Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Blahušiak, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa: 06.02.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 19.10.2018. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 1176/SKO/2018 vo veci dohľadu nad dodržiavaním o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách (ďalej aj „“). Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaný môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa Správneho poriadku.

2. Dňa 25.10.2018 bola žalovanému listom zaevidovaným pod č. -2 doručená žiadosť žalobcu o zaslanie podkladov zhromaždených v správnom konaní (záznam programu a monitorovacia správa/správa o šetrení sťažnosti) a o adekvátne predĺženie lehoty na vyjadrenie sa.

3. Záznam vysielania programu Parker odvysielaného dňa 29.06.2018 v čase o cca 20:16 hod. v rámci programovej služby DAJTO a Pracovný materiál Kancelárie žalovaného - Správa o kontrole dodržiavania povinností (sťažnosť č. ), boli žalobcovi zaslané ako prílohy listu č. -3, ktorý mu bol doručený dňa 06.11.2018. V liste bol zároveň požiadaný, aby sa vyjadril do 5 dní odo dňa doručenia predmetného listu, a poučený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaný môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 30.01.2019, listom zaevidovaným pod č. -4.

4. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 06.02.2019 rozhodol, že žalobca ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona tým, že dňa 29.06.2018 v čase o cca 20:16 hod. odvysielal na televíznej programovej službe DAJTO program Parker (ďalej aj „program“), ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium podľa vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. (ďalej aj „“), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej aj „“) vulgárne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania, ktoré s prihliadnutím na podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnil . Za uvedené údajné porušenie zákona žalovaný rozhodnutím uložil žalobcovi sankciu podľa ustanovenia zákona - pokutu vo výške 12.000,- € (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

5. Žalovaný uviedol, že v rámci programu neboli zaznamenané scény zobrazenia násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín s patologickými normami správania, ktoré by podmieňovali označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 18 rokov. Dospel k záveru, že scény obsahujúce násilie zodpovedali označeniu programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov.

6. Program žalovaný ďalej posudzoval aj v rámci kritéria vulgárneho vyjadrovania. Vulgárne vyjadrovanie je hodnotiacim kritériom pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 18 rokov ( ), ako aj nevhodného pre maloletých do 15 rokov ( ), ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.

7. Podľa žalovaného intenzita, jednotlivých kritérií (z pohľadu ich vekovej vhodnosti pre maloletých), bola natoľko vysoká, aby odôvodňovala označenie programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých do 18 rokov. Žalovaný uviedol, že nesporuje skutočnosť, že v prípadoch akčných filmov z kriminálneho prostredia je možné očakávať výskyt preexponovaného slovníka, ktorý je prispôsobený tak charakteru postáv, ako aj charakteru situácií, ktorým sú postavy v rámci deja vystavené. V tejto súvislosti však žalovaný zdôrazňuje, že program obsahoval početné vulgarizmy, ktorých výskyt sa v rámci sporných scén na krátkej časovej ploche opakovane kumuloval, pričom najfrekventovanejšími (28x) boli tie najhrubšie vulgarizmy (kurva, skurvený/ú, pojebať, zajebať), ktoré nie je v žiadnom prípade možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej celospoločenskej morálky.

8. Konštatoval, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade , ako aj , ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Konštatoval, že do úvahy pri určení výšky pokuty vzal mieru zavinenia, rozsah a dosah zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, spôsob porušenia povinnosti a závažnosť správneho deliktu.

II. Žaloba

9. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 12.03.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiada ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiada zmeniť uloženú pokutu a uložiť pokutu vo výške 3.000,- €. Napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa .

10. Poukazuje na to, že žáner akčného filmu sa vyznačuje tým, že jeho podstatnou súčasťou je napätie, akčné scény, rýchly vývoj deja, preexponované a nebezpečné situácie. Vzhľadom na povahu svojho zamestnania sa hlavný hrdina Parker, prirodzene, dostáva do kontaktu s podsvetím, ktoré sa vyznačuje drsnosťou a nedodržiavaním dohodnutých pravidiel. Po tom, ako odmietne pokračovať v krádežiach so štvorčlennou skupinou zlodejov a dožaduje sa vyplatenia svojho podielu, skupina sa ho rozhodne zavraždiť. Po nedokonanej vražde sa rozbieha akčná línia programu, pri ktorej je Parker rozhodnutý pomstiť sa v súlade so svojím kódexom tým, ktorí sa ho pokúsili zabiť. Scény, ktoré sú súčasťou tejto akčnej cesty sú niekedy drsné, avšak neprekračujú mieru násilia, s ktorou sa stretávame v obdobných akčných filmoch a podľa názoru žalobcu zodpovedajú klasifikácii programov nevhodných pre maloletých do 15 rokov.

11. Program obsahuje aj vulgárne vyjadrovanie. Program zachytáva prostredie podsvetia, pričom slovník postáv je tomu primerane prispôsobený. Žalobca má za to, že vulgárnosť vyjadrovania postáv programu nepresiahla úroveň, ktorá by nebola primeraná vekovej skupine maloletých od 15 rokov. Podľa jeho názoru použité slovné výrazy vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov v zmysle .

12. Žalobca má zo to, že scény a výrazy vytýkané žalovaným boli jedným z výrazových prostriedkov z hľadiska spracovania tohto diela, pričom spôsob a forma spracovania do veľkej miery reflektovali žáner programu. Nakoľko z celkového obsahu a deja programu sa hodnotiace kritéria nevyskytujú v programe v takej intenzite a frekvencii, žalobca má za to, že uvedené odôvodňuje označenie napadnutého programu, ako programu nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov.

13. Ďalej má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci, keď rozhodol, že žalobca nesprávne uplatnil . Namieta, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil. Žalobca má za to, že program označil správne, nakoľko neobsahoval hodnotiace kritéria, ktoré by odôvodňovali jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 18 rokov a nedošlo k porušeniu zákona. Klasifikovaním programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, správne uplatnil . určené východiská pre ukladanie pokuty žalovaný riadne nepreskúmal a nezistil, resp. skutkové zistenia, ku ktorým dospel boli nesprávne. Jeho odôvodnenie uloženia sankcie a výšky pokuty vychádza z nesprávnych skutkových záverov.

14. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nespĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže nedáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na základné otázky v danej veci a jeho záver nie je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. Rovnako podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie priamo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, vymedzujúcim jednu zo základných zásad správneho konania. Pre uloženie tak vysokej sankcie nebol s ohľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax žalovaného daný žiaden zákonný dôvod.

15. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a rozporné so . V prípade, ak by však aj správny súd rozhodnutie čo do základu považoval za správne a zákonné, žalobca považuje výšku sankcie vo výške 12.000,- € za absolútne neprimeranú. V takom prípade žiada v zmysle , aby správny súd primerane znížil výšku pokuty.

16. Namieta, že uložená výška pokuty žalovaného je založená na nesprávnom právnom posúdení údajného porušenia povinností žalobcu a závažnosti daného porušenia. Výšku pokuty považuje žalobca vzhľadom na všetky okolnosti za neprimeranú a neodzrkadľujúcu žiadne skutočnosti uvedené žalobcom v tejto správnej žalobe. Postup a argumentácia žalovaného pri ukladaní pokuty je v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti ukladania správnych sankcií. Takýto prístup je zjavne nesprávny. Žalovaný musí aplikovať účelový výklad zákona a nesnažiť sa využívať gramatický výklad právnej normy v prospech ukladania vyšších sankcií spôsobom absolútne ignorujúcim sledovaný účel a význam správnych sankcií. Výšku pokuty uloženej rozhodnutím považuje žalobca za neprimeranú vzhľadom aj na doterajšiu prax pri ukladaní pokút v obdobných prípadoch, ako aj vzhľadom na porušenia vytýkané žalobcom v rozhodnutí. Výška pokuty podľa žalobcu neodzrkadľuje žiadne skutočnosti uvedené v tejto žalobe.

17. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca sankciu za neprimeranú a nedostatočne odôvodnenú. Žalobca namieta, že žalovaný nepostupoval v prejednávanej veci rovnako ako v obdobných veciach a uložil neprimerane vysokú pokutu, čím porušil Správneho poriadku a princíp právnej istoty vyplývajúci z .

III. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.07.2019, doručenom správnemu súdu dňa 02.08.2019 uviedol, že ako je uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaný nesporuje skutočnosť, že v prípadoch akčných filmov z kriminálneho prostredia je možné očakávať výskyt preexponovaného slovníka, ktorý je prispôsobený tak charakteru postáv, ako aj charakteru situácií, ktorým sú postavy v rámci deja vystavené. V tejto súvislosti však žalovaný zdôrazňuje, že program obsahoval početné vulgarizmy, ktorých výskyt sa v rámci sporných scén na krátkej časovej ploche opakovane kumuloval, pričom najfrekventovanejšími (28x) boli tie najhrubšie vulgarizmy (kurva, skurvený/ú, pojebať, zajebať), ktoré nie je v žiadnom prípade možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej celospoločenskej morálky.

19. Má za to, že s argumentáciou týkajúcou sa intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií v diele sa podrobne a dostatočne vysporiadal na stranách 17 až 21 napadnutého rozhodnutia a nad rámec už uvedeného reflektuje argumentáciu žalobcu, že scény a výrazy vytýkané žalovaným boli jedným z výrazových prostriedkov z hľadiska spracovania tohto diela, pričom spôsob a forma spracovania do veľkej miery reflektovali žáner programu. Je potrebné uviesť, že samozrejme, že uvedený obsah ako taký môže byť odvysielaný aj s vulgárnymi výrazovými prostriedkami reflektujúcimi žáner programu, len je následne potrebné označiť taký program primerane a v súlade s . Žalovaný žalobcovi nevyčíta odvysielanie obsahu s predmetnými scénami. Správny delikt bol spáchaný nesprávnym označením programu, a teda nesprávnym uplatnením , nie odvysielaním predmetného obsahu ako takého. Žalovaný má za to, že veľmi podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí svoju správnu úvahu a závery, na základe vyhodnotil jednotlivé scény a ich zaradenie v rámci kritérií .

20. V rámci druhého bodu podanej žaloby je predmetom námietok žalobcu nedostačujúce zistenie skutkového stavu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na strane 2 napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, že podkladmi pre predmetné rozhodnutie boli záznam vysielania programu Parker odvysielaného dňa 29.06.2018 o cca 20:16 hod. na televíznej programovej službe DAJTO, prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie účastníka konania. Žalovaný oboznámením sa s uvedenými podkladmi pristúpil k ich posúdeniu a následnému rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený postup je postupom dokazovania relevantných skutočností a podklady pre rozhodnutie sú všetkými prostriedkami, ktorými žalovaný úplne a presne zistil skutkový stav veci. Na základe uvedeného žalovaný odmieta tvrdenia, že nedodržal zákonný postup a že svoje závery oprel o dohady a úvahy a tieto tvrdenia považuje za nepodložené a ničím nepreukázané. Rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že pri určovaní výšky sankcie nezohľadnil zákonom určené východiská, nakoľko žalovaný sa na str. 32 až 34 napadnutého rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami a skutočnosťami, na ktoré je v zmysle povinný prihliadať pri určovaní výšky sankcie - pokuty.

21. Pokiaľ žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia stanovené v 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný uvádza, že v napadnutom rozhodnutí podrobne rozanalyzoval všetky problematické scény a vyjadrenia, v ktorých zhodnocoval, ktoré spadajú pod aké kritérium a prečo. Objektívnosť zhodnotení vyplýva aj zo záverov, že niektoré zo scén zhodnotil ako nevhodné pre maloletých do 15 rokov veku, teda v súlade s označením programu. Žalovaný vo svojej rozhodovacej praxi v prípade zhodnocuje jednotlivé kritéria výsadne s prihliadnutím na kritériá , čoho dôkazom sú aj rozhodnutia o zastavení správnych konaní v prípadoch, kedy zhodnotí, že program bol v súlade s označením programu. Tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za nesprávne a nepresné. Trvá na svojom názore, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a určitým spôsobom uvádza, na základe ktorých skutkových zistení ustálil svoj právny názor a ktoré podklady považoval za relevantné na zistenie skutkového stavu, pričom zároveň podáva vyjadrenie k námietkam žalobcu vzneseným v správnom konaní. Zároveň objasňuje svoju úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že predmetným skutkom sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti stanovenej

v , ako aj úvahu, na základe ktorej uložil žalobcovi sankciu podľa cit. zákona. Žalovaný pripomína ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je základnou požiadavkou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci dať účastníkovi konania jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na základné otázky nastolené v konkrétnej veci, čo splnila aj v tomto prípade.

22. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa podľa žalovaného zákonné podmienky podľa Správneho poriadku, keď dáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na základné otázky nastolené v danej veci a jeho záver je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. nedáva žalovanému na výber, aký druh sankcie uloží vysielateľovi za správny delikt a zároveň neurčuje žiadnu lehotu, po uplynutí ktorej by bolo možné neprihliadať na sankcie uložené žalovaným už v minulosti, nakoľko predmetná povinnosť ani nezanikla, ani sa nezmenila. Účelom tohto ustanovenia je predchádzať recidíve správneho deliktu. Preto je podľa žalovaného úplne bezpredmetné, za aké obdobie už boli žalobcovi udelené predchádzajúce sankcie. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že po 10-20 rokoch možno ukladať takýmto vysielateľom pokuty už iba na hornej (maximálnej) sadzbe zákonom stanoveného rozsahu z dôvodu, že za posledných 10-20 rokov už dané porušenie zákona porušili viackrát, potom by aj v zmysle jeho argumentov o sankciách mu uložených za posledných 18 rokov bola už v napadnutom rozhodnutí uložená sankcia v hornej hranici. Uvedené tvrdenie žalobcu je preto podľa žalobcu nepravdivé.

23. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nedostatočnom odôvodnení udelenej sankcie a jej neprimeranosti, resp. likvidačnom charaktere takéhoto spôsobu správneho trestania. Sankcia uložená rozhodnutím vychádza z logického uváženia, zodpovedá závažnosti konkrétneho správneho deliktu, miere zavinenia, spôsobu porušenia povinnosti, je v súlade so zákonom stanoveným rozsahom pre uloženie pokuty za sankcionované konanie a vzhľadom na dané okolnosti je viac ako primeraná, navyše stále sa pohybujúca na hranici jednej pätiny zákonom stanoveného rozsahu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej sankcie pokuty považuje rovnako za plne odôvodnenú. V predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnal s argumentmi žalobcu.

IV. Relevantné právne predpisy

25. Podľa článku 26 ods. 1 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

26. Podľa článku 26 ods. 2 veta prvá , každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

27. Podľa článku 26 ods. 4 , slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

28. Podľa , vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.

29. Podľa , poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby audiovizuálna mediálna služba na požiadanie a všetky jej zložky, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie, boli sprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takúto audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie a všetky jej zložky za bežných okolností počuť ani vidieť.

30. Podľa , na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len "").

31. Podľa , vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom.

32. Podľa , vysielateľ programovej služby je povinný uplatniť aj v programovej ponuke, a to v prehľade programov, ktorý poskytuje na zverejnenie periodickej tlači a ostatným hromadným informačným prostriedkom; vysielateľ televíznej programovej služby je povinný uplatniť aj vo vlastnom vysielaní.

33. Podľa , podrobnosti o uplatňovaní povinností podľa odsekov 4 a 5 ustanoví .

34. Podľa , za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

35. Podľa zákona cˇ. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.

36. Podľa Z .z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby ().

37. Podľa vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej aj „“), audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá.

38. Podľa a vyhlášky č. , audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.

39. Podľa až c) vyhlášky č. , obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska

a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby.

40. Podľa vyhlášky č. , obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len „“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.

41. Podľa vyhlášky č. , programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov sa zaraďujú do vysielania medzi 22.00 a 06.00 hodinou.

42. Podľa o správnom konaní , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

43. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Posúdenie veci správnym súdom

45. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej aj „“) a mieste príslušným podľa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v až e) , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ), a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.06.2022 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnuté rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 12.000,- € za porušenie povinnosti ustanovenú v

47. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, či žalobca klasifikovaním predmetného programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a odvysielaného v čase o cca 20:16 hod. nesprávne uplatnil , čím podľa žalovaného mal porušiť ust. . Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, predovšetkým so zvukovo-obrazovým záznamom programu Parker, odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 29.06.2018 v čase o cca 20:16, ako aj prepisom/ popisom skutkového stavu predmetného programu mal za preukázané, že uvedený program bol odvysielaný tak, ako to uvádza žalovaný.

48. Kritériom pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov je aj vulgárne vyjadrovanie ( vyhl. č. ). Ustanovenia a vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. vychádzajú z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z potreby ochrany verejného záujmu chráneného , a to ochrana mravnosti maloletých. Vyhláška obsahuje podrobnú úpravu označovania audiovizuálnych diel, ako aj ich klasifikáciu ako nevhodných a neprístupných pre vekové skupiny maloletých do 18, 15, 12 a 7 rokov. Správny súd pripomína, že vplyv na psychický a morálny vývin maloletých majú médiá v čoraz väčšom rozsahu. V programe je obsiahnuté aj vulgárne vyjadrovanie účinkujúcich osôb tak, ako tomu bolo v prípade odvysielaného uvedeného programu, čo môže mať negatívny vplyv na maloletého diváka. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby program s takýmto obsahom bol označený príslušným piktogramom, v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. a tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere zabezpečená ochrana maloletého diváka. Vzhľadom na uvedené nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nedošlo k porušeniu povinnosti určenej podľa , keď program bol zaradený do vysielania v zmysle Jednotného systému označovania programov ako vhodný pre vekové skupiny maloletých do 15 rokov.

49. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových zistení danej veci správny súd zastáva názor, že žalovaný pri aplikácii právnej normy postupoval v súlade so zákonom, ako aj v súlade s , keďže právna úprava v uvedenej právnej norme je formulovaná dostatočne presne tak, že je z nej zjavná povinnosť zákonodarcom uložená, právne záväzná tak pre vysielateľov ako aj pre žalovaný správny orgán, a preto tvrdenia žalobcu považoval za účelové.

50. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v dôsledku naplnenia legitímneho cieľa ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin pri odvysielaní programu Parker v rámci programovej služby DAJTO vyvodil administratívnu zodpovednosť žalobcu ako vysielateľa, keďže pri klasifikovaní programu nevhodného pre vekovú hranicu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnil , čo žalovaný aj riadne a presvedčivo v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnil.

51. Žalovaný sa pri uplatňovaní ustanovenia riadi jednotlivými klasifikačnými kritériami , na základe ktorých posudzuje jednotlivý program tak, ako tomu bolo aj v danom posudzovanom prípade. Predmetný program bol označený ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, obsahoval kritériá nevhodnosti podľa ustanovenia vulgárne vyjadrovanie, nevhodné pre maloletých do 18 rokov. S prihliadnutím na ustanovenie a vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd zhodne s tvrdením žalovaného považuje za vhodné a opodstatnené označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 18 rokov.

52. Správny súd neprisvedčil námietke žalobcu keď tvrdil, že z celkového obsahu a deja programu sa hodnotiace kritériá vyskytujú v programe v nízkej intenzite a frekvencii, čo odôvodňuje označenie napadnutého programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Obsah audiovizuálnych diel v súlade s ust. vyhlášky č. sa posudzuje i z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v programe. Intenzita jednotlivých kritérií (z pohľadu ich vekovej vhodnosti pre maloletých), bola vysoká a odôvodňuje označenie programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých do 18 rokov. K tomuto záveru dospel i správny súd najmä po oboznámení sa so zvukovo obrazovým záznamom predmetného programu, z ktorého je bez pochýb zrejmá vysoká intenzita jednotlivých kritérií v sporných scénach. Výskyt sa v rámci sporných scén na krátkej časovej ploche opakovane kumuloval, pričom najfrekventovanejšími (28x) boli tie najhrubšie vulgarizmy (kurva, skurvený/ú, pojebať, zajebať), ktoré nie je v žiadnom prípade možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej celospoločenskej morálky.

53. Je nesporné, že obsah audiovizuálnych diel sa v súlade s ust. vyhlášky č. posudzuje z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, z hľadiska spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh programu, umeleckého a morálneho posolstva programu a z hľadiska

intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v programe. Po zohľadnení uvedených kritérií správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný podrobne zaoberal analýzou jednotlivých scén programu a to v súvislosti s ich posudzovaním podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií. V rozhodnutí sú scény jasne a podrobne popísané. Z charakteristiky a popisu z jednotlivých scén žalovaným v napadnutom rozhodnutí vyplýva, na základe akého hodnotenia a posúdenia žalovaný dospel k záveru o nesprávnom uplatnení žalobcom. Správny súd zhodne s tvrdením žalovaného dospel k záveru, že žalobca konal a postupoval v rozpore s ustanovením , pretože nesprávne uplatnil systém Jednotného označovania, a to v súvislosti s klasifikáciou programu podľa vekovej vhodnosti, keď uvedený program klasifikoval ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov veku.

54. Námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave považuje správny súd za nedôvodnú. Podkladmi pre napadnuté rozhodnutie boli záznam vysielania programu Parker odvysielaného dňa 29. júna 2018 o cca 20:16 hod. na televíznej programovej službe DAJTO, prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu. Žalovaný úplne a presne zistil skutkový stav veci.

55. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne rozanalyzoval všetky problematické scény a vyjadrenia z hľadiska , v ktorých hodnotil, ktoré spadajú pod aké kritériá a prečo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a určitým spôsobom uvádza, na základe ktorých skutkových zistení ustálil svoj právny názor a ktoré podklady považoval za relevantné na zistenie skutkového stavu, pričom sa vyjadril k žalobcovým námietka vzneseným v správnom konaní.

56. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že napadnutým rozhodnutím mu uložená pokuta bola neprimerane a neodôvodnene vysoká a táto nebola dostatočne odôvodnená. Žalobca alternatívne žiadal, aby súd zmenil napadnute´ rozhodnutie v časti výšky pokuty a túto žalobcovi znížil. nakoľko nedošlo k závažnému správnemu deliktu, frekvencia scén obsahujúcich sporné hodnotiace kritériá bola nízka.

57. Správne súdnictvo je v zásade koncipovane´ na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvene´ v a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

58. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatni´ svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona ma´ spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu ma´ uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkove ´ pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty ma´ bytˇ závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu.

59. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia ust. už v minulosti, za čo mu boli uložené sankcie rozhodnutiami žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom uviedol všetky okolnosti, ktoré zobral do úvahy pri určení výšky pokuty. S poukazom nielen na opakujúce sa porušovanie povinností uložených , ale aj s poukazom na závažnosť konania žalobcu, spôsob porušenia povinnosti, keďže jeho konaním sú ohrozené práve záujmy maloletých, považoval správny súd uloženú pokutu (v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu od 663,- € do 66 387,- €) za primeranú.

60. Žalobca napokon navrhol, aby správny súd aplikoval príslušné ustanovenia o moderácii, avšak len v prípade, ak by konštatoval danosť zodpovednosti žalobcu (za správny delikt). Správny súd uvádza, že žalobca tento návrh bližšie nešpecifikoval. Uviedol len, že výška pokuty je neodôvodnená, neprimerane vysoká a likvidačná. Neoznačil dôkazy a ani nenavrhol vykonať dokazovanie potrebne´ pre rozhodnutie o tomto jeho (všeobecnom a neodôvodnenom) návrhu. Žalobca v žalobe neuviedol dôvody, pre ktoré navrhol aplikovať príslušné ustanovenia o sankčnej moderácii (, ). Správny súd navyše uvádza, že v tomto prípade by ani nemohol aplikovať predmetné ustanovenie , keďže v zmysle môže správny súd rozhodnúť podľa len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu () rozhodnúť orgán verejnej správy. V tomto prípade bola žalobcovi uložená pokuta na dolnej hranici zákonnej sadzby a osobitný predpis ukladá správnemu orgánu uložiť pokutu v prípade opakovaného porušenia povinnosti v zmysle . Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Žalovaný podľa názoru správneho súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle a to závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, spôsob porušenia povinnosti, trvanie a následky protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa s tým, že ako bolo už vyššie konštatované, išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu.

61. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho, v medziach namietaných žalobných dôvodov, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a z právnej úvahy uvedenej vyššie, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené, vecne správne, súladné so zákonom.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o vyvodení administratívnej zodpovednosti za porušenie má podklad vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá zásadám správneho uváženia. Tým bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty podľa , ktorá bola v rámci zákonom ustanoveného rozsahu za porušenie povinnosti ustanovenej zákona. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.

63. Vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v až e) , pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

64. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu náhradu trov spravodlivo požadovať.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).