Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-487-2007.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/487/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. S.Á. XX, XXX XX G. G., občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 3728,37 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 85,68 Eur.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.04.2007 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému Z. V.M., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, XXX XX G. G., občan SR (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 25.04.2007, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica (ďalej len „pôvodný oprávnený“), po pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného ďalej ako Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 01.03.2007, a spolu s exekučným titulmi - príslušnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 05.05.2016 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“, zo dňa 31.03.2016 (ďalej len „návrh“), v ktorom exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ďalej exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 239,60 Eur, pozostávajúcich z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 102,92 Eur (ďalej len „paušálna odmena“), časovej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 39,84 Eur, odmeny za manipuláciu zo spismi v sume 1,32 Eur (ďalej len „odmena za manipuláciu“), uplatnenej náhrady na hotové výdavky vo výške 55,59 Eur (ďalej len „hotové výdavky“) a DPH v sume 39,93 Eur, na ktorých úhradu navrhuje v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného. Súčasťou podania exekútora bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie, zo dňa 06.10.2015 (ďalej len „vyúčtovanie“) a tiež exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 160/07 (ďalej len „exekučný spis“).
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
6. Po preskúmaní podania exekútora s spolu so spisom súd zistil, že exekútor dňa 09.12.2015 vypracoval Správu o stave exekúcie pre oprávneného, v ktorej uviedol skutočnosti ohľadne majetku povinného a to, že povinný sa podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nenachádza v evidencii ako zamestnanec, nie je poberateľom žiadnej dávky a ani dôchodku, pričom je registrovaný ako SZČO so záväzkami voči pôvodnému oprávnenému vo výške 25 578,88 Eur. Taktiež exekútor uviedol, že povinný má záväzky voči daňovému úradu v sume 306 145,96 Eur. Ďalej exekútor uviedol, že povinný nemá vedené účty v banke. Súčasne v správe exekútor uviedol, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Exekútor záverom uviedol, že majetkové pomery boli od roku 2006 - 2015 zisťované opakovane a zakaždým s rovnakým výsledkom.
7. Na základe uvedených zistení a po preskúmaní listín v exekučnom spise súd preto prijal záver, že počas konania nastal dôvod na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto súd rozhodol výrokom č. I tak, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
11. Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení účinnej k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 01.03.2007.
12. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
13. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti..
14. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,62 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
15. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
16. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Preskúmaním uplatneného nároku na paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za 31 úkonov exekučnej činnosti, a to za 9x úkon zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 psím. j) Vyhlášky), 5x úkon zisťovanie platiteľa príjmu povinného (§ 15 ods. 1 psím. h) Vyhlášky), 6x úkon zisťovanie účtov povinného (§ 15 ods. 1 psím. i) Vyhlášky), ďalej úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučných príkazov 9x, 1x zisťovanie prevádzok povinného a 1x zisťovanie prevádzok povinného.
18. Súd zistil, že nárok na časovú odmenu pozostáva z úkonu vyúčtovanie trov exekučného konania v trvaní 1 hodiny, z vypracovania podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 1 hodiny, oznámenie o ukončení exekúcii (DÚ, OÚ, živn., REGOB) v trvaní 1 hodiny, konečné vyúčtovanie exekúcie v trvaní 1 hodiny, výzva na úhradu trov v trvaní 1 hodiny, vrátenie poverenia v trvaní 1 hodiny, archivácia spisu v trvaní 1 hodiny a za úkon štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním v trvaní 1 hodiny.
19. Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu a časovú odmenu, boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach Vyhlášky. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
20. Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
21. K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 01.03.2007 a teda jeho dĺžka ku dňu doručenia podnetu exekútora na zastavenie exekúcie (30.10.2015) súdu predstavuje 8 rokov a 7 mesiacov. Súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že za toto obdobie bolo vykonaných zo strany exekútora 31 paušálnych úkonov exekučnej činnosti a 5 1 hodiny časových úkonov. Ďalej je potrebné tiež uviesť, že za toto obdobie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.
22. Súd následne pristúpil k zisťovaniu, či už v priebehu exekučného konania nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik pochybností o tom, či sú prítomné dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku).
23. Z Úradného záznamu vypracovaného exekútorom, zo dňa 27.04.2007, vyplývali skutočnosti, že povinný nie je spoločníkom, členom štatutárneho a ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti. Ďalej z úradného záznamu vyplývala skutočnosť, že povinný má registrované živnostenské oprávnenie.
24. Z Oznámenia OR PZ Banská Bystrica, Okres. doprav. inšpektorátu, zo dňa 18.05.2007, vyplývalo, že povinný nie je držiteľom a ani vlastníkom motorového vozidla.
25. Z odpovede Sociálnej poisťovne, zo dňa 16.07.2009, vypracovanej na žiadosť exekútora o poskytnutie súčinnosti, vyplývalo, že povinný bol registrovaný ako SZČO od 01.07.2006, že si neplní odvodovú povinnosť a súčasne si tiež neplní odvodovú povinnosť za zamestnancov a nepoberá dôchodok.
26. Z odpovede OR PZ Banská Bystrica, Okružná 19, 974 04 Banská Bystrica, zo dňa 19.11.2009, vyplývalo, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré ale malo štyri predošlé exekučné blokácie, dve od samotného exekútora.
27. Z podrobného výpisu z účtu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, zo dňa 19.11.2014, za obdobie od dátumu 01.01.2005 do 18.11.2014 vyplývalo zistenie, že v uvedenom období povinný nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
28. V nadväznosti na kontext predošlých odsekov súd konštatuje, že v období od začatia exekúcie dňa 27.04.2007, kedy došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie (doručené exekútorovi dňa 09.05.2007), po vykonaní predmetných lustrácií o majetkových pomeroch povinného, už v roku 2009 bolo zrejmé, že povinný nie vlastníkom žiadneho obchodného podielu, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a súčasne, že je dlžníkom voči Sociálnej poisťovni pre nezaplatené odvody za seba s svojich zamestnancov. Samotná Správa o stave exekúcie, zo dňa 10.07.2015, ktorú vypracoval sám exekútor ďalej uvádza, že voči povinnému boli vedené zo strany samotného exekútora ďalšie exekúcie zo začiatkom v rokoch 2006 (2), 2007 (3) 2008 (1) .
29. Súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania a so zreteľom na zistenia lustrácie majetkových pomerov povinného, bolo minimálne už v roku 2009 zrejmé, resp. boli prítomné odôvodnené pochybnosti o tom, či majetok povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.
30. Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiadúce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj v samotnej Správe exekútora, zo dňa 15.07.2015, v ktorej bolo uvedené, že „Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane (2006- 2016), zakaždým s rovnakým výsledkom“. Takýto postup exekútora bolo potrebné označiť zo strany súdu za nehospodárny a neúčelný.
31. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.
32. Na podklade uvedených zistení preto súd priznal ako odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony od začatia exekučného konania, t.j. 01.03.2007 do vypracovania žiadosti o súčinnosť voči príslušnému dopravnému inšpektorátu, zo dňa 13.08.2009, v počte 16 paušálnych úkonov, ktoré pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur tvoria sumu vo výške 53,12 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov ostatné úkony v počte 15x považoval súd za neúčelné a preto ich exekútorovi nepriznal.
33. Rovnakú zásadu súd použil aj pri posudzovaní oprávnenosti nároku na časovú odmenu a preto za uvedené obdobie priznal súd časovú odmenu v trvaní 1 hodiny, za ktorú exekútorovi patrí odmena vo výške sumy 6,64 Eur.
34. Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiadúce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie.
35. Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
36. Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že nebolo žiadnou listinou preukázané, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 10.07.2015 bola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
37. Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur nepriznal.
38. Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
39. Následne súd pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z tlače a kopírovania vo výške 30,10 Eur, poštovného vo výške 24,14 Eur, poplatku za súčinnosť za zisťovania skutočností ohľadne motorových vozidiel povinného vo výške 0,20 Eur, poplatku za súčinnosť do banky vo výške 0,70 Eur a telekomunikačných poplatkov v sume 0,45 Eur.
40. Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 30,10 Eur uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t. j. cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Sú to podľa súdu také náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné).
41. Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.
42. Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
43. Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.
44. Súd preto nepriznal uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie vo výške 30,10 Eur.
45. Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 24,14 Eur. K uplatneniu tohto nároku priložil podrobný popis o tom, aký druh písomnosti doručoval, komu ju doručoval a aký konkrétny výdavok bol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Nakoľko súd exekútorovi nepriznal úkony samotnej exekučnej činnosti po období od 13.08.2009, súd priznal poštovné len do tohto dátumu, súvisiace s priznanými úkonmi exekučnej činnosti podľa vyúčtovania vo výške 10,29 Eur.
46. Poplatky za súčinnosť súd a telekomunikačné poplatky priznal v uplatnených výškach, pretože v spise boli zažurnalizované vyhotovené súčinnosti do banky a do informačného systému ohľadne vlastníctva motorových vozidiel povinného.
47. Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostávajúca z časti priznanej paušálnej odmeny vo výške 53,12 Eur, z časovej odmeny vo výške 6,64 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné a poplatky) vo výške 11,64 Eur a DPH vo výške 14,28 Eur, predstavuje sumu 85,68 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)
V Banskej Bystrici, dňa 08. 03. 2017