu, pretože navrhovateľka je od 01.03.2016 riadne zamestnaná s mesačným vymeriavacím základom 567 Eur. Súd priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 691,04 Eur. V zmysle ust. § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška) priznal povinnému odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016) á 336,94 Eur a režijný paušál 2 krát á 8,58 Eur.

9. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania z dôvodu, že dňa 02.06.2016 nemal súd vo veci vôbec pojednávať, keďže 3 dni pred termínom pojednávania doručila súdu späťvzatie návrhu a žiadala, aby súd konanie zastavil. Uviedla, že okolnosti daného prípadu neodôvodňujú priznanie náhrady trov konania povinnému, pretože povinný ju aj s mal. deťmi vyhodil na ulicu a nemala kde bývať a dokonca jej zrušil trvalý pobyt na ich spoločnej adrese. Finančné prostriedky, ktoré jej povinný poskytol pri vyporiadaní BSM určite nepostačovali na zabezpečenie bývania a na živobytie. Poukázala na skutočnosť, že povinný prispieval na výživu oboch maloletých detí vo výške 100 Eur. Zastávala názor, že okolnosti prípadu odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže jej finančná situácia jej nedovoľuje nahradiť povinnému trovy v uvedenej výške. Poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2008 a 2M Cdo 17/2009 Opätovne uviedla, že v čase podania návrhu na začatie konania nebola zamestnaná a jej zamestnanie od 01.03.2016 nebolo isté. Súd by mal pri rozhodovaní zohľadniť aj otázku dobrých mravov. Navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a povinnému náhradu trov konania nepriznať.

10. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľka späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu zavinila zastavenie konania,

pričom v čase podania návrhu na začatie konania si musela byť vedomá, že od 01.03.2016 bude riadne zamestnaná. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka pri vyporiadaní BSM účastníkov získala na základe dohody finančné prostriedky celkom vo výške 40 853,42 Eur. Zastával názor, že použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je v danom prípade vôbec dôvodné. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 345,52 Eur.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného zo dňa 16.11.2016 opätovne uviedla, že súd nemal dňa 02.06.2016 pojednávať, keďže dňa 31.05.2016 vzala svoj návrh na začatie konania späť. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z čoho vychádzal povinný pri výpočte svojich trov, preto tento výpočet považovala za nesprávny vzhľadom na výpočtový základ a predmet sporu. Opätovne zopakovala dôvody uvedené v podanom odvolaní, ktoré sa týkajú nedôvodného priznania trov konania povinnému a navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť a povinnému náhradu trov konania nepriznať.

12. Povinný vo vyjadrení zo dňa 13.02.2017 k vyjadreniu navrhovateľky opätovne uviedol, že odvolanie navrhovateľky považuje za bezdôvodné. Navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu čím zavinila zastavenie konania. Priznanie trov konania súdom prvej inštancie považoval za spravodlivé a správne, pričom aj výpočet ich výšky bol v napadnutom rozhodnutí súdom precízne zdôvodnený. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka už v čase podania návrhu bola schopná sama sa živiť a nebola odkázaná na výživu z jeho strany a len sa účelovo snažila zneužiť inštitút manželského výživného. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 690,50 Eur za podanie vyjadrení zo dňa 14.09.2016 a dňa 13.02.2017+ 2 krát režijný paušál.

13. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné.

14. Výrok uznesenia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3

15. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

21. Citované ust. § 146 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyjadruje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného

výsledku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak žalobca (navrhovateľ) vezme návrh späť a nejedná sa o reakciu na správanie žalovaného (odporcu), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému (odporcovi) trovy konania.

22. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval v tom čase účinné ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu 31.05.2016 totiž vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu. Späťvzatie návrhu na začatie konania teda nebolo vyvolané správaním povinného, v konečnom dôsledku táto skutočnosť nevyplýva ani z podaného odvolania, preto zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka, ktorú v zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. postihuje povinnosť nahradiť povinnému vzniknuté trovy konania.

23. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. by nebola v danom prípade dôvodná. Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ide o inštitút, ktorý je výnimočným opatrením a to v prípade, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach na strane účastníkov, ktoré sú dané ich majetkovými, sociálnymi a ďalšími pomermi, ako aj v okolnostiach danej veci, t.zn. ktoré viedli k uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Nepriznanie trov konania sa zároveň nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Na ust. § 150 ods.1 O.s.p. nie je možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V tomto prípade navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, čím zapríčinila vznik odôvodnených trov odporcu (povinného) v súvislosti s jeho právnym zastúpením. Vzhľadom na postoj navrhovateľky v konaní by nepriznanie trov povinnému bolo v rozpore s dobrými mravmi.

24. Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou náhrady trov konania, na ktorej zaplatenie zaviazal súd prvej inštancie navrhovateľku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie predvolaním zo dňa 10.05.2016 predvolal účastníkov na pojednávanie nariadené na deň 02.06.2016. Následne navrhovateľka podaním doručeným súdu 31.05.2016 t.j. dva dni pred nariadeným pojednávaním vzala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť. Vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľky sa jednalo o späťvzatie návrhu ešte pred začatím pojednávania, teda prípadný nesúhlas povinného (odporcu) so späťvzatím návrhu by nebol právne účinný (§ 96 ods.3 O.s.p.), súd prvej inštancie mal nariadené pojednávanie odročiť za účelom rozhodnutia o zastavení konania príp. len vyhlásiť uznesenie o zastavení konania a nemal vo veci pojednávať resp. umožniť právnej zástupkyni povinného predniesť vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktoré už navyše bolo podané písomne, išlo teda o duplicitný a vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania bezvýznamný a neúčelný úkon právnej pomoci. Nakoľko navrhovateľka doručila súdu späťvzatie návrhu len dva dni pred nariadeným pojednávaním napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzala 24.05.2016, nemohol súd zákonným spôsobom upovedomiť účastníkov, teda odporcu a jeho právnu zástupkyňu, o odročení pojednávania z uvedeného dôvodu, preto je odvolacia argumentácia navrhovateľky v tomto smere irelevantná. Z týchto dôvodov patrí povinnému za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 02.06.2016 odmena len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. vo výške 84,24 Eur (ust. § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška). Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že navrhovateľku zaviazal nahradiť povinnému trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva celkom vo výške 438,34 Eur. V zmysle § 9 ods.1 a § 10 ods.1 a 3 citovanej vyhlášky je tarifnou hodnotou veci suma 18 000 Eur ( súčet hodnôt opakujúcich sa plnení t.j. 300 Eur x 12 x 5), preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje 336,94 Eur. Priznané trovy konania pozostávajú z 2 úkonov právnej služby 1. príprava a prevzatie zastupovania á 336,94 Eur a 2. účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016 vo výške 84,24 Eur (1/4 zo sumy 336,94 Eur). Súčasťou priznanej odmeny je v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál v sume 2 krát á 8,58 Eur t.j. 17,16 Eur.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 a § 55 účinných v čase rozhodovania odvolacieho súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v konaniach, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku účastníkom tento nárok nevzniká, ak zákon neustanovuje inak. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania navrhovateľky ako aj vyjadrenia povinného k odvolaniu, repliky, dupliky a mieru ich vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní, nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania ( § 55 .

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .